{"guid": "ce1658ee-00a9-4663-a189-5d71a5aa3814:b250d8fc-0bb5-43da-a125-7a2b3ea0a44f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4016200047.2", "spisova_znacka": "4Sžfk/56/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/56/2017 z 10. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. mája 2018, sp. zn. 4Sžfk/56/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4016200047.2", "identifikacne_cislo": "4016200047", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2018-05-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-48b.odsek-4", "nazov": "§ 48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-48b.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-48b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69a", "nazov": "§ 69a zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-48b", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69a", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-48", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b250d8fc-0bb5-43da-a125-7a2b3ea0a44f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200047.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200047.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200047.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/56/2017\n4016200047\n10. 05. 2018\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2018:4016200047.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu:\nFABCAR Kft., so sídlom Bartók Béla út. 152. F.ép., 1113 Budapest, Maďarsko, IČO 13805434-2-43,\nzastúpeného advokátom JUDr. Richardom Schwarzom, Dunajská 1, Bratislava, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1455057/2015 zo dňa 25. novembra 2015, konajúc\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23.\nnovembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23. novembra 2016 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nColného úradu Nitra, Pobočka colného úradu Nové Zámky NS č. 1280134/2015 zo dňa 11.08.2015.\nPrvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s §\n48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v\nčase dovozu tovaru na colné územie (ďalej len „zákon o DPH“) daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)\nv sume 7.692,87 €, na úhradu ktorej použil zabezpečenie dane uhradené žalobcom.\n1.2 Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že colný úrad postupoval\nsprávne a v súlade so zákonom, keď rozhodnutím vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty, na\núhradu ktorej použil žalobcom zložené zabezpečenie dane, nakoľko nebola potvrdená pravdivosť a\nsprávnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s\noslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu. Takéto rozhodnutie\ncolného úradu vychádzalo podľa názoru Krajského súdu v Nitre z dostatočne zisteného skutkového\nstavu a má oporu vo vykonanom dokazovaní.\n1.3 Krajský súd mal za preukázané, že žalobca ako dovozca dovážal tovar z územia tretích štátov (Čína)\nna územie Európskej únie. Dovoz tovaru sa zdaňuje daňou z pridanej hodnoty, pričom dovoz tovaru,\nktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v\n\ninom členskom štáte, je oslobodený od dane za zákonom stanovených podmienok. Podľa listinných\ndokladov predložených v priebehu colného konania žalobca dovážal tovar cez Slovenskú republiku do\nMaďarska, kde bol osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty a pre uplatnenie oslobodenia od\ndane na území Slovenskej republiky by sa musel registrovať za platiteľa dane na príslušnom slovenskom\ndaňovom úrade alebo sa mohol dať zastúpiť zvoleným zástupcom.\n1.4 Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca bol v\ncolnom konaní priamo zastúpený v súlade s čl. 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra\n1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a zák. č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol.\ns r. o. (ďalej len „zástupca žalobcu“) ako priamym zástupcom na základe mandátnej zmluvy zo dňa\n19.10.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2014. Rovnaká spoločnosť zastupovala žalobcu v\ndaňových veciach v postavení daňového zástupcu, a to na základe plnomocenstva zo dňa 19.10.2012\n(splnomocnenie vo veci daňového zastupovania pri dovoze tovaru a splnomocnenie na zastupovanie v\ncolnom konaní pri dovoze a vývoze a pri podávaní deklarácie o colnej hodnote).\n1.5 Krajský súd v Nitre mal v predmetnej veci ďalej za preukázané, že splnomocnený zástupca žalobcu\nako deklaranta v colnom konaní podal dňa 11.04.2014 colné vyhlásenie a žiadal o prepustenie tovaru\ndovezeného z územia tretieho štátu do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu prepravy\ntohto tovaru do Maďarska, kde mala byť jeho preprava ukončená (uvedené potvrdzujú aj dokumenty\npredložené colnému úradu zástupcom žalobcu dňa 23.04.2014, a to medzinárodný nákladný list zo\ndňa 11.04.2014 a faktúra - doklad o premiestnení zo dňa 11.04.2014). Colný úrad prepustil tovar do\nnavrhovaného režimu voľný obeh a žalobcovi zároveň uložil povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z\npridanej hodnoty v sume 7.692,87 €, ktorú žalobca zaplatil dňa 11.04.2014.