{"guid": "fcb7b103-2b71-4ddf-a347-06a6a4253201:fdc5bf17-f98e-416b-91a2-ffcfe2277276", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4015200771.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/5/2016 z 31. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 6Sžfk/5/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4015200771.1", "identifikacne_cislo": "4015200771", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2018-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdc5bf17-f98e-416b-91a2-ffcfe2277276", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4015200771.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4015200771.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4015200771.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/5/2016\n4015200771\n31. 07. 2018\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2018:4015200771.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lanfer,\ns.r.o., Hlavná 137/67, Veľké Ripňany, IČO: 36 772 283, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Slávik\na partneri, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nzo dňa 10.06.2015, č. 819389/2015, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 11S/156/2015-82 zo dňa 25. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/156/2015-82 zo dňa 25.\nmája 2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový\nsúd“) postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 819389/2015\nzo dňa 10.06.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.\n563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.\n9414401/5/5270981/2014 zo dňa 02.12.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z\npridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 4.877,50 eur.\nPrvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že jeho úlohou bolo posúdiť správnosť postupu a\nprávnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu DPH u žalobcu za zdaňovacie\nobdobie január 2012 v sume 4.877,50 eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním\nt. j. - 18.146,57 eur a daňou zistenou správcom dane - 13.269,07 eur pri daňovej kontrole vykonanej\nu žalobcu v roku 2013 a 2014 pri dodržaní jej časového rozsahu) a zistiť, či daňové orgány pri\nrozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že\nžalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie DPH a nepreukázal\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovaru a služieb, t. j.\nspoločnosti NAROKO s. r. o.\nS poukazom na ust. § 249 ods. 2 O. s. p. bol súd pri preskúmavaní postupu a zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v podanej žalobe, v ktorej žalobca okrem iného\n\nnamietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho a výlučne jednostranného hodnotenia\ndôkazov, ak správca dane prijatie zdaniteľných plnení od spoločnosti NAROKO s. r. o. neuznal. Žalobca\npritom poukázal na to, že správcovi dane predložil všetky dôkazy o prijatých zdaniteľných obchodoch\nod spoločnosti NAROKO s. r. o., a to faktúry, dodacie listy a výpisy z účtu o zaplatení faktúr. Súd k\ntomu uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie a snažil sa preveriť dodanie tovaru u žalobcom\ndeklarovaného dodávateľa, a to jednak dožiadaním na Daňový úrad Trenčín, ktorým bolo zistené, že\nspoločnosť NAROKO s. r. o. nie je v mieste sídla kontaktná. Súčasná konateľka D.. F., ktorú správca dane\nvypočul ako svedka, uviedla a aj listinnými dôkazmi preukázala, že jej bol odcudzený občiansky preukaz,\nčo oznámila na polícii (dňa 13.04.2012) a následne zistila, že je zapísaná ako konateľka spoločnosti\nNAROKO s. r. o., a to v dôsledku zneužitia jej občianskeho preukazu. Bývalý konateľ K. A. síce potvrdil\ndodanie tovaru a služieb žalobcovi, vystavenie faktúr a ich zaplatenie, ale bližšie sa k spolupráci vyjadriť\nnevedel a nevedel predložiť žiadne dôkazy o obchodoch so žalobcom z dôvodu, že ich mal odovzdať\nD.. F.. Žalobca bol o týchto zisteniach a výsledkoch dokazovania oboznámený (zápisnica o ústnom\npojednávaní zo dňa 16.07.2014). Vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 16.10.2014 poukázal na\nto, že správca dane mal pri výkone daňovej kontroly k dispozícii všetku dokumentáciu. Nesúhlasil s\nkonštatovaním správcu dane, že neboli splnené podmienky práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.\n1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“),\nnenavrhol však vykonať ďalšie dokazovanie.\nSúd s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane bol tiež toho názoru, že\nžalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na DPH, a preto nemohlo\nani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, ako i na ďalší jeho\nrozsudok zo dňa 23.06.2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 23.02.2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého\nvyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť\ndôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom\nodpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.