{"guid": "af23a901-5033-46fd-b492-a326d0d4d67a:75e53bd8-6677-47b9-acf7-7cd1004a00eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4014200707.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/4/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/4/2016 z 23. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2018, sp. zn. 8Sžfk/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4014200707.1", "identifikacne_cislo": "4014200707", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-08-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "nazov": "§ 247 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75e53bd8-6677-47b9-acf7-7cd1004a00eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4014200707.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4014200707.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4014200707.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/4/2016\n4014200707\n23. 08. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:4014200707.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s.r.o., so sídlom\nPriemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, zastúpeného advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška\ns.r.o., so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, so sídlom\nDamborského 5, 950 50 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (oznámenia) žalovaného\nzo dňa 11.6.2014, č. 9416301/5/2700411/2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nNitre č. k. 11S/138/2014-86 zo dňa 29.4.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/138/2014-86 zo dňa 29.\napríla 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým uznesením postupom podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.\nOSP v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP“) zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia\n(oznámenia) žalovaného č. 9416301/5/2700411/2014 zo dňa 11.6.2014 (ďalej len ,,napadnuté\noznámenie“) z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktorá nemôže byť predmetom\npreskúmavania súdom. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP\ntak, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania.\nUviedol, že napadnutým oznámením žalovaný v zmysle § 79 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo\nvýške 500,01 €, ktorý žalobcovi vznikol na dani z pridanej hodnoty, sa použije na čiastočnú úhradu\ndaňového nedoplatku - úroku na DPH vyrubeného rozhodnutím o úroku č. 9416301/5/3971717/2013 zo\ndňa 28.8.2013 splatného dňa 27.12.2013 v pôvodnej výške 14.135,70 €.\nKrajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol a argumentoval tým, že napadnuté oznámenie nemá\nnáležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť, má iba informatívny\ncharakter bez uloženia povinnosti alebo priznania práva, a preto ho nemožno považovať za individuálny\nsprávny akt s konštitutívnymi účinkami v zmysle § 244 ods. 3 OSP. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžp/5/2011, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva záver o vylúčení\noznámenia zo súdneho prieskumu.\nProti tomuto uzneseniu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu kasačnú sťažnosť, ktorú\nnajvyšší súd vyhodnotil ako odvolanie vzhľadom na dátum vyhlásenia uznesenia dňa 29.4.2016 t.j. za\núčinnosti OSP. Žalobca sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému\nsúdu v Nitre na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca uviedol, že napadnuté oznámenie je potrebné\npovažovať za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu, keďže ide o rozhodnutie, ktoré spôsobuje\nzánik subjektívneho verejného práva žalobcu na vyplatenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 zákona\nč. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Napadnuté oznámenie je potrebné považovať za rozhodnutie\n\nsui generis, pretože sa svojim obsahom nepochybne týka práva žalobcu vlastniť majetok, pričom stavu\nvyvolanému napadnutým rozhodnutím nebolo lege artis možné zabrániť inými právnymi prostriedkami.\nZdôraznil, že napadnutým oznámením bol v rozpore so zákonom ukrátený na svojich právach, a preto\nho nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu. Súd dospel k záveru, že napadnuté oznámenie nie je\nspôsobilým predmetom súdneho prieskumu bez toho, aby zisťoval, či sa rozhodnutie svojim obsahom\na súčasne nedotýka niektorého zo zaručených základných práv alebo slobôd žalobcu. Akcentoval, že\npodstatným znakom pre určenie možnosti súdneho prieskumu napadnutého oznámenia nie je jeho\ninformatívny charakter ale výlučne len jeho konkrétny prejav v právnej sfére žalobcu. Vychádzajúc z čl.\n46 ods. 2 Ústavy SR je podľa žalobcu napadnuté oznámenie je rozhodnutím spôsobilým zasiahnuť do\npráv a právom chránených záujmom žalobcu, a preto krajský súd porušil právo žalobcu keď konanie\npodľa § 250d ods. 3 OSP zastavil. Poukázal na nepreskúmateľnosť uznesenia krajského súdu, nakoľko\nkrajský súd sa nezaoberal argumentáciou žalobcu, že napadnuté oznámenie žalovaného spôsobuje\nzánik subjektívneho verejného práva jeho adresáta a dostatočne sa nevysporiadal ani s právnymi\nzávermi vyplývajúcimi z rozhodovacej činnosti najmä Ústavného súdu SR, na ktoré žalobca poukazoval\nv žalobe.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c OSP) preskúmal\nnapadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel\nk záveru, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a § 214 ods.\n2 OSP.