{"guid": "6118662d-01f8-4476-97c0-b39c53d06143:308c79ac-cca1-4e63-b009-ef40918fc02b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4016200160.1", "spisova_znacka": "10Sžrk/19/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/19/2018 z 21. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2018, sp. zn. 10Sžrk/19/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:4016200160.1", "identifikacne_cislo": "4016200160", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1999/175/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/175-1999/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1999/175#paragraf-3", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/308c79ac-cca1-4e63-b009-ef40918fc02b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200160.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200160.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200160.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžrk/19/2018\n4016200160\n21. 11. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:4016200160.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369,\nzastúpeného LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad\nNitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, 2/ X. L.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom X., 3/ W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., zastúpená JUDr. Petrom Havlíkom,\nadvokátska kancelária s.r.o., Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. UPo 5/2016-4/To OU-NR-OOP-2016/005626-4 k: Pd 220/15/4403-2 V\n5174/2015 z 25. januára 2016, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nNitre č. k. 11S/33/2016-117 zo dňa 17. januára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nUPo 5/2016-4/To OU-NR-OOP-2016/005626-4 k: Pd 220/15/4403-2 V 5174/2015 z 25.01.2016, ktorým\nbolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. UP 19/2015-7 zo dňa 02.11.2015,\nktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15.10.2015 a rozhodnutie č. V 5174/15-8\nzo dňa 23.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Okresný\núrad Nitra rozhodnutím č. V 5174/15-8 zo dňa 23.07.2015 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela\nregistra C KN č. 2919 - orná pôda vo výmere 1936 m2. Kúpna zmluva č. 2015/6/C12 zo dňa 17.06.2015 v\nznení dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015 bola uzavretá medzi predávajúcim - U. L. a kupujúcim - žalobcom.\n2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prevod vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej\nneplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani\nžalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedenej\nnehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na\n§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k\n\nnehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych\nrozhodnutí (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v\nčase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že mal prihliadať i na\nexistenciu zákonného predkupného práva štátu a na existenciu podkladov, z ktorých toto predkupné\nprávo vyplývalo. Neprihliadnutie na existenciu zákonného predkupného práva štátu a nevysporiadanie\nsa s touto skutočnosťou bolo hlavným a relevantným dôvodom podania protestu prokurátora a taktiež\ndôvodom, pre ktorý bolo jeho protestu vyhovené. Správny orgán je povinný vychádzať zo stavu v čase\nsvojho rozhodovania (v tejto veci dňa 23.07.2015) a nie zo stavu v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j.\ndňa 17.06.2015, keď ešte neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo\naž dňa 08.07.2015.\nII.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1\npísm. g) a f) SSP a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým administratívnym rozhodnutím zruší\na vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch namietal nesprávne právne posúdenie\nveci a nesprávny procesný postup.\n4. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu sťažovateľ namietal, že zo\nstrany správneho súdu nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy. Poukázal\nna čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, § 139 SSP, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, III.\nÚS 116/06, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 328/05, I. ÚS 33/2012) a Európskeho súdu pre ľudské práva (Suominen\nv. Fínsko z 01.07.2003; Tatishvili v. Rusko z februára 2007) so záverom, že napadnutý rozsudok je\narbitrárny a nebol ním naplnený účel správneho súdnictva, ktorým je ochrana zákonnosti.\n5. Správny súd sa s námietkou žalobcu, že predkupné právo štátu k predmetnému pozemku v\nčase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovalo, vysporiadal konštatovaním, že správny orgán je povinný\nvychádzať zo stavu v čase jeho rozhodovania. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné aj s prihliadnutím\nna princíp právnej istoty platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, posudzovať\npodľa okolností existujúcich v čase jeho vzniku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 a rozsudok Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 22 Cdo 2222/2011 z 29.05.2012. Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995\nZ.z. nemožno podľa sťažovateľa interpretovať tak, že správny orgán je povinný posudzovať platnosť\nprávneho úkonu podľa práva účinného v čase rozhodovania o návrhu na vklad.\n6. Protest prokurátora je preto podľa sťažovateľa v časti, kde vyslovil záver o tom, že správny orgán\nbol povinný skúmať, či došlo k uplatneniu predkupného práva štátu, zjavne nedôvodný, keďže v čase\nuzavretia kúpnej zmluvy predkupné právo štátu k dotknutému pozemku neexistovalo.