\nPrvostupňový súd uviedol, že daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie DPH má v daňovom\nkonaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky\nnepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné\nplnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej\ntransakcie v mesiaci január 2012 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a\nkonštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na faktúrach\nč. 2012/1/001 zo dňa 04.01.2012, č. 2011/1/002 zo dňa 04.01.2012, č. 2011/1/012 zo dňa 09.01.2012,\nč. 2011/1/003 zo dňa 26.01.2012 a č. 2011/1/004 zo dňa 26.01.2012, dodacích listoch k faktúram,\nnakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených\ndokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného\ndodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si\nurobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľný vtedy, ak\nje nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od\ndodávateľa uvedeného na faktúre (napr. rozsudok č. 2Afs 177/2006-61). Obchodný prípad, ktorý žalobca\npovažoval za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúry, dodacie listy,\ndoklady o zaplatení vystavených faktúr), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa zák. č. 222/2004\nZ. z. a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená,\nže v daňovom, ani v súdnom konaní žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú\nreálnemu plneniu. Súd považoval za potrebné uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na\nodpočítanie DPH, musí ho vyhotoviť platiteľ tejto dane, t. j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane\nspĺňa (vznikla jej povinnosť zaplatiť DPH a súčasne táto reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie). Súd\nzdôraznil, že sám žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania neuvádzal\nbližšie okolnosti dodania tovaru, čo jednoznačne spochybnilo žalobcom deklarované dodanie tovaru od\n\nspoločnosti NAROKO s. r. o. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovare, ktorý mu\nmal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť NAROKO s. r. o., aby preukázal skutočnú existenciu\nzdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa\npri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto\nzahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej\nalebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne,\na preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ\nDPH a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie DPH boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane.\nNestačí, ak bývalý konateľ spoločnosti NAROKO s. r. o. potvrdil vystavenie a podpis faktúr a potvrdil,\nže deklarovaný tovar bol žalobcovi dodaný. Na podrobnosti nakládky a vykládky si nepamätal. Súd\npoukázal na tú skutočnosť, že bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa K. A. nevedel správcovi dane\npredložiť žiadny dôkaz z účtovníctva spoločnosti NAROKO s. r. o., ktoré si mal podľa jeho tvrdenia\nviesť sám (pričom nevedel uviesť, v akom programe ho viedol), a to z dôvodu, že všetky doklady\nodovzdal konateľke D.. P. F.. V rámci dokazovania však toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou\núdajnej súčasnej konateľky spoločnosti NAROKO s. r. o. (D.. F.), ktorá uviedla, že nie je konateľkou tejto\nspoločnosti, pričom bol zneužitý jej odcudzený občiansky preukaz, čo doložila dôkazmi preukazujúcimi\njej tvrdenie. Za tejto situácie bolo jednoznačne spochybnené tvrdenie bývalého konateľa spoločnosti\nNAROKO s. r. o. K. A. o tom, že odovzdal novej konateľke všetku dokumentáciu spoločnosti. Okrem\ntoho K. A. sa vo svojej výpovedi nevedel vyjadriť, kedy a kde sa kontaktovali s F. E., s ktorým mal\njednať, nevedel uviesť miesto nakladania a vykladania tovaru, názov prepravcov, nevedel uviesť presne\nmiesto, kde bol tovar odovzdaný. Odvolával sa na to, že všetko je v papieroch, ktoré tvrdil, že odovzdal\nD.. F. a na podrobnosti obchodov si nepamätal. S poukazom na uvedené, bolo potom podľa názoru\nsúdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi\ndvoma deklarovanými platiteľmi DPH a žalobca si v daňovom priznaní k DPH nedôvodne uplatnil\nodpočítanie tejto dane.\nPrvostupňový súd zdôraznil, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod\nkontrolou daňového subjektu a odpočítanie DPH nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č.\n222/2004 Z. z., ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového\nsubjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri\nsvojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať\naj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane\nsa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Faktúry a dodacie listy, ktoré\npredložil žalobca obsahovali popis zdaniteľného plnenia (náhradné diely na auto a stroj DESTA), ktoré\nje však nepreskúmateľné bez predloženia napríklad dokladov o ich preprave k žalobcovi, skladových\nlistov, dokladov preukazujúcich, do ktorých motorových vozidiel a kedy žalobca tieto náhradné diely\nnamontoval, resp. ako s nimi naložil a pod. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú\nskutočnosť, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa. Súd konštatoval, že overovanie\nsi obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt\nuplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH,\nmusí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného\npartnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať\nreálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom.\nSúd bol toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou\nsprávneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.