{"guid": "444fbe8e-7dcf-4f63-a936-1c62dedca3ad:eacef8de-8ff1-4886-b25a-96a0261e7bea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4015201068.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/4/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/4/2016 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Sžsk/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4015201068.1", "identifikacne_cislo": "4015201068", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1", "nazov": "§ 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-236"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-236"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eacef8de-8ff1-4886-b25a-96a0261e7bea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4015201068.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4015201068.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4015201068.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/4/2016\n4015201068\n28. 03. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:4015201068.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Ing.\nT. A., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. B. XXX, zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so\nsídlom Advokátskej kancelárie Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, 28.\naugusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 53014-2/2015BA zo dňa 06.10.2015, o kasačnej sťažnosti (odvolaní) žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre č. k. 15S/38/2015-63 zo dňa 28. júna 2016, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre\nč.k. 15S/38/2015-63 zo dňa 28. júna 201 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 15S/38/2015-63 zo dňa 28. júna 2016 rozhodnutie žalovaného\nč. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č.\n7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Trenčín č. k. A/2012/33681-OIPSS zo dňa 31.01.2012 bol žalobca zaradený do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie dňom 31.01.2012. Dňa 14.02.2012 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu,\npobočka Trenčín o dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodnutím č.\n17323-2/2012-TN/D zo dňa 28.02.2012 priznala žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške\n50% denného vymeriavacieho základu\n40,6235 eura od 31.01.2012 na obdobie šiestich mesiacov. Za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012\nbola žalobcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej sume\n3 697,10 eura. Dňa 28.06.2013 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý mu\nbol priznaný spätne ku dňu 28.06.2010. Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 17.02.2014 zúčtovala sumy\npriznaného starobného dôchodku vo výške 1 476,35 eura s dávkami v nezamestnanosti vyplatenými\nza obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012. Listom zo dňa 04.03.2014 žalobca požiadal Sociálnu\npoisťovňu, pobočka Trenčín, o vrátenie zúčtovanej sumy 1 476,35 eura. Listom zo dňa 10.03.2014\npod č. 3291/2014-TN-DvN Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, vyzvala žalobcu na zaplatenie zvyšnej\nčasti neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v sume 2 220,75 eura, a to do 15 dní odo dňa\njej doručenia, avšak neúspešne. Rozhodnutím č. 4495/2014-TN-DvN zo dňa 15.04.2015 Sociálna\npoisťovňa, pobočka Trenčín, uložila žalobcovi povinnosť, aby v súlade s § 236 ods. 1 písm. b/\n\nzákona o sociálnom poistení vrátil časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do\n30.07.2012 v sume 2 220,75 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej\nlehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán rozhodnutím č. 35646-10/2014-BA\nzo dňa 22.12.2014 napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín,\nna nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia vydaného rozhodnutia je zrejmé, že sa nepodarilo\njednoznačným spôsobom preukázať naplnenie predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti podľa § 236\nods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení voči žalobcovi ako príjemcovi dávky v nezamestnanosti.\nOdvolací orgán ďalej konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nepripúšťa súbežné poberanie dávky\nv nezamestnanosti aj starobného dôchodku za ten istý čas, avšak tento fakt vždy neumožňuje pristúpiť\nk vymáhaniu vzniknutého preplatku na dávke v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona o\nsociálnom poistení. Nakoľko znenie uvedeného ustanovenia neumožňuje jeho jednoznačnú aplikáciu,\nodvolací orgán rozhodol tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uvedené\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2014. Dňa 23.03.2015 bolo Sociálnej poisťovni,\npobočka Trenčín, doručené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. TN 1/\nOSAP/ZAM/2014/24900-004 zo dňa 17.10.2014, právoplatného dňom 14.11.2014, ktorým Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Trenčín rozhodol tak, že žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie a zároveň zrušil pôvodné rozhodnutie č. k. A/2012/33681-OIPSS zo dňa 31.01.2012 o\nzaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\ndňa 14.02.2012. