Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/171/2016 z 26. 6. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2018, sp. zn. 9So/171/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1 Najvyšší súd | 9So/171/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1 | 2018-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 10 ods. 2 OSP, § 250ja ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fffcd8c-365a-4333-bc94-7e73b990a46c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/171/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200613
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a
členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: P.. T.
Z., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, H., zastúpený: JUDr. Anetta Árvayová, advokátka, Sládkovičova 7, Nitra,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím
odporkyne č. XXX XXX XXXX X - P.. zo dňa 19.05.2015 o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/150/2014-103 zo dňa 21.03.2016 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/150/2014-135 zo dňa 21.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/150/2014-103 zo dňa
21.03.2016 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/150/2014-135 zo dňa
21.06.2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sd/150/2014-103 zo dňa 21.03.2016 v spojení s opravným
uznesením č. k. 23Sd/150/2014-135 zo dňa 21.06.2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 29.05.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - P.. zo
dňa 19.05.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne“)a navrhovateľovi nepriznal náhradu
trov konania. Napadnutým rozhodnutím odporkyne bolo v časti odôvodnenia zmenené rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2014 a navrhovateľovi bol podľa § 21 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 24 ods. 6 a § 30 zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 87/1991 Zb.“),
§ 259 ods. 1, § 274 ods. 1, § 293k, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa § 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj len „Dohovor č. 128“) znížený
starobný dôchodok od 18.07.2014 na sumu 179 eur mesačne.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že z dávkového spisu Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia (ďalej aj len „VÚSZ“) bolo zistené, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od
01.01.1996 podľa § 89 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 114/1998 Z. z.“), ktorý bol od 01.05.1998 pretransformovaný na
výsluhový dôchodok a od 01.07.2002 prevedený na výsluhový dôchodok v zmysle § 125 ods. 13 zákona
č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Pre nárok na výsluhový dôchodok
mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.09.1964 do 31.08.1966 v I. kategórii funkcií,



ďalšia služba vo vojenskej službe od 01.09.1966 do 31.07.1967 v I. kategórii funkcií, doba výkonu
vojaka z povolania od 01.08.1967 do 31.10.1974 v I. kategórii funkcií, obdobie mimosúdnej rehabilitácie
podľa zákona č. 87/1991 Zb. od 01.11.1974 do 31.05.1990 v I. kategórii funkcií, obdobie vojaka z
povolania od 01.06.1990 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií a obdobie vojaka z povolania od 01.01.1993
do 31.12.1995 v I. kategórii funkcií. Na určenie dávky mu bola zhodnotená doba služobného pomeru
v rozsahu 31 rokov. Keďže navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a z toho vykonával
zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov,
vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo veku
55 rokov dňa XX.XX.XXXX. Právne predpisy SR pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo
všeobecného systému poistenia neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť do dovŕšenia dôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení poskytnutie sumy starobného dôchodku len
za doby poistenia, ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový
príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Preto odporkyňa aplikovala Dohovor č. 128,
ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.. Keďže
navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004 dňa XX.XX.XXXX, odporkyňa rozhodla o nároku
na starobný dôchodok v súlade s § 259 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a aj
v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Keďže suma dôchodku, ktorá mu bola vyplácaná,
bola vyššia ako suma starobného dôchodku, ktorá bola prepočítaná v súlade s § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z., došlo k zníženiu dávky od 18.07.2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo
obdobie, za ktoré sa starobný dôchodok vyplatil. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že si nepodal
návrh na zníženie dôchodku, iba ho chcel prepočítať, keďže mu nebola zohľadnená práca v armáde.
Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nezohľadnila skutočnosť, že bol rehabilitovaný. Mal tiež námietky
voči výpočtu starobného dôchodku v roku 2014 uvádzajúc, že nepožiadal o poberanie výsluhového
príspevku, pretože tento nie je dôchodok, on sa vrátil po rehabilitácii naspäť a vykonával vojaka z
povolania. Výsluhový príspevok nepoberal. Do dôchodku mu nebolo započítané obdobie rokov 1990 až
1995, kedy pracoval ako vojak z povolania a zároveň ako externý učiteľ autoškoly. Taktiež sa odporkyňa
nezaoberala tým, že v armáde pracoval 31 rokov oficiálne a bol mu priznaný výsluhový dôchodok za
28 rokov, teda 3 roky mu neboli zohľadnené. Vo vzorci je uvedených iba 31 rokov, avšak on odpracoval
42 rokov. Na výšku dôchodku má započítanú dobu poistenia od 18. roku veku a nie od 15. roku veku,
kedy bol študentom. Ďalej krajský súd poukázal na to, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia správneho
orgánu vo veci dôchodkového zabezpečenia súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia,
proti ktorému smeruje opravný prostriedok podaný navrhovateľom. Predmet súdneho konania je teda
vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi,
než boli riešené napadnutým rozhodnutím, sa súd zaoberať nemôže. Neobstojí námietka navrhovateľa,
že mu nebola zhodnotená celá doba výkonu služby vojaka z povolania, pretože táto mu bola podľa
pripojeného spisu VÚSZ zhodnotená pri výpočte výsluhového príspevku v plnom rozsahu. Taktiež
neobstojí jeho námietka týkajúca sa nezohľadnenia doby mimosúdnej rehabilitácie podľa zákona č.
87/1991 Zb., pretože ako to vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, doba rehabilitácie od
01.11.1974 do 31.05.1990 mu bola zhodnotená pre výsluhový príspevok v I. kategórii funkcií. K ďalšej
námietke navrhovateľa, že mu odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku nezohľadnila dobu poistenia
v rokoch 1990 až 1995, kedy pracoval ako vojak z povolania a tiež ako externý učiteľ v autoškole
v rokoch 1978 až 1990, kedy mal uzatvorený vedľajší pracovný pomer podľa § 70 Zákonníka práce,
krajský súd uviedol, že táto doba ako aj vymeriavacie základy boli započítané podľa evidenčných
listov dôchodkového zabezpečenia. Navrhovateľovi boli vymeriavacie základy pre výpočet priemerného
mesačného zárobku započítané od roku 1992 podľa § 12 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb..
Podľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb., ak sa navzájom kryjú zamestnania, započíta sa iba doba, ktorej
zápočet je pre občana výhodnejší. Vzhľadom na to, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred
01.01.2004, odporkyňa rozhodla o nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003.
Keďže navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá plní
funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov,
odporkyňa správne znížila sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu
starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového príspevku za celé roky. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX, t. j.
za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., priznanie, resp. prepočet starobného dôchodku podľa zákona č.
461/2003 Z. z. u neho neprichádza do úvahy.



Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací
súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti
na ďalšie konanie. Namietal, že starobný dôchodok mu mal byť vypočítaný podľa zákona č. 100/1988
Zb., teda podľa zákona platného v čase vzniku nároku na starobný dôchodok. Na základe nesprávnej
informácie od odporkyne mohol poberať starobný dôchodok od roku 2001, teda 7 rokov pred priznaním
dôchodku. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal tým, akým spôsobom mu bol starobný
dôchodok vykompenzovaný zo strany odporkyne. Navrhovateľ nepožiadal o prepočet starobného
dôchodku, ale o započítanie náhradných dôb, ktoré mu neboli započítané pri výpočte dôchodku v roku
2008, keď mu bol vypočítaný dôchodok v sume 9 005 Sk, proti ktorému nemal námietky. Žiadal, aby
mu odporkyňa zohľadnila náhradné doby, valorizáciu a dopočítala dôchodok 3 roky spätne. Nesúhlasil
s výpočtom starobného dôchodku odporkyňou, nakoľko nepostupovala v súlade s § 12 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa pri výpočte berie do úvahy mesačný priemer hrubých zárobkov
dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období. Rozhodným
obdobím je podľa § 12 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. obdobie 10 po sebe nasledujúcich
kalendárnych rokov pred rokom, do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku
nároku na starobný dôchodok alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, ak bol občan
po vzniku nároku naň ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok.
Odporkyňa pri výpočte vychádzala z rokov 1992 až 2001. Navrhovateľ namietal, že odporkyňa mala
pri vyčísľovaní priemerného zárobku vychádzať z rokov 1994, 1995, 1997, 1999 a 2000. Príjem za rok
2001 nebol známy. Odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku k XX.XX.XXXX nevzala do úvahy aj
úpravu dôchodkov priznaných v roku 2001, pričom pri zvyšovaní dôchodku mala správne vychádzať zo
sumy 8 487 Sk a nie zo sumy 5 766,6946 Sk. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s dobou služby zhodnotenou
na určenie sumy výsluhového príspevku, nakoľko odporkyňa uviedla dobu 31 rokov, pričom skutočná
doba služby zhodnotenej na sumu výsluhového príspevku je iba 15 rokov, čo vyplýva z § 30 zákona č.
87/1991 Zb.. Ďalej poukázal na to, že suma starobného dôchodku vo výške 12 066 Sk mesačne je určená
ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej sume 18 707 Sk a výsluhového príspevku vo
výške 6 641 Sk. Zo stanoviska pani P. Q., zamestnankyne odporkyne, tvoriaceho prílohu k odvolaniu
proti rozsudku krajského súdu vyplýva, že ak sa určuje suma dôchodkovej dávky poistencovi, ktorému
bol priznaný príspevok, sumu dôchodkovej dávky je možné krátiť najviac o sumu príspevku, ktorá je
vyplácaná ku dňu priznania dôchodkovej dávky, a to v súlade s judikátom č. R 55/2011. Odporkyňa
nevzala túto skutočnosť do úvahy, nakoľko navrhovateľ poberal výsluhový príspevok vo výške 8 001
Sk a nie 10 508 Sk, ako uviedla odporkyňa. Krajský súd na strane 9 svojho rozsudku nesprávne
uviedol, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 04.03.2001, pričom ho dovŕšil dňa XX.XX.XXXX.
Odporkyňa vo svojich rozhodnutiach nezaujala stanovisko k výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa
k XX.XX.XXXX, ktorý uvádzal na porovnanie. Ani dňa 10.02.2014 si odporkyňa nebola istá, aký zákon má
použiť pri výpočte starobného dôchodku. Taktiež nepostupovala podľa § 30 zákona č. 87/1991 Zb., podľa
ktorého ak došlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru vojakov z povolania alebo príslušníkov
ozbrojených zborov, posudzujú sa nároky na sociálne dávky vyplývajúce zo zákonov o služobných
pomeroch týchto osôb, ako keby boli prepustené z reorganizačných dôvodov. Pre výšku týchto dávok sa
zhodnocuje skutočne vykonaná doba služby a dosiahnutý zárobok, pričom tieto podrobnosti odporkyňa
nezohľadnila. Navrhovateľ nepretržite platil odvody do roku 1996. Od 01.01.1996 mu vznikol nárok na
príspevok na službu a následne pokračoval v civilnom zamestnaní od roku 1996 do 2008, kedy platil
všetky odvody iba do Sociálnej poisťovne a nie VÚSZ. Odporkyňa mala všetky podklady z VÚSZ od roku
1977 o úhrade odvodov do Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ mal za to, že odporkyňa mala postupovať
pri výpočte starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a
výhodnejší variant mu mala priznať od 18.07.2014. Taktiež namietal, že krajský súd nepostupoval v
súlade s § 120 ods. 4 OSP a ako účastníkovi konania odňal právo na podanie návrhu na dokazovanie.
Ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2010 zo dňa 11.11.2010 a sp. zn. II. ÚS
6/03 zo dňa 13.03.2003 týkajúce sa arbitrárnosti rozsudku a na uznesenie sp. zn. III. ÚS 223/03 zo dňa
15.10.2003 ohľadom primeranej dĺžky a plynulosti súdneho konania. Na záver navrhovateľ zdôraznil,
že bol ukrátený na svojich právach vydaním napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorého odôvodnenie
bolo nezrozumiteľné a zmätočné a nebolo z neho možné usúdiť, čo bolo skutkovým a právnym dôvodom
zamietnutia ním uplatneného nároku na priznanie starobného dôchodku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu
z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažovala za
opodstatnené. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého ju náležite právne
posúdil a v súlade s § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa navrhovateľ domáhal a



