{"guid": "be3a2fff-8ff9-4641-b54d-07075eafc9e4:9a068d79-0f89-4878-bbf4-e92e3a1ca8c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3815201845.1", "spisova_znacka": "6Cdo/177/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/177/2017 z 30. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2018, sp. zn. 6Cdo/177/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3815201845.1", "identifikacne_cislo": "3815201845", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 270, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-270", "datum_vydania": "2018-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-392.odsek-2", "nazov": "§ 392 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-392.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-392"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-392", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-70", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-237", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-82", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a068d79-0f89-4878-bbf4-e92e3a1ca8c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3815201845.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3815201845.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3815201845.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/177/2017\n3815201845\n30. 08. 2018\nJUDr. Danica Kočičková\nECLI:SK:NSSR:2018:3815201845.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B. K., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v L., K.,\nzastúpenej splnomocnenkyňou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14,\nv mene ktorej koná advokát a prokurista Mgr. Andrej Guba, LL.M., proti žalovanej UNIPHARMA - 1.\nslovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom v Bojniciach, Opatovská cesta 4, IČO: 31 625\n657, zastúpenej splnomocnenkyňou smith§smith legal s. r. o., so sídlom v Bratislave, Panenská 24, v\nmene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Kováč, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru a iné, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 5Cpr/1/2015, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla 2017, sp. zn. 6Copr/1/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou na Okresnom súde Prievidza, (doplnenou na základe výzvy súdu v podaní zo dňa\n17. marca 2015) sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo\ndňa 8. decembra 2014 je neplatné a aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie\nod 15. decembra 2014 do právoplatnosti rozsudku vo výške jej priemerného mesačného zárobku, t. j.\nvo výške 1 172,40 € mesačne. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odôvodnila tým,\nže žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru nedostatočným spôsobom vymedzila dôvod\nokamžitého skončenia pracovného pomeru.\n2. Okresný súd Prievidza (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. októbra\n2016, č. k. 5Cpr/1/2015-306 rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané\nžalobkyni žalovanou dňa 8. 12. 2014 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne so žalovanou naďalej\ntrvá. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 25 206,60 € brutto, do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu\nmzdy zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania\nv celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru so\nžalobkyňou zo dňa 8. 12. 2014 vyplýva, že žalovaná s ňou okamžite ukončila pracovný pomer z dôvodu\nzávažného porušenia pracovných povinností vedúceho zamestnanca uvedených v § 82 písm. b/ a d/\nzákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce a konania (v súvislosti so zaobchádzaním s podriadenými\nzamestnancami), ktoré je v rozpore s § 13 Zákonníka práce a ustanoveniami zákona č. 365/2004 Z. z.,\nantidiskriminačného zákona, ktoré spočíva v nevhodnom správaní žalobkyne, popísanom v sťažnosti jej\npodriadených zamestnankýň zo dňa 17. 10. 2014 a zistenom na základe Analýzy mobbingu a bossingu,\nvypracovanej PhDr. B., PhD. Na základe vykonaného dokazovania sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že\nokamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože v ňom absentuje presné a nezameniteľné\n\nvymedzenie skutku, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť a ktorý bol dôvodom na to, aby s ňou žalovaná\nokamžite ukončila pracovný pomer.\n3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25. apríla\n2017, sp. zn. 6Copr/1/2017 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 378 ods. 1, 2\nzákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „C. s. p.“), potvrdil. V odôvodnení\nrozsudku uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, a tiež\ns tým ako súd prvej inštancie vec právne posúdil. Zdôraznil, že zamestnávateľ môže so zamestnancom\nokamžite ukončiť pracovný pomer len výnimočne, z taxatívne v zákone vymenovaných dôvodov, pričom\njedným z takýchto dôvodov je závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka\npráce). Okamžité skončenie pracovného pomeru je inštitútom výnimočným, preto zákon kladie dôraz\nna to, aby mal zamestnávateľ na takýto spôsob ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom zo\nzákona vyplývajúci dôvod - nestačí iba podozrenie. V písomnom vyhotovení okamžitého skončenia\npracovného pomeru musí byť tento dôvod jasne a zreteľne vymedzený a musí byť tiež nesporné, v\nktorom konkrétnom konaní zamestnanca tento dôvod spočíva; uplatnený dôvod okamžitého skončenia\npracovného pomeru nemožno dodatočne meniť. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku k jednotlivým\nodvolacím námietkam žalovanej uviedol, že ich nepovažuje za opodstatnené, pričom vo vzťahu k\nargumentácii žalovanej, že pracovný pomer so žalobkyňou neukončila okamžite z dôvodu sťažnosti\npodriadených, ale na základe výsledkov Analýzy mobbingu a bossingu, vypracovanej PhDr. B., PhD.,\nzdôraznil, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru okrem iného vyplýva, že žalobkyňa sa\nzávažného porušenia pracovnej disciplíny mala dopustiť nevhodným správaním, popísaným v sťažnosti\nzo dňa 17. 10. 