\nV tejto súvislosti súd dal do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa\n19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo\nveciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby\nbola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci\nreagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní\nsvojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza\ndôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nvysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil\n\npodstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie DPH podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.\nz., pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.\nS poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona,\nkeď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 02.12.2014 určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 v\nsume 4.877,50 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 02.10.2014\npotvrdil podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. Z obsahu preloženého administratívneho spisu\nvyplynulo, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné\nna jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili\nvo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v\nčase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Z uvedených dôvodov súd žalobu podanú žalobcom ako\nnedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p.\nSúd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť\nbez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané.\nO trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k O. s. p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/156/2015-82 zo dňa 25. mája 2016 zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca uviedol, že pokiaľ ide o označenie jeho podania, vychádzal z poučenia, ktoré mu bolo dané\nkrajským súdom v napádanom rozsudku, vykladajúc ho aj v spojení s ust. § 491 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t. j. sú tu odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.\n2 písm. d) a f) O. s. p.\nVzhľadom na prechodné ustanovenia SSP (§ 491 a § 492 SSP), pokiaľ by súd došiel k záveru, že\npostup žalobcu pri podávaní tohto opravného prostriedku proti napádanému rozsudku treba v plnom\nrozsahu podriadiť SSP, bol názoru, že jeho podanie spĺňa aj všetky náležitosti kasačnej sťažnosti v\nzmysle ust. § 438 a nasl. SSP. V takom prípade potom treba v tomto podaní používaný pojem „odvolanie“\nnahradiť pojmom „kasačná sťažnosť“ a pojem „odvolací súd“ nahradiť pojmom „kasačný súd“. Uviedol,\nže sú tu dôvody kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g), písm. h), teda krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu.\nŽalobca uviedol, že úlohou krajského súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov\ndaňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie\nobdobie január 2012 sume 4.877,50 eur a zistiť, či daňové orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené\npodmienky pre vznik nároku na odpočítanie DPH a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo\nstrany dodávateľa - spoločnosti NAROKO s. r. o.\nŽalobca predložil daňovému úradu na dôkaz prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa NAROKO s. r.\no. listiny, konštatované v bode 2.1. protokolu z daňovej kontroly číslo 9414401/5/4209204/2014 zo dňa\n12.09.2014, v mesiaci január 2012. Išlo o nasledovné doklady:\n- došlá faktúra č. 2012/1/001 zo dňa 04.01.2012 v sume 837,00 eur vrátane DPH,\ndodávka náhradných dielov na motorové vozidlá\n- dodací list k faktúre zo dňa 04.01.2012\n- výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX por. č. 12005 s úhradou faktúry\n\n- došlá faktúra č. 2011/1/002 zo dňa 04.01.2012 v sume 16.560,00 eur vrátane DPH, dodávka\nnáhradného dielu - prevodovka TGA po GO\n- dodací list k faktúre zo dňa 04.01.2012\n- výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX por. č. 12005 s úhradou faktúry\n- došlá faktúra č. 2012/1/012 zo dňa 09.01.2012 v sume 10.560,00 eur vrátane DPH, dodávka\nstavebného stroja DESTA OHVM 3522, VIN 103356\n- dodací list k faktúre zo dňa 09.01.2012\n- výpis z účtu č. XXXXXXXXXXX/XXX por. č. 12007 s úhradou faktúry\n- došlá faktúra č. 2011/1/003 zo dňa 26.01.2012 v sume 829,08 eura vrátane DPH, dodávka náhradných\ndielov\n- dodací list k faktúre zo dňa 26.01.2012\n- výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX por. č. 12005 s úhradou faktúry\n- došlá faktúra č. 2011/1/004 zo dňa 26.01.2012 v sume 478,60 eura vrátane DPH, dodávka náhradných\ndielov\n- dodací list k faktúre zo dňa 26.01.2012\n- výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX por. č. 12005 s úhradou faktúry.\nĎalej na preukázanie, že stavebný stroj DESTA OHVM 3522, VIN 103356 žalobca použil na zdaniteľné\nplnenie, predložil faktúru č. 12001 zo dňa 16.01.2012 v celkovej sume vrátane DPH 10.800,- eur, ktorou\npreukázal dodanie (predaj) stroja spoločnosti Luboš Buch s.r.o. Úhradu tejto faktúry žalobca obdržal\ndňa 05.03.2012 na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Daňový úrad dodanie stavebného stroja\nnespochybnil a napriek tomu spochybnil nadobudnutie stroja od spoločnosti NAROKO s. r. o.