{"guid": "e281001a-2068-4d8d-924a-104b8171a3ff:af43f152-0dc2-4976-a6d8-c6e278651418", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4015200933.1", "spisova_znacka": "3Asan/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/6/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 3Asan/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4015200933.1", "identifikacne_cislo": "4015200933", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-1", "nazov": "§ 68a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-2", "nazov": "§ 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-3", "nazov": "§ 231 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-2", "nazov": "§ 231 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68.odsek-3", "nazov": "§ 68 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-68a", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af43f152-0dc2-4976-a6d8-c6e278651418", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4015200933.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4015200933.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4015200933.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/6/2017\n4015200933\n30. 05. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:4015200933.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členiek\nsenátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci žalobcu: Vincent Pivarči\nMotorest STOP, Kozárovce 582, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., Žitavanská 20,\nTopoľčianky, IČO: 36 858 722, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovaný): Ústredie práce, sociálnych vecí\na rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/\nUS1/OK2/KON/2015/101 zo dňa 27.07.2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/207/2015-45 zo dňa 28. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 11S/207/2015-45 zo dňa 28. septembra 2016 z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči sťažovateľovi (žalovanému) právo na úplnú náhradu trov kasačného\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/207/2015-42\nzo dňa 28. septembra 2016 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov\nkonania. Žalovaný, ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2015 č. UPS/US1/OK2/\nKON/2015/101 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č.\n2015/127750LV1/OK/KON/2015/35-0036 zo dňa 13.05.2015 o uložení pokuty podľa § 68a ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 5/2004 Z.z. alebo zákon o službách zamestnanosti) vo výške\n2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.\nz. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 82/2005 Z. z. alebo zákon o nelegálnej práci).\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v intenciách citovaného zákona o službách\nzamestnanosti mal za preukázané, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa sú oprávnení (§\n68a zákona) uložiť pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa osobitného predpisu. Poznámka pod č. 18a) odkazuje na zákon č. 82/2005 Z. z. o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že zákon\nč. 5/2004 Z. z. neupravuje procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov a odkazuje na\nosobitný predpis, krajský súd je toho názoru, že bolo potrebné v preskúmavanej veci vychádzať z právnej\n\núpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca v\npoznámke pod čiarou v § 68b zákona č. 5/2004 Z. z. priamo odkazuje a ustanovení zákona č. 82/2005\nZ. z. o nelegálnej práci ako i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zákon v ust. § 21 ods.\n2 odkazuje.\n3. Krajský súd ďalej dospel k záveru, že žalovaný správny orgán pri vydaní žalobou napadnutého\nrozhodnutia nemal dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu ku kontrolovaným osobám v čase\nzačatia kontroly prvostupňovým správnym orgánom, ktoré mali vykonávať závislú prácu pre žalobcu ako\nzamestnávateľa, a to p. F. B. a p. L. F., na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce zo dňa 05. 10.\n2012 (pomocné práce), ktoré boli kontrolným orgánom i vypočuté. F. B. a L. F. do zápisnice z 21. 08.\n2013 v podstate zhodne uviedli, že so žalobcom mali uzavretú dohodu o vykonaní práce na pomocnú\nsilu v kuchyni s nástupom 05. 10. 2012 o 14.00 hod., do práce prišli skôr, lebo žalobca mal úraz, obedy\nnevarili, nepodávali v motoreste a pracovné ošatenie (zástere, biely plášť) mali z dôvodu hygieny, keďže\nv civilnom ošatení do kuchyne nemohli ísť. V čase príchodu kontrolného orgánu na pracovisko žalobcu\n- motorest obe boli vonku a čakali na žalobcu.\n4. Na základe dôkazov nachádzajúcich sa v spise žalovaného ani s poukazom na oficiálne vyjadrenie\nSociálnej poisťovne zaslané úradu dňa 28. 05. 2013, ktoré žalovaný považuje za záväzné, a podľa\nktorého Sociálna poisťovňa určuje zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva 1 a viac zamestnancov,\ns účinnosťou od 01. 02. 2011 zasielať registračné listy pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky\nprostredníctvom Elektronickej služby Sociálnej poisťovne, nie je podľa krajského súdu možné\nkonštatovať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného zákona pre nesplnenie\noznamovacej povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni podľa ust. § 231 ods. 1\npísm. b/ zákona o sociálnom poistení, pretože z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že F. B. a L.