{"guid": "44653b53-ab4a-4cab-8058-348ff412db52:2fffcd8c-365a-4333-bc94-7e73b990a46c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1", "spisova_znacka": "9So/171/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/171/2016 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/171/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1", "identifikacne_cislo": "4014200613", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "nazov": "§ 250ja ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fffcd8c-365a-4333-bc94-7e73b990a46c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/171/2016\n4014200613\n27. 06. 2018\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2018:4014200613.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a\nčleniek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: P.. T.\nZ., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, H., zastúpený: JUDr. Anetta Árvayová, advokátka, Sládkovičova 7, Nitra,\nproti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím\nodporkyne č. XXX XXX XXXX X - P.. zo dňa 19.05.2015 o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/150/2014-103 zo dňa 21.03.2016 v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/150/2014-135 zo dňa 21.06.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/150/2014-103 zo dňa\n21.03.2016 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/150/2014-135 zo dňa\n21.06.2016 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sd/150/2014-103 zo dňa 21.03.2016 v spojení s opravným\nuznesením č. k. 23Sd/150/2014-135 zo dňa 21.06.2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 29.05.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - P.. zo\ndňa 19.05.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne“)a navrhovateľovi nepriznal náhradu\ntrov konania. Napadnutým rozhodnutím odporkyne bolo v časti odôvodnenia zmenené rozhodnutie\nodporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2014 a navrhovateľovi bol podľa § 21 zákona č. 100/1988\nZb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 24 ods. 6 a § 30 zákona č. 87/1991\nZb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 87/1991 Zb.“),\n§ 259 ods. 1, § 274 ods. 1, § 293k, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa § 33 ods. 2 Dohovoru\no invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj len „Dohovor č. 128“) znížený\nstarobný dôchodok od 18.07.2014 na sumu 179 eur mesačne.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že z dávkového spisu Vojenského úradu sociálneho\nzabezpečenia (ďalej aj len „VÚSZ“) bolo zistené, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od\n01.01.1996 podľa § 89 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon č. 114/1998 Z. z.“), ktorý bol od 01.05.1998 pretransformovaný na\nvýsluhový dôchodok a od 01.07.2002 prevedený na výsluhový dôchodok v zmysle § 125 ods. 13 zákona\nč. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Pre nárok na výsluhový dôchodok\nmu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.09.1964 do 31.08.1966 v I. kategórii funkcií,\n\nďalšia služba vo vojenskej službe od 01.09.1966 do 31.07.1967 v I. kategórii funkcií, doba výkonu\nvojaka z povolania od 01.08.1967 do 31.10.1974 v I. kategórii funkcií, obdobie mimosúdnej rehabilitácie\npodľa zákona č. 87/1991 Zb. od 01.11.1974 do 31.05.1990 v I. kategórii funkcií, obdobie vojaka z\npovolania od 01.06.1990 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií a obdobie vojaka z povolania od 01.01.1993\ndo 31.12.1995 v I. kategórii funkcií. Na určenie dávky mu bola zhodnotená doba služobného pomeru\nv rozsahu 31 rokov. Keďže navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a z toho vykonával\nzamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov,\nvznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo veku\n55 rokov dňa XX.XX.XXXX. Právne predpisy SR pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo\nvšeobecného systému poistenia neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť do dovŕšenia dôchodkového\nveku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení poskytnutie sumy starobného dôchodku len\nza doby poistenia, ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový\npríspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Preto odporkyňa aplikovala Dohovor č. 128,\nktorý má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.. Keďže\nnavrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004 dňa XX.XX.XXXX, odporkyňa rozhodla o nároku\nna starobný dôchodok v súlade s § 259 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a aj\nv súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Keďže suma dôchodku, ktorá mu bola vyplácaná,\nbola vyššia ako suma starobného dôchodku, ktorá bola prepočítaná v súlade s § 259 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z., došlo k zníženiu dávky od 18.07.2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo\nobdobie, za ktoré sa starobný dôchodok vyplatil. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že si nepodal\nnávrh na zníženie dôchodku, iba ho chcel prepočítať, keďže mu nebola zohľadnená práca v armáde.