\nŽalobca uviedol, že ako svedok bol vypočutý K. A. - bývalý konateľ spoločnosti NAROKO s. r. o. (bol\nkonateľom v čase uskutočňovania obchodov) Daňovým úradom Nitra dňa 25.02.2014, ktorý potvrdil,\nže vystavil predložené faktúry, podpísal a opečiatkoval a že sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti\nNAROKO s. r. o. Všetky obchody za spoločnosť NAROKO s. r. o. zabezpečoval on sám a na druhej\nstrane vystupoval p. F. E., resp. jeho zamestnanci. Svedok K. A. potvrdil obchody so žalobcom, hoci sa\nuž po odstupe dvoch rokov na presné podrobnosti nepamätal.\nŽalobca namietal nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, pretože z horeuvedených\ndôkazov nepochybne vyplýva uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa tovaru a\nslužieb, t. j. spoločnosti NAROKO s. r. o., ktoré potvrdil aj vtedajší konateľ dodávateľa K. A.. Na druhej\nstrane žalovaný a následne aj krajský súd priznali závažnosť v ustálení skutkového stavu takým\nokolnostiam, ktoré nastali najmenej polroka potom, ako sa uskutočnili zdaniteľné obchodné prípady, v\ntomto daňovom konaní skúmané.\nDaňový úrad Nitra a taktiež žalovaný sa v konaní vôbec nezaoberali otázkou platieb za dodané náhradné\ndiely a tovar. Všetky úhrady za tovar žalobca vykonával bezhotovostne, a to na účet spoločnosti\nNAROKO s. r. o., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. B. Q., a.s. Doklady o úhradách boli\npredložené spolu s jednotlivými faktúrami. Aj napriek tomu, že bývalý konateľ spoločnosti NAROKO s.\nr. o. nedisponuje dokladmi, Daňový úrad Nitra si v konaní na preukázanie tvrdení žalobcu mal vyžiadať\nod R. B. Q., a.s. pohyby na účte spoločnosti NAROKO s. r. o., čím by sa dalo objasniť fungovanie\nspoločnosti NAROKO s. r. o.\nKonateľ žalobcu F. E. nemal dôvod pochybovať o dodávateľovi tovaru, nakoľko tento mu tovar - náhradné\ndiely dodal (o čom svedčí aj dodací list) a po dodaní tovaru, tento zaplatil na účet spoločnosti NAROKO s.\nr. o., uvedený na faktúrach. V čase dodania tovaru bola spoločnosť NAROKO s. r. o. riadne registrovaná\nna DPH. Nakoľko tovar a náhradné diely boli dodané, žalobca nemal dôvod a ani možnosť si inak preveriť\nsvojho dodávateľa spoločnosť NAROKO s. r. o.\nŽalobca poukázal na to, že v rámci obchodného styku, každý podnikateľ sa snaží pre svoje podnikanie\nzabezpečiť dodávateľov, ktorí mu dodajú tovar, resp. služby za najlepších podmienok (cena, kvalita,\nrýchlosť) a možnosti podrobnejšieho preverenia, okrem verejne dostupných informácii na obchodnom\nregistri, neplatičov poisťovní, registrácie na DPH v roku 2012 neboli.\n\nSkutočnosť, že neskôr tento dodávateľ zmenil konateľa, resp. je nekontaktný, a už nevykonáva činnosť,\nnemal žalobca možnosť a schopnosť predvídať. Obchody žalobcu boli realizované v čase, kedy nebol\nproblém sa s dodávateľmi spojiť, títo, ako konštatoval aj Daňový úrad Nitra, podávali daňové priznania\nk DPH a reálne fungovali, vrátane dodávateľa NAROKO s. r. o.\nŽalobca uviedol, že Daňový úrad Nitra a následne ani žalovaný a v konečnom dôsledku ani krajský súd,\nžiadnym spôsobom v rozhodnutí neuviedli, ako si má žalobca preverovať dodávateľov, okrem verejne\ndostupných zdrojov, tak aby jeho obchody nemohli byť po dvoch, troch rokoch opätovne spochybnené\n(napr. ak niektorý z dodávateľov sa stane nekontaktným, resp. zmení konateľa, nebude spolupracovať\npri kontrole s daňovým úradom).\nŽalobca bol toho názoru, že skutkovo sa v konaní preukázalo, že okrem iných dodávateľov prijal\nzdaniteľné plnenia aj od dodávateľa - spoločnosti NAROKO s. r. o. a boli splnené všetky zákonné\npredpoklady k tomu, aby si mohol odpočítať daň u týchto zdaniteľných plnení. Pokiaľ žalovaný a nakoniec\nv konečnom dôsledku aj krajský súd skutkovo a právne vec posúdili inak, t. j. tak, že podmienky\npre odpočítanie dane žalobca nesplnil, porušili tým hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňového\nporiadku a zákona o DPH.\nPokiaľ krajský súd v rámci odôvodnenia rozsudku v bode 37. odôvodnenia poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, rozsudok zo dňa 23.06.2010\nv konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2006 a rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 23.02.2011 v konaní pod\nsp. zn. III. ÚS 78/2011 v súvislosti s argumentáciou rozloženia dôkazného bremena medzi správcu\ndane a daňový subjekt, žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.06.2014 v\nkonaní sp. zn. 6Sžf/81/2013, zo dňa 28.11.2012 v konaní sp. zn. 6Sžf/10/2012, zo dňa 15.03.2011\nv konaní sp. zn. 3Sžf/1/2011 a zo dňa 19.08.2010 v konaní sp. zn. 3Sžf/1/2010, z ktorých možno\nvyvodiť odchylný záver, pokiaľ ide o vyhodnotenie rozloženia dôkazného bremena, než ku ktorému\nsa dopracoval Krajský súd v Nitre. Vyslovený názor je taký, že žalobca ako daňový subjekt nemôže\npredpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom\nplnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená (3Sžf/1/2011) a nie je možné\nod daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou\nsatisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol\ndôkazné bremeno“ (6Sžf/10/2012).\nTúto argumentáciu uviedol žalobca k dôvodu kasačnej sťažnosti, že ide o odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, ak môžeme podľa SSP považovať doterajšie rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR za rozhodnutia súdu kasačného.