{"guid": "9d8aa0e2-59d5-44c5-ac03-9863ef0381b2:a4b2941d-f005-41de-9f11-0f1583b23b7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4013201353.1", "spisova_znacka": "8Sžo/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/18/2016 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 8Sžo/18/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4013201353.1", "identifikacne_cislo": "4013201353", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4b2941d-f005-41de-9f11-0f1583b23b7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4013201353.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4013201353.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4013201353.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/18/2016\n4013201353\n28. 06. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:4013201353.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melicher a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Aeolus, s. r. o., so\nsídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 31 449 069, zastúpený JUDr. Libušou Péteriovou advokátkou, so sídlom\nFarská 4, Nitra, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI, so sídlom\nPrievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0356/99/2013 zo\ndňa 16.10.2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/50/2013-66\nzo dňa 22.10.2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/50/2013-66 zo dňa 22.\noktóbra 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové správne rozhodnutie a žalobcovi bola uložená pokuta\nvo výške 2.500 € za porušenie zákazu klamania spotrebiteľa (§ 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.\no ochrane spotrebiteľa), t.j. zákazu ,,uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné\nalebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach služby alebo nákupných podmienok“\na za porušenie zákazu nekalých obchodných praktík, ktoré sú v rozpore s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti, a ktoré podstatne narušujú alebo môžu narušiť ekonomické správanie priemerného\nspotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná,\nalebo...“.\nKrajský súd konštatoval, že po preskúmaní obsahu administratívneho spisu mal za to, že skutkové\nzistenia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vychádzajú z riadne zdokumentovaného skutkového\nstavu a sú výsledkom ich riadneho vyhodnotenia, pričom za správnu považoval súd tiež právnu\nkvalifikáciu predmetného skutkového stavu zo strany správnych orgánov. Poukázal na § 5 ods. 1\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov v znení účinnom do 17.7.2014, podľa ktorého výrobca, predávajúci, dovozca alebo\ndodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné,\nnejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo\no nákupných podmienkach. Konštatoval, že úlohou súdu vo vzťahu k citovanému ustanoveniu bolo\nposúdiť, či sa žalobca pri popise lokalizácie hotela Kipriotis Village vo svojich propagačných materiáloch\n(katalógu cestovnej kancelárie na rok 2012) dostal do takého rozporu so skutočným stavom veci,\nktorý je možné kvalifikovať ako porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovenia § 5 ods. 1 citovaného\nzákona, ako k tomu dospeli v danom prípade správne orgány oboch inštancií. Žalobca lokalizáciu\npredmetného hotela opisuje nasledovným spôsobom: „Na východnom pobreží ostrova Kos, v hotelovej\n\nzóne Psalidi, bol postavený komplex luxusných Kipriotis hotelov, ktorého súčasťou je aj Kipriotis Village.\nHotel s typickou miestnou architektúrou postavený v štýle egejskej dedinky zaberá rozsiahlu plochu a\nje situovaný priamo na pieskovo-kamienkovej pláži. Exteriér hotela je vsadený do bohatej pestovanej\nzáhrady“. Správnym orgánom sa ako klamlivá javila informácia o situovaní predmetného hotela „priamo\nna pieskovo-kamienkovej pláži“, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zamlčal údaj, že hotel\ndelí od pláže dvojprúdová cesta. Súd sa so závermi správnych orgánov oboch inštancií plne stotožnil.\nZo skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva,\nže informácia o umiestnení predmetného hotela „priamo na pieskovo-kamienkovej pláži“ nezodpovedá\nskutočnosti. Nasvedčuje tomu obsah sťažnosti spotrebiteľa č. 789/2012, podľa ktorej sa apartmán, v\nktorom bol spotrebiteľ ubytovaný nachádzal od pláže vo vzdialenosti približne 800 m, pričom hotelový\nkomplex od pláže oddeľovala cesta a plot. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení k spotrebiteľskej\nsťažnosti uviedol, že informáciu o situovaní hotela priamo na pláži prevzal z podkladov hotela. Odvolal\nsa na to, že v ponímaní hotela je jeho lokalizácia „priamo na pláži“ aj taká, ktorá v sebe zahŕňa prechod\ncez dvojprúdovú cestu. Súd k tomu uviedol, že vo vnímaní bežného spotrebiteľa žalobcom poskytnutá\ninformácia o lokalizácii hotela evokuje jednoznačne takú predstavu, že ubytovacie priestory hotela sa\nnachádzajú ak aj nie v priestoroch samotnej pláže, tak aspoň v jej bezprostrednom susedstve v dosahu\nmerateľnom maximálne v desiatkach metrov. Uvedené však bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne\nvyvrátené, keďže je možné nesporne ustáliť, že samotná pláž je od rozsiahleho hotelového komplexu\noddelená dvojprúdovú cestnou komunikáciou a plotom. Žalobcom poskytnutej informácii o polohe hotela\njednoznačne nezodpovedá ani fakt, že sťažujúci sa spotrebiteľ pri premiestňovaní sa z miesta svojho\nubytovania v hotelovom komplexe na pláž prekonával vzdialenosti rádovo v stovkách metrov. Pravdivosť\ntvrdení sťažovateľa navyše potvrdzuje aj výtlačok mapy predmetnej lokality predložený samotným\nžalobcom. Súd sa preto stotožnil so závermi správnych orgánov o tom, že k porušeniu § 5 ods. 1\nzákona o ochrane spotrebiteľa zo strany žalobcu došlo minimálne tým, že zamlčal podstatné údaje\no vlastnostiach ním poskytovanej služby v danom prípade. Odvolávanie sa žalobcu, že vo svojich\npropagačných materiáloch iba prebral verejne dostupnú informáciu poskytnutú vlastníkom hotela,\npovažuje súd rovnako ako správne orgány za irelevantnú. Je výlučne zodpovednosťou žalobcu, aby vo\nvzťahu k spotrebiteľovi uvádzal údaje pravdivé a nespoliehal sa na preberanie nedoložených údajov\ntretích osôb. Ich pravdivosť či nepravdivosť v danom prípade navyše bola overiteľná jednoduchým\nspôsobom.