\nF. mali vykonávať dohodnutý druh práce, a že túto prácu v prevádzke i vykonávali v čase začatia kontroly\ndňa 05. 10. 2012 o 12.40 hod. sa v spise nenachádza a túto skutočnosť obe popierajú, vrátane žalobcu.\n5. Podľa názoru krajského súdu, ak správny orgán tvrdí, že žalobca spáchal správny delikt (nelegálne\nzamestnávanie) opísaný vo výroku napadnutého rozhodnutia, lebo porušil zákonnú povinnosť spojenú\ns postihom a vychádzal zo skutočnosti, že prihlásenie do registra poistencov bolo vykonané osobne\ndňa 05. 10. 2012, t. j. v deň uzatvorenia pracovných zmlúv, ale až o 13.15 hod., teda po začatí kontroly\no 12.40 hod., jeho záver je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru súdu\nz jazykového výkladu ustanovenia § 231 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že lehota na\nsplnenie si oznamovacej povinnosti, t. j. prihlásenie do registra poistencov, zákon neuvádza taxatívne,\nale príkladom, čo je vyjadrené slovným spojením: „lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm.\nb) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo...“ alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná\nprostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Zákon teda nevylučuje doručenie registračných listov\nsociálnej poisťovni osobne, ako to urobil žalobca v deň uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu písomnou\nformou, ale pred začatím výkonu práce kontrolovaných osôb v prevádzke žalobcu. Námietka žalobcu v\ntom, že „postup správnych orgánov sa javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy\nnelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer počítali hodiny pre\nsplnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni“ je potom dôvodná a žalobca poukázal na právny\nnázor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011, už vyššie citovaný, v ktorom\nodvolací súd zdôraznil, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana\npracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto\ni prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.\n6. Vzhľadom na už vyššie uvedené a princíp legality, ktorý zaväzuje správne orgány, aby dôsledne\ndodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný\nzákon a právo obvinených zo správneho deliktu, zaručené mu v čl. 6 Dohovoru, podľa ktorého má právo\nvyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti\na dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, súd je toho názoru, že správny\norgán prvého stupňa sa súčasne v konaní dopustil i porušenia ustanovení o konaní (vada), ktorá mohla\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, lebo o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt\nnevykonal ústne pojednávanie, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný. Z administratívneho spisu v\ndanej veci nevyplýva, že by správny orgán so žalobcom prejednal správny delikt kladený mu za vinu\nna ústnom pojednávaní (§ 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku), alebo, že by sa žalobca\nodmietol dostaviť na ústne pojednávanie, na ktorú vadu súd prihliadol z úradnej povinnosti, keďže má za\n\nnásledok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku\n46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutia NS SR č. 6Co/51/2011).\n7. Uvedené dôvody súd viedli k tomu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm.\ne/ a g/ S. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu pre nedostatočne zistený skutkový stav\na porušenie ustanovení o konaní na ďalšie konanie.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. S. s. p. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n9. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podľa registračných listov L. F. a F. B. boli tieto do\ninformačného systému Sociálnej poisťovne zaznamenané dňa 09.10.2012. Pre kontrolný orgán je\noficiálne vyjadrenie Sociálnej poisťovne, podpísané riaditeľkou pobočky Sociálnej poisťovne Ing. Q.\nA. záväzné. Na základe predložených a zaobstaraných dôkazov mal úrad dostatočne preukázané,\nže žalobca dňa 05.10.2012 na kontrolovanej prevádzkarni využíval závislú prácu fyzickej osoby F. B.\na L. F. tým, že neprihlásil kontrolovaných zamestnancov do Registra poistencov Sociálnej poisťovne\nriadne a včas, v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, čo bolo Sociálnou\npoisťovňou potvrdené na Registračnom liste FO obidvoch zamestnankýň, bola naplnená skutková a\nprávna podstata porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania. Účastník konania\nsa dopustil správneho deliktu, porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.\n10. Sťažovateľ pokladá za nesprávne výroky súdu a právne posúdenie veci súdu v tom, že zaviazal\nžalovaného konať v rozpore a nad rozsah zákona č. 82/2005 Z. z. a zákona č. 5/2004 Z. z. a teda v\nrozpore s Ústavou SR, pretože podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V danom prípade\nzákon č. 82/2005 Z. z. aj zákon č. 5/2004 Z. z. celkom jasne určuje postup, ktorý musí byť dodržaný. V\nopačnom prípade by bolo rozhodnutie správneho orgánu nezákonné.