\nZáverom žalobca uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly na DPH preveroval aj daňový\nsubjekt F. E., B., IČO: XX XXX XXX za rok 2012. Po jej ukončení vydal na jednotlivé kalendárne\nmesiace samostatné rozhodnutia, v niektorých taktiež neuznal odpočítanie dane a F. E. ho následne,\npo odvolacom konaní, žaloval správnou žalobou na Krajský súd v Nitre. Takto napadol jeho rozhodnutia\nza zdaňovacie obdobia marec 2012 a jún 2012. Skutkovo pritom šlo o úplne zhodné veci. Konania boli\nvedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/30/2015 a sp. zn. 15S/39/2015 a boli v nich vynesené\nsamostatné rozsudky dňa 17.05.2016, ktorými krajský súd rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nŽalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného\nvyjadrenia k žalobe a trvá na dôvodoch svojho rozhodnutia č. 819389/2015 zo dňa 10.06.2015. Poukázal\nzároveň na skutočnosť, že odvolanie podané žalobcom neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie,\nku ktorým sa už vyjadril.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\na z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s.\np. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 819389/2015\nzo dňa 10.06.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nDaňového úradu Nitra č. 9414401/5/5270981/2014 zo dňa 02.12.2014, ktorým správca dane vyrubil\nžalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 4.877,50 eur.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým žalobu žalobcu\nzamietol.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre po preskúmaní rozsudku a po oboznámení sa s\nobsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré závery\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku, s ktorým sa najvyšší\nsúd stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\nÚlohou súdu bolo posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky, za existencie ktorých\nmožno vyrubiť žalobcovi rozdiel DPH za posudzované zdaňovacie obdobie.\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého\nvyplýva, že dňa 10.10.2013 začal správca dane u žalobcu s výkonom daňovej kontroly, predmetom ktorej\nbola kontrola dane z pridanej hodnoty podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku. Kontrolovaným zdaňovacím\nobdobím bol január - december 2012. V priebehu daňovej kontroly bolo vykonané dokazovanie týkajúce\nsa i zdaňovacieho obdobia január 2012, v ktorom žalobca od dodávateľa NAROKO s. r. o. deklaroval\ndodanie služieb a tovarov, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie DPH v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí, a to dožiadaním na Daňový úrad Trenčín. Tento v odpovedi správcovi dane uviedol, že daňový\nsubjekt NAROKO s. r. o., Gen. M. R. Štefánika 373/11, Trenčín na uvedenej adrese reálne nesídli,\npretože zmluva, na základe ktorej tu mala poskytované registračné sídlo a korešpondenčnú adresu,\nuplynula v auguste 2012. Ďalej uviedol, že D.. P. F. (zapísaná ako konateľka spoločnosti NAROKO s. r. o.\nod 25.07.2012) nie je konateľkou NAROKO s. r. o., pretože na zmenu konateľa bol použitý jej občiansky\npreukaz, ktorý jej bol odcudzený v apríli 2012, o čom svedčia listiny preukazujúce nahlásenie odcudzenia\ndokladov, ako aj podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa vo veci prepisu spoločnosti\nNAROKO s. r. o. Daňový úrad Trenčín preto nevedel zabezpečiť doklady spoločnosti NAROKO s. r. o.\na preveriť požadované skutočnosti na základe dožiadania správcu dane.\nDňa 25.02.2014 správca dane vypočul svedka K. A., bývalého konateľa spoločnosti NAROKO s. r.\no. za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov daňového subjektu NAROKO s. r. o.\na daňového subjektu Lanfer, s. r. o., na základe vystavených faktúr v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí. Svedok uviedol, že predložené faktúry vystavil, opečiatkoval a podpísal. Účtovníctvo viedol sám,\nspoločnosť bola platcom DPH, a všetky doklady aj s účtovníctvom odovzdal novej konateľke pri predaji\nspoločnosti. Obchody uskutočňoval osobne sám, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Aká\nbola prevažujúca činnosť spoločnosti v roku 2012 ani aké nákupy realizovala v najväčších obratoch si\nnepamätal. Svedok sa nevedel vyjadriť k podrobnostiam obchodov so žalobcom, odkiaľ tovar objedávali,\nnevedel doložiť žiadne doklady. Uviedol, že spoločnosť predal D.. P. F..\nDňa 28.05.2014 správca dane na ústnom pojednávaní vypočul konateľa žalobcu F. E. za prítomnosti\nsplnomocnenej zástupkyne spoločnosti D.. F. B., za účelom vyjadrenia sa k predloženým daňovým\ndokladom a uskutočneným zdaniteľným obchodom pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty i za\nzdaňovacie obdobie január 2012 so spoločnosťou NAROKO s. r. o. Konateľ žalobcu okrem iného uviedol,\nže pri uzatváraní predmetných obchodov bol pravdepodobne v kontakte s p. A.. Nevedel sa vyjadriť,\nči objednávky prebiehali písomnou formou, tovar uhrádzal asi cez účet. Nevedel, kto dodaný tovar\nodovzdával, preberal ho sám, alebo iný zamestnanec firmy Lanfer s. r. o.\nS výsledkami daňovej kontroly bol žalobca opätovne oboznámený dňa 16.07.2014, o čom bola spísaná\nzápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu D.. F. B., ktorá bola\noboznámená so zisteniami správcu dane zistenými počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane vyzval\nzástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k tomu, akou formou dokáže preukázať doterajšie tvrdenia vo veci\nprijatia a uskutočnenia zdaniteľných plnení z deklarovaných faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období.