\nV odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na § 7 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa podľa\nktorého nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a)\nje v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a po b) podstatne narušuje alebo môže podstatne\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému\nsa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika\norientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Úlohou súdu vo vzťahu k citovanému ustanoveniu bolo\nposúdiť, či správne orgány v danom prípade uzavretie zmluvy o preprave na formulári zmluvy o obstaraní\nzájazdu správne posúdili ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle citovaných ustanovení. Obchodná\npraktika, pri ktorej dodávateľ služby pri uzavretí zmluvy určitého typu použije predtlačený formulár\nvzťahujúci sa na typovo inú zmluvu, podľa názoru súdu spĺňa náležitosti všeobecnej definície nekalej\nobchodnej praktiky uvedenej v § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Takáto praktika je jednoznačne\nv rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, v súlade s ktorou má dodávateľ služby pri uzavretí\nkontraktu so spotrebiteľom postupovať. Dodávateľ služby musí byť odborne natoľko spôsobilý, aby za\núčelom uzavretia zmluvy určitého typu, prostredníctvom ktorej bežne realizuje svoju obchodnú činnosť,\nzvolil pri formulárových zmluvách formulár správneho zmluvného typu. Uvedené považoval súd za\npodstatné vo vzťahu k posúdeniu naplnenia náležitosti všeobecnej definície nekalej obchodnej praktiky v\nzmysle § 7 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Vyššie uvedeným konaním dochádza zároveň k naplneniu\nnáležitostí nekalej obchodnej praktiky uvedenej v § 7 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona tým, že v očiach\npriemerného spotrebiteľa sa vo vzťahu k poskytovanej službe uzavretím zmluvy pomocou zmluvného\nformuláru odlišného zmluvného typu, má takýto postup potenciál vytvoriť neistotu ohľadne skutočnej\nidentity zmluvného typu uzavretej zmluvy a v súvislosti s tým aj neistotu priemerného spotrebiteľa v tom,\naké zmluvné práva a povinnosti mu z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na jej typ vyplývajú.\nTieto okolnosti majú nesporne vplyv na ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k\nposkytovanej službe.\nVo vzťahu k žalobcom namietanej výške uloženej pokuty súd poznamenal, že rozsah jej preskúmania\nje obmedzený v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Podľa tohto ustanovenia pri rozhodnutí, ktoré správny orgán\nvydal na základe zákonom povolenej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\n\nrozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je vecou voľného\nuváženia. Uvedené neznamená, že pokuta môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Pri voľnej úvahe o\nvýške pokuty má správny orgán brať na zreteľ závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému\nzisteniu, jeho následky a dobu trvania protiprávnosti. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie,\nale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Podľa § 24 ods. 1\nzákona o ochrane spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi\nalebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66.400 €; za opakované porušenie povinnosti počas 12\nmesiacov uloží pokutu do 166.000 €. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v danom prípade zákon\numožňoval žalobcovi uložiť pokutu v rozpätí maximálne 66.400 €. Vzhľadom na skutočnosť, že pokuta\nbola žalobcovi uložená za 2 porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa\na vzhľadom na charakter týchto porušení mal súd zato, že pri uložení pokuty vo výške 2.500 €\nžalovaný nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Vzhľadom na maximálnu výšku do úvahy\nprichádzajúcej sankcie súd pokutu vo výške 2.500 € nepovažoval za tak vysokú, že by mala likvidačný\ncharakter vo vzťahu k žalobcovi, a podľa názoru súdu spĺňala okrem represívneho aj preventívny účel pre\nvyvarovanie sa ďalších porušení zákona o ochrane spotrebiteľa zo strany žalobcu. Z vyššie uvedených\ndôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného i prvostupňového orgánu\nv medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 OSP žalobcom podanú žalobu\nzamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nProti predmetnému rozsudku bolo zo strany žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne podané\nodvolanie v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom žalobca sa ku skutkovému\nstavu veci vo svojich podaniach v správnom konaní i súdnom konaní viackrát k vytýkaným porušeniam\npodrobne vyjadroval a obsah týchto vyjadrení považoval za súčasť tohto odvolania. Čo sa týka\nubytovania má zmluva podľa zákona obsahovať polohu ubytovania a hlavné charakteristické znaky\nako pravidelné náležitosti zmluvy. V katalógu žalobca popisoval polohu a hlavné charakteristické znaky\npolohy ubytovania následne:\na) hotel Kipriotis Village je súčasťou komplexu luxusných Kipriotis hotelov,\nb) hotel Kipriotis Village je postavený v štýle egejskej dedinky a zaberá rozsiahlu plochu (teda hotel\nnepredstavuje jednu budovu, ale ide o viacej budov - hotel je v skutočnosti dedinkou na rozsiahlej ploche,\npričom objektívne každá dedinka má okrem budov, napr. aj chodníky a cesty a iné budovy neslúžiace\niba ubytovaniu, kde jednotlivé budovy v dedinke môžu mať rozličnú vzdialenosť od pobrežia - brehu,\nt.j. styku mora s pevninou).\nc) hotel Kipriotis Village je situovaný priamo na pieskovo- kamienkovej pláži, (t.j. hotel - dedinka je v\nskutočnosti na pláži, tam bol hotel - dedinka vybudovaný, t.j. boli vybudované budovy slúžiace nielen\nubytovaniu, komunikácii, športoviská, parky, záhrady - a nič iné sa v jeho okolí nenachádza)\nd) exteriér hotela Kipriotis Village - dedinky je vsadený do bohatej pestovanej záhrady. Takýto popis\npolohy ubytovania v katalógu žalobcu, ktorý je súčasťou zmluvy, obsahuje hlavné charakteristické\nznaky polohy ubytovania a objektívne nemôže vzbudzovať predstavu, že ubytovacie priestory, t.j. izba\n- apartmán účastníka zájazdu sa budú nachádzať v priestoroch pláže, v jej bezprostrednom susedstve\nv dosahu merateľnom maximálne v desiatkach metrov tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku.\nTakáto informácia spotrebiteľa o tom, kde sa nachádzajú všetky cesty, resp. obslužné komunikácie pri\nhoteli nie je možné z hľadiska zákona považovať za hlavný charakteristický znak polohy ubytovania.\nNavyše spotrebiteľ je v cenníku žalobcu - ktorý je taktiež súčasťou zmluvy - časti Dôležité informácie\nako súčasť Všeobecných zmluvných podmienok - informovaný, že vzdialenosť ubytovacieho zariadenia\nod mora je meraná vždy od najbližšieho bodu areálu alebo pozemku ubytovacieho zariadenia po\nzačiatok pláže a je orientačná. Takisto je v časti Dôležité informácie informovaný, že prideľovanie izieb\nv hoteloch a hotelových komplexoch je záležitosťou recepcie a žalobca na to nemá vplyv, preto môže\ndôjsť aj k situácii, že účastníci zájazdu ubytovaní v tom istom hoteli budú mať od miesta ubytovania\nrozličnú vzdialenosť k moru, ktorá nemusí byť zanedbateľná. Závery správneho orgánu a súdu o tom,\nže žalobca v danom prípade zamlčal podstatné údaje o vlastnostiach ním poskytovanej služby, t.j. o\nvlastnostiach ubytovania sú prehnané, výklad zákona je s ohľadom na predmetnú vec príliš prísny striktný a neopodstatnený, pretože všetky uvedené podstatné údaje boli uvedené v katalógu žalobcu, na\ninternetových stránkach žalobcu s množstvom fotodokumentácie, a v neposlednom rade i na stránkach\nsamotného hotela, a tiež verejnosti dostupnej službe google earth, kde si do najmenších podrobností\nmôže každý prehliadnuť polohu, kde je hotel - hotelový komplex umiestnený.\n\nČo sa týka uzavretia Zmluvy o preprave a na formulári Zmluvy o obstaraní zájazdu a záveru súdu o tom,\nže v danom prípade nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca\nuvádza, že sťažujúci sa spotrebiteľ z vlastnej objednávky, ako i z formulára zmluvy jednoznačne vedel,\nže jediným predmetom zmluvy bez ohľadu na vypísaný formulár je doprava do miesta určenia, a teda nie\nzájazd. Túto jedinú službu si objednal a iba túto jedinú službu aj zaplatil. Aj keď bol predmet objednávky\n- dodávky zaznamenaný na nesprávnom formulári, nebol spôsobilý vzhľadom na okolnosti konkrétneho\nprípadu vytvoriť neistotu ohľadne spotrebiteľských práv vyplývajúcich z objednávky spotrebiteľa a\npotvrdenia tejto objednávky vrátane zaplatenia dohodnutej ceny za objednanú službu. Takisto vedel,\nže sa jedná o nepravidelnú dopravu, a že čas odchodu autobusu môže byť podľa potreby upravovaný.\nOstatné služby nečerpal ani si ich neobjednal, ani nezaplatil. Na ekonomické správanie priemerného\nspotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe má najpodstatnejší vplyv cena, ktorá je pri preprave\nuskutočňovanej žalobcom podstatne nižšia ako pri pravidelných linkách a skutočnosť, že preprava\nuskutočňovaná žalobcom smeruje často do destinácii, kde priame pravidelné linky zo Slovenska\nnechodia. Pre takéhoto spotrebiteľa nie je totiž podstatným a hlavným problémom, že jeho objednávka\nbola formálne potvrdená na nesprávnom formulári a toto by ovplyvnilo jeho ekonomické správanie.\nSťažnosti takýchto spotrebiteľov sú prevažne špekulatívneho charakteru v snahe získať neoprávnené\nvýhody, ktoré im ale nepatria. Žalobca považuje v danom prípade záver súdu o nekalej obchodnej\npraktike takisto za neopodstatnený, príliš striktný a umelo napasovaný na danú situáciu.\nVo vzťahu k výške pokuty, pokiaľ sú splnené podmienky na jej uloženie pri jej určovaní by správny orgán\na pri posudzovaní výšky pokuty by mal súd vychádzať zo zákona o ochrane spotrebiteľa z ustanovenia\n§ 24 ods. 5 zákona a mal by prihliadať najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia\npovinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Pokuta za uvedené rozsudkom ustálené porušenia\nnezodpovedá vzhľadom na skutkové okolnosti veci a ich zákonnú právnu úpravu zásadám uvedeným\nv ustanovení § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca je toho názoru, že jeho konaním ani\nv jednom prípade k porušeniu zákona nedošlo, a pokiaľ by predsa súd ustálil, že zákon porušený bol,\nbolo toto porušenie po skutkovej prípadne právnej stránke takého charakteru, že uloženie pokuty vo\nvýške 2.500 € je neprimerane vysoké, neopodstatnené a vo vzťahu k žalobcovi nespravodlivé. V závere\npoukázal na sťažovateľov, na základe ktorých správne orgány prešetrujú podnety spotrebiteľov sú často\ntvrdenia sťažovateľov príliš subjektívne prehnané a zaujato posudzujú veci, ktoré priemerný spotrebiteľ\nneeviduje, posudzuje subjektívne úplne inak. Vzhľadom na uvedené žiadal aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nK odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý nepopiera, že zmluva podľa § 741b ods. 2 písm.\nb/ Občianskeho zákonníka má obsahovať polohu ubytovania a hlavné charakteristické znaky ako\npravidelné, nie podstatné náležitosti zmluvy (viď dikcia „zmluva má ďalej obsahovať“), a teda táto\nskutočnosť nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Zároveň je však nevyhnutné podotknúť,\nže väčšina obsahových náležitostí z ust. § 741b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa premietla do\nzákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných\nagentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\no zájazdoch“), ktorý v zmysle § 12 ods. 2 cit. zákona o zájazdoch dozoruje žalovaný. V konečnom\ndôsledku aj žalobca uzavrel s dotknutým spotrebiteľom - podávateľom podnetu zmluvu o obstaraní\nzájazdu v zmysle zákona č. 281/2001 Z.z., a teda si musel byť vedomý toho, že podľa § 8 ods. 1\npísm. f/ zákona o zájazdoch: „Cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v\nkatalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len „katalóg“) presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne,\núplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na\nrozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o ubytovacom zariadení, jeho polohe, kategórii,\nstupni vybavenosti a o hlavných charakteristických znakoch ...