\n11. Podľa sťažovateľa zo znenia ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., účinného ku dňu\nkontroly, dňa a času výkonu kontroly a vyjadrení žalobcu o dni a čase a spôsobe podania prihlášok je\nnesporný stav, že do začatia výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania si žalobca\nnesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu. Sťažovateľ ďalej nesúhlasil s názorom krajského súdu v\nnapadnutom rozhodnutí a tvrdil, že v danej veci sa nejedná o priestupok podľa § 68b zákona č. 5/2004\nZ. z., ale o správny delikt a uloženie pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z.\n12. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu v tom, že neuplatnil svoju kompetenciu v\nsúlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Ako je zrejmé\nzo spisu aj z rozhodnutí, odvolací orgán uplatnil svoju kompetenciu, keď podľa § 59 ods. 3\nsprávneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice\nč. LV1/OK/KON/2013/14-011 zo dňa 04.02.2013 rozhodnutím číslo 2013/17736, UPS/US1/OKRV/\nKON/2013/26-002 zo dňa 04.04.2013 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové\nprejednanie a rozhodnutie. Zrušujúcim rozhodnutím uložil správnemu orgánu povinnosť odstrániť\nprocesné chyby najmä v odôvodnení výroku rozhodnutia, k dodržaniu povinnosti úplne a presne zistiť\nskutočný stav veci, využiť aj výsluch svedkov, kontrolovaných osôb a účastníka konania v čase výkonu\nkontroly na nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie orgánom kontroly úradu dňa 05.10.2012\nna prevádzkarni podnikateľského subjektu, doplniť do dokumentácie predmetného prípadu kontroly\nlistinné dôkazy, dohody, ktoré potvrdia alebo vyvrátia existujúci založený pracovnoprávny vzťah medzi\nkontrolovanými osobami a účastníkom konania. Ďalej uložil správnemu orgánu vyžiadať oficiálne\nstanovisko Sociálnej poisťovne, príslušnej pobočky k chybe v písaní na prihláške do SP - F. B., vyžiadať\noficiálnu informáciu dátumu času (ne)splnenia povinnosti účastníka konania, určenej v § 231 ods. 1\npísm. b/ zákona o sociálnom poistení. Taktiež určil povinnosti správnemu orgánu odstrániť aj formálne\nchyby v listinných dôkazoch dokumentácie predmetnej kontroly - doplniť evidenčné čísla a opraviť chyby\nv písaní a dátumoch.\n13. Sťažovateľ podľa § 447 S. s. p. navrhol, v prípade, že kasačný súd má za to, že podaná kasačná\nsťažnosť nemá odkladný účinok, pretože nemožno aplikovať § 446 ods. 2 písm. c/ S. s. p. z dôvodu, že\n\nsa nejedná o žalobu vo veciach správneho trestania, ale sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach\nv zmysle § 199 ods. 1 písm. c/ a d/ S. s. p. a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nzáujmom, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n14. Sťažovateľ ďalej navrhol s ohľadom na uvedené, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania ani\ntrov kasačného konania. Ku kasačnej sťažnosti bolo priložené aj vyjadrenie Referátu kontroly Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Levice, v ktorom sa uvádza, že Vincent Pivarči spolupracoval s úradom,\nuznal svoj dlh voči ÚPSVaR Levice a dňa 02.09.2015 sa dohodol na splátkovom kalendári.\n15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca a uviedol, že odmieta tvrdenie žalovaného, že súd\nvydal rozhodnutie na základe nesprávneho posúdenia zisteného skutkového stavu. Sporný považuje\nskutkový stav, že do začiatku kontroly zamestnankyne neboli v práci, ich pracovná doba začala od\n14.00 hod., čo nikto z účastníkov konania nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Nesplnenie si\npovinnosti do začatia kontroly nezakladá delikt, lebo nesplnenie povinnosti zakladá možnosť ukladať\npokuty až od začiatku výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Tento rozpor žalovaný v konaní neodstránil.\nŽalovaný nepostupoval podľa ust. § 32 ods. 1 zákona 71/1967 Zb., podľa ktorého správny orgán je\npovinný zistiť presne a úplne stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie.\nŽalovaný nevykonal dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, uvedená\nzákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne\nzamestnával uvedené zamestnankyne v rozpore s § 3 uvedeného zákona. K podpísaniu dohody o\nsplátkach žalobca uvádza, že ho na základe právoplatného rozhodnutia musel uznať, no táto skutočnosť\nnebránila tomu, aby podal žalobu na súd, nakoľko bol presvedčený, že skutok sa nestal a rozhodnutie\nžalovaného bolo nezákonné. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za skutkovo a\nprávne správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Preto navrhol, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdil a priznal mu plnú náhradu trov konania.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas\núčastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s.\np.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nie je možné vyhovieť.\n17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 S. s. p.).\n18. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 S. s. p.).\n19. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n20. Kasačný súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä\n\nz toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými\nv žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení\nsa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto\nzávery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n22. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo, na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť\npostupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Levice č. 2015/127750LV1/OK/KON/2015/35-0036 zo dňa 13.05.2015 o uložení\npokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške 2.000,- eur za zavinené porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo\nsídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na\núzemí Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo\nv obdobnom pracovnom vzťahu.\n24. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, kontrolnú činnosť vykonáva\nministerstvo, ústredie a úrad. Pri následnej finančnej kontrole podľa osobitného predpisu ministerstvo,\nústredie a úrad spolupracujú s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a s príslušnou správou\nfinančnej kontroly.\n25. Podľa § 68a ods. 1 a 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, Ústredie a úrad uložia\npokutu\na) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33 193,91 eura, ak tento\nzákon neustanovuje inak,\nb) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu od\nvýšky 2 000 eur do 200 000 eur.\nÚstredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a\nzávažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa\nodseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.\n26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, na konanie podľa § 12 písm. l),\nt), ac) a ad) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\n27. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou\nalebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.\n28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická\nosoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5.\nFyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.\n29. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je\npovinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca\npodľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti\na zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr\npred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po\n\nzániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.\n2 písm. a) až c).\n30. Podľa § 231 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, povinnosti podľa odseku 1\npísm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah\na spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c)\naž f, h) až j), m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu\npoštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku\n1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou\npoštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej\nsprávy (SMS).\n31. Podľa § 3 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 veta prvá správneho poriadku, správne orgány sú povinné\npostupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,\nktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,\nnajmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným\nosobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,\naby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a\nzodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných\nprieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha\nveci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,\naby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n32. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n33. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n34. Podľa § 34 ods. 4 a ods. 5 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nSprávny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti.\n35. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n36. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n37. V danom prípade medzi žalobcom a sťažovateľom zostáva spornou otázka, či správne orgány\nrozhodli žalobou napadnutými rozhodnutiami o uložení pokuty žalobcovi na základe dostatočne\nzisteného skutkového stavu.\n38. Z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že zamestnanci oddelenia kontroly Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Levice vykonali dňa 05. 10. 2012 o 12.40 hod. v prevádzkarni žalobcu Vincent\nPivarči Motorest STOP, Kozárovce 582 kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti,\nv súvislosti s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. O výsledku vykonanej kontroly bol\ndňa 22. 10. 2012 vyhotovený protokol, z ktorého vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k nelegálnemu\nzamestnávaniu podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, keď\nzamestnával p. F. B. a p. L. F. bez prihlásenia na poistenie do registra Sociálnej poisťovne. Rozhodnutím\n\nč. k. LV1/OK/KON/2013/14-011 zo dňa 04. 02. 2013 prvostupňový správny orgán v zmysle § 68a\nods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur za\nporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní, ku ktorému došlo tak, že v čase kontroly dňa 05. 10. 2012 o 12.40 hod. v prevádzke\nkontrolovaného subjektu, Kozárovce 582, MOTOREST STOP vykonávali závislú prácu a svoju totožnosť\nhodnoverne preukázali p. F. B. a p. L. F. na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce zo dňa 05. 