\nŽalobca sa až po nahliadnutí do spisu písomne vyjadril v podaní zo dňa 11.08.2014.\nDňa 12.09.2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, v ktorom je okrem iného popísané vykonané\ndokazovanie správcu dane vo vzťahu k dodávateľom žalobcu (okrem iných aj spoločnosti NAROKO s.\nr. o.). K zdaňovaciemu obdobiu január 2012 správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal, či tovar a\nslužby skutočne dodala spoločnosť, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, a teda či tovar dodal\nplatiteľ DPH, čiže nebola splnená podmienka práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 nadväzne\nna § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, kedy platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň uplatnená iným\n\nplatiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Rozdiel základu\ndane za zdaňovacie obdobie január 2012 správca dane určil v sume 4.877,50 eur.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie\nslužby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom\nako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a\nnehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,\nak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,\nako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným\nEurópskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja\nbankoviek a mincí.\nPodľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode\nnehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako\ndeň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru\npodľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo\nnajavo.\nPodľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\nPodľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n\nPodľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznať práva podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie musí vychádzať zo stavu\nveci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť\nvydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 5\ncit. ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení\nsa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhom a námietkami\ndaňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov právnych predpisov, podľa ktorých sa\nrozhodovalo.\nPodľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca\ndane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\nZároveň najvyšší súd poukázal aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa\n23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011,\nz odôvodnenia ktorého vyplýva, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.\nNajvyšší súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo\nvyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane\nviedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a\npresne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na\nvecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\nVo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, spoločnosti NAROKO s. r. o. najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že\npredmetná spoločnosť si písomnosti na adrese svojho sídla nepreberá, zásielky doručované daňovému\nsubjektu sa vrátili správcovi dane s poznámkou doručovacej pošty „adresát neznámy“. Konateľkou, v\nčase výkonu kontroly, podľa výpisu z obchodného registra, bola D.. P. F., ktorá uviedla, že konateľkou\nspoločnosti nie je, na zmenu konateľa bol zneužitý jej občiansky preukaz, ktorý jej bol odcudzený v\napríli 2012. Bývalý konateľ spoločnosti NAROKO s. r. o. K. A. ako svedok vypovedal, že vystavené\n\nfaktúry pre žalobcu sám opečiatkoval i podpísal. Na podrobnosti o obchodoch so žalobcom odpovedať\nnevedel. K účtovným dokladom spoločnosti uviedol, že doklady spoločnosti nemá k dispozícii, pretože\nich odovzdal novej konateľke spoločnosti pri jej predaji. Svojou výpoveďou teda nedokázal relevantne\npotvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov so žalobcom.\nNajvyšší súd poukazuje na okolnosť, že napriek tvrdeniu bývalého konateľa spoločnosti NAROKO s. r. o.,\nK. A. o vystavení faktúr žiadnym iným spôsobom nedokázal preukázať reálny základ pre ich vystavenie,\na preto nemožno jeho vyjadrenie považovať za dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľných plnení\nv prospech žalobcu. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných\nplnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a\nto preverovaním vykonávaným v dodávateľských spoločnostiach.\nOdvolací súd v danom prípade v plnom rozsahu odkazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, v\nktorom sa uvádza: „...zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane\nvyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j.\nvzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada\nza toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje\npred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.“\nZásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nPreto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.\nSúdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal\nvšetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,\nktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos\nplc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto určiť opatrenia a v tom\nktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie,\naby jej plnenia neboli poznačené podvodom.\nSprávca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky prác, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ\nkontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa\nnijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov. Najvyšší súd na tomto mieste poukazuje\nnielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť,\nže súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny\norgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ\nnapĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj\no subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu\nobchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva\nv zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov\nuvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.\nV okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový\nsubjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na\nstrane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť\nspochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,\nktoré povinne uvádza v priznaní.\nPodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\n\nani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu\nzabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal\nexistenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou v na účtovnom doklade (§ 9 zákona\no DPH).\nOdvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní opätovne pripomína, že dôkazné\nbremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte,\npričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej\núnie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom\nzneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a\nC-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).\nV tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom\nsubjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť\nodpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal, (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca\nnepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou\nz jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby\ndodávateľa, nebude spochybnené.\nZákladným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ\nmusí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V danom prípade na základe uvedených\ndôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH z reálne prijatého plnenia od platiteľa\nDPH, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný.\nZáver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami\nzákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,\npredovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci konkrétneho obchodného kontraktu, absentuje\nbez pochybností preukázané dodanie, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o\nuskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet,\nako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).\nSkutočnosť, ktorú sťažovateľ namietal v odvolaní, že krajský súd sa napadnutým rozhodnutím\nodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu nie\nje v rozpore s rozhodnutiami uvedenými sťažovateľom v odvolaní. Závery vyjadrené v uvedených\nrozhodnutiach vychádzali z iných skutkových zistení, týkali sa iných subjektov, jednalo sa o dodávky\ntovaru preukázateľne dodaného platiteľom DPH a nie je možné ich aplikovať na daný prípad. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu nemožno považovať za nesprávne\nprávne posúdenie veci.\nĎalšie skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu\nboli totožné s námietkami, ktoré namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite\nvysporiadal. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a\ndôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru\no nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o\npodanej žalobe v súlade s predstavami žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu\nochranu.\nZároveň senát najvyššieho súdu poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010, v ktorom konštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve\nnie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,\nteda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne\n\na procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré\nprávne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto\nzákladnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS\n362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby\nvšeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy,\nktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/156/2015-82 zo dňa 25. mája 2016 ako vecne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O. s .p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.\ns. p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1\nO. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval podľa\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492\nods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/156/2015", "guid": "cd3f42b4-5e6b-4993-b611-1e470d836bc3:d4c7a755-58c5-4524-8327-b3b5bc63a579", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}