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. 4473/2015-TN-DvN zo dňa\n14.05.2015 bolo zastavené konanie vo veci povinnosti žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej\nčasť. V odôvodnení vydaného rozhodnutia bolo citované ustanovenie § 194 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona\no sociálnom poistení, ako aj zrušujúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá po preskúmaní\nveci dospela k záveru, že sa nepodarilo jednoznačným spôsobom preukázať naplnenie predpokladov\nna uplatnenie zodpovednosti podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení voči príjemcovi\ndávky v nezamestnanosti. Listom zo dňa 29.06.2015 vyzvala Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany,\nžalobcu na vrátenie zvyšnej časti neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v sume 2 220,75 eura,\navšak opäť neúspešne, preto dňa 12.08.2015 vydala rozhodnutie č. 7298/2015-TO-DvN, ktorým uložila\nžalobcovi povinnosť vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 v\nsume 2 220,75 eura. Z odôvodnenia vydaného rozhodnutia vyplýva, že podmienkou poskytovania dávky\nv nezamestnanosti je zaradenie do evidencie uchádzačov, ktoré patrí do kompetencie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa je viazaná ich rozhodnutím. Tým, že žalobca rozhodnutím\nč. k. TN1/OSAP/ZAM/201424900-004 zo dňa 17.10.2014 nebol zaradený do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie, dávka v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 od 30.07.2012 sa stala neprávom\nvyplatenou dávkou v celkovej výške 3 697,10 eura. Za toto obdobie bola zúčtovaná časť vyplatenej dávky\nv nezamestnanosti vo výške 1 476,35 eura so sumou starobného dôchodku, pričom zostatok neprávom\nvyplatenej dávky v nezamestnanosti vo výške 2 220,75 eura je žalobca povinný vrátiť Sociálnej poisťovni,\npobočka Topoľčany. Zákonné ustanovenie, podľa ktorého by sa tak malo stať, bolo citované ustanovenie\n§ 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu podal\nžalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisový\nmateriál vo veci povinnosti žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti a zistil, že nakoľko žalobca nebol\nzaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nTrenčín č.k. TN1/OSAP/ZAM/2014/24900-004 zo dňa 17.10.2014, nárok na dávku v nezamestnanosti\nmu nevznikol, preto podané odvolanie zamietol. V odôvodnení vydaného rozhodnutia konštatoval,\nže podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok zániku nároku na dávku v\nnezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o\nodstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky zo zákonných podmienok\nvo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti ani prihliadať na sociálnu a finančnú situáciu žiadateľa\no dávku v nezamestnanosti. Zákonné ustanovenie, podľa ktorého vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť\ndávku alebo jej časť, bolo citované ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b/ a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) citujúc právnu úpravu ustanovenú\nv § 104 ods. 1, 7, v spojení s ust. § 105 ods. 1, 2, s § 112 ods. 4, s § 236 ods. 1 tohto zákona,\npostupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov a\ndospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n\nKrajský súd poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia č. 7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015 konštatuje, že podmienkou poskytovania dávky\nv nezamestnanosti je zaradenie do evidencie uchádzačov, ktoré patrí do kompetencie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa je týmto rozhodnutím viazaná. Tým, že žalobca\nrozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. TN1/OSAP/ZAM/201424900-004 zo\ndňa 17.10.2014 nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dávka v nezamestnanosti za\nobdobie od 31.01.2012 od 30.07.2012 sa stala neprávom vyplatenou dávkou v celkovej výške 3 697,10\neura. Za toto obdobie bola zúčtovaná časť vyplatenej dávky v nezamestnanosti vo výške 1 476,35\neura so sumou starobného dôchodku, pričom zostatok neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti\nvo výške 2 220,75 eura je žalobca povinný vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany. Zákonné\nustanovenie, podľa ktorého by sa tak malo stať, bolo ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo\njej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku\nalebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo\nvyššej sume, ako patrila. Uvedené ustanovenie predpokladá, že žalobca vedel alebo z okolností musel\npredpokladať, že mu dávka v nezamestnanosti priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka\nTrenčín, č. 17323-2/2012-TN/D zo dňa 28.02.2012 za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 bola\nvyplatená neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.