\n7. Z dôvodu, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má dve fázy, pričom k nadobudnutiu\nprichádza až vkladom a tiež z dôvodu, že oprávnenou osobou z predkupného práva bol štát a žalovaný\nje štátny orgán, ktorý vyhovel protestu prokurátora (tiež patrí do sústavy štátnych orgánov), je podľa\nžalobcu dôvodné predpokladať, že žalovaný sa výkladom zákonných noriem priklonil na stranu štátu,\npreto podľa sťažovateľa bolo úlohou správneho súdu v konaní posúdiť aj to, či nedošlo k porušeniu\nzásady rovnosti vyplývajúcej z čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n8. Z protestu prokurátora, katastrálnych rozhodnutí a rozsudku správneho súdu je podľa sťažovateľa\nzrejmé, že katastrálny orgán pri vydaní pôvodného rozhodnutia o povolení vkladu v prospech\nsťažovateľa mal vedomosť o predkupnom práve štátu k dotknutému pozemku. Nie je potom\nsťažovateľovi zrejmé, ako prokurátor, katastrálne orgány a správny súd následne dospeli k záveru, že\nkatastrálny orgán toto predkupné právo nevzal pri povolení vkladu do úvahy, keď rozhodnutie o povolení\nvkladu neobsahuje odôvodnenie. Prokurátor a katastrálne orgány za dôkaz takéhoto „opomenutia“\npovažujú skutočnosť, že katastrálny orgán neprerušil konanie o povolení vkladu a nevyzval účastníkov\nkonania na predloženie listiny, ktorou by preukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Podľa\nsťažovateľa ide o nelogickú argumentáciu, keďže takýto postup prejudikuje právny záver katastrálneho\norgánu, že predkupné právo štátu má alebo môže mať vplyv na povolenie vkladu. Katastrálnemu orgánu\n\nby sa v takom prípade odňala právomoc, ktorá mu vyplýva z § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.,\nčo sa podľa sťažovateľa aj stalo, keď katastrálne orgány nekriticky prevzali argumentáciu z protestu\nprokurátora.\n9. Správny súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by predkupné právo štátu malo byť skutočnosťou,\nna ktorú je katastrálny orgán pri povolení vkladu povinný prihliadať, keďže nakoniec naznačil,\nže porušenie tohto predkupného práva nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Ak teda\nporušenie takéto predkupného práva nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, žalobca si nie je vedomý\ntoho, v čom spočíva relevantnosť tohto predkupného práva pre povolenie vkladu, resp. aký vplyv\nby mohlo mať toto predkupné právo na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Krajský súd žiadnym\nspôsobom neodôvodnil, na základe čoho považuje predkupné právo štátu za skutkovú a právnu\nskutočnosť v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.\nIII.\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol. Predovšetkým mal za to, že nebol daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.\n1 písm. f) SSP, nakoľko žalobca mal možnosť v súdnom konaní uskutočniť všetky svoje procesné práva.\nĎalej uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci správnym súdom, ktorý považoval existenciu\nzákonného predkupného práva štátu za takú skutočnosť, na ktorú bolo potrebné v čase rozhodovania\no povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť. V tejto súvislosti žalovaný\npoukázal na to, že podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. a ustálenej súdnej praxe okresný úrad\nrozhoduje podľa skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení vkladu, a teda nie je\nvýznamné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu, nastali až po uzavretí zmluvy, resp. až po začatí\nvkladového konania.\n11. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie zákonnú povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj\nštátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo, je podľa žalovaného nedovoleným, absolútne\nneplatným právnym úkonom. Žalovaný tento názor odôvodnil tým, že prípady absolútnej neplatnosti\nprávnych úkonov negatívne vymedzuje taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti v § 40a\nObčianskeho zákonníka, a teda vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú\nuvedené v citovanom ustanovení zákona, ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú správny orgán a aj súd\nmusia prihliadať z úradnej povinnosti.\n12. Za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených\nzáujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú.\nNedostatky, v ktorých spočíva dôvod relatívnej neplatnosti majú menšiu závažnosť a v prevažnej\nmiere sa týkajú individuálnych záujmov konkrétneho subjektu. V prípade porušenia, resp. obchádzania\nzákonného predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka vládou osvedčená významná\ninvestícia, dochádza k dotknutiu verejného záujmu v nemalom rozsahu. Účelom zákonnej úpravy\npredkupného práva štátu je verejný záujem na rýchlom, zákonnom a hospodárnom usporiadaní\nvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých sa významná investícia týka. Absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu nastáva zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc), pôsobí proti všetkým\n(erga omnes) a správny orgán na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť sa\npovažuje za objektívnu kategóriu, ktorá nezávisí od subjektívnych okolností, pričom nie je rozhodujúce,\nže neplatnosť spôsobila jedna zo zmluvných strán.\n13. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že predkupné právo štátu má taký istý\nobsah ako predkupné právo spoluvlastníka veci. Obe predkupné práva vznikajú zo zákona, avšak\nplatná právna úprava spája s porušením zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140\nObčianskeho zákonníka relatívnu neplatnosť (dôvody taxatívne uvedené v § 40a a § 775 Občianskeho\nzákonníka), na rozdiel od zákonného predkupného práva štátu, ktorého porušenie nie je uvedené v\ntaxatívnom výpočte relatívnej neplatnosti. Zákonná úprava predkupného práva štátu sleduje ochranu\nverejného záujmu na rýchlom, bezprieťahovom a hospodárnom vysporiadaní významnej investície štátu,\nz čoho vyplýva aj úprava čo najrýchlejšieho vzniku tohto zákonného predkupného práva štátu.\n14. Žalovaný ďalej uviedol, že sťažovateľom navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného by bolo\nnevykonateľné z dôvodu, že na základe následných právnych zmien je aktuálnym vlastníkom dotknutej\n\nnehnuteľnosti spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorá rovnako ako predchádzajúci vlastník\nMH Invest, s.r.o., neboli účastníkmi konania. Vzhľadom na tieto právne zmeny (s poukazom na § 34 ods.\n2 zákona č. 162/1995 Z.z. v spojení s § 228 Civilného sporového poriadku) nemožno podľa žalovaného\nvykonať spätný zápis vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka ako pôvodne predávajúceho.