“.\nK situovaniu hotela žalovaný uvádza, že hotel Kipriotis Village je síce súčasťou komplexu luxusných\nKipriotis hotelov, ktoré boli postavené na východnom pobreží ostrova Kos, v hotelovej zóne Psalidi,\nčo predstavuje značne rozsiahlu plochu, avšak v danom prípade je nevyhnutné vychádzať ad 1) zo\nskutočnosti, že predmetom správneho konania bola poloha len hotela Kipriotis Village, nie celého\nkomplexu hotelov a ad 2) z toho, že vzhľadom na charakter spotrebiteľovi poskytnutej informácie (...\n(hotel) je situovaný priamo na pieskovo-kamienkovej pláži), nie je rozloha hotela natoľko podstatná,\nako sa žalobca domnieva. Žalobca sa síce snaží na svoju obhajobu predostrieť „urbanistický plán“\núzemia, na ktorom sa rozprestiera predmetný hotelový komplex s poukázaním na jeho rozsiahlosť a\nvýmeru, avšak tieto tvrdenia nič nemenia na tom, že žalobca klamal spotrebiteľa zamlčaním údajov o\nvlastnostiach služby. Rozloha hotelového komplexu nemá priamy súvis s prejednávanou vecou, nakoľko\nzamlčanie údajov spočívalo už v samotnom tvrdení, že hotel sa nachádza priamo na pláži. Tvrdenie\nžalobcu by mohlo obstáť v prípade, ak by žalobca informoval spotrebiteľov, že hotel je vzdialený od\n\npláže určitý počet metrov a spotrebiteľ by sa sťažoval, že vzdialenosť bola väčšia ako deklaroval. Avšak\nv prípade, keď žalobca uvádza postavenie hotela priamo na pláži a ten od pláže oddeľuje plot a za\nním dvojprúdová pozemná komunikácia, žalovaný je jednoznačne toho názoru, že žalobca porušil svoju\ninformačnú povinnosť a dopustil sa tým správneho deliktu podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa\núčinného v čase spáchania skutku, bez ohľadu na rozlohu hotelového komplexu.\nŽalovaný opätovne poukázal na zásadnú informáciu uvedenú v Katalógu CK AEOLUS 2012 na stranách\nčíslo 132 a 133 o polohe uvedeného nasledovne: „Hotel je situovaný priamo na pieskovo - kamienkovej\npláži“. Pri výbere zájazdu je pre spotrebiteľa z hľadiska situovania hotela podstatná hlavne informácia,\nktorá poukazuje na vzdialenosť hotela od pobrežia, resp. mora, a preto sa mal žalobca zdržať zamlčania\ntohto relevantného údaju vo vzťahu k spotrebiteľom.\nŽalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vzdialenosť ubytovacieho zariadenia od mora je\nmeraná vždy od najbližšieho bodu areálu alebo pozemku ubytovacieho zariadenia po začiatok pláže a\nje orientačná, nakoľko v zmysle vyššie citovanej informácie, sa mal už samotný hotel nachádzať priamo\nna pláži. Spôsob podania údaju (vzdialenosť ubytovacieho zariadenia je meraná vždy od najbližšieho\nbodu areálu) je pre priemerného spotrebiteľa takmer nepodstatný, nakoľko z neho nie je jasné a\nzrozumiteľné, čo sa myslí pod pojmom najbližší bod areálu (môže ním byť aj koniec športoviska,\nzáhrady, ubytovne pre personál, a pod.) a preto stále absentuje relevantná informácia o vzdialenosti\nubytovania od pláže. Žalovaný pokladá túto zmluvnú podmienku za zavádzajúcu s cieľom zbaviť sa\nzodpovednosti za uvedenie presnej alebo aspoň presnejšej informácie o polohe ubytovania a jeho\nhlavných charakteristických znakoch.\nNapokon sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že kvalifikácia vyššie uvedeného skutku a\njej potvrdenie krajským súdom sú prehnané a výklad zákona je neopodstatnený a príliš striktný s\nodôvodnením, že „... všetky podstatné údaje boli uvedené v katalógu žalobcu, na jeho internetových\nstránkach žalobcu s množstvom fotodokumentácie, a v neposlednom rade i na stránkach samotného\nhotela Kipriotis Village, a tiež na verejnosti dostupnej službe „google earth“, kde si do najmenších\npodrobností môže každý prehliadnuť polohu, kde je hotel...“. Žalovaný má za to, že samotný katalóg\nnepredstavoval dostatočný zdroj informácií, či už písomných alebo fotografických na to, aby si spotrebiteľ\nmohol urobiť ucelený obraz o danej problematike (polohe hotela od pláže) takým spôsobom, aby\naj napriek nesprávnemu údaju o polohe ubytovania priamo na pláži zistil, že hotelový komplex je v\nskutočnosti od pláže oddelený plotom a dvoj prúdovou cestnou komunikáciou. Žalobca sa nemôže\nzbaviť svojej zodpovednosti ani poukázaním na uvedené informácie na svojich internetových stránkach,\npríp. stránkach samotného hotela alebo služby „google earth“. Žalovaný zastáva názor, že vyžadovanie\ntakejto miery úsilia na prieskum skutočného stavu (prehliadanie webových stránok hotela a služby\n„google earth“) je pre priemerného spotrebiteľa nadmieru neprimeraný a zaťažujúci, nehovoriac o tom,\nže uvedený prieskum by mal v konečnom dôsledku uskutočňovať žalobca, ako poskytovateľ služieb\ncestovného ruchu.\nV ďalšom sa žalovaný nestotožnil s tvrdením, že spotrebiteľ - podávateľ podnetu č. 710/2012 vedel,\nže sa fakticky nejedná o zmluvu o obstaraní zájazdu, ale o zmluvu o preprave. V tomto však spočíva\nnajväčšie nebezpečenstvo pre spotrebiteľa, nakoľko tento, na prvý pohľad čisto formálny nedostatok,\nmôže vyvolať reálne dôsledky v neprospech spotrebiteľa. V zásade oba zmluvné typy predstavujú\npodľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy. Pokiaľ by sa však jednalo o zmluvu\no obstaraní zájazdu, teda kombináciu služieb cestovného ruchu, spotrebiteľovi by prislúchali práva vo\nvýrazne väčšej miere, ako pri zmluve o preprave, a to aj v tom prípade, ak by sme sa zamerali len na\nčasť týchto práv vzťahujúcich sa výlučne na samotnú prepravu. Žalovaný chce týmto poukázať na §\n741b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluva musí mať písomnú formu alebo\ninú vhodnú formu a musí obsahovať charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia,\nuvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania\na § 741b ods. 2 písm. c/, podľa ktorého zmluva má ďalej obsahovať druh, charakteristiku a kategóriu\ndopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu doprava. Uvedené informačné\npovinnosti boli zároveň premietnuté do ust. § 8 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, h/ zákona o