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa § 244 ods. 2 a ods. 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a\npostupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy\na ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,\nako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj\njeho nečinnosť.\nPodľa § 248 OSP súdy nepreskúmavajú\na) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia\nkonania,\nb) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického\nstavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo\npodnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,\nc) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým\nosobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,\nd) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\nV správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 244 ods.\n3 OSP) s negatívnou enumeráciou (§ 248 OSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú\nvšetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.\nRozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu\nzásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby\nich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších\nkritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem\nrozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle\n\nodporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych\nzáležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo\nvzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri\nvýkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb (bližšie\npozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.5.2016, sp. zn. III. ÚS 91/2016).\nS poukazom na vecný rozsah konania pred správnym súdom vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 OSP\nNajvyšší súd vo veci sp. zn. 5Sžf/31/2011 uviedol, že:\n„výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú ustanovené zákonom,\nnie je možné vykladať extenzívne, ale treba ku nim pristupovať reštriktívne“.\n,,Nemožno opomenúť ani judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (pozri napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 a III. ÚS\n283/2010), ktorá postupne speje k novoformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a ktorá už naďalej\nnevylučuje aplikáciu Dohovoru ani aj pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami\na orgánmi verejnej moci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov (Bendenoun proti Francúzsku rozsudok z 24. februára 1994, séria A, č. 284, Georgiou proti Spojenému kráľovstvu - rozhodnutie zo\n16. mája 2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98, Ferrazzini proti Taliansku - rozhodnutie z 12. júla\n2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Do popredia sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych\nzáujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia\ndiskrečných právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto zásahu“.\nNa základe takto vymedzeného rámca súdneho prieskumu je pre posúdenie postupu krajského súdu\nnutné zodpovedať otázku, či je napadnuté oznámenie možné preskúmať v správnom súdnictve.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že žalobca namieta nezákonnosť napadnutého oznámenia z dôvodu, že mu\nnebol vrátený nadmerný odpočet, pretože bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z\npridanej hodnoty - úroku z omeškania.\nŽalobca namietal samotnú možnosť vymáhania tejto daňovej pohľadávky, a to z dôvodu jej neprihlásenia\nv reštrukturalizačnom konaní. Žalobca má za to, že nie je možné lege artis použiť nadmerný odpočet\nna úhradu nedoplatku, ktorý nie je možné vymáhať, čím bol žalobca ukrátený na jeho právach, keď mu\nnebol nadmerný odpočet vrátený.\nPodľa § 55 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane\nplatbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije na úhradu exekučných nákladov a\nhotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku\nna cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase\nprijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na\niných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa\nich výšky vzostupne.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v citovanom znení pri použití daňového preplatku sa primerane\npostupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku\npodľa § 55 ods. 6 a 7.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec ak v zdaňovacom\nobdobí vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže\nodpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období,\ndaňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania\ndaňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný\nodpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol\npovinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom\nobdobí, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie\nprevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou\ndane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.\n\nPri posudzovaní toho, či napadnuté oznámenie o použití časti nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu\ndaňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať najmä to, či svojimi účinkami\nsmeruje ku konkrétnemu adresátovi práva a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo\npovinnosti.\nZ napadnutého oznámenia vyplýva, že časť nadmerného odpočtu, ktorý vznikol žalobcovi sa v súlade\ns § 79 ods. 1 a 7 zákona č. 563/2009 Z.z. použije na úhradu jeho daňových nedoplatkov, t.j.\nnedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z.z..\nNapadnuté oznámenie žalovaného je teda aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami\nv majetkovej sére žalobcu.\nOdvolací súd odkazuje na záver Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení z 25.10.2016, sp. zn.\n5Sžf/17/2016, od ktorého nevidí dôvod sa odchýliť:\n„...vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nie\nje podmienené vydaním rozhodnutia správcu dane. Nárok na vrátenie nadmerného daňového odpočtu\nvyplýva priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok. V prípade, ak nedôjde k\nvráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto\nrozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\nVychádzajúc zo zákonných ustanovení je nutné uzavrieť, že nakoľko oznámenie podľa obsahu nespadá\ndo kategórie rozhodnutí podľa § 248 OSP a zároveň zasahuje do majetkových práv žalobcu, teda de\nfacto do jeho vlastnej daňovej povinnosti tým, že určuje použitie daňového preplatku práve na úhradu\nvlastnej daňovej povinnosti žalobcu, čím nedôjde k jeho vráteniu, je spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu v správnom súdnictve.\nTento záver vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08, rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo 17.5.2016, sp. zn. III. ÚS 91/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sžf/1/2014 z 11.3.2014), v zmysle ktorých je možné preskúmavať aj listy, oznámenia a iné neformálne\nakty orgánov verejnej správy, aj keď nevykazujú formálne znaky administratívneho rozhodnutia.\nAko Najvyšší súd konštatoval už vo svojom rozhodnutí z 11.3.2014, sp. zn. 4Sžf/1/2014, ktoré bolo\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n3/2015, že pre preskúmateľnosť v správnom súdnictve nie je nutné, aby malo oznámenie formálne\nnáležitosti rozhodnutia:\n„Aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v\nadministratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného\npráva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov\nrozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.“.\nTaktiež v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08 Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne\noznačený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku\nkonkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa\núčastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať zastavenie konania\nv prípade, ak toto bolo predčasné.\nPodľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do\nprávomoci ktorého vec patrí.\n\nVzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd k záveru, že napadnuté oznámenie žalovaného o použití\nčasti nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku je spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu a pokiaľ krajský súd odmietol vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. OSP\nsmerujúcu proti tomuto neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu\npovinnosť vydať rozhodnutie, a rozhodol o zastavení konania, keď na to neboli splnené zákonné\npredpoklady, dopustil sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k žalobcovi.\nV tomto smere odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na princíp dvojinštančnosti konania\nspočívajúci v tom, že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí\nbyť predmetom posúdenia súdu nielen súdom prvého stupňa, ale aj odvolacieho súdu.\nVzhľadom na to, že odvolací súd nie je oprávnený nahrádzať postupy a hodnotenia žalobcom\nuplatnených námietok, keďže takýmto postupom by odňal žalobcovi ako aj žalovanému možnosť konať\npred súdom v dvojstupňovom konaní, dospel odvolací súd na základe vyššie uvedeného k záveru, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nIný postup by bol v rozpore so zásadou denegatio justitie - odopretie spravodlivého súdu, ktorú\nzohľadňuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 a znamenalo by to porušenie základného práva na\nsúdnu ochranu uvedenú v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo je zrejmé aj z vyššie spomenutého\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 17.5.2016, sp. zn. III. ÚS 91/2016:\n„Pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p. smerujúcu\nproti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať\nrozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.“\nNa dôvažok Najvyšší súd SR dodáva, že sa nezaoberal ďalšími argumentmi uvedenými v odvolaní\nžalobcu preukazujúce nesprávny postup krajského súdu, nakoľko má za to, že už vyššie uvedené\nskutočnosti sú dostačujúcim dôvodom na jeho zrušenie.\nÚlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude posúdiť podanú žalobu s ohľadom na skutkové námietky\ntam uvedené a vo veci meritórne rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o\ntrovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 224 ods. 3 OSP).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.6.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/138/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38fc697a-e84e-41dc-8854-db801eeed0a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.91.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.91.2016.2"}, {"guid": "ussr:4791c0f4-7d6e-4551-a268-3842f27f7408", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4791c0f4-7d6e-4551-a268-3842f27f7408"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}], "citovane_v": []}