2014. Pokiaľ ide o vyššie uvedenú analýzu uviedol, že sa stotožnil so závermi súdu\nprvej inštancie, že výsledky tejto analýzy samé osebe nemožno považovať za preukázanie závažného\nporušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, pretože táto analýza sa zaoberala len všeobecne\nsociálnou klímou v pracovnom kolektíve, riadenom žalobkyňou, pričom vychádzala zo subjektívnych\npocitov žalobkyni podriadených zamestnankýň, pravdivosť tvrdení ktorých nebola v konaní preukázaná.\n4. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. a na ustanovenie §\n421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. V súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. v\ndovolaní uviedla, že odvolací súd porušil jej právo na spravodlivý proces, pretože na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil) a tiež\npreto, že dovolaním napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými jej\nargumentami uvedenými v odvolaní. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s.\np. uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to otázky, či pre preukázanie porušenia povinnosti\nvedúceho zamestnanca vytvárať priaznivé pracovné podmienky treba preukázať porušenie konkrétnej\npovinnosti z množiny týchto povinností alebo stačí preukázať len neexistenciu (absenciu) priaznivých\npracovných podmienok. Poukázala na to, že z „Analýzy mobbingu a bossingu“ je zrejmé, že žalobkyňa\nsa dopúšťala voči podriadeným zamestnancom bossingu, čím porušila základnú povinnosť vedúceho\nzamestnanca v zmysle § 82 Zákonníka práce, ktorý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru\nbol v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený. V uvedenej súvislosti uviedla, že súd prvej\ninštancie a v nadväznosti na to aj odvolací súd nesprávne právne vyhodnotili vykonané dokazovanie,\nkeď výsledky vyššie uvedenej analýzy považovali za nedostatočné z toho dôvodu, že z nej nevyplývali\nkonkrétne čiastkové skutky žalobkyne, ktoré vo svojom súhrne viedli k porušeniu jej povinnosti podľa §\n82 Zákonníka práce. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dokazovanie vo veci bolo riadne vykonané, súdy\noboch inštancií všetky vykonané dôkazy správne vyhodnotili, na základe čoho vec správne právne\nposúdili, a teda ich rozhodnutia sú zákonné. Rovnako tak aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu, (ktorý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil) obsahuje všetky\nzákonom vyžadované náležitosti, citácie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súdy na daný\nspor aplikovali a tiež právne závery, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospeli. Pokiaľ ide\no dovolací dôvod uplatnený v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. uviedla, že žalovaná v okamžitom\nskončení pracovného pomeru nedostatočne vymedzila správanie žalobkyne, v ktorom videla závažné\nporušenie pracovnej disciplíny. Výpovede svedkov, ktorých navrhla vypočuť v konaní pred súdom prvej\ninštancie, nemôžu suplovať základné obsahové náležitosti, ktoré absentujú v okamžitom skončení\n\npracovného pomeru. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie\nžalovanej odmietol.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v\ndovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky\ndovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je\npotrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n7. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n8. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n10. Podľa § 431 ods. 1, 2 C. s. p, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n11. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n12. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie\nodvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia\nprípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v\nzákone (§ 431 až § 435 C. s. p.), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady\nprípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému\npreskúmaniu v dovolacom konaní.\n13. V predmetnej veci odôvodnila dovolateľka prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 420 písm.\nf/ C. s. p. tým, že odvolací súd vykonané dôkazy nesprávne a nedostatočným spôsobom vyhodnotil a\ntiež tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepresvedčivé a arbitrárne.\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré\n(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so\nsúdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo\nvyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka v súvislosti s nesprávnym\nprocesným postupom odvolacieho súdu namietala, že odvolací súd a) nesprávne vyhodnotil vykonané\ndôkazy a b) svoje rozhodnutie nepresvedčivo a arbitrárne odôvodnil.\n15. Z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že nesprávne hodnotenie dôkazov samo\nosebe nezakladá tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu a to z nasledovných\ndôvodov: a) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomto\n\nprípade súdu prvej inštancie, pretože odvolací súd dokazovanie nezopakoval ani ho nedoplnil, nakoľko\npovažoval skutkové závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožnil\n(§ 383 C. s. p.), b) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle\nust. § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá. Už dávnejšia judikatúra občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000) ako aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napr.\nsp. zn. 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012 zastávali názor, že ani\nprípadná neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi\nnajvyššieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania. Zmeny v právnej\núprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016 sa podstaty a zmyslu\ntýchto judikátov a rozhodnutí nedotkli, preto ich treba považovať za naďalej aktuálne.