{"guid": "4201103d-13c2-461c-bc9e-03e9a549d5fd:cdd7bc65-a7b0-442d-b1ec-fe5525db1c4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4013200368.1", "spisova_znacka": "5Sžik/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžik/1/2016 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 5Sžik/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4013200368.1", "identifikacne_cislo": "4013200368", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdd7bc65-a7b0-442d-b1ec-fe5525db1c4a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4013200368.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4013200368.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4013200368.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžik/1/2016\n4013200368\n28. 03. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:4013200368.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana\nMoravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nMgr. K. D., bytom C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. apríla 2013, č. 25937-1/2013BA, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.\n11S/41/2013-106 zo dňa 20. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre\napríla 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nč.k. 11S/41/2013-106 zo dňa 20.\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/41/2013-106 zo dňa 20. apríla\n2016 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. apríla 2013 č.\n25937-1/2013-BA. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi\nich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím zo dňa 10. apríla 2013, č. 25937-1/2013-BA, žalovaný podľa § 59 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolania žalobcu proti rozhodnutiu\nSociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca 2013, o čiastočnom\nodmietnutí sprístupnenia informácií a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č.\n19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013 o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií a obidve\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca 2013 a č.\n19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013, ako vecne správne potvrdil z dôvodu, že sa nestotožnil s\nprezentovaným názorom žiadateľa o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., pokiaľ\nide o definíciu orgánu verejnej moci a k zverejneniu informácii o vedúcich zamestnancoch.\n3. Žalobca vo svojej žalobe nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ako i prvostupňového správneho\norgánu odôvodnil ukrátením na svojom základnom ústavnom práve na informácie. Rozhodnutím\npobočky žalovaného v Komárne č. 19993-10/2013-KN zo dňa 15.03.2013 správny orgán odmietol\nsprístupnenie osobných údajov vedúcich zamestnancov Sociálnej poisťovne s miestom výkonu práce v\npobočke v rozsahu uvedenom v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z toho dôvodu, že pracovný\nporiadok Sociálnej poisťovne neurčuje obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov na\nzáklade výberového konania; rovnako zamietol sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky od\n1. septembra 2012 do 23. februára 2013, vrátane všetkých príloh. Žalobca ďalej namietal, že druhým\nrozhodnutím pobočky č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18.03.2013 správny orgán odmietol sprístupniť\n\nvšetky písomnosti súvisiace s poverením JUDr. A. X. výkonom funkcie vedúcej kancelárie riaditeľa\npobočky z toho dôvodu, že pracovný poriadok Sociálnej poisťovne neurčuje obsadenie pracovných\nmiest vedúcich zamestnancov na základe výberového konania. Žalobca poukázal na ustanovenie §\n9 ods. 3 zákona o slobode informácií s odôvodnením, že žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia je\npovinnou osobou v zmysle tohto ustanovenia a je aj orgánom verejnej moci. S odôvodnením žalobou\nnapadnutého rozhodnutia nesúhlasil, pokiaľ žalovaný tvrdí, že zápisnice z porád riaditeľky pobočky\nobsahujú informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré\npodliehajú obmedzeniu prístupu k informáciám, pretože zákon o slobode informácií takýto dôvod na\nobmedzenie prístupu k informáciám neustanovuje a s touto námietkou sa žalovaný nijak nevyrovnal, a\npreto podľa žalobcu porušil Správny poriadok.\n4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám v žiadnom\nprípade neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti oprávnenej osoby informácie,\nktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Povinná osoba v zmysle tohto zákona nie je povinná, ani\noprávnená vykonávať s informáciami, ktoré má k dispozícii také operácie, ktoré by viedli k vzniku nových\ninformácií, ktoré sú požadované oprávnenou osobou, ale v momente podania jej žiadosti neexistujú, čo\nznamená, že nemôže spracúvať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní\nstanú nové informácie. Ide najmä o prípad poskytnutia údaju alebo prehľadu, ktorý povinná osoba\nnemá vytvorený a sprístupnenie informácie by si vyžiadalo jeho vytvorenie, a teda vytvorenie novej\ninformácie. Podľa názoru krajského súdu o takýto prípad v danej veci ide v súvislosti so žiadosťami\nžalobcu, adresovanými pobočke žalovaného so sídlom v Komárne dňa 24.02.2013 a dňa 18.03.2013.\n5. K ďalším žalobným námietkam krajský súd dôvodil, že žalovaný a jeho pobočka sú inštitúcie, ktoré\nvykonávajú svoju činnosť vo verejnom záujme na úseku sociálneho poistenia. Podľa názoru krajského\nsúdu, nejde o orgán verejnej moci, ako to tvrdí žalobca. Vo veci hodnotenia a priznania odmien\nzamestnancom tejto pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane osobného ohodnotenia JUDr.