{"guid": "c098cd04-d346-4b9e-aadc-467389d3df82:bc848a30-fe73-4b03-b575-ff661abcb85c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4016200151.1", "spisova_znacka": "10Sžrk/15/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/15/2018 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 10Sžrk/15/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:4016200151.1", "identifikacne_cislo": "4016200151", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22.odsek-2", "nazov": "§ 22 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/153#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc848a30-fe73-4b03-b575-ff661abcb85c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200151.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200151.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200151.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžrk/15/2018\n4016200151\n24. 10. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:4016200151.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369,\nzastúpeného LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova\ntrieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, 2/ L. T., O., bytom L.,\nprávne zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPo 31/2016-4/To OU-NR-OOP-2016/005706-4 k:\nPd 231/15/4403-2 V 5245/2015 z 26. januára 2016, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre č. k. 11S/26/2016-135 zo dňa 22. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej\nlen „SSP“) zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. UPo 31/2016-4/To OU-NR-OOP-2016/005706-4 k: Pd 231/15/4403-2 V 5245/2015 z 26.\njanuára 2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného\núradu Nitra č. UP 34/2015-9 zo dňa 02.11.2015, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo\ndňa 15.10.2015 a rozhodnutie č. V 5245/15-8 zo dňa 24.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností zrušil (ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“). Okresný úrad Nitra rozhodnutím\nč. V 5245/15-8 zo dňa 24.07.2015 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k\nnehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G. a zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č.\n3023 - orná pôda vo výmere 717 m2. Kúpna zmluva č. 2015/6/A58 zo dňa 17.06.2015 v znení Dodatku\nč. 1 z dňa 17.07.2015 (ďalej len „kúpna zmluva“) bola uzavretá medzi predávajúcim - ďalším účastníkom\n2/ a kupujúcim - žalobcom.\n2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prevod vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti),\nale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani sťažovateľ uzavretím\nkúpnej zmluvy nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a správny orgán, ktorý\nkonal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995\n\nZ.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny\nzákon) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č.\n162/1995 Z.z.“) prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by\nmať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že mal prihliadať i na existenciu zákonného predkupného\npráva štátu a na existenciu podkladov, z ktorých toto predkupné právo vyplývalo. Neprihliadnutie na\nexistenciu zákonného predkupného práva štátu a nevysporiadanie sa s touto skutočnosťou bolo hlavným\na relevantným dôvodom podania protestu prokurátora a taktiež dôvodom, pre ktorý bolo jeho protestu\nvyhovené. Správny orgán je povinný vychádzať zo stavu v čase svojho rozhodovania (v tejto veci dňa\n24.07.2015) a nie zo stavu v čase uzavretia kúpnej zmluvy, keď ešte neexistovalo predkupné právo štátu\nk predmetnej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo až dňa 08.07.2015.\nII.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného v\nspojení s prvoinštančným rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch namietal\nnepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, keď podľa jeho názoru zo strany správneho súdu nedošlo\nk subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy.\n4. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu sťažovateľ poukázal na čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, § 139 SSP, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 33/2012) a\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (Suominen v. Fínsko z 01.07.2003; Tatishvili v. Rusko z 22.02.2007).\n5. Správny súd podľa sťažovateľa v rozsudku nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo by malo byť\npredkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich\nsa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 175/1999 Z.z.“) skutočnosťou, na ktorú je katastrálny orgán v zmysle § 31 ods. 1 zákona\nč. 162/1995 Z.z. povinný pri povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť.\nV tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že vzhľadom na neurčitosť právneho pojmu ,,skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“ bolo potrebné zo strany správneho súdu\nposkytnúť jeho výklad.\n6. Podľa názoru sťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď subsumoval predkupné\nprávo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. do kategórie skutkových a právnych skutočností\nv zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n7. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s\nnehnuteľnosťou, posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. V tejto súvislosti\nsťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006\na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2222/2011 z 29.05.2012. Ustanovenie\n§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. nemožno podľa sťažovateľa interpretovať tak, že správny orgán\nje povinný posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva účinného v čase rozhodovania o návrhu\nna vklad.