zájazdoch, v zmysle\nktorého cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou\npísomnou formou (ďalej len „katalóg“) presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať\no všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu\nzájazdu, najmä však o termíne začatia a skončenia zájazdu, cene zájazdu vrátane časového rozvrhu\nplatieb a výške preddavku, cieľovom mieste a mieste pobytu a o mieste plánovaného skončenia zájazdu,\ndruhu dopravného prostriedku, úrovni jeho vybavenosti, kvality a triedy, trase cesty, predpokladaných\nčasoch a o predpokladaných miestach zastávok. Z uvedeného vyplýva, že pri zmluve o obstaraní\nzájazdu má žalobca zjavne viac informačných povinností vo vzťahu k spotrebiteľovi, ako pri zmluve o\n\npreprave osôb (žalovaný má na mysli zákonné povinnosti, nie cestovný poriadok žalobcu), ktoré majú za\nnásledok väčšiu právnu istotu spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Možno preto reálne predpokladať,\nže nesprávne označenie názvu spotrebiteľskej zmluvy mohlo vyvolať u spotrebiteľa mylnú predstavu o\ntom, že mu v zmluvnom vzťahu so žalobcom prislúcha viac práv, ako by mu v skutočne malo, čo mohlo\npodstatne narušiť jeho ekonomické správanie vo vzťahu k produktu - služba prepravy osôb.\nŽalovaný zároveň poukázal na evidentné porušenie § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa,\npodľa ktorého obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti. Odbornú starostlivosť cit. zákon v § 2 písm. u/ definuje ako úroveň osobitnej schopnosti a\nstarostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,\nzodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho\noblasti činnosti. V tomto prípade má žalovaný za preukázané, že použitím nesprávneho zmluvného\nformulára došlo k takému konaniu žalobcu, ktoré je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.\nČo sa týka výšky pokuty, žalovaný mal za to, že postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 1 a 5 zákona o\nochrane spotrebiteľa účinného v čase spáchania skutku, keď uložil sankciu vo výške 2.500 €, pričom\nhorná hranica zákonom stanovenej sadzby bola 66.387,83 € a uvedenú výšku pokuty odôvodnil podľa\nzákonných kritérií na jej určenie, t.j. charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti,\nspôsob a následky porušenia povinnosti. Žalovaný tiež dal do pozornosti, že zmenou prvostupňového\nrozhodnutia bola do značnej miery znížená výška uloženej pokuty z pôvodných 4.500 € na 2.500 € (aj z\ndôvodu vypustenia niektorých v prvostupňovom rozhodnutí sankcionovaných konaní). Taktiež je nutné\npoznamenať, že pokuty pre nedodržanie zákazu nekalých obchodných praktík sú v zásade ukladané vo\nvyšších hodnotách, nakoľko sa poväčšine jedná o závažnejšie spôsoby konania, čo sa preukázalo aj v\ntejto veci. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že pokuta bola uložená v pomerne nízkej sume,\nvzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu a odmieta tvrdenie, že táto bola neprimerane vysoká,\nneopodstatnená a nespravodlivá. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať\núspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n28.6.2018 (§ 156 ods. 1, 3 OSP).\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a následne jeho zrušenia. Žalovaný\npreskúmavaným rozhodnutím zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu tak,\nže žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2.500 € za porušenie zákazu klamania spotrebiteľa (§ 5\nods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), t.j. zákazu ,,uvádzať nepravdivé, nedoložené,\nneúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach služby\nalebo nákupných podmienok“ a za porušenie zákazu nekalých obchodných praktík, ktoré sú v rozpore\ns požiadavkami odbornej starostlivosti, a ktoré podstatne narušujú alebo môžu narušiť ekonomické\nsprávanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe ku ktorému sa dostane alebo\nktorému je adresovaná, alebo...“.\nŽalovaný žalobcovi uložil pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vo\nvýške 2.500 €. Porušenie povinnosti malo spočívať v tom, že počas kontroly dňa 13.11.2012 bolo zistené,\nže žalobca v uvedenej prevádzke pri popise lokalizácie hotela Kipriotis Village, ostrov Kos, Grécko\nuviedol, že ,,Hotel je situovaný priamo na pieskovo - kamienkovej pláži“, pričom zamlčal údaj, že hotel\ndelí od pláže dvojprúdová cesta. V časti porušenia zákazu vyplývajúceho z ust. § 7 ods. 1 v nadväznosti\nna § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého nekalé obchodné praktiky sú\nzakázané, pričom obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti a podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného\nspotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, keďže v čase\nkontrol v dňoch 26.10.2012 a 13.11.2012 bolo v prevádzkarni žalobcu zistené, že žalobca uplatnil voči\nspotrebiteľovi nekalú obchodnú praktiku pri dojednaní a následnom plnení zmluvy o obstaraní zájazdu\nč. 97744 zo dňa 16.5.2012 uzatvorenej v zmysle zákona č. 281/2001 Z.z. na autobusovú dopravu\nz Košíc do Nie Pori, Grécko v termíne 9.8.2012-20.8.2012, keďže spotrebiteľa uviedol do omylu, že\nuvedená služba spĺňa charakteristiku zájazdu v zmysle § 2 zákona č. 281/2001 Z.z. a zároveň tým, že\n\nnapriek následnej zmene termínu služby z 9.8.2012-20.8.2012 na 8.8.2012-22.8.2012 ako podstatnej\npodmienky zmluvy nezaslal spotrebiteľovi návrh na zmenu zmluvy s možnosťou spotrebiteľa odstúpiť\nod zmluvy bez úhrady zmluvných pokút.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu,\nktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobcovi za porušenie\npovinnosti podľa ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z..