\nA. X. a ďalších vedúcich zamestnancov, vrátane údajov o výberovom konaní na funkciu štatutárneho\norgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca (ak to\nneurčoval platný pracovný poriadok žalovaného v podania žiadosti), podľa názoru súdu, podľa § 9 ods.\n1, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadovanú informáciu bolo možné poskytnúť iba v\nrozsahu tohto ustanovenia, teda iba v rozsahu údajov, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme. Z\ntohto ustanovenia podľa krajského súdu jednoznačne vyplýva, že informáciu povinná osoba je povinná\nposkytnúť iba v rozsahu uvedenia titulu, mena, priezviska, funkcie, deň ustanovenia alebo vymenovania\ndo funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo\npracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové\npomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, a to\nza podmienky, že sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.\n6. Z administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že žalobca v čase mailového\npodania žiadosti niekoľkokrát v priebehu dňa požadoval detailné informácie na zamestnancov pobočky\no ich činnosti, zaradení a mzdových nárokoch, vrátane seba, keďže nie je sporné, že u tejto pobočky\nžalobca pracoval a žiadal informácie i na svoju osobu, ktoré obsahovo možno zaradiť do výmeny názorov\nmedzi ním a riaditeľkou pobočky, so zistením, prečo bol ukončený jeho pracovný pomer, aké dôvody k\ntomu viedli zamestnávateľa a kto zaujme jeho miesto, resp. prečo vybraná osoba zaujme jeho miesto,\nresp. prečo iná osoba bola obsadená, resp. menovaná do konkrétneho miesta na tejto pobočke. Pokiaľ\nide o sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky žalovaného od 01.09.2012 do 23.02.2013,\nvrátane všetkých príloh, podľa krajského súdu by išlo o informáciu, ktorá nesúvisí s činnosťou Sociálnej\npoisťovne podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR, čl. 17 ods. 1, 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým\nsa uvádza listina základných práv a slobôd, ako i zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale išlo\nby o informáciu, ktorá sa týka osobných údajov zamestnancov tejto inštitúcie oprávnenej rozhodovať\no právach a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Krajský súd sa stotožnil s\nvyjadrením žalovaného, že v záznamoch z požadovaných porád sa môžu nachádzať i informácie, ktoré\nsa týkajú tretích osôb, ktorých integrita je chránená práve zákonom č. 428/2002 Z.z.\n7. Vzhľadom na obsah a rozsah požadovanej informácie žalobcom krajský súd dospel k záveru, že\nžalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám\npodľa § 9 citovaného zákona, v nadväznosti na § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov,\n\nktorý nedovoľuje žalovanému správnemu orgánu, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy SR zverejniť\niné informácie, týkajúce sa zamestnancov vo verejnej správe, než tie, ktoré ustanovuje zákon.\n6. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa\ndomáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal predovšetkým nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozsudku, čím malo dôjsť k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky. Krajský súd tak nerešpektovaním ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. svoje\nrozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Mal za to, že krajský súd sa dôsledne neriadil uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sži/2/2014, ktorým odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok\nkrajského súdu č.k. 11S/41/2013-71 z 24. septembra 2013 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,\ns tým, aby si zaoberal všetkými žalobnými námietkami žalobcu.\n7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej namietal, že nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu\nohľadom toho, že žalovaný nie je povinný vytvárať nové informácie, nakoľko podľa jeho názoru,\nžiadal sprístupniť informácie, ktoré v čase jeho žiadosti existovali, s čím sa krajský súd v rozsudku\nnevysporiadal.\n8. Vytýkal krajskému súdu, že opätovne neuviedol, prečo u žalovaného nejde o orgán verejnej moci,\nkeď podľa názoru sťažovateľa vzhľadom na to, že žalovaný vydáva individuálne správne akty, ktorými\naplikuje zákon, ktorý vymedzuje legálne medze základného práva občanov v zmysle čl. 39 Ústavy\nSlovenskej republiky, musí ísť o orgán verejnej moci. Dodal, že kritériom pre určenie, či určitý subjekt\nv konkrétnej situácii koná ako orgán verejnej moci, je skutočnosť, či tento rozhoduje o právach a\npovinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynutiteľné, či môže štát do týchto práv\na povinností zasahovať.\n9. Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, že sociálne poisťovne môžu poskytovať informácie len\no svojej činnosti, uvedeným by podľa názoru sťažovateľa bolo popreté ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii. Zúženie povinnosti sprístupňovania informácií v ustanovení § 3 ods. 2 zákona\nsa vzťahuje výlučne na povinné osoby podľa § 2 ods. 3 zákon o slobodnom prístupe k informáciám, kým\nžalovaný je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona, preto podľa sťažovateľa žalovaný na svojom\nwebovom sídle zverejňuje informácie povinne zverejňované údaje podľa § 5 ods. 1 zákona.\n10. Sťažovateľ podotkol, že nesprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky vrátane príloh z dôvodu\nzabezpečenia ochrany aktív patriacich do pôsobnosti riadenia systému ochrany informačnej bezpečnosti\nnie je zaradený medzi zákonné dôvody odmietnutia sprístupnenia informácie, nejde teda o legálne\nobmedzenie základného ústavného práva vyhľadávať a šíriť informácie.