\nKrajský súd dal do pozornosti, že preukázanie uvedenej skutočnosti zaťažuje správny orgán a z\nčasového hľadiska je rozhodujúce obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012. Konštatoval, že v tomto čase\nžalobca nielenže nemohol vedieť, ale ani predpokladať, že dňa 28.06.2013 požiada Sociálnu poisťovňu\no starobný dôchodok a že mu tento bude priznaný spätne ku dňu 28.06.2010. Rovnako nemohol vedieť a\nani z okolností predpokladať, že ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín svojím rozhodnutím č.k.\nTN 1/OSAP/ZAM/2014/24900-004 zo dňa 17.10.2014 nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie\na zároveň zruší svoje pôvodné rozhodnutie č. k. A/2012/33681-OIPSS zo dňa 31.01.2012, ktorým ho\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradil a na základe ktorého mu boli dávky v nezamestnanosti\nnásledne vyplácané. Len subjektívna vedomosť žalobcu o vyššie uvedených skutočnostiach zakladá\njeho povinnosť neoprávnene vyplatenú dávku vrátiť.\nPodľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia týmto\npredpokladom vôbec nezaoberal, pričom svoje rozhodnutie založil len na konštatovaní, že nezaradením\nžalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa dávka v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012\ndo 30.07.2012 vo výške 3 697,10 eura stala neprávom vyplatenou, majúc za to, že pre účely citovaného\n§ 236 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení právne irelevantné. Ďalej krajský súd uviedol, že\nodvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný ako druhostupňový správny\norgán zamietol rozhodnutím č. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015 len všeobecným poukázaním na\nto, že podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok zániku nároku na dávku v\nnezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o\nodstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky zo zákonných podmienok\nvo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti ani prihliadať na sociálnu a finančnú situáciu žiadateľa\no dávku v nezamestnanosti. V jeho odôvodnení, rovnako ako v odôvodnení prvostupňového správneho\norgánu úplne absentujú skutočnosti, na základe ktorých by mali správne orgány preukázané naplnenie\npredpokladov na uplatnenie zodpovednosti voči žalobcovi ako príjemcovi dávky v nezamestnanosti\npodľa citovaného § 236 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení.\nKrajský súd dospel k záveru, že vyššie uvedené nedostatky majú za následok nepreskúmateľnosť\nnapadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov v nich uvedených, a preto ich podľa § 250j ods. 2 písm.\nd/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP. Žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal, napriek tomu, že mal v konaní úspech, z ktorého dôvodu mu proti žalovanému\nvzniklo právo na náhradu trov konania. keďže si v konaní žiadne trovy neuplatnil\nII.\nKasačná sťažnosť žalovaného\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť.\nNavrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne vec skutkovo a právne posúdil.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 19 ods. 3 písm. b/ v spojení s § 104 ods. 1, s § 105\nods. 2, s § 112 ods. 9 a s § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že sa nestotožňuje s\nargumentáciou Krajského súdu v Nitre a zastáva názor, že skutkovú a právnu situáciu žalobcu zmenilo\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN 1/OSAP/ZAM/2014/24900-004, zo\ndňa 17. októbra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. novembra 2014, o spätnom nezaradení\nžalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu spätného priznania starobného dôchodku (v\nzmysle § 34 ods. 14 písm. e/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov), a to tak, že skôr priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti zanikol z dôvodu\nvzniku tejto skutočnosti. Povinnosť žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti v tomto prípade vznikla až\ndňom nadobudnutia subjektívnej vedomosti o tom, že dávka v nezamestnanosti sa vyplatila neprávom,\nt. j. až dňom právoplatnosti rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o spätnom\nnezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 14. novembra 2014.