\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. OSP.) je\nposudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov na\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa § 246c ods. 1 prvá veta OSP na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle § 219 ods. 2 OSP\nkonštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským\nsúdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom na to, aby Najvyšší súd SR v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPodľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 128/2002 Z.z. tento zákon upravuje\na) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej\nlen ,,kontrola vnútorného trhu“) a štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných\npredpisov, 1)\nPodľa § 2 písm. a/ zákona o štátnej kontrole č. 128/2002 Z.z. kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje,\na) či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, 1a) najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti\na kvalite.\n\nPodľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 128/2002 Z.z. orgán kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná\ninšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.\n(2) Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva\nSlovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo“). Člení sa na Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len ,,ústredný inšpektorát“) a jemu\npodriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ,,inšpektorát“), a to:\na) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,\nb) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,\nc) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj,\nd) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj,\ne) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,\nf) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,\ng) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj,\nh) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.\n(3) Na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie je ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister\nhospodárstva Slovenskej republiky. Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva\nústredný riaditeľ.\n(4) Inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého stupňa.\nPodľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva\nspotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov\nverejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo\nzriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len ,,združenie“) a označovanie výrobkov cenami.\n(2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území\nSlovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie\na) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci\npredmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a)\nb) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej\npodnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.\nPodľa § 2 písm. i/ zákona č. 250/2007 Z.z. službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný\nspotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, 5) nad\nktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.\nPodľa § 2 písm. p/ zákona č. 250/2007 Z.z. obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob\nsprávania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho,\npriamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,\nPodľa § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a\nstarostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,\nzodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho\noblasti činnosti,\n\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať\nspotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné\núdaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.\nPodľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas\naj po vykonaní obchodnej transakcie.\n(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa\nvo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena\nskupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo\nprávne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi,\npredávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 €; za\nopakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166.000 €.\nPodľa § 24 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak bola uložená\npokuta podľa osobitného zákona alebo ak možno uložiť pokutu podľa odseku 2.\nPodľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter\nprotiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.\nPodľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/ a § 21 a § 26a, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak. 30)\nPodľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá\nzmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne\nvzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,\nktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je\nobchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\nPodľa § 741e Občianskeho zákonníka, ak je cestovná kancelária nútená pred začatím zájazdu zmeniť\npodstatnú podmienku zmluvy, navrhne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná zmena zmluvy\nvedie aj k zmene ceny zájazdu, musí sa v návrhu nová cena uviesť.\n(2) Ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má objednávateľ právo rozhodnúť,\nči so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie\nobjednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote určenej cestovnou kanceláriou.\nV zákone o ochrane spotrebiteľa sa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochrana\nspotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi služieb, ako aj úlohy\norgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/3/2015 zo 14.12.2015).\nV prípade, že poskytovateľ služieb cestovného ruchu nezabezpečí príslušné služby spôsobom, ktorý\ndeklaroval vo vzťahu k spotrebiteľovi a neskôr sa v príslušnej rekreačnej destinácii preukáže, že išlo\no nepresné, nejasné a dvojzmyselné údaje o nákupných podmienkach zájazdu, pri ktorých je možné\nrozumne a dôvodne predpokladať, že priemerný spotrebiteľ by do zmluvného vzťahu s poskytovateľom\nslužieb cestovného ruchu ani nevstúpil, ide zo strany poskytovateľa služieb - cestovnej kancelárie o\nnekalé obchodné praktiky, ktoré sú zakázané, a za ktoré je možné uložiť poskytovateľovi služieb sankciu\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.3.2017, sp. zn. 3Sžo/154/2015).