\n11. Nepovažoval za presvedčivú argumentáciu krajského súdu ohľadom nesprístupnenia zápisníc\nz porád riaditeľky pobočky z dôvodu, že by boli informáciou, ktorá nesúvisí s činnosťou Sociálnej\npoisťovne, pričom sa domnieval, že s inou činnosťou ako činnosťou tohto subjektu súvisieť nemôžu.\nFakt, že zápisnice obsahujú osobné údaje tretích osôb podľa sťažovateľa nemôže byť dôvodom\nnesprístupnenia, nakoľko na takýto prípad slúži pravidlo selekcie v zmysle ustanovenia § 12 zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva\npovinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácii po vylúčení\ntých informácii, pri ktorých to ustanoví zákon.\n12. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnymi závermi krajského súdu a preto\nžiadal, aby kasačný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Podľa žalovaného krajský súd dostatočne\nozrejmil, prečo považuje informácie, o ktoré sťažovateľ žiadal za informácie, ktoré nepodliehajú\ninformačnej povinnosti žalovaného. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že žalovaný je orgánom verejnej\nmoci, keď krajský súd nijako nezdôvodnil, prečo sa nestotožňuje s názorom žalobcu, k čomu\nžalovaný uviedol, že zastáva výklad prvostupňového súdu, ktorý dostatočne vysvetlil, prečo nepovažuje\nžalovaného za orgán verejnej moci na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V tejto\nsúvislosti dodal, že v preskúmavanom prípade je irelevantná otázka, či je žalovaný orgánom verejnej\nmoci, nakoľko požadované informácie o vedúcich zamestnancovi žalovaného, ktorí vykonávajú práce vo\nverejnom záujme, či už ako zamestnanci zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci, alebo len ako\n\nzamestnanci, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, nie je možné sprístupniť s poukazom na ust. §\n5 ods. 1 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého je možné sprístupniť len požadované\ninformácie o vedúcich zamestnancoch, ktorých pracovné miesta sa obsadzujú na základe výsledkov\nvýberového konania, v prípade ak to určí pracovný poriadok. Žalovaný zastával názor, že keďže v\ndanom prípade pracovný poriadok neurčuje obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov\nna základe výsledkov výberového konania, požadované informácie o vedúcich zamestnancov pobočky v\npožadovanom rozsahu, správny orgán nebol oprávnený sprístupniť. Ohľadne nesprístupnenia zápisníc\nz porád riaditeľky pobočky vrátane ich príloh sa žalovaný stotožňuje so závermi krajského súdu, že\npredmetné informácie nemožno sprístupniť z dôvodu, že by išlo o informáciu, ktorá nesúvisí s činnosťou\nžalovaného, pričom pod činnosťou žalovaného treba chápať výstupy žalovaného navonok, teda činnosť\nmu vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 452 ods.\n1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a s\nprihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred\nbodkočiarkou v spojení s § 439 ods. 3 písm. a/ S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver,\nže kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. dôvodná, a preto v súlade s kasačnou právomocou\nmu zverenou zákonodarcom rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n14. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods.\n1 S.s.p.).\n15. V predmetnej veci bol pôvodný rozsudok krajského súdu č.k. 11S/41/2013-71 z 24. septembra 2013\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sži/2/2014 z 28. januára 2016, zrušený a vec\nbola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie, s tým, aby si zaoberal všetkými žalobnými námietkami\nsťažovateľa. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení okrem vytknutia nesprávnej právnej analýze a aj\nnesprávnej aplikácie ustanovení iného zákona (§ 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z.z. <. o zdravotných\npoisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov) uložil zároveň krajskému súdu zaoberať sa všetkými žalobnými námietkami\nžalobcu a rozhodnúť v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu ohľadom aplikácie zákona č.\n461/2003 <. Z.z.\n16. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie znamená právo účastníka na dostatočné\na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite\nskutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného\nprostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto\nporušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.\n1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nnapr. III. ÚS 909/04 <., III. ÚS 95/06 <., III. ÚS 260/06 <.).\n17. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29.\nseptembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z\nprincípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania,\na to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to\njednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s\nnimi vysporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto\npostup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a\nznamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho\nprávo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené\n\nv povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n18. Kasačný súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami na jeho\nzrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami dostatočne\nnestotožnil. Kasačný súd prisvedčil námietkam sťažovateľa v kasačnej sťažnosti, že krajský súd sa\ndôsledne právnym názorom odvolacieho súdu neriadil, nevysporiadal sa so všetkými relevantnými\nnámietkami sťažovateľa a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nespĺňa uvádzané požiadavky.