\n15. Krajská prokuratúra vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, považujúc rozsudok správneho súdu za vecne\nsprávny a riadne odôvodnený. Dôvodil tým, že v danom prípade predkupné právo štátu vzniklo už\npočas vkladového konania. Predkupné právo štátu bolo v čase vkladového konania všeobecne známou\nskutočnosťou, na ktorú v tomto konaní katastrálny úrad musel prihliadať, aby nedošlo k porušeniu\nzákona. Spôsob aplikácie § 31 Katastrálneho zákona bol súdom náležite vysvetlený. Je nesprávny aj\nnázor sťažovateľa, podľa ktorého nie je možné prihliadnuť na predkupné právo štátu vzniknuté až po\nuzavretí zmluvy. Až vkladom do katastra dochádza k právne relevantnému vzniku zmluvy s právnymi\núčinkami aj navonok. K námietke sťažovateľa, že v konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti uviedla,\nže táto nemá reálny a logický podklad, pričom taká interpretácia je účelová. Žalovaný by potom nemohol\nvysloviť právny názor bez toho, aby neriskoval porušenie zásady rovnosti.\n16. Ku kasačnej sťažnosti sa prostredníctvom advokáta vyjadrila aj W. M. s tým, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu považuje za vecne správny a riadne odôvodnený. Poukázala na skutočnosť, že dňom\n08.07.2015 vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona predkupné právo štátu, na ktoré bol správny\norgán povinný prihliadať, keďže v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správny orgán rozhoduje\npodľa skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení vkladu. Keďže správny orgán\nna predkupné právo štátu pôvodne neprihliadol a povolil vklad vlastníckeho práva, prokuratúra v Nitre\nopodstatnene podala protest prokurátora s poukazom na skutočnosť, že kúpna zmluva bola absolútne\nneplatná. Nesúhlasí ani s námietkou sťažovateľa, že v konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov,\nnakoľko všetci mali v konaní rovnaké postavenie. Navrhla, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol.\nIV.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n21. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 24.06.2015 bol na Okresnom úrade Nitra,\nkatastrálny odbor podaný návrh sťažovateľa na povolenie vkladu a zápis vlastníckeho práva k pozemku\nregistra C KN, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území G. zapísanej na LV č. XXXX s parcelným\nčíslom 2919 - orná pôda o výmere 1936 m2 (ďalej aj „pozemok“), do katastra nehnuteľností v prospech\nsťažovateľa na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/C12 zo dňa 17.06.2015 uzavretej medzi U. L. ako\npredávajúcim a sťažovateľom ako kupujúcim. Konanie bolo vedené pod sp. zn. V 5174/2015.\n22. V konaní nebolo sporné, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 z 08.07.2015\nschválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Stavba podľa uznesenia vlády má byť\numiestnená aj v katastrálnom území G.. Okresnému úradu Nitra bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť\nMinisterstva hospodárstva SR z 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol zoznam\npozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu\na osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej\nuskutočnenie je vo verejnom záujme.\n23. Dňa 23.07.2015 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutie č. V 5174/15-8, ktorým\npovolil vklad vlastníckeho práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností v prospech\n\nsťažovateľa na základe uvedenej kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015; právne účinky\nvkladu nastali dňa 23.07.2015.\n24. Proti uvedenému rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\npodal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor protest č. Pd\n220/15/4403-2 z 15.10.2015 s návrhom na jeho zrušenie z dôvodu, že okresný úrad neprihliadol na\nexistenciu zákonného predkupného práva štátu, ktorá skutočnosť má vplyv na povolenie vkladu. Správny\norgán podľa protestu prokurátora nezistil presne a úplne skutočný stav veci vo vzťahu k existencii\nzákonného predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu\nneplatnosť dotknutej kúpnej zmluvy. Konanie o proteste prokurátora bolo vedené pod sp. zn. UP 19/2015.\n25. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, konajúc podľa § 69 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), vydal dňa 02.11.2015\nrozhodnutie č. UP 19/2015-7, ktorým protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie o povolení\nvkladu vlastníckeho práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností v prospech sťažovateľa\nzrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.\n26. Žalovaný rozhodnutím č. UPo 5/2016-4/To OU-NR-OOP-2016/005626-4 k: Pd 220/15/4403-2 V\n5174/2015 z 25.01.2016 zamietol odvolanie sťažovateľa a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\npotvrdil.\n27. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci pred správnym súdom bola zákonnosť\nrozhodnutí správnych orgánov, vydaných na základe protestu prokurátora.\n28. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním\nprotestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným\nobsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť\no proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny\nvzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a\nprokurátorom, keď podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň\ndal podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny\nprípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má zákonné právo\npodať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale nie je možné\nnapadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke,\nči sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie\nkonanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol\npodaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je\nvymedzená úloha správneho súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého nie je oprávnený riešiť\notázku zákonnosti rozhodnutia napadnutého protestom prokurátora z hľadiska jeho obsahu.\n29. Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných\nrozhodnutí, teda na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím.\nV konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmoch a\npovinnostiach fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo\niný všeobecne záväzný právny predpis. Keďže predmetom kasačnej sťažnosti je rozhodnutie o proteste\nprokurátora, kasačná sťažnosť sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo\nvyhovieť.\n30. V konaní pred správnym súdom zostalo sporným, či dôvody uvedené v proteste prokurátora\nnevybočujú z rámca zákona, teda či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.\nPodľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa\nzapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n31. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací\nprocesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných\n\npodkladov podľa § 31 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať\nvplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo\nrozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.).\n32. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností na základe\nzmluvy v predmetnom prípade bolo splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995\nZ. z.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n33. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je\nzakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach\n(§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je\npovinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité\npre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré\nvyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).\n34. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola\ndodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že\nokresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu\nnakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci,\nprihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu.\n35. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po\nuzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by\nbránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych\nvzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy\npri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.\n36. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z. z. je navrhovaný zákon „...opatrením, ktoré\nby malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je\nurobiť priechodným majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných\nkapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. Ukázalo sa totiž, že\nnevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb nedovoľuje v rozumnom čase pripraviť\na realizovať rozsiahle stavby. Bráni tomu stav evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností\na zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že to odrádza najmä\nzahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.“\nPodľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať\nvýznamná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu\nna vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra\nnehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom\na stavbám.\n37. V tomto prípade predkupné právo štátu vzniká priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie\nosvedčenia o významnej investícii vládou, čo bolo v prejednávanej veci dňa 08.07.2015.\n38. Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č.\n175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu\n\nstavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (viď § 1\nods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu\nč. 154/2015 Z. z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému\nsa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., je obmedzená priamo zo\nzákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne\nponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. môže byť\nv súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z.\n39. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu\n- predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu\nuzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu\nzmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade.\nPodľa § 31 ods. 1 druhá veta zákona č. 162/1995 Z. z. „Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad\naj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“. Správny orgán musí\nrešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k\nčasu jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán\nmusí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu\nhodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.\nZákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej\nretroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť\nsprávny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. povinný\nprihliadať. Správny orgán bol povinný skúmať, či bol rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.,\nteda či bola predmetná nehnuteľnosť prednostne ponúknutá štátu.\n40. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.,\nobmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného páva pri zamýšľanom prevode\ndotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného\nsúdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č.\n162/1995 Z. z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy,\nktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí\nzmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n41. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že dôvody uvedené v proteste prokurátora sú\nsúladné so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým podanému protestu\nprokurátora vyhovel, bolo vydané v súlade so zákonom.\n42. Zásada rovnosti účastníkov konania je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a je spojená\ns rovnosťou všetkých občanov pred zákonom. Táto zásada platí v plnom rozsahu aj v správnom\nkonaní a znamená, že všetci účastníci správneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti,\nktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z\nnich. Nemožno súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, keď porušenie zásady rovnosti odvodzuje iba\nod skutočnosti, že v preskúmavanej veci je oprávneným z predkupného práva štát a že konajúci\nsprávny orgán vyhovel protestu prokurátora, navyše keď tento protest, ako už bolo vyššie konštatované\nkasačným súdom, nevybočuje z rámca zákona. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení\nzásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní považovať za dôvodnú.\n43. Keďže ani ostatné námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia\nsprávneho súdu, kasačný súd jeho kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom\nkonaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).\nŽalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo\npožadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo im v\n\nkasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy kasačného konania (§\n467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}