\n1.6 Základnou podmienkou pre uvoľnenie zabezpečenia dane z pridanej hodnoty je informácia\npotvrdzujúca pravdivosť a správnosť predloženého dokladu o prevzatí tovaru. Na základe výsledkov\nmedzinárodného preverovania maďarskými finančnými orgánmi bolo jednoznačne preukázané, že tovar\nnebol dodaný do Maďarska tak, ako bolo deklarované v listinných dokladoch, ktoré colnému úradu\npredložil zástupca žalobcu (konateľ žalobcu jednoznačne poprel skutočnosť, že tovar vstúpil, resp. mal\nvstúpiť na územie Maďarska tvrdiac, že dodanie tovaru na územie Maďarska nikdy nedeklaroval) a teda\nnebolo preukázané splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.\n1.7 Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca ako deklarant v colnom konaní bol priamo zastúpený\npodľa čl. 5 ods. 2 Colného kódexu spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r. o., a preto sa považujú\núkony tohto zástupcu priamo za úkony žalobcu. Konanie zástupcu v rozpore s vôľou alebo záujmami\nzastúpeného, prípadne také konanie, z ktorého by zastúpenému vznikla ujma, zakladá zodpovednostný\nvzťah priameho zástupcu voči zastúpenému, v tomto prípade žalobcovi. Uvedené však nemá žiadny\nvplyv na účinky týchto úkonov, preto všetky úkony zástupcu je nutné naďalej považovať za úkony\núčastníka colného konania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že všetky\nčiastkové procesné úkony realizované priamym zástupcom deklaranta na dosiahnutie účelu colného\nkonania, a to vrátane úkonov súvisiacich s podaním colného vyhlásenia a údajov v ňom uvedených, je\nmožné interpretovať ako úkony deklaranta na základe mandátnej zmluvy v znení jej dodatku a udelených\nplných mocí na zastupovanie v colnom konaní.\n1.8 Na základe vyššie uvedených záverov sa podľa názoru krajského súdu žalobca nemôže úspešne\ndovolávať toho, že nebolo jeho úmyslom doviezť tovar do Maďarska, resp. že sa jedná o chybu,\nomyl alebo zanedbanie povinností zo strany jeho zástupcu v colnom konaní. Pre účely vyrubenia\ndane z pridanej hodnoty bolo potom podľa názoru krajského súdu bezpredmetné i predloženie\nmedzinárodného nákladného listu (príloha žaloby), ktorým žalobca mienil preukázať, že tovar bol\nnapokon dodaný do Talianska. Krajský súd preto považoval za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu\nv podanej žalobe spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nevykonaní žalobcom\nnavrhovaného dokazovania (napr. výsluchom zástupcu spoločnosti DELTA-NZTRANS spol. s r.o.).\n1.9 Úlohou colného úradu ako správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale\noverovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Colné orgány si urobili správny záver,\nže žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane\nz pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich odrážajú uvedenú skutočnosť,\n\nteda že tovar bol i reálne dodaný do Maďarska. V prípade uplatnenia si oslobodenia od dane z pridanej\nhodnoty pri vývoze do iného členského štátu je potrebné preukázať, že tovar bol skutočne dodaný\nodberateľovi v inom členskom štáte a že tento ho prevzal a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník.\n\n2.\n2.1 Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23. novembra 2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu\nv Nitre na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.\n2.2 Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal porušenie práva na spravodlivý proces konaním správneho\norgánu, ktorý podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, v rámci ktorého sa\nnevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca namieta, že správny orgán prvého a ani\ndruhého stupňa napriek jeho žiadostiam nevytýčil pojednávanie, na ktorom žalobca žiadal vykonať\nním navrhované dôkazné prostriedky, okrem iného aj výsluch svedka - zástupcu DELTA-NZTRANS\nspol. s r.o., ktorý uviedol v sporných dokumentoch bez vedomia žalobcu, že deklarovaný tovar mal\nskončiť v Maďarsku, čo žalobca nikdy nedeklaroval. Tvrdenia prvostupňového súdu, že nebolo potrebné\nzabezpečiť doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní a vykonanie dôkazov by nemalo vplyv na\ndanú právnu vec sú podľa názoru žalobcu nesprávne a tieto skutočnosti neboli právne konformným\nspôsobom odôvodnené.\n2.3 Žalobca ďalej namietal, že krajský súd sa nestotožnil s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania,\nzabezpečením listinného dôkazu v podobe medzinárodného nákladného listu (CMR) zo dňa 11. apríla\n2014 od spoločnosti Alsovig SRL, z ktorého obsahu podľa tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že\npredmetný tovar, ktorý mal byť prepustený do režimu voľného obehu, mal skončiť v Taliansku, teda v\nčlenskom štáte Európskej únie. Žalobca deklaruje, že CMR spĺňa náležitosti na oslobodenie od dane z\npridanej hodnoty v zmysle § 48b ods. 3 písm. a/ až e/ zákona o DPH. V tejto súvislosti žalobca predložil\nkasačnému súdu vyššie špecifikované CMR, ktoré získal vykonaním vlastného šetrenia.