\n16. Pokiaľ ide o dovolateľkou tvrdenú nepresvedčivosť a arbitrárnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu, dovolací súd uvádza, že tvrdenie dovolateľky o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnepreskúmateľné a arbitrárne, nepovažuje za dôvodné. V zmysle zjednocujúceho stanoviska, ktoré\nprijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2015 a ktoré\nje publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n2/2016, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (teraz podľa § 420 písm. f/ C. s. p.).\n17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má dovolací súd za to, že odôvodnenie dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu nedáva žiadny podklad na to, aby bola konštatovaná existencia vady\nvyplývajúcej z § 420 písm. f/ C. s. p. Z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno totiž konštatovať, že\nodôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa tieto zákonom vyžadované\nnáležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala a z akých dôvodov,\naké bolo stanovisko žalovanej k požadovanému určeniu a k uplatnenému nároku na náhradu mzdy,\nktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami\nsa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré\nrozhodol, tak ako rozhodol. Dovolateľka preto nedôvodne namietala nepresvedčivosť a arbitrárnosť\nrozsudku odvolacieho súdu. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že za vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa\npredstáv dovolateľa (v danom prípade dovolateľky), ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom, čo nie je tento prípad. Pre úplnosť dovolací súd ďalej poznamenáva, že pri posudzovaní\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420\npísm. f/ C. s. p., neposudzuje správnosť právnych záverov v ňom obsiahnutých, pretože k tomuto kroku\nby mohol pristúpiť len v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné.\n18. Po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté tzv. zmätočnostnou vadou\nvyplývajúcou z ust. § 420 písm. f/ C. s. p., pristúpil dovolací súd - vychádzajúc z právneho názoru o\nprípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov, vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior derogat\nlegi priori prekonaný opačný právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp.\nzn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 - k posúdeniu prípustnosti dovolania aj z hľadiska ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.\n19. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. rozhoduje dovolací súd\nvýlučne na základe dôvodov uvedených v dovolaní. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z\nustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p. ) kľúčový\nvýznam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, či a ako dovolateľ v dovolaní\nargumentačne zdôvodnil, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia ním vymedzenej\nprávnej otázky. Len konkrétne označenie právnej otázky korešpondujúcej s právnym posúdením veci,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\nskutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. V danom prípade dovolateľka v\ndovolaní vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. namietala, že „súd\nprvej inštancie a konzekventne aj odvolací súd pochybili, keď nesprávne právne vyhodnotili výsledky\nAnalýzy mobbingu a bossingu ako nedostatočné s odôvodnením, že predmetná analýza nepreukazovala\n\nkonkrétne čiastkové skutky žalobkyne, ktoré vo svojom súhrne viedli k porušeniu povinnosti podľa §\n82 Zákonníka práce.“ Podľa obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nvšak právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu bola otázka jasného,\nkonkrétneho a nezameniteľného vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, (ktorý\nnie je možné dodatočne meniť), tak ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nnapr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010, sp. zn. 5 Cdo 95/2009,\nkde najvyšší súd uvádza: „Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom\nokamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,\nktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby\nnevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia\npracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne\nmeniť.“ Celkom nepochybne to vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v bode 34 a 36.\nOtázka, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu sa týkala splnenia formálneho predpokladu\npre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplývajúceho z § 70 Zákonníka práce, t. j. že\ndôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo\nmožné zameniť s iným dôvodom. Táto otázka, ako už bolo uvedené, je riešená ustálenou rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu.\n20. V predmetnej veci dovolateľka prípustnosť dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/\nC. s. p. neodôvodnila tou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej reálne záviselo dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu, keď dovolací dôvod, nesprávne právne posúdenie veci, odôvodnila\npoukazom na zlý skutkový záver týkajúci sa vyhodnotenia výsledkov Analýzy mobbingu a bossingu,\nvypracovanej PhDr. B., PhD., ktorý súvisí s hodnotením dôkazov. Pokiaľ v súvislosti s tým namietala\nriešenie právnej otázky, či porušenie povinnosti vedúceho zamestnanca je dané preukázaním absencie\nnásledku splnenia tejto povinnosti, nešlo o otázku formálneho predpokladu platnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ale o inú otázku.\n21. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s.\np. odmietol.\n22. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení\ns ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov\ndovolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.\ns. p. rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V uvedenej súvislosti dovolací súd\nuvádza, že takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby\nrozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo\nvykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.) teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie\nním uloženej povinnosti.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Copr/1/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}