z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila odporkyňa, stručne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a ako vec právne posúdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„SSP“). V zmysle § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým bol
navrhovateľovi znížený starobný dôchodok od 18.07.2014 na sumu 179 eur mesačne.

V zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. 
v znení účinnom do 31.12.2004, v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového
zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s
odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v I.
kategórii funkcií.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. 
priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove
najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období,
je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia,
v ktorom je tento priemer najvyšší.

Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil
podmienky nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich
časť, sa určí podľa tohto zákona.

Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný od 20.06.2008. Ustanovenie § 112 zákona č. 461/2003
Z. z. predpokladá zníženie dôchodku v prípade, ak sa neskôr zistí, že bol priznaný vo vyššej sume ako
patrí.

Navrhovateľ sa narodil XX.XX.XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 100/1988 Zb. dovŕšil dňom XX.XX.XXXX. Bol zamestnaný (dôchodkovo poistený) aj v dobe od
01.02.1996 do 20.09.2002, od 13.01.2003 do 15.10.2003, od 08.12.2004 do 31.05.2006 i neskôr. Z
toho je zrejmé, že v dobe od vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. od XX.XX.XXXX do 31.12.2003
nepracoval nepretržite na účely § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..

Keďže navrhovateľ splnil podmienku získania najmenej 25 rokov zamestnania a výkonu najmenej 20
rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií, odporkyňa vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotila,
že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. od
XX.XX.XXXX, teda pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. Súčasne odporkyňa
vyhodnotila, že nárok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 a keďže nesplnil
podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003,
Sociálna poisťovňa bola príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne odvolací súd zistil, že od 01.01.1996 mu bol podľa § 33 ods. 1
písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „zákon č. 76/1959 Zb.“) priznaný príspevok za službu. Podľa § 89 zákona č. 114/1998 Z. z. bol



dňom 01.05.1998 pretransformovaný na výsluhový dôchodok a od 01.07.2002 na výsluhový dôchodok
v zmysle § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z.. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku
bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 31 rokov, a to výkonu základnej
vojenskej služby od 01.09.1964 do 31.08.1966 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba vo vojenskej škole
od 01.09.1966 do 31.07.1967 v I. kategórii funkcií, vojaka z povolania od 01.08.1967 do 31.10.1974
v I. kategórii funkcií, obdobie započítané podľa zákona č. 87/1991 Zb. od 01.11.1974 do 31.05.1990
v I. kategórii funkcií, vojaka z povolania od 01.06.1990 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií a vojaka z
povolania od 01.01.1993 do 31.12.1995 v I. kategórii funkcií.

Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.; je
naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 114/1998 Z. z. a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na
dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu.

Keďže z titulu služby vojaka z povolania (profesionálneho vojaka) navrhovateľovi nárok na výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný
dôchodok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/131/2011 zo dňa 22.08.2012).

Výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. podľa
názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi zachoval nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55
rokov.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nezhodnotenie doby pred 18. rokom veku, táto jeho námietka nie je
dôvodná, lebo hodnotenie takej doby je vylúčené ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z..

Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak
zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru č. 128
možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný
dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia. U navrhovateľa došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch
dôchodkového poistenia. Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku
výsluhového príspevku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.

Je potrebné zdôrazniť, že zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby
pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby vojakom bola doba profesionálnej služby
hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že
úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca,
ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia).
Keďže navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z., aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa správne pri rozhodovaní o nároku
najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia
získal vo všeobecnom systéme a následne postupovala v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 a sumu
starobného dôchodku krátila v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby.

„Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku
priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal v osobitnom
systéme hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý, ako je vyššie uvedené, má
od dovŕšenia dôchodkového veku charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.
Postup odporkyne potom nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie
je nakoniec ani v rozpore s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané



hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup považuje odvolací súd za zákonný“.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/171/2014 zo dňa 26.02.2016).

V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015
zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté
hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku
krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového
príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“.

Priemerný mesačný zárobok bol navrhovateľovi určený v súlade s § 12 zákona č. 100/1988 Zb.
z rozhodného obdobia desiatich kalendárnych rokov 1992 až 2001. Na určenie sumy starobného
dôchodku sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vybralo len päť rokov, v ktorých bol jeho
zárobok najvyšší, t. j. roky 2000, 1995, 1999, 1994 a 2001. Vzhľadom na to, že takto určená suma
starobného dôchodku bola vyššia ako starobný dôchodok priznaný rozhodnutím odporkyne zo dňa
30.04.2008, odporkyňa ju od 18.07.2014 znížila v súlade s § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z..
Z uvedeného vyplýva, že námietky navrhovateľa súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho
starobného dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s
právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Je potrebné dodať, že pre nárok na starobný dôchodok
mu bola započítaná aj doba služby, ktorá mu bola zhodnotená aj na nárok na príspevok za službu, ako
aj doba mimosúdnej rehabilitácie od 01.11.1974 do 31.05.1990 v I. kategórii funkcií.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a §
250k ods. 1 OSP, keďže navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.