\nOdporkyňa v napadnutom rozhodnutí nezohľadnila skutočnosť, že bol rehabilitovaný. Mal tiež námietky\nvoči výpočtu starobného dôchodku v roku 2014 uvádzajúc, že nepožiadal o poberanie výsluhového\npríspevku, pretože tento nie je dôchodok, on sa vrátil po rehabilitácii naspäť a vykonával vojaka z\npovolania. Výsluhový príspevok nepoberal. Do dôchodku mu nebolo započítané obdobie rokov 1990 až\n1995, kedy pracoval ako vojak z povolania a zároveň ako externý učiteľ autoškoly. Taktiež sa odporkyňa\nnezaoberala tým, že v armáde pracoval 31 rokov oficiálne a bol mu priznaný výsluhový dôchodok za\n28 rokov, teda 3 roky mu neboli zohľadnené. Vo vzorci je uvedených iba 31 rokov, avšak on odpracoval\n42 rokov. Na výšku dôchodku má započítanú dobu poistenia od 18. roku veku a nie od 15. roku veku,\nkedy bol študentom. Ďalej krajský súd poukázal na to, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia správneho\norgánu vo veci dôchodkového zabezpečenia súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia,\nproti ktorému smeruje opravný prostriedok podaný navrhovateľom. Predmet súdneho konania je teda\nvymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi,\nnež boli riešené napadnutým rozhodnutím, sa súd zaoberať nemôže. Neobstojí námietka navrhovateľa,\nže mu nebola zhodnotená celá doba výkonu služby vojaka z povolania, pretože táto mu bola podľa\npripojeného spisu VÚSZ zhodnotená pri výpočte výsluhového príspevku v plnom rozsahu. Taktiež\nneobstojí jeho námietka týkajúca sa nezohľadnenia doby mimosúdnej rehabilitácie podľa zákona č.\n87/1991 Zb., pretože ako to vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, doba rehabilitácie od\n01.11.1974 do 31.05.1990 mu bola zhodnotená pre výsluhový príspevok v I. kategórii funkcií. K ďalšej\nnámietke navrhovateľa, že mu odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku nezohľadnila dobu poistenia\nv rokoch 1990 až 1995, kedy pracoval ako vojak z povolania a tiež ako externý učiteľ v autoškole\nv rokoch 1978 až 1990, kedy mal uzatvorený vedľajší pracovný pomer podľa § 70 Zákonníka práce,\nkrajský súd uviedol, že táto doba ako aj vymeriavacie základy boli započítané podľa evidenčných\nlistov dôchodkového zabezpečenia. Navrhovateľovi boli vymeriavacie základy pre výpočet priemerného\nmesačného zárobku započítané od roku 1992 podľa § 12 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb..\nPodľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb., ak sa navzájom kryjú zamestnania, započíta sa iba doba, ktorej\nzápočet je pre občana výhodnejší. Vzhľadom na to, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred\n01.01.2004, odporkyňa rozhodla o nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003.\nKeďže navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá plní\nfunkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov,\nodporkyňa správne znížila sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu\nstarobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy\nvýsluhového príspevku za celé roky. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX, t. j.\nza účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., priznanie, resp. prepočet starobného dôchodku podľa zákona č.\n461/2003 Z. z. u neho neprichádza do úvahy.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti\nna ďalšie konanie. Namietal, že starobný dôchodok mu mal byť vypočítaný podľa zákona č. 100/1988\nZb., teda podľa zákona platného v čase vzniku nároku na starobný dôchodok. Na základe nesprávnej\ninformácie od odporkyne mohol poberať starobný dôchodok od roku 2001, teda 7 rokov pred priznaním\ndôchodku. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal tým, akým spôsobom mu bol starobný\ndôchodok vykompenzovaný zo strany odporkyne. Navrhovateľ nepožiadal o prepočet starobného\ndôchodku, ale o započítanie náhradných dôb, ktoré mu neboli započítané pri výpočte dôchodku v roku\n2008, keď mu bol vypočítaný dôchodok v sume 9 005 Sk, proti ktorému nemal námietky. Žiadal, aby\nmu odporkyňa zohľadnila náhradné doby, valorizáciu a dopočítala dôchodok 3 roky spätne. Nesúhlasil\ns výpočtom starobného dôchodku odporkyňou, nakoľko nepostupovala v súlade s § 12 ods. 1 zákona\nč. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa pri výpočte berie do úvahy mesačný priemer hrubých zárobkov\ndosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období. Rozhodným\nobdobím je podľa § 12 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. obdobie 10 po sebe nasledujúcich\nkalendárnych rokov pred rokom, do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku\nnároku na starobný dôchodok alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, ak bol občan\npo vzniku nároku naň ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok.\nOdporkyňa pri výpočte vychádzala z rokov 1992 až 2001. Navrhovateľ namietal, že odporkyňa mala\npri vyčísľovaní priemerného zárobku vychádzať z rokov 1994, 1995, 1997, 1999 a 2000. Príjem za rok\n2001 nebol známy. Odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku k XX.XX.XXXX nevzala do úvahy aj\núpravu dôchodkov priznaných v roku 2001, pričom pri zvyšovaní dôchodku mala správne vychádzať zo\nsumy 8 487 Sk a nie zo sumy 5 766,6946 Sk. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s dobou služby zhodnotenou\nna určenie sumy výsluhového príspevku, nakoľko odporkyňa uviedla dobu 31 rokov, pričom skutočná\ndoba služby zhodnotenej na sumu výsluhového príspevku je iba 15 rokov, čo vyplýva z § 30 zákona č.\n87/1991 Zb.. Ďalej poukázal na to, že suma starobného dôchodku vo výške 12 066 Sk mesačne je určená\nako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej sume 18 707 Sk a výsluhového príspevku vo\nvýške 6 641 Sk. Zo stanoviska pani P. Q., zamestnankyne odporkyne, tvoriaceho prílohu k odvolaniu\nproti rozsudku krajského súdu vyplýva, že ak sa určuje suma dôchodkovej dávky poistencovi, ktorému\nbol priznaný príspevok, sumu dôchodkovej dávky je možné krátiť najviac o sumu príspevku, ktorá je\nvyplácaná ku dňu priznania dôchodkovej dávky, a to v súlade s judikátom č. R 55/2011. Odporkyňa\nnevzala túto skutočnosť do úvahy, nakoľko navrhovateľ poberal výsluhový príspevok vo výške 8 001\nSk a nie 10 508 Sk, ako uviedla odporkyňa. Krajský súd na strane 9 svojho rozsudku nesprávne\nuviedol, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 04.03.2001, pričom ho dovŕšil dňa XX.XX.XXXX.