\n8. Protest prokurátora je podľa sťažovateľa v časti, kde vyslovil záver o tom, že správny orgán bol povinný\nskúmať, či došlo k uplatneniu predkupného práva štátu, zjavne nedôvodný, keďže v čase uzavretia\nkúpnej zmluvy predkupné právo štátu k dotknutému pozemku neexistovalo.\n9. Sťažovateľ ďalej namietal, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/103/2012 z 09.04.2013,\nna ktorý správny súd vo svojom rozsudku odkázal, vychádza z odlišného skutkového stavu, keď v\nuvedenom konaní išlo o neurčitosť prejavu vôle v potvrdení štátu ohľadne predkupného práva. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky sa v predmetnej veci predkupným právom štátu nezaoberal vo vzťahu k § 31\nods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a jeho rozhodnutie podľa sťažovateľa neobsahuje žiadny právny názor,\nktorý by spadal aj na prejednávanú vec.\n\n10. Z dôvodu, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má dve fázy, pričom k nadobudnutiu\nprichádza až vkladom a tiež z dôvodu, že oprávnenou osobou z predkupného práva bol štát a žalovaný\nje štátny orgán, ktorý vyhovel protestu prokurátora (tiež patrí do sústavy štátnych orgánov), je podľa\nžalobcu dôvodné predpokladať, že žalovaný sa výkladom zákonných noriem priklonil na stranu štátu,\npreto podľa sťažovateľa bolo úlohou správneho súdu v konaní posúdiť aj to, či nedošlo k porušeniu\nzásady rovnosti vyplývajúcej z čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n11. Z protestu prokurátora, katastrálnych rozhodnutí a rozsudku správneho súdu je podľa sťažovateľa\nzrejmé, že katastrálny orgán pri vydaní pôvodného rozhodnutia o povolení vkladu v prospech\nsťažovateľa mal vedomosť o predkupnom práve štátu k dotknutému pozemku. Nie je potom\nsťažovateľovi zrejmé, ako prokurátor, katastrálne orgány a správny súd následne dospeli k záveru, že\nkatastrálny orgán toto predkupné právo nevzal pri povolení vkladu do úvahy, keď rozhodnutie o povolení\nvkladu neobsahuje odôvodnenie. Prokurátor a katastrálne orgány za dôkaz takéhoto „opomenutia“\npovažujú skutočnosť, že katastrálny orgán neprerušil konanie o povolení vkladu a nevyzval účastníkov\nkonania na predloženie listiny, ktorou by preukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Podľa\nsťažovateľa ide o nelogickú argumentáciu, keďže takýto postup prejudikuje právny záver katastrálneho\norgánu, že predkupné právo štátu má alebo môže mať vplyv na povolenie vkladu. Katastrálnemu orgánu\nby sa v takom prípade odňala právomoc, ktorá mu vyplýva z § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.,\nčo sa podľa sťažovateľa aj stalo, keď katastrálne orgány nekriticky prevzali argumentáciu z protestu\nprokurátora.\n12. Správny súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by predkupné právo štátu malo byť skutočnosťou,\nna ktorú je katastrálny orgán pri povolení vkladu povinný prihliadať, keďže nakoniec naznačil,\nže porušenie tohto predkupného práva nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Ak teda\nporušenie takéto predkupného práva nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, žalobca si nie je vedomý\ntoho, v čom spočíva relevantnosť tohto predkupného práva pre povolenie vkladu, resp. aký vplyv\nby mohlo mať toto predkupné právo na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Krajský súd žiadnym\nspôsobom neodôvodnil, na základe čoho považuje predkupné právo štátu za skutkovú a právnu\nskutočnosť v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.\nIII.\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol, stotožňujúc sa s právnym posúdením veci správnym súdom, ktorý považoval\nexistenciu zákonného predkupného práva štátu za takú skutočnosť, na ktorú bolo potrebné v čase\nrozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť. V tejto\nsúvislosti žalovaný poukázal na to, že podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a ustálenej súdnej\npraxe okresný úrad rozhoduje podľa skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení\nvkladu, a teda nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu, nastali až po uzavretí\nzmluvy, resp. až po začatí vkladového konania.\n14. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie zákonnú povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj\nštátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo, je podľa žalovaného nedovoleným, absolútne\nneplatným právnym úkonom. Žalovaný tento názor odôvodnil tým, že prípady absolútnej neplatnosti\nprávnych úkonov negatívne vymedzuje taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti v § 40a\nObčianskeho zákonníka, a teda vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú\nuvedené v citovanom ustanovení zákona, ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú správny orgán a aj súd\nmusia prihliadať z úradnej povinnosti.\n15. Za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených\nzáujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú.\nNedostatky, v ktorých spočíva dôvod relatívnej neplatnosti majú menšiu závažnosť a v prevažnej\nmiere sa týkajú individuálnych záujmov konkrétneho subjektu. V prípade porušenia, resp. obchádzania\nzákonného predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka vládou osvedčená významná\ninvestícia, dochádza k dotknutiu verejného záujmu v nemalom rozsahu. Účelom zákonnej úpravy\npredkupného práva štátu je verejný záujem na rýchlom, zákonnom a hospodárnom usporiadaní\nvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých sa významná investícia týka. Absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu nastáva zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc), pôsobí proti všetkým\n\n(erga omnes) a správny orgán na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť sa\npovažuje za objektívnu kategóriu, ktorá nezávisí od subjektívnych okolností, pričom nie je rozhodujúce,\nže neplatnosť spôsobila jedna zo zmluvných strán.\n16. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že predkupné právo štátu má taký istý\nobsah ako predkupné právo spoluvlastníka veci. Obe predkupné práva vznikajú zo zákona, avšak\nplatná právna úprava spája s porušením zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140\nObčianskeho zákonníka relatívnu neplatnosť (dôvody taxatívne uvedené v § 40a a § 775 Občianskeho\nzákonníka), na rozdiel od zákonného predkupného práva štátu, ktorého porušenie nie je uvedené v\ntaxatívnom výpočte relatívnej neplatnosti. Zákonná úprava predkupného práva štátu sleduje ochranu\nverejného záujmu na rýchlom, bezprieťahovom a hospodárnom vysporiadaní významnej investície štátu,\nz čoho vyplýva aj úprava čo najrýchlejšieho vzniku tohto zákonného predkupného práva štátu.\n17. Žalovaný ďalej uviedol, že sťažovateľom navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného by bolo\nnevykonateľné z dôvodu, že na základe následných právnych zmien je aktuálnym vlastníkom dotknutej\nnehnuteľnosti spoločnosť MH Invest, s.r.o., a teda sťažovateľ ani ďalší účastník 2/ už vlastníkmi dotknutej\nnehnuteľnosti nie sú. Zmenil sa tiež druh pozemku. Zároveň zanikla parcela registra CKN č.3023 a bola\nzlúčená do väčšej parcely registra CKN č. 3040 o výmere 106 354 m2. Vzhľadom na tieto právne zmeny\n(s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v spojení s § 228 Civilného sporového poriadku)\nnemožno podľa žalovaného vykonať spätný zápis vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka\nako pôvodne predávajúceho.\n18. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, považujúc rozsudok správneho súdu za\nvecne správny a riadne odôvodnený, uviedol, že okresný úrad pri rozhodovaní o návrhu na vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať na existenciu predkupného práva\nštátu a toto právo posudzovať ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie\nvkladu s tým, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti žiadnym argumentom správnosť tohto právneho\nnázoru nevyvrátil. Porušenie zákonného predkupného práva štátu je podľa názoru ďalšieho účastníka\n1/ porušením zákonom stanovenej povinnosti a právny úkon porušujúci zákonné predkupné právo štátu\nje absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Je nesprávny aj\nnázor sťažovateľa, podľa ktorého nie je možné prihliadnuť na predkupné právo štátu vzniknuté až po\nuzavretí zmluvy. K námietke sťažovateľa, že v konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti ďalší účastník\n1/ uviedol, že správne orgány a ani prokurátor v konaní o proteste nevynucovali predkupné právo štátu\nz dôvodu vrchnostenského postavenia štátu. Účastníci správneho konania, ako aj účastníci súdneho\nkonania mali rovnaké postavenie pri aplikácii hmotných a procesných predpisov tak, ako to má na mysli\nčl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nIV.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n21. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 02.07.2015 bol na Okresnom úrade Nitra,\nkatastrálny odbor podaný návrh ďalšieho účastníka 2/ a sťažovateľa zo 24.06.2015 na povolenie vkladu\na zápis vlastníckeho práva k pozemku registra C KN, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území G., s\nparcelným číslom 3023, orná pôda o výmere 717 m2 (ďalej aj „pozemok“), do katastra nehnuteľností\nv prospech sťažovateľa, na základe kúpnej zmluvy medzi ďalším účastníkom 2/ ako predávajúcim a\nsťažovateľom ako kupujúcim. Konanie bolo vedené pod sp. zn. V 5245/15.\n22. V konaní nebolo sporné, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 z 08.07.2015\nschválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Stavba podľa uznesenia vlády má\n\nbyť umiestnená aj v katastrálnom území G.. Okresnému úradu Nitra bola dňa 22.07.2015 doručená\nžiadosť Ministerstva hospodárstva SR z 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej\nbol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis\npredkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je\nvýznamnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Uvedená žiadosť bola zaevidovaná\npod sp. zn. Z 5113/2015.\n23. Dňa 24.07.2015 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutie č. V 5245/15-8, ktorým\npovolil vklad vlastníckeho práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností v prospech\nsťažovateľa na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A58.\n24. Proti uvedenému rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\npodal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor protest č.\nPd 231/15/4403-2 z 15.10.2015 z dôvodu, že okresný úrad neprihliadol na existenciu zákonného\npredkupného práva štátu, ktorá skutočnosť má vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán podľa protestu\nprokurátora nezistil presne a úplne skutočný stav veci vo vzťahu k existencii zákonného predkupného\npráva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť dotknutej kúpnej\nzmluvy. Konanie o proteste prokurátora bolo vedené pod sp. zn. UP 34/2015.