\n2.4 Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti konštatoval, že po oboznámení sa s príslušnými zákonnými\nustanoveniami je zrejmé, že výklad na základe ktorého dospel prvostupňový súd ku svojim záverom,\nje výkladom „subjektívnym“ a nemajúcim oporu v platných zákonných ustanoveniach. Z tohto dôvodu\nmá žalobca za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu.\n3.\n3.1 Dňa 26.10.2016 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené vyjadrenie žalovaného k podanej kasačnej\nsťažnosti, v ktorom žalovaný žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu\nako neodôvodnenú zamietol v súlade s § 461 SSP.\n3.2 Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že s námietkami žalobcu obsiahnutými v kasačnej\nsťažnosti, ktoré sú v zásade rovnaké, ako námietky, ktoré uviedol v žalobe, resp. predchádzajúcom\nadministratívnom a súdnom konaní, sa podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, ako aj v\nstanovisku ku žalobe.\n3.3 K námietkam žalobcu týkajúcim sa vykonaného dokazovania žalovaný uviedol, že tieto sú\nneopodstatnené z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že v prípade preukazovania splnenia\npodmienok colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od DPH pri jeho dodaní do iného\nčlenského štátu zákon presne určuje spôsob, ako sa toto splnenie podmienok dokazuje. Druhým\ndôvodom je skutočnosť, že v prípade colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od DPH\npri jeho dodaní do iného členského štátu je nutné skúmať skutočnosti na území iného členského štátu\nnež je ten členský štát, na ktorého územie bol tovar z tretej krajiny prepravený a kde bol do daného\ncolného režimu prepustený.\n\n3.4 Žalovaný naďalej zastáva názor, že je zásadne vecou žalobcu a na jeho zodpovednosti, s kým\nuzatvára obchodné kontrakty a v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie od DPH pri tovare, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava skončí v inom členskom\nštáte, musí predložiť písomné vyhlásenie o prevzatí tovaru príjemcom, ktoré môže byť predmetom\npreverenia v inom členskom štáte. Tento doklad o prevzatí tovaru príjemcom je základnou podmienkou\npre uvoľnenie zabezpečenia dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane\nz pridanej hodnoty. Znenie § 48b ods. 4 zákona o DPH je hmotnoprávnej povahy a preverovaním\nnepotvrdená správnosť a pravdivosť dokladu predloženého podľa § 48b ods. 3 zákona č.222/2004 Z. z.\nmá za následok vyrubenie dane z pridanej hodnoty, pričom zákon nepripúšťa žiadnu liberáciu.\n3.5 Žalovaný k námietke žalobcu zároveň dodal, že deklarant ani iná osoba nemôžu svojvoľne, bez\nakýchkoľvek právnych následkov, meniť údaje uvedené v colnom konaní po tom, čo bol tovar na ich\nzáklade prepustený do navrhnutého colného režimu, ani nemôžu bez právnych následkov a bez toho,\naby to príslušné colné, či daňové predpisy umožňovali, nerešpektovať podmienky, za ktorých bol tovar do\nurčeného colného režimu prepustený. Ak bola určitá osoba označená ako príjemca tovaru, nie je možné\nbez toho, aby to malo vplyv na riadne vykonávanie daného colného režimu, dodať tento tovar úplne\ninej osobe do úplne iného štátu. Zmeny a nedodržanie určených podmienok sú možné len v prípadoch\nupravených príslušnými colnými predpismi.\n3.5 Colné orgány boli právne záväzným spôsobom informované, že tovar prepustený do colného\nrežimu s podmienečným oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, bude dodaný\ndeklarovanému príjemcovi (žalobcovi). Nedodanie tovaru tomuto príjemcovi má za následok nemožnosť\nuplatňovať si s tým súvisiace oslobodenie od DPH. Poskytnutie údajov v colnom konaní a zodpovednosť\ndeklaranta, resp. jeho zástupcu za správnosť a pravdivosť nimi uvádzaných údajov má zásadný význam\naj pre výkon colného dohľadu, či následnej kontroly po prepustení tovaru a najmä pre overenie a\nprípadné vyvodenie právnej zodpovednosti v prípadoch, keď bol tovar prepustený do colného režimu s\npodmienečným oslobodením od dovozných platieb.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n4.2 V konaní o kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal\nrozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23.11.2016, ktorý podľa § 190 SSP zamietol\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra, Pobočka colného úradu\nNové Zámky NS č. 1280134/2015 zo dňa 11.08.2015. Prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi v\nzmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 48b ods. 4 zákona o DPH daň z pridanej hodnoty\nv sume 7.692,87 €.