\nOdporkyňa vo svojich rozhodnutiach nezaujala stanovisko k výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa\nk XX.XX.XXXX, ktorý uvádzal na porovnanie. Ani dňa 10.02.2014 si odporkyňa nebola istá, aký zákon má\npoužiť pri výpočte starobného dôchodku. Taktiež nepostupovala podľa § 30 zákona č. 87/1991 Zb., podľa\nktorého ak došlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru vojakov z povolania alebo príslušníkov\nozbrojených zborov, posudzujú sa nároky na sociálne dávky vyplývajúce zo zákonov o služobných\npomeroch týchto osôb, ako keby boli prepustené z reorganizačných dôvodov. Pre výšku týchto dávok sa\nzhodnocuje skutočne vykonaná doba služby a dosiahnutý zárobok, pričom tieto podrobnosti odporkyňa\nnezohľadnila. Navrhovateľ nepretržite platil odvody do roku 1996. Od 01.01.1996 mu vznikol nárok na\npríspevok na službu a následne pokračoval v civilnom zamestnaní od roku 1996 do 2008, kedy platil\nvšetky odvody iba do Sociálnej poisťovne a nie VÚSZ. Odporkyňa mala všetky podklady z VÚSZ od roku\n1977 o úhrade odvodov do Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ mal za to, že odporkyňa mala postupovať\npri výpočte starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a\nvýhodnejší variant mu mala priznať od 18.07.2014. Taktiež namietal, že krajský súd nepostupoval v\nsúlade s § 120 ods. 4 OSP a ako účastníkovi konania odňal právo na podanie návrhu na dokazovanie.\nĎalej poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2010 zo dňa 11.11.2010 a sp. zn. II. ÚS\n6/03 zo dňa 13.03.2003 týkajúce sa arbitrárnosti rozsudku a na uznesenie sp. zn. III. ÚS 223/03 zo dňa\n15.10.2003 ohľadom primeranej dĺžky a plynulosti súdneho konania. Na záver navrhovateľ zdôraznil,\nže bol ukrátený na svojich právach vydaním napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorého odôvodnenie\nbolo nezrozumiteľné a zmätočné a nebolo z neho možné usúdiť, čo bolo skutkovým a právnym dôvodom\nzamietnutia ním uplatneného nároku na priznanie starobného dôchodku.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu\nz dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažovala za\nopodstatnené. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého ju náležite právne\nposúdil a v súlade s § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa navrhovateľ domáhal a\n\nz akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila odporkyňa, stručne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za\npreukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil\na ako vec právne posúdil.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len\n„SSP“). V zmysle § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k\nzáveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým bol\nnavrhovateľovi znížený starobný dôchodok od 18.07.2014 na sumu 179 eur mesačne.\nV zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/>\nv znení účinnom do 31.12.2004, v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového\nzabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s\nodchýlkami ďalej ustanovenými.\nPodľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.\npracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol\nzamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v I.\nkategórii funkcií.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/>\npriemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove\nnajlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období,\nje priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia,\nv ktorom je tento priemer najvyšší.\nPodľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil\npodmienky nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok\nnepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich\nčasť, sa určí podľa tohto zákona.\nStarobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný od 20.06.2008. Ustanovenie § 112 zákona č. 461/2003\nZ. z. predpokladá zníženie dôchodku v prípade, ak sa neskôr zistí, že bol priznaný vo vyššej sume ako\npatrí.\nNavrhovateľ sa narodil XX.XX.XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 100/1988 Zb. dovŕšil dňom XX.XX.XXXX. Bol zamestnaný (dôchodkovo poistený) aj v dobe od\n01.02.1996 do 20.09.2002, od 13.01.2003 do 15.10.2003, od 08.12.2004 do 31.05.2006 i neskôr. Z\ntoho je zrejmé, že v dobe od vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. od XX.XX.XXXX do 31.12.2003\nnepracoval nepretržite na účely § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..\nKeďže navrhovateľ splnil podmienku získania najmenej 25 rokov zamestnania a výkonu najmenej 20\nrokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií, odporkyňa vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotila,\nže mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. od\nXX.XX.XXXX, teda pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. Súčasne odporkyňa\nvyhodnotila, že nárok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 a keďže nesplnil\npodmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003,\nSociálna poisťovňa bola príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku.\nZ obsahu dávkového spisu odporkyne odvolací súd zistil, že od 01.01.1996 mu bol podľa § 33 ods. 1\npísm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon č. 76/1959 Zb.