\n\nŽalobca v odvolaní poukazuje najmä na tú skutočnosť, že čo sa týka ubytovania, zmluva má podľa §\n741b ods. 2 písm. b/ Občianskeho zákonníka obsahovať polohu ubytovania a hlavné charakteristické\nznaky ako pravidelné - nie podstatné náležitosti zmluvy. V katalógu žalobca popisuje polohu a hlavné\ncharakteristické znaky ako to, že hotel je súčasťou komplexu luxusných Kipriotis hotelov, ďalej že hotel je\npostavený v štýle egejskej dedinky a zaberá rozsiahlu plochu, tiež že hotel Kipriotis Village je situovaný\npriamo na pieskovo-kamienkovej pláži.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť najmä na tú skutočnosť, že žalovaný, resp. ani prvostupňový\nsprávny orgán sa nezaoberal podmienkou platnosti, resp. neplatnosti ubytovacej zmluvy v zmysle\nObčianskeho zákonníka ale skúmal a zároveň aj zistil v predmetnom prípade porušenie ust. § 5 ods. 1\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke uvádza,\nže podľa § 12 ods. 2 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných\nkancelárií a cestovných agentúr, kontrolu a dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská\nobchodná inšpekcia. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený správnymi orgánmi bol\nnepochybne zistený špecifikovaným dokazovaním, ktoré vykonali správne orgány. Odvolací súd k\npredmetnej skutočnosti podotýka, že žalobca v podstate ani skutkový stav zistený správnymi orgánmi\nnespochybňuje, ale má za to, že spotrebiteľ nebol klamaný pri popise lokalizácie špecifikovaného hotela\nKipriotis Village, ostrov Kos v Grécku, tým, že bolo uvedené, že je situovaný priamo na pieskovokamienkovej pláži a že v podstate ide o komplex luxusných Kipriotis hotelov, ktorého súčasťou je aj\nuvedený hotel.\nAj odvolací súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov ako aj prvostupňového súdu, že informácia\no umiestnení predmetného hotela priamo na pieskovo-kamienkovej pláži nezodpovedá skutočnosti a\ntáto informácia sa aj odvolaciemu súdu javí ako klamlivá, keď vzhľadom na zistené skutočnosti, ktoré\nani nie sú sporné, že žalobca zamlčal údaj, že hotel delí od pláže dvojprúdová cesta a plot. Odvolací\nsúd neakceptoval ani odvolacie námietky žalobcu, ktoré uvádzajú, že si spotrebiteľ mohol ostatné\ninformácie zaobstarať aj v cenníku žalobcu v časti Dôležité informácie, ktoré je ako súčasť všeobecných\nzmluvných podmienok, kde je uvedené, že vzdialenosť ubytovacieho zariadenia od mora je meraná vždy\nod najbližšieho bodu areálu alebo pozemku ubytovacieho zariadenia po začiatok pláže a je orientačná.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že vo vnímaní bežného spotrebiteľa\nžalobcom poskytnutá informácia o lokalizácii príslušného hotela evokuje jednoznačne takú predstavu,\nže ubytovacie priestory hotela sa nachádzajú ak nie v priestoroch samotnej pláže tak aspoň v jej\nbezprostrednom susedstve v dosahu merateľnom maximálne v desiatkach metrov, pričom uvedené bolo\nvyvrátené vykonaným dokazovaním a bolo možné ustáliť, že samotná pláž je od rozsiahleho hotelového\nkomplexu oddelená dvojprúdovou cestnou komunikáciou a plotom.\nTak isto sú irelevantné odvolacie námietky žalobcu, že všetky skutočnosti o lokalizácii hotela si žalobca\nmohol nájsť aj na internetových stránkach žalobcu, v katalógu žalobcu, resp. tiež na verejnosti dostupnej\nslužbe google earth, kde si mohol do najmenších podrobností prehliadnuť polohu hotela. Uvedené\nskutočnosti podľa názoru súdu nezbavujú žalobcu zodpovednosti za klamanie spotrebiteľa v tom, že\nhotel je situovaný, resp. bol situovaný priamo na pieskovo-kamienkovej pláži, keď v skutočnosti tomu\ntak nebolo, čo samotný žalobca vo svojej podstate potvrdzuje.\nČo do druhej odvolacej námietky žalobcu odvolací súd udáva, že čo sa týka zmluvy o preprave a na\nformulári uvedenej zmluvy o obstaraní zájazdu, ktorá bola vyhodnotená zo strany žalovaného ako nekalá\nobchodná praktika s poukazom na § 7 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č.\n250/2007 Z.z. vyhodnotil aj tieto námietky ako nedôvodné, nakoľko v danom prípade nešlo o prejednanie\nalebo potrestanie žalobcu za určitý konkrétny prípad, uvedenú skutkovú situáciu prvostupňový súd ako\naj správne orgány správne vyhodnotili nakoľko aj podľa odvolacieho súdu obchodná praktika, pri ktorej\ndodávateľ služby pri uzatváraní zmluvy určitého typu použije predtlačený formulár vzťahujúci sa na\ntypovo inú zmluvu, aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa náležitosti všeobecnej definície nekalej\nobchodnej praktiky uvedenej v § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.. Takáto praktika\nje jednoznačne v rozpore z požiadavkou odbornej starostlivosti v súlade, s ktorou má dodávateľ služby,\nakou je cestovná kancelária, ktorá opakovane uzatvára predmetné typy zmlúv pri uzatváraní kontraktu zo\nspotrebiteľom postupovať. Uvedeným konaním došlo k naplneniu skutkovej podstaty nekalej obchodnej\n\npraktiky podľa § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ citovaného zákona tak, ako to konštatoval žalovaný, resp. aj\nprvostupňový súd.\nOdvolací súd poukazuje na to, že aj keď v tomto prípade by sa mohlo zdať, že ide o čisto formálny\nnedostatok, môže vyvolať reálne dôsledky v neprospech spotrebiteľa. Treba povedať to, že pokiaľ\nsa jedná o zmluvu obstaraní zájazdu, a teda kombináciu služieb cestovného ruchu, spotrebiteľovi by\nprislúchali práva vo výrazne väčšej miere ako pri zmluve o preprave, a to aj v tom prípade, ak by sa\nzamerala len na časť tých práv vzťahujúcich sa výlučne na samotnú prepravu. Odvolací súd poukazuje\nna to, že v súlade s právnou úpravou § 741b ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 8 písm. a/, b/,\nd/, e/ a h/ zákona o zájazdoch pri zmluve o obstaraní zájazdu má cestovná kancelária, t.j. žalobca zjavne\nviac informačných povinností vo vzťahu k spotrebiteľovi ako pri zmluve o preprave osôb, ktoré majú za\nnásledok väčšiu právnu istotu spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Možno preto reálne predpokladať,\nže nesprávne označenie názvu spotrebiteľskej zmluvy mohlo vyvolať u spotrebiteľa mylnú predstavu\no tom, že mu v zmluvnom vzťahu so žalobcom prislúcha viac práv, ako by skutočne mal, čo mohlo\npodstatne narušiť jeho ekonomické správanie vo vzťahu k produktu - služba prepravy osôb. Zároveň\nodvolací súd poukazuje aj na evidentné porušenie § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa a\nto použitím nesprávneho zmluvného formulára vyššie uvedeným konaním žalobcu, došlo teda k takému\nkonaniu žalobcu, ktoré je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti definovanej v § 2 písm. u/\nzákona č. 250/2007 Z.z..