\n25. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, konajúc podľa § 69 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), vydal dňa 02.11.2015\nprvoinštančné rozhodnutie, ktorým protestu prokurátora č. Pd 231/15/4403-2 z 15.10.2015 vyhovel\na napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5245/15-8 z 24.07.2015 o\npovolení vkladu vlastníckeho práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností na základe kúpnej\nzmluvy v prospech sťažovateľa zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.\n26. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie sťažovateľa a prvoinštančné rozhodnutie\npotvrdil.\n27. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci\npred správnym súdom bola zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, vydaných na základe vyhovenia\nprotestu prokurátora.\n28. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním\nprotestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným\nobsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť\no proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny\nvzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a\nprokurátorom, keď podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň\ndal podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny\nprípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo\npodať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale nie je možné\nnapadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke,\nči sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie\nkonanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol\npodaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je\nvymedzená úloha správneho súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého nie je oprávnený riešiť\notázku zákonnosti rozhodnutia napadnutého protestom prokurátora z hľadiska jeho obsahu.\n29. Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných\nrozhodnutí, teda na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím.\nV konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmoch a\npovinnostiach fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný\nvšeobecne záväzný právny predpis. Keďže predmetom odvolania je rozhodnutie o proteste prokurátora,\nv odvolaní nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie\nsa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.\n\n30. V konaní pred správnym súdom zostalo sporným, či dôvody uvedené v proteste prokurátora\nnevybočujú z rámca zákona, teda či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.\nPodľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa\nzapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n31. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací\nprocesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných\npodkladov podľa § 31 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať\nvplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo\nrozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.).\n32. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností na základe\nzmluvy v predmetnom prípade bolo splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995\nZ.z.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n33. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je\nzakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach\n(§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je\npovinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité\npre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré\nvyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).\n34. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola\ndodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že\nokresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu\nnakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci,\nprihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu.\n35. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po\nuzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by\nbránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych\nvzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy\npri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.\n36. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z.z. je navrhovaný zákon „...opatrením, ktoré\nby malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je\nurobiť priechodným majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných\nkapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. Ukázalo sa totiž, že\nnevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb nedovoľuje v rozumnom čase pripraviť\na realizovať rozsiahle stavby. Bráni tomu stav evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností\na zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že to odrádza najmä\nzahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.“\nPodľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať\nvýznamná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu\n\nna vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra\nnehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom\na stavbám.\n37. V tomto prípade predkupné právo štátu vzniká priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie\nosvedčenia o významnej investícii vládou.\n38. Podstata predkupného práva spočíva v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je\npovinný ponúknuť ju na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. To vyplýva už zo samotného\npojmu „predkupné právo“, ktorý pojem gramaticky nemožno vyložiť inak, než právo kúpiť vec skôr ako\nniekto iný.