\n4.3 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n4.4 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n4.5 Z predloženého administratívneho spisu zistil kasačný súd nasledovný skutkový stav. Žalobca ako\ndovozca dovážal tovar z územia tretích štátov (Čína) na územie Európskej únie. Miestom dovozu tovaru\nbola Spolková republika Nemecko, nakoľko na jej území sa tovar nachádzal v čase, keď vstúpil na\núzemie Európskej únie. Dovoz tovaru sa zdaňuje daňou z pridanej hodnoty, pričom dovoz tovaru, ktorý\n\nje odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom\nčlenskom štáte, je oslobodený od dane za zákonom stanovených podmienok.\n4.6 Žalobca ako deklarant zastúpený spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r.o. na základe\nmandátnej zmluvy zo dňa 19.10.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2014 a taktiež na\nzáklade plnomocenstiev zo dňa 19.10.2012 (formou priameho zastúpenia) podal dňa 11.04.2014 na\nColnom úrade Nitra, Pobočka colného úradu Nové zámky NS colné vyhlásenie, zaevidované pod\nč. 0615810400974, v ktorom navrhol prepustiť tovar (textil, kovové gombíky, plastové ozdoby na\nodevy a odevné doplnky z gumy) pochádzajúci z krajiny mimo Európskej únie do colného režimu\nvoľný obeh s kódom režimu 42. Ako príjemcu tohto tovaru v kolónke 8 a deklarant v kolónke 14\ncolného vyhlásenia bola uvedená spoločnosť žalobcu (FABCAR Szolgáltató és Kereskedelmi Korlátolt\nFelelősségű Tarsaság, Bartók Béla út. 152, Budapest, Maďarsko). K týmto dokladom bol predložený\nmedzinárodný nákladný list (CMR) vystavený dňa 11.04.2014, ktorý nebol potvrdený príjemcom tovaru.\n4.7 Colný úrad v súlade s ustanovením § 48b ods. 1 zákona o DPH uložil žalobcovi pred prepustením\ntovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh (uvedeného na prijatom colnom vyhlásení č.\n0615810400974) povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 €. Žalobca\nzabezpečenie poskytol zložením peňažných prostriedkov na účet.\n4.8 Dňa 23.04.2014 predložil zástupca žalobcu colnému úradu medzinárodný nákladný list (CMR) zo\ndňa 11.04.2014, v ktorom je v kolónke 15 uvedené meno fyzickej osoby J. O., adresa „U., K.“ a v kolónke\n24 je uvedený dátum 12.04.2014, pečiatka spoločnosti žalobcu FABCAR Kft., 1113Bp, Bartók Béla út.\n152F a nečitateľný podpis. Spolu s CMR doložil zástupca žalobcu aj doklad označený ako „Faktúra doklad o premiestnení zo dňa 11.04.2014 č. 11/04/2014/76“, v ktorom bol ako dodávateľ a odberateľ\ntovaru uvedený žalobca, t. j. spoločnosť FABCAR Kft., Bartók Béla út. 152. F. ép. HU1113 Budapest. Na\ntejto listine je uvedený sklad na adrese „Budapest III.ker., Csillaghegyi út 13“ s tým, že tovar prevzal J.\nO.. Miestom dovozu, t. j. miestom zdaniteľného plnenia malo byť podľa predložených listinných dokladov\nMaďarsko, teda členský štát, v ktorom sa mali skončiť colné opatrenia, colne schválené určenie alebo\ncolný režim, do ktorého bol zahraničný tovar prepustený na základe rozhodnutia colného orgánu.\n4.9 Nakoľko vznikli pochybnosti o pravdivosti a správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru,\ncolný úrad v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH zabezpečenie neuvoľnil a žiadosťou zo dňa 02.05.2014\nžiadal žalovaného v spolupráci s príslušným finančným orgánom Maďarska o preverenie pravdivosti\na správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru a preverenie dodania tovaru deklarovaného na\ncolnom vyhlásení č. 0615810400974.\n4.10 Na základe medzinárodného dožiadania X. A. ako konateľ žalobcu podal vyhlásenie a predložil\npríslušné doklady. Uviedol, že v apríli 2014 spoločnosť vykonávala dovozné činnosti, ktoré pozostávali\nz redistribúcie tovaru z Číny ďalším spoločnostiam v rámci Európskej únie a tovar bol dovezený letecky\nz Číny do Mníchova a potom prepravený nákladnými vozidlami do Nových Zámkov. Ďalej vyhlásil, že v\napríli 2014 nebol do Maďarska prepravený žiadny tovar a tento prijala v Nových Zámkoch osoba menom\nJ. O. (vedúci predaja u daňovníka) a odtiaľ bol tovar redistribuovaný. Tovar bol podľa jeho slov colne\nprerokovaný 11. 04. 2014 a dodaný spoločnosti Alsovig SRL (Rumunsko), pričom nevstúpil na územie\nMaďarska. Maďarské daňové orgány zároveň oznámili, že predmetný tovar nebol skladovaný v sklade\nmaďarského daňovníka. V súvislosti s týmto tvrdením bola predložená faktúra vystavená žalobcom pre\nodberateľa v Rumunsku.\n4.11 Vzhľadom na skutočnosť, že informácie, ktoré colný úrad dostal od príslušného finančného orgánu\nMaďarska, nepotvrdili pravdivosť a správnosť dokladov o prevzatí tovaru, colný úrad finančné prostriedky\nzložené na zabezpečenie dane z pridanej hodnoty neuvoľnil a dňa 01.07.2015 začal konanie vo veci\nvyrubenia dane z pridanej hodnoty v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH. Colný úrad Nitra, Pobočka\ncolného úradu Nové Zámky NS vydal dňa 11.08.2015 rozhodnutie č. 1280134/2015, ktorým v zmysle\nustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s ustanovením § 48b ods. 4 zákona o DPH vyrubil žalobcovi\ndaň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 €. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie colného úradu potvrdilo,\na to rozhodnutím č. 1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, konštatujúc, že žalobca nesplnil podmienku\npre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, resp. splnenie podmienky právne\nrelevantným spôsobom nepreukázal.\n5.\n\n5.1 Podľa § 12 zákona č. 222/2004 zákona o DPH, dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov\nna územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných\npredpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.\n5.2 Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením\ntovaru do colného režimu voľný obeh.\n5.3 Podľa § 21 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia\ncolného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný\ndlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla\npodľa colných predpisov.\n5.4 Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n5.5 Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho\nštátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za\npodmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu\noslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru\ndovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:\na) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné\nčíslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane\npodľa § 69a,\nb) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje\nidentifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru\nskončí,\nc) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do\niného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.\n5.6 Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru,\npri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného\nrežimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa\nneuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa\nneuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením\npeňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo zárukou poskytnutou bankou alebo zahraničnou\nbankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, inou osobou s trvalým\npobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňou\nalebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky bez\nvýhrad.\n5.7 Podľa § 48b ods. 2 zákona o DPH, colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu\nna jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa\nodseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie\nod dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.\n5.8 Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH, colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od\npredloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4.\nDôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom\nv inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať\na) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta\npodnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,\nb) množstvo a druh tovaru,\nc) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru\nvykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná\nodberateľ,\nd) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom\n\na jej podpis,\ne) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava\ntovaru.\n5.9 Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti\npredloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť\nalebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy\ncolný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí\npravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo\nsprávnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije\nzabezpečenie dane.\n5.10 Podľa § 48b ods. 5 zákona o DPH, ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí\ntovaru podľa odseku 3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu\nvoľný obeh, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.\n5.11 Podľa § 69a ods. 1 zákona o DPH, dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa\ntohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým\nzástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový\nzástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným\npodpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava.\n5.12 Podľa § 69a ods. 2 zákona o DPH, písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať\na) vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia\noslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 a následného dodania tovaru do iného členského štátu,\nb) vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona,\nc) splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu.\n5.13 Podľa § 69a ods. 7 zákona o DPH, daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v\nrozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na\nzáklade udeleného plnomocenstva.