“) priznaný príspevok za službu. Podľa § 89 zákona č. 114/1998 Z. z. bol\n\ndňom 01.05.1998 pretransformovaný na výsluhový dôchodok a od 01.07.2002 na výsluhový dôchodok\nv zmysle § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z.. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku\nbola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 31 rokov, a to výkonu základnej\nvojenskej služby od 01.09.1964 do 31.08.1966 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba vo vojenskej škole\nod 01.09.1966 do 31.07.1967 v I. kategórii funkcií, vojaka z povolania od 01.08.1967 do 31.10.1974\nv I. kategórii funkcií, obdobie započítané podľa zákona č. 87/1991 Zb. od 01.11.1974 do 31.05.1990\nv I. kategórii funkcií, vojaka z povolania od 01.06.1990 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií a vojaka z\npovolania od 01.01.1993 do 31.12.1995 v I. kategórii funkcií.\nVýsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.; je\nnaďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona\nč. 114/1998 Z. z. a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na\ndávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu.\nKeďže z titulu služby vojaka z povolania (profesionálneho vojaka) navrhovateľovi nárok na výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\nnie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný\ndôchodok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/131/2011 zo dňa 22.08.2012).\nVýkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. podľa\nnázoru odvolacieho súdu navrhovateľovi zachoval nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55\nrokov.\nPokiaľ navrhovateľ namietal nezhodnotenie doby pred 18. rokom veku, táto jeho námietka nie je\ndôvodná, lebo hodnotenie takej doby je vylúčené ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z..\nZ čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak\nzo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru č. 128\nmožné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný\ndôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia. U navrhovateľa došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch\ndôchodkového poistenia. Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\nzabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku\nvýsluhového príspevku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.\nJe potrebné zdôrazniť, že zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby\npomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby vojakom bola doba profesionálnej služby\nhodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že\númyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného\nsystému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca,\nktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia\n(zabezpečenia).\nKeďže navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa\nzákona č. 328/2002 Z. z., aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa správne pri rozhodovaní o nároku\nnajprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia\nzískal vo všeobecnom systéme a následne postupovala v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 a sumu\nstarobného dôchodku krátila v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby.\n„Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku\npriznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal v osobitnom\nsystéme hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý, ako je vyššie uvedené, má\nod dovŕšenia dôchodkového veku charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.\nPostup odporkyne potom nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie\nje nakoniec ani v rozpore s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané\n\nhmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup považuje odvolací súd za zákonný“.\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/171/2014 zo dňa 26.02.2016).\nV tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015\nzo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku\nzo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového\npoistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté\nhrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku\nkrátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového\npríspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“.\nPriemerný mesačný zárobok bol navrhovateľovi určený v súlade s § 12 zákona č. 100/1988 Zb.\nz rozhodného obdobia desiatich kalendárnych rokov 1992 až 2001. Na určenie sumy starobného\ndôchodku sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vybralo len päť rokov, v ktorých bol jeho\nzárobok najvyšší, t. j. roky 2000, 1995, 1999, 1994 a 2001. Vzhľadom na to, že takto určená suma\nstarobného dôchodku bola vyššia ako starobný dôchodok priznaný rozhodnutím odporkyne zo dňa\n30.04.2008, odporkyňa ju od 18.07.2014 znížila v súlade s § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z..\nZ uvedeného vyplýva, že námietky navrhovateľa súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho\nstarobného dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s\nprávnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Je potrebné dodať, že pre nárok na starobný dôchodok\nmu bola započítaná aj doba služby, ktorá mu bola zhodnotená aj na nárok na príspevok za službu, ako\naj doba mimosúdnej rehabilitácie od 01.11.1974 do 31.05.1990 v I. kategórii funkcií.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s\n§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a §\n250k ods. 1 OSP, keďže navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}