\nŽalovaný ďalej uviedol, že z uvedeného vyplýva, že žalobca nesplnil jednu zo základných podmienok\nnároku na dávku v nezamestnanosti zakotvenú v § 104 ods. 1 zákona, ktorou je zaradenie do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie, a preto mu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z tohto dôvodu\ndávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka\nTrenčín, č. 17323-2/2012-TN/D, zo dňa 28. februára 2012, bola vyplatená neprávom, a preto je žalobca\npovinný ju vrátiť. Žalobca vedel z Poučenia žiadateľa o dávku (bod 17), ktoré dňa 31. januára 2012\nvlastnoručne podpísal, že dávka v nezamestnanosti mu nebude patriť za obdobie, počas ktorého nie\nje vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dávka v nezamestnanosti vyplatená za toto obdobie\ntak stratila svoj zákonný podklad.\nŽalovaný vyslovil názor, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 7298/2015-TO-DvN,\nzo dňa 12. augusta 2015, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť časť dávky v nezamestnanosti\nza obdobie od 31. januára 2012 do 30. júla 2012 v celkovej sume 2 220,75 eur, ako aj druhostupňové\nrozhodnutie č. 53014-2/2015-BA zo dňa 6. októbra 2015, sú vecne správne a zákonné. Poukázal na\nprávnu argumentáciu uvedenú v týchto rozhodnutiach, ako aj vo vyjadrení k žalobe č. 20070-8/2016BA, zo dňa 1. februára 2016.\nŽalovaný zdôraznil, že žalobca dňa 19. októbra 2015 podal Sociálnej poisťovni Topoľčany žiadosť o\nsplátkový kalendár, na základe ktorej Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, vydala rozhodnutie č.\n9513/2015-TO-DvN, zo dňa 27. októbra 2015, ktorým podľa § 237a ods. 1 zákona žalobcovi povolila\nsplátky dlžnej sumy dávky v nezamestnanosti vo výške 2 220,75 eur po dobu 18 mesiacov. Z\npredloženého spisového materiálu, ako aj z prílohy kasačnej sťažnosti, je zrejmé, že žalobca uhradil\njedenásť splátok dlžnej sumy v súlade s uvedeným rozhodnutím. Sociálna poisťovňa, ústredie, mala za\nto, že týmto úkonom uznal svoj dlh voči Sociálnej poisťovni.\nŽalovaný dal do pozornosti, že dňa 9. novembra 2015 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie, doručené\ndožiadanie, ktorým Krajská prokuratúra Bratislava požiadala o zapožičanie kompletného, na vec sa\nvzťahujúceho spisového materiálu. Listom č. 53014-4/2015-BA, zo dňa 11. novembra 2015, bol Krajskej\nprokuratúre Bratislava zaslaný požadovaný spisový materiál. V danej veci nebol v zmysle listu Krajskej\nprokuratúry Bratislava č. k. Kd 745/15/1100-9, zo dňa 3. februára 2016, daný dôvod na prijatie niektorého\nz prokurátorských opatrení, a preto bol podnet žalobcu vybavený odložením, nakoľko nebolo zistené\nporušenie zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.\nZáverom žalovaný odkázal na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžso/2/2015, zo dňa 3. februára 2016, vydaný v obdobnej veci.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného\n\nŽalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s predloženými\ndôkazmi a argumentáciou žalovaného. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a z nesprávnej právnej aplikácie § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nNavrhoval napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdiť.\nK veci samej uviedol, že starobný dôchodok nevylákal a žalovaný nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý\nby mal vrátiť dávku v nezamestnanosti. K súbehu poberania dávok nedošlo. Žalovaný nepreukázal,\nže žalobca zavinil neoprávnenú výplatu dávky alebo, že vedome poberal dávku v čase, za ktorý mu\nnepatrila. Ak by žalovaný toto preukázal, len vtedy by bolo žalobcovi možné uložiť povinnosť vrátiť\npreplatok na tejto dávke podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Teda len vtedy, ak by\nžalobcovi po doručení rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, bola dávka v nezamestnanosti i\nďalej vyplácaná, bolo možné po tomto čase vyvodzovať to, že žalobca vedel, že dávka je vyplácaná\nneprávom.\nŽalobca vyslovil názor, že poučenie, ktoré i podpísal, a na ktoré sa žalovaný odvoláva a ktoré hovorí o\njeho povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku, sa dá uplatniť len v prípade, ak by v čase poberania\ndávky v nezamestnanosti poberal súčasne obe dávky, t. j. aj starobný dôchodok, čo však v tomto prípade\nsplnené nebolo. K argumentácii žalovaného, v ktorej poukazuje na rozsudok Krajského súdu Žilina,\npotvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, žalobca uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry\nsúdov SR sa súdy neriadia precedensmi a každý prípad je individuálny a súd rozhoduje po zvážení\nvšetkých okolností nezávisle tak, ako v prípade žalobcu. Rozsudky i uvádzané žalovaným sa týkajú\nkonkrétne Ing. V. V. a riešenie preplatku dávky v nezamestnanosti. Uvádzaný prípad však nie je totožný,\nnakoľko v ňom žalovaný neuskutočnil zúčtovanie (§ 112 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.) a riešil celú\nvyplatenú dávku ako preplatok a súd neposudzoval zavinenie žalovaného, ktorý postupoval v rozpore\nso zákonom.