10.\n2012. Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni však splnená nebola, a preto ich zamestnávaním\ndošlo zo strany kontrolovaného subjektu k nelegálnemu zamestnávaniu podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o\nktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, rozhodnutím č. 2013/17736 UPS/\nUS1/OKRVK/KON/2013/26-002 zo dňa 04. 04. 2013, ktorým odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. k. LV1/OK/KON/2013/14-011 zo dňa 04. 02.\n2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie.\n39. Po odstránení procesných chýb, „úplnom a presnom zistení skutočného stavu veci“ a\ndoplnení listinných dôkazov prvostupňový správny orgán znova rozhodnutím č. 2015/127750\nLV1/OK/KON/2015/35-0036 zo dňa 13. 05. 2015, v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zákona o\nslužbách zamestnanosti, uložil žalobcovi znovu pokutu 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ku ktorému\ndošlo tak, že v čase kontroly, dňa 05. 10. 2012 o 12.40 hod. v prevádzkarni účastníka konania vykonávali\nzávislú prácu p. F. B. a p. L. F., ktoré svoju totožnosť hodnoverne preukázali na základe uzatvorenej\ndohody o vykonaní práce. Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni však splnená nebola, a\npreto ich zamestnávaním došlo zo strany kontrolovaného subjektu, účastníka konania, k porušeniu\nzákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.\n40. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku vec\nnesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že správne orgány nemali dostatočne zistený skutkový\nstav vo vzťahu ku kontrolovaným osobám v čase začatia kontroly prvostupňovým správnym orgánom,\npretože po vrátení veci druhostupňovým správnym orgánom na doplnenie dokazovania bol uskutočnený\nvýsluch kontrolovaných osôb a preukázaný výkon závislej práce.\n41. Prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí\nvychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že\nžalobca ako fyzická osoba - podnikateľ využíval dňa 05.10.2012 závislú prácu fyzických osôb a nemal\nsplnenú oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Z rozhodnutia\nžalovaného však nie je zrejmé, prečo považoval prítomnosť menovaných fyzických osôb za závislú\nprácu, keď z ich výpovedí a výpovedí ostatných svedkov vyplýva, že prácu nevykonávali, ich pracovný\npomer sa mal začať o 14.00 hod. (čas výkonu kontroly bol 12:40 hod.) a na prevádzke sa nachádzali v\nbielych pracovných plášťoch z hygienických dôvodov.\n42. Slovenská republika sa v čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje, že uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n43. Kľúčovým medzinárodným dokumentom, ktorý ustanovuje istý štandard základných ľudských práv a\nslobôd a zároveň aj zabezpečuje mechanizmus kontroly ich dodržiavania v praxi, je Európsky dohovor\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vznikol na pôde Rady Európy. V tejto súvislosti\nkasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť aplikáciu zásad, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom\nktorého je postihovanie trestných činov) pri ukladaní správnych sankcií. Aj keď je použitie analógie, ako\ninterpretačného postupu v oblasti správneho práva výnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia\nuplatňuje je práve oblasť správneho trestania, v ktorej sa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom\nprocese. Aj samotný Správny súdny poriadok v ustanovení § 195 písm. c) a d) ukladá správnemu súdu,\nmimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané tieto zásady. Jednou zo\nzásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená zistenie\nskutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho\n\nspáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom, ako je popísaný v rozhodnutí o uložení sankcie. V\nprípade akýkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.\n44. V súvislosti so sťažnostnou námietkou smerujúcou k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\naplikáciou princípov zákona o priestupkoch (absencia ústneho pojednávania v prvostupňovom\nsprávnom konaní) poukazuje kasačný súd na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13.12.2018, vo veci týkajúcej sa správneho deliktu,\npodľa ktorého: „Na konanie o uložení pokuty za iný správny delikt (v predmetnom prípade podľa\nzákona o ochrane spotrebiteľa) sa ustanovenie zákona o priestupoch o obligatórnom nariadení ústneho\npojednávania s prihliadnutím na § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa (v tomto prípade s prihliadnutím na\n§ 70 ods. 1 v spojení s § 12 písm. ac) zákona č. 5/2004 Z.z.) neaplikuje. Zákon o priestupkoch nemožno\nv tomto prípade použiť analogicky, keď správny poriadok obsahuje vlastnú procesnú úpravu ústneho\npojednávania (§ 21 správneho poriadku).