\n19. V odôvodnení rozsudku krajský súd opakovane iba zrekapituloval priebeh konania pred správnymi\norgánmi, no k zásadným otázkam týkajúcim sa merita veci zaujal len stručné závery, pričom z\nodôvodnenia rozsudku nevyplývajú relevantné úvahy súdu, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť\nzáver o nedôvodnosti žaloby. Krajský súd sa s jednotlivými námietkami žalobcu vysporiadal len tak, že\nargumenty žalovaného prevzal do odôvodnenia rozsudku a po právnej stránke ich zdôvodnil odkazom\nna príslušné ustanovenia právnych predpisov.\n20. Zmätočnou je aj argumentácia krajského súdu, keď jednou vetou nepodložiac uvedené právnym\nrámcom konštatuje, že žalovaný nie je orgánom verejnej moci. Na základe uvedeného sa následne\nnevysporiadaval s aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v časti\nustanovenia, ktorým sa ukladá povinnej osobe sprístupniť na účely informovania verejnosti osobné údaje\nfyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným\nzákonom9) o fyzickej osobe, ktorá je vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej\nmoci.\n21. Kasačný súd nepopiera, že zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva povinnosť,\nktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať,\nvyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich\noriginálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že\nby povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu\nich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie\noprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych\nskutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci\nvýklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej\nsa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by\nžiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom\nzákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme\núdaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo\npostupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo\ndozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť\nnezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Za nezrozumiteľnú a nepresvedčivú však považoval kasačný súd\nargumentáciu krajského súdu, ktorý vyhodnotil zákonnosť nesprístupnenia sťažovateľom požadovaných\ninformácii aj z dôvodu, že podľa jeho názoru by išlo o vytváranie informácii, na základe žiadosti\noprávnenej osoby, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Krajský súd mal za to, že o takýto\nprípad ide v súvislosti so žiadosťami žalobcu, adresovanými pobočke žalovaného so sídlom v Komárne\ndňa 24.02.2013 a dňa 18.03.2013. Krajský súd však vyššie uvedený ustálený právny názor súdov\nnepodporil argumentáciou, prečo považoval sťažovateľom požadované informácie za neexistujúce v\nčase správneho konania, nakoľko neuviedol, na základe čoho sa nazdáva, že sa v ich originálnej podobe\nv jeho dokumentácii nenachádzajú. Uvedená úvaha zakladajúca dôvod nesprístupnenia požadovaných\ninformácii nevyplýva z administratívneho spisu, ani rozhodnutí správneho orgán a jeho vyjadrení v\nkonaní.\n22. Krajský súd sa rovnako nevysporiadal s dôvodom nesprístupnenia zápisníc z porád riaditeľky\npobočky od 01.09.2012 do 23.02.2013, ktoré podľa žalovaného nebolo možné sprístupniť takúto\ninformáciu z dôvodu zabezpečenia aktív patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej\nbezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív Sociálnej\npoisťovne, ako aj zverených aktív tretích strán - právnických osôb a fyzických osôb, pričom krajský súd\nneuviedol, pod aký dôvod výluky z práva na sprístupnenie informácii uvedenú argumentáciu žalovaného\n\nsubsumuje, keďže tento dôvod zákon o slobodnom prístupe k informáciám exaktne neustanovuje a\nnámietkou sťažovateľa sa vôbec nezaoberal.\n23. Kasačný súd musel prisvedčiť námietke sťažovateľa, že krajský súd sa právne relevantným\nspôsobom nevysporiadal s viacerými námietkami sťažovateľa, ktorými namietal nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. V nadväznosti na to preto nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel\nkrajský súd k záveru o zákonnosti postupu žalovaného a jeho pobočky pri rozhodnutí o čiastočnom\nnesprístupnení informácii v zmysle žiadosti sťažovateľa.\n24. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na\nsúdnu ochranu (rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 26/94 <.). K odňatiu práva na súdnu ochranu\nv zmysle článku 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na\nsúde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania\nsúdu, ktoré je v rozpore so zákonom (rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 7/08 <.).\n25. Podľa § 462 ods. 1 S.s.p., <.ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sa kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľa,\nže krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor najvyššieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí a\nnepreskúmal komplexne námietky sťažovateľa a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku,\npostupoval nedôsledne, kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní\nsa s námietkami účastníkov vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne\nodôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.\n27. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n28. Podľa § 469 S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}