\nZáverom žalobca poukázal na to, že existujú aj rozhodnutia súdov SR, ktoré majú iný názor ako v\nprípade menovaného Ing. V., napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžso/1/2009 z 25.02.2010,\nalebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/153/2014 z 15.01.2016. Voči týmto rozhodnutiam\nsúdov žalovaný nenamietal. Uviedol, že existuje aj niekoľko protestov Krajskej prokuratúry Bratislava,\nna základe ktorých žalovaný zrušil svoje rozhodnutia, ktorými pôvodne potvrdil správnosť rozhodnutí\nsvojich pobočiek vo veci vrátenia dávky v nezamestnanosti.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nS.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2, 3 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nLehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nplynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len S.s.p. ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (kasačnej sťažnosti)\nžalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p. ), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p.) a dospel k\nzáveru, že odvolanie je dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd podľa §\n250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015 a rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č. 7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie..\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal\nso zásadnými námietkami uvedenými v žalobe žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nč. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č.\n7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015.\nSociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, rozhodnutím č. 7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015 podľa\n§ 236 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení zaviazala žalobcu k povinnosti v lehote troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia vrátiť dávku v nezamestnanosti za obdobie od 31. januára 2012 do 30. júla\n2012 v celkovej sume 2 220,75 eur.\nV procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s\nprocesnoprávnymi predpismi.\nPodľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,\nže bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom\npreskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému\nzákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.( § 247 ods. 2, 3 O.s.p.).\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nSprávny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa\nzásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné\nnajmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\nV.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\nZ uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských\norgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nSprávne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle\nčl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak\nna kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu\nsubjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.\nHlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv\nfyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo\nje neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo\nprávnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v\n\noblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu,\nktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\nPodľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť\nodo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak\na) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,\nb) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo\nc) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.\nPodľa § 178 ods.1 písm. a/ bod 6/ zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať\nv prvom stupni o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v\nnezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku\nalebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.\nZ citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci pobočky sociálnej poisťovne ako\nverejnoprávnej inštitúcii zriadenej na výkon sociálneho poistenia rozhodovať v prvom stupni o povinnosti\npoberateľa dávky (nemocenskej, dávky garančného poistenia, v nezamestnanosti a úrazovej dávky\nokrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom\nalebo vo vyššej sume, ako patrili. Zákonodarca v zákone o sociálnom poistení neprávom vyplatenú\ndávku definuje negatórne tak, že ide o dávku, vyplatenú príjemcovi, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v\nposkytovanej sume, ak si príjemca nesplnil povinnosť uloženú zákonom o sociálnom poistení, príjemca\nprijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa mu vyplatila\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, alebo inak vedome príjemca dávky spôsobil, že dávka\nalebo jej časť sa mu vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.