\n39. Právnu podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden\nindividuálne určený subjekt, t. j. oprávnená osoba (v tomto prípade štát) má právo kúpiť (vykúpiť) vec\nod druhého individuálne určeného subjektu, t. j. od povinnej osoby (v tomto prípade vlastník dotknutého\npozemku) ako prvý za predpokladu, že vlastník veci sa rozhodne vec predať. Ide teda o vzťah, v ktorom\nprávu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako\nprvej ku kúpe.\n40. Kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno\nvyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr.\ndôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne\npochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy\nsa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v\nnormatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho\npredpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu.\n41. Teleologický výklad (e ratione legis) je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu\nprávnej normy. Skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná\nsa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách\nzákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie\núčelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná\no výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov.\n42. V právnej metodológii sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou teleológiou. Subjektívna\nteleológia sa zaoberá účelom, čo zamýšľal zákonodarca pri tvorbe právnej normy, naproti tomu\nobjektívna teleológia skúma otázku účelu, a teda ktoré účely sú objektívne správne, ktoré je rozumné\nsledovať. V oboch prípadoch by sa mal v zisťovaní účelu aplikovať princíp ústretovosti, t. j. že právo by\nsa malo interpretovať čo najbližšie objektívnemu verejnému záujmu.\n43. Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom\nč. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu\nstavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (viď § 1\nods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu\nč. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému\nsa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo\nzákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne\nponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. môže byť\nv súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z.\n44. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu\n- predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu\nuzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu\nzmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade.\nPodľa § 31 ods. 1 druhá veta zákona č. 162/1995 Z.z. „Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad\naj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“. Správny orgán musí\nrešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k\nčasu jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán\n\nmusí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu\nhodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.\nZákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. spôsobuje s účinkom nepravej\nretroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť\nsprávny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. povinný\nprihliadať. Správny orgán bol povinný skúmať, či bol rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.,\nteda či bola predmetná nehnuteľnosť prednostne ponúknutá štátu.\n45. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.,\nobmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného páva pri zamýšľanom prevode\ndotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného\nsúdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995\nZ.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je\npredmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy\ndo rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n46. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že dôvody uvedené v proteste prokurátora sú\nsúladné so zákonom, a preto nepochybil žalovaný správny orgán, ak podanému protestu prokurátora\nvyhovel.\n47. Zásada rovnosti účastníkov konania je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a je spojená\ns rovnosťou všetkých občanov pred zákonom. Táto zásada platí v plnom rozsahu aj v správnom\nkonaní a znamená, že všetci účastníci správneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti,\nktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z\nnich. Nemožno súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, keď porušenie zásady rovnosti odvodzuje iba\nod skutočnosti, že v preskúmavanej veci je oprávneným z predkupného práva štát a že konajúci\nsprávny orgán vyhovel protestu prokurátora, navyše keď tento protest, ako už bolo vyššie konštatované\nkasačným súdom, nevybočuje z rámca zákona. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení\nzásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní považovať za odôvodnenú.\n48. Ostatné námietky sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd taktiež ako bezpredmetné, ktoré neboli\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd\nkasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom\nkonaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).\nŽalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo\npožadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže im\nv kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli\n(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).\n50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}