\n5.14 Podľa § 84 zákona o DPH, na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú\ncolné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.\n5.15 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.\n5.16 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nv znení neskorších predpisov účinnom v čase dovozu tovaru na colné územie (ďalej len „colný zákon“),\ntovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území\nSlovenskej republiky pod colným dohľadom.\n5.17 Podľa § 24 ods. 1 colného zákona, colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je\nrozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie\nSlovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované\ncolne schválené určenie alebo použitie.\n5.18 Podľa § 24 ods. 2 colného zákona, colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým\nsa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia\nalebo použitia.\n5.19 Podľa § 25 colného zákona, priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje\noprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy. V prípade\nnepriameho zastúpenia sa považuje na účely podania colného vyhlásenia za dostatočné, ak sa\noprávnenie konať ako zástupca preukáže predložením prepravných dokladov, ktoré znejú na meno\nzastúpenej osoby, alebo iných dokladov vzťahujúcich sa na tovar.\n\n5.20 Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti\npodvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010, na žiadosť žiadajúceho orgánu mu\nžiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré získa alebo má, rovnako ako aj výsledky\nadministratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených\nkópií alebo výpisov z nich.\n5.21 Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje\nColný kódex, za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2 s výnimkou predpisov prijatých na\nzáklade článku 243 odsek 2 písmeno b/, si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť\nzástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.\n5.22 Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje\nColný kódex, zastúpenie môže byť:\n- priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo\n- nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.\n6.\n6.1 Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu k\npredmetu kasačných námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody:\n6.2 V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, oslobodenie dovozu tovaru, ktorý bol\nodoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom\nčlenskom štáte, od dane z pridanej hodnoty je podmienené splnením zákonných podmienok. Základnou\nhmotnoprávnou podmienkou oslobodenia od DPH v takomto prípade je faktické dodanie tovaru\ndo členského štátu, ktoré je deklarant povinný colnému orgánu preukázať zákonom ustanoveným\nspôsobom (napr. predložením zmluvy o preprave tovaru alebo prepravným dokladom).\n6.3 Účelom právnej úpravy oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v prípade dovozu tovaru z tretieho\nštátu do tuzemska, kde je tovar prepustený do colného režimu a následne preprava pokračuje a zároveň\nkončí v inom členskom štáte, je vyhnutie sa dvojitému zdaneniu. Tovar prepravený z tretieho štátu bude\ntotiž zdanený v inom členskom štáte, do ktorého sa z tuzemska prepraví, a to z titulu intrakomunitárneho\nnadobudnutia tovaru.\n6.4 Uvedený režim neznamená absolútne oslobodenie od povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty\nbez ohľadu na ďalšie nakladanie s tovarom, ale ide len o podmienečné oslobodenie od platenia\ndane z priznanej hodnoty pri dovoze v prípade, ak je splnená podmienka dodania tohto tovaru do\niného členského štátu. Vymeranie dane z pridanej hodnoty žalobcovi v prípade, kedy nebolo u tovaru\nprepusteného do colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty\npri jeho dodaní do iného členského štátu preukázané dodanie do iného členského štátu, je priamym\nnásledkom konania, resp. nekonania žalobcu, ktorý nesplnil podmienku oslobodenia od dane z pridanej\nhodnoty pri dovoze tovaru, resp. splnenie tejto podmienky právne relevantným spôsobom nepreukázal.\n6.5 Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na situácie, kedy deklarant, resp. jeho zástupca preukáže dodanie\ntovaru do iného členského štátu predložením potrebných dokladov, avšak vzniknú pochybnosti o\npravdivosti a správnosti týchto listín. Pre prípad, že nastane obdobná situácia, dáva zákon colným\norgánom do rúk možnosť preveriť správnosť a pravdivosť týchto dokumentov ako aj v nich deklarovaných\núdajov, a to aj prostredníctvom dožiadania príslušného finančného orgánu iného členského štátu.\n6.6 Za účelom eliminácie rizika, že tovar ostane v členskom štáte dovozu bez odvedenia dane alebo\nbude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania dane z nadobudnutia tovaru v tomto štáte,\nzákon umožňuje colnému orgánu žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje\noslobodenie od dane, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Túto možnosť colný orgán\nvyužil a uložil žalobcovi povinnosť zložiť zabezpečenie v stanovenej výške, ktoré podľa predložených\ndokladov žalobca zaplatil.