\nV zmysle právnej úpravy zákona o sociálnom poistení pobočka sociálnej poisťovne je orgán\nverejnoprávnej inštitúcii na úseku sociálneho poistenia a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené\npodmienky na vydanie rozhodnutia o povinnosti príjemcu vrátiť dávku alebo jej časť, ktorá mu bola\nvyplatená neprávom alebo mu bola poskytnutá vo vyššej sume, ktorá mu patrila. Za tým účelom je jej\npovinnosťou si zaobstarať dostatok skutkových poznatkov preukazujúcich, že príjemca bol poberateľom\ndávky, ktorá mu v zmysle právnej úpravy zákona o sociálnom poistení nepatrila. Preukázanie neprávom\nvyplácanej dávky alebo jej časti jej príjemcovi, zaťažuje sociálnu poisťovňu.\nVychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského\nsúdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného a právnej úpravy zákona o sociálnom\npoistení ustanovujúcej podmienky povinnosti príjemcu vrátiť dávku, vyplatenú mu neprávom, odvolací\nsúd dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa.\nSkutkové zistenia potvrdzujú, že prvostupňové správne rozhodnutie vychádzalo z rozhodnutia Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z 17. októbra 2014 č. TN1/OSAP/ZAM/2014/24900-004, z\nktorého vyplývalo, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín žalobcu nezaraďuje do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepodal. Uvedené\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. novembra 2014. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia\nvyplýva, že žalobca sa nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm.\ne/ zákona o službách zamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku.\nPodľa § 34 ods. 14 písm. e/ zákona č. 5/2004 Z. z. zákona o službách zamestnanosti a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do evidencie uchádzačov o zamestnanie\nsa nezaradí občan, ktorý má priznaný starobný dôchodok alebo občan, ktorý má priznaný invalidný\ndôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, ( Zákon\nč. 461/2003 Z.z.).\nZ uvedeného vyplýva, že skutkovým podkladom, na základe ktorého správny orgán prvého stupňa\nustálil svoj právny záver a žalovanou potvrdený o neprávom vyplatenej dávky žalobcovi ako príjemcovi\ndávky, je preukázanie skutočnosti, že na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nTrenčín z 17. októbra 2014, č. TN1/OSAP/ZAM/2014/24900-004, žalobca nebol zaradený do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. e/ zákona o službách zamestnanosti z dôvodu\n\npriznania starobného dôchodku, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. novembra 2014. Z\ntejto skutkovej okolnosti potom plynie záver, že pokiaľ žalobca ako príjemca dávky z nezamestnanosti\ntieto dávky poberal, poberal ich bez právneho základu teda neoprávnene, majúce za následok splnenie\nzákonných podmienok pre povinnosť ich vrátenia.\nSúd prvého stupňa sa uvedenou skutkovou okolnosťou nijak nezaoberal a pri ustálení svojho právneho\nzáveru ju nijak nevyhodnotil, majúce za následok vykonanie súdneho prieskumu žalobou napadnutých\nrozhodnutí sociálnej poisťovne v oboch stupňoch v rozpore s právnou úpravou správneho súdnictva.\nNajvyšší súd z dôvodov uvedených vyššie považoval námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti\n(v odvolaní) proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jej odvolacieho návrhu, a\npreto pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel, keď rozhodnutia sociálnej poisťovni v oboch stupňoch\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. h/, f/, ods. 2 a s § 492\nods. 2, 3 S.s.p. a s § 457 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru najvyššieho súdu\nuvedeného vyššie a opätovne posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým\nsprávnym rozhodnutím o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatenú dávku poskytnutú mu v\nnezamestnanosti vyhodnotiac všetky skutkové zistenia k veci sa viažuce. V novom rozhodnutí vo veci\nsamej súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov konania\npred najvyšším súdom.\nV danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v\nzmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre\núčastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v\njeho prospech.\nNajvyšší súd záverom poukazuje na to, že napriek kasačnému (apelačnému) opravnému systému, ktorý\nsa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňoval\ni uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd.\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného (odvolacieho) je preskúmavať\nvecnú správnosť rozhodnutí krajských súdov a nie nahrádzať ich prieskumnú činnosť.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/38/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}