\nKonanie žalobcu tak naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu (subjekt, objekt,\nobjektívna stránka) a to zákaz klamania spotrebiteľa (porušenie § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a\ntiež nekalej obchodnej praktiky - § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 250/2007\nZ.z.. Žalovaný ako aj krajský súd vec správne právne posúdili. Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania bol o ústavnej konformnosti\nvýkladu právnej úpravy ustanovujúcej § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 a 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Už prvostupňový súd sa podrobne zaoberal námietkami žalobcu a správne vyhodnotil, keď\nich považoval za nedôvodné s tým, že vec bola správne právne posúdená. Odvolací súd vychádzajúc\nzo skutkových zistení v danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu zastáva zhodný názor ako\nprvostupňový súd, že skutkami kladenými žalobcovi za vinu napadnutým rozhodnutím žalovaného sa\nžalobca dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej z právnej normy uvedenej v § 5 ods. 1 a §\n7 ods. 1 a 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa špecifikovaným konaním vo výrokovej časti\nžalovaného rozhodnutia.\nOdvolací súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že pre vyvodenie zodpovednosti je dôležité zistenie, že k\nporušeniu povinnosti žalobcu došlo a žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti v\nzmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ku ktorej preukázateľne došlo, tak ako bolo uvedené vo výrokovej\nčasti rozhodnutia žalovaného.\nK odvolacej námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, ktorá sa týka výšky uloženej sankcie odvolací súd\nuvádza, že táto bola náležitým spôsobom zdôvodnená a tejto námietke sa dostatočným spôsobom\nvenoval aj prvostupňový súd. Uvedená výška pokuty - 2.500 € bola stanovená v zmysle hranice\nstanovenej zákonom, poukazom na § 24 ods. 1 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Zodpovednosť u\nprávnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj\nz ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Po posúdení podmienok a následkov konania žalobcu\nodvolací súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď na základe skutkových\nzistení, ktorými mal preukázané konanie žalobcu porušujúce právne povinnosti ukladané mu zákonom\npristúpil k uloženiu sankcie. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a\nhľadísk stanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť právneho rozhodnutia (§ 245\nods. 2 OSP). Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 24 ods. 1\nzákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom\nalebo platnými aktami európskych spoločenstiev alebo proste ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do\n2.000.000 Sk (66.387,83 €) a žalobcovi uložil pokutu vo výške 2.500 €, rozhodol žalovaný v rozsahu\nrozpätia a zákonom predpokladanej výšky sankcie. Odvolací súd poukazuje na preventívnu a represívnu\núlohu sankcie na rozsudok Mestského súdu v Prahe zo 16.11.2004, sp. zn. 10Ca 250/2003, v zmysle\nktorého: ,,Preventívna úloha postihu nespočíva len v účinku vo vzťahu k žalobcovi. Postih musí mať silu\n\nodradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností; tento účinok potom\nmôže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu, včas a vecne správne vyvodený.\nPokiaľ ide o finančný postih, musí byť poznateľný v majetkovej sfére delikventa, teda byť nielen pre neho\nzanedbateľný ale nutne tak musí v sebe obsahovať i represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž\npostih delikventa zmysel postrádal.“.\nVzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že správne orgány vykonali v predmetnej veci dokazovanie\nv dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážili dostatok relevantných skutkových zistení na vydanie\nrozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdili, z ktorých dôvodov žalovaný ako príslušný\nodvolací orgán postupoval a rozhodoval v súlade so zákonom, keď v rámci svojej právomoci zmenil\nvýrokovú časť prvostupňového rozhodnutia (vo vzťahu k uvedeným porušeniam, ktoré sú uvedené\nvo výrokovej časti žalovaného rozhodnutia) a príslušnej časti odôvodnenia rozhodnutia, z ktorej\nnapokon vyplynulo, že žalobca nebol ďalej trestaný za iné porušenia povinností zákona o ochrane\nspotrebiteľa, za ktoré bol trestaný v prvostupňovom rozhodnutí, vychádzajúc v podstate z rovnakého\nskutkového stavu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu záver žalovaného správneho orgánu vyslovený v\nodôvodnení rozhodnutia zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s\nhmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, keď vykonaným dokazovaním v danej\nveci bolo dostatočne preukázané, že žalobca kladeným mu za vinu porušil právne povinnosti vyplývajúce\nz § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1, 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenia\nzodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti.\nZ uvedených dôvodov a v spojení s citovanými ustanoveniami zákona Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 224 ods. 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi, ktorý úspech vo veci\nnemal, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanému v tomto konaní nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania zo zákona neprináleží.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n1.7.2016. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v\n§ 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods.\n2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V\nsúlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}