\n6.7 S cieľom preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu predložil ustanovený zástupca žalobcu\ncolnému úradu medzinárodný nákladný list a faktúru - doklad o premiestnení. Ako miesto dovozu, t.\n\nj. miesto zdaniteľného plnenia oba dokumenty zhodne označujú Maďarsko, pričom ako príjemca je\nv nich označený žalobca. Keďže v zákonom stanovenej lehote (§ 48b ods. 5 zákona o DPH) neboli\ncolnému orgánu doručené žiadne iné doklady preukazujúce prevzatie tovaru v inom členskom, údaje\nuvedené vo vyššie zmieňovaných dokumentoch predložených zástupcom žalobcu boli pre colné orgány\npre ďalšie posúdenie splnenia podmienok colného režimu s podmienečným oslobodením od dovoznej\nplatby rozhodujúce. Colné orgány boli právne záväzným spôsobom informované, že tovar prepustený do\ncolného režimu s podmienečným oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, mal byť\ndodaný deklarovanému príjemcovi (žalobcovi). Nedodanie tovaru tomuto príjemcovi malo v súlade so\nzákonom za následok nemožnosť uplatňovať si s tým súvisiace oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.\n6.8 Vzhľadom na existenciu nezrovnalostí v predložených dokladoch zvolili colné orgány zákonný\npostup, keď využili možnosť spolupráce s maďarskými finančnými orgánmi, ktorá vyplýva z ustanovenia\n§ 48b ods. 4 zákona o DPH, teda postup podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej\nspolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie“). Čl. 56\npredmetného Nariadenia upravuje podmienky využitia informácií získaných pracovníkmi žiadaného\norgánu, a to tak, že vymedzené skutočnosti oznámené žiadajúcemu orgánu možno použiť ako dôkaz zo\nstrany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty,\nktoré poskytne orgán vlastnej krajiny.\n6.9 Na základe výsledkov preverovania vykonaného maďarskými finančnými orgánmi bolo jednoznačne\npreukázané, že údaje deklarované v dokladoch tak, ako boli predložené zástupcom žalobcu boli\nnepravdivé, a teda že deklarovaný tovar nikdy nebol doručený do Maďarska príjemcovi označenému v\ndokladoch (žalobcovi). Žalobca vo svojom vyhlásení urobenom pred maďarskými finančnými orgánmi\npoprel skutočnosť, že tovar mal byť prepravený do Maďarska, odvolávajúc sa na uvedenie chybných\núdajov zo strany jeho zástupcu.\n6.10 Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje v tomto prípade za kľúčové vyriešenie otázky právneho\nvzťahu medzi žalobcom a jeho zástupcom a z nej vyplývajúcej záväznosti úkonov zástupcu jednak voči\ncolnému orgánu, ako aj voči žalobcovi. Mantinely právneho vzťahu medzi žalobcom a jeho zástupcom\nsú explicitne vymedzené v mandátnej zmluve a plnomocenstvách, ktoré mal finančný orgán k dispozícii\n(a ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu). Zo znenia týchto dokumentov - Článku II. mandátnej\nzmluvy zo dňa 19.10.2012 v spojení s Dodatkom č.1 zo dňa 10.02.2014 k Mandátnej zmluve podpísanej\ndňa 19.10.2012 vyplýva, že vzťah zastúpenia medzi žalobcom a spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s\nr. o. možno označiť ako vzťah priameho zastúpenia. V plnomocenstve upravujúcom daňové zastúpenie,\nktoré má všetky zákonom ustanovené náležitosti, je jasne deklarované, že ide o daňové zastúpenie v\nmene a na účet dovozcu vo veci oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.\n6.11 Rozhodnutím dať sa zastupovať v colných a daňových veciach zástupcom, a to formou priameho\nzastúpenia, žalobca vkladá do rúk cudzieho subjektu oprávnenie konať v jeho mene a na jeho účet, čím\nvzniká žalobcovi povinnosť znášať určitú mieru rizika. Pri priamom zastúpení koná zástupca v mene\na v prospech zastúpeného, z čoho je zrejmé, že právne dôsledky z úkonov zástupcu znáša priamo\nzastúpený, akoby tieto úkony urobil sám. Na základe uvedeného je potrebné posudzovať predloženie\ndokladov o preprave zo strany zástupcu žalovaného za úkon zaväzujúci priamo žalobcu. V prípade,\nkeby zástupca konal v rozpore s vôľou alebo záujmami zastúpeného, alebo tak, že by zastúpenému\nvznikla ujma, vznikol by tu zodpovednostný vzťah priameho zástupcu voči zastúpenému (žalobcovi), čo\nby však nemalo vplyv na záväznosť a právne účinky týchto úkonov vo vzťahu k tretím osobám, vrátane\ncolného úradu.\n6.12 Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že všetky čiastkové procesné úkony\nrealizované priamym zástupcom žalobcu na dosiahnutie účelu colného a daňového konania, a to vrátane\núkonov súvisiacich s podaním colného vyhlásenia a predložením dokladov o preprave a údajov v nich\nuvedených, je možné interpretovať ako úkony žalobcu na základe mandátnej zmluvy v znení jej dodatku\na udelených plných mocí na zastupovanie v colnom a daňovom konaní.