\nPre úplnosť však odvolací súd poukazuje na to, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o\nadministratívnom delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania\nje postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť\nsubjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú\nzakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku obvinenému z trestného činu. To však neznamená,\nže povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte je postupovať striktne podľa\nustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, čo je povinnosťou len orgánov činných v trestnom\nkonaní. To platí aj v danom prípade, pokiaľ správny poriadok upravuje ústne pojednávanie (§ 21), nie\nje dôvod na postup v zmysle „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu. K\nuvedenému odvolací súd odkazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nneuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu\nk ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa\nnevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2002\nč. sťažnosti 64336/01).“\n45. V danej veci sa kasačný súd oboznámil s dôkaznými prostriedkami založenými v spise orgánu\nverejnej správy a dospel k záveru, že z nich nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vykonávaní\nnelegálnej práce p. F. B. a p. L. F. v čase vykonávania kontroly. Z výpovedí uvedených osôb vyplýva, že\ndo výkonu zamestnania mali nastúpiť dňa 05. 10. 2012 o 14.00 hod., teda až po čase realizácie kontroly,\nktorá sa uskutočnila o 12.40 hod. v prevádzke kontrolovaného subjektu. Uvedené tvrdenia podporujú\naj ďalšie vypočuté osoby, Vincent Pivarči a E. J.. Tvrdenia žalovaného, že výpovede uvedených osôb\nsú rozporné, že vybavovali objednávky, pracovali v prevádzkarni žalobcu v čase výkonu kontroly,\nnevyplývajú z priebežného protokolu, v ktorom chýba akýkoľvek popis činností, ktoré by p. F. B. a p. L.\nF. vykonávali dňa 05.10.2012 o 12.40 hod., teda v čase samotnej kontroly. Práve podanie vysvetlenia\na zaznamenanie situácie pri výkone kontroly sú neopakovateľnými úkonmi, ktoré by mali byť podrobne\nzaznamenané v priebežnom protokole, spisovanom priamo na mieste výkonu kontroly. Z dôkazných\nprostriedkov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného nebolo teda jednoznačne\npreukázané, že v čase výkonu kontroly predmetné fyzické osoby aj reálne vykonávali závislú prácu pre\nžalobcu, a že si žalobca nesplnil registračnú povinnosť pred začatím skutočného výkonu ich práce, t. j.\npred termínom 05.10.2012 o 14.00 hod. K podaniu prihlášok (registračných formulárov) zamestnancov\ndo sociálnej poisťovne došlo dňa 05.10.2012 o 13.15 hod. Keďže tvrdenia orgánov verejnej správy nie sú\ndostatočným spôsobom preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom obsiahnutým v administratívnom\nspise a sú z tohto dôvodu sporné, bol daný dôvod na nariadenie pojednávania, pretože správny poriadok\nv § 21 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný\nzákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.\n46. Pokiaľ teda krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu\nzrušil s odôvodnením, že správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla\nmať za následok nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia a tento\nnedostatok neodstránil ani žalovaný, kasačný súd sa s takýmto záverom stotožnil.\n47. Skutočnosť, ktorú sťažovateľ namietal v podanej kasačnej sťažnosti, že žalobca uznal dlh\nvoči žalovanému z dôvodu povinnosti uhradenia uloženej pokuty vo výške 2.000 eur právoplatným\nrozhodnutím a podpísal Dohodu o splátkach je v prejednávanej veci irelevantná a nemá vplyv na\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, a rovnako ani nie je priznaním žalobcu o porušení\n\nzákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní.\n48. Ďalšie skutočnosti, ktorými žalovaný v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie\nkrajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalovaný namietal už v konaní pred správnym súdom\na s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného\nneobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\n49. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 S. s. p.\n50. O priznaní odkladného účinku kasačný súd nerozhodoval, pretože v zmysle ust. § 446 ods. 2\npísm. c/ má kasačná sťažnosť odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo\nveci samej, vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.\n51. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s §\n167 ods. 1 S. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného\nkonania. O výške náhrady trov kasačného konania rozhodne súdny úradník na Krajskom súde v Nitre\npo právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 S.s.p.).\n52. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01. mája 2011).\nKeďže tvrdenia orgánov verejnej správy nie sú dostatočným spôsobom preukázané žiadnym dôkazným\nprostriedkom obsiahnutým v administratívnom spise a sú z tohto dôvodu sporné, bol daný dôvod na\nnariadenie pojednávania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/207/2015", "guid": "de84a343-bb24-4d0e-bd8d-f44c547d9e68:a888714d-5934-49ed-b155-36e87c78d61c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "fc5bef68-b761-4280-8d66-0bab46c4a744:c4120dfa-951f-4dee-87a4-597cd1c489f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200378.1", "spisova_znacka": "6Asan/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/2/2016 z 13. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200378.1"}], "citovane_v": []}