\n6.13 Uvoľnenie zabezpečenej dane zákon striktne podmieňuje predložením dôkazu o tom, že preprava\ntovaru sa skončila v inom členskom štáte. Nesplnenie tejto podmienky, t. j. nepreukázanie reálneho\ndodania tovaru do iného členského štátu, ktorý je označený v predložených dokumentoch, nie je možné\nodpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladov. Naopak, zákonodarca požaduje z\n\ndôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby ten, kto si daný nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok,\nktoré pre tento nárok stanovil.\n6.14 K námietke žalobcu obsiahnutej v kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca namietal porušenie práva\nna spravodlivý proces konaním správneho (finančného) orgánu, ktorý podľa jeho názoru nedostatočne\nodôvodnil svoje rozhodnutie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že napriek skutočnosti, že\nk základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo\nna uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, vychádzajúc z konštantnej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke spravodlivého konania na súde, ktorú je možné\naplikovať i na konania správnych orgánov, (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa\n21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994,\ntýkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci\nsa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.\nÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. 16 8Sžf/63/2011 III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS\n260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na každú námietku bola daná súdom (správnym orgánom)\npodrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne (administratívne) rozhodnutie sa môže meniť\npodľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu.\n6.15 V prejednávanej veci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s názorom finančných\norgánov a krajského súdu, že vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov nemá zásadný význam pre\nposúdenie predmetnej otázky, vzhľadom na skutočnosť, že nebola naplnená jedna z hmotnoprávnych\npodmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.\n6.16 Opierajúc sa o závery uvedené v tomto odôvodnení sa žalobca nemohol dovolávať svojej\ndobromyseľnosti a úmyslu (existujúceho od začiatku colného konania) dopraviť deklarovaný tovar\ndo iného členského štátu, ako do Maďarska, resp. skutočnosti, že nezrovnalosti v predložených\ndokladoch sú výsledkom chybného konania zo strany jeho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndospel s poukazom na uvedené k záveru, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že pre účely\nvyrubenia dane z pridanej hodnoty bolo už bezpredmetné i predloženie medzinárodného nákladného\nlistu (príloha žaloby), ktorým žalobca mienil preukázať, že tovar bol napokon dodaný do Talianska\n(potrebné podotknúť, že uvedený medzinárodný nákladný list je datovaný dňom 11.04.2013, pričom\nsporný a posudzovaný obchod mal prebehnúť až o rok neskôr, t. j. 11.04.2014).\n6.17 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považuje za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu\nspočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nevykonaní žalobcom navrhovaného\ndokazovania. Z obsahu rozsudku krajského súdu, ako aj z pripojeného administratívneho spisu, je\nnesporné, že colný úrad vykonal náležité dokazovanie, v rámci ktorého požiadal o spoluprácu aj finančné\norgány cudzieho štátu tak, ako je opísané vyššie, z ktorého závermi sa kasačný súd stotožňuje.\n6.18 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel s poukazom na uvedené k záveru, že námietky žalobcu\nuvedené v kasačnej sťažnosti nie sú opodstatnené, pretože krajský súd (resp. predtým žalovaný a colný\núrad) svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použil správny výklad a\naplikáciu príslušných ustanovení (§ 48, 48b a 69a zákona o DPH), a aj postupoval zákonne, vychádzajúc\nzo skutkového stavu zisteného v procese dokazovania.\n6.19 Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel\nkasačnej sťažnosti žalobcu, pretože konanie pred finančnými orgánmi bolo realizované v súlade so\nzákonom a krajský súd postupoval vecne správne, keď žalobu zamietol podľa ustanovenia § 190\nSSP. Kasačný súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu a kasačnú sťažnosť žalobcu\nzamietol.\n6.20 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nna zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nkasačný, kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.\n7.\n\n7.1 O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.1\nSSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada\ntrov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení\nzákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov\nnenastali, preto súd žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania súd nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/6/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": []}