{"guid": "78da7662-70be-485f-af9c-5be61fc31126:530bae96-c0b2-4d1a-9791-65a52106d411", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3017200089.1", "spisova_znacka": "6Sžk/15/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 z 21. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 6Sžk/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3017200089.1", "identifikacne_cislo": "3017200089", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2018-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/530bae96-c0b2-4d1a-9791-65a52106d411", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3017200089.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3017200089.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3017200089.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/15/2017\n3017200089\n21. 03. 2018\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2018:3017200089.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a z\nčlenov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu: O.\nO., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica-Kráľová,\nproti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, 949 03\nNitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: 10557/2016-KaNR, r. z.: 58374/16\nz 8. septembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k.\n11S/34/2017-35 z 2. mája 2017, takto\nrozhodol:\nI. Návrh sťažovateľa na predloženie návrhu Európskemu súdu pre ľudské práva o vydanie poradného\nstanoviska z a m i e t a .\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne, č. k. 11S/34/2017-35 z 2. mája 2017 z a m i e t a.\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým\nrozsudkom podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol\nžalobu ako nedôvodnú a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.\n2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí žalovaného č.\n10264/2016-KaNR z 8. septembra 2016, č. 10555/2016-KaNR z 5. septembra 2016 a č. 10557/2016KaNR z 8. septembra 2016. Po vydaní uznesenia č. k. 11S/185/2016-55 z 23. februára 2017\nkrajský súd vylúčil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 10557/2016-KaNR z 8. septembra 2016\nna samostatné konanie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaný nepriznal právnu pomoc žalobcovi vo veci podania správnej žaloby zo 16. júna 2016, ktorou\nnapadol rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov (ďalej\nlen „ÚVTOS a ÚVV Leopoldov“) o zamietnutí odvolania a potvrdenia prvostupňového rozhodnutia o\nuložení disciplinárneho trestu z 9. júna 2016.\n\n3. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že spornou skutočnosťou v predmetnej veci je\notázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti žalobcu o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona č.\n327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č.\n327/2005 Z. z.“).\n4. Ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade žalovaný preskúmal dokumenty, ktoré predložil žalobca,\nspolu s podanou žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci a zisťoval, či v danej veci sú podľa § 6 ods. 1\na 2 zákona č. 327/2005 Z. z. splnené všetky podmienky na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej\nžaloby podanej žalobcom proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z 9. júna 2016, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o disciplinárnom treste z 12. mája 2016.\n5. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/140/2015 z 25.\nmája 2016 a dospel k záveru, že vec, v ktorej žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci, je zrejme\nbezúspešná, nakoľko v nej nie je založená právomoc súdu. Z uvedeného dôvodu žalobca nespĺňa jednu\nzo zákonom stanovených podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005\nZ. z., ktoré musia byť splnené kumulatívne.\n6. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaný týmto prejudikoval rozhodnutie vo veci samej a\nprekročil tak svoju právomoc, ktorá prislúcha súdom. Konštatoval, že je pravdou, že žalovaný má zrejmú\nbezúspešnosť sporu zhodnotiť už na základe zbežného posúdenia veci. Za týmto účelom je povinný\nprihliadnuť nielen na podklady predložené žalobcom (ako aj na iné skutočnosti v § 8 zákona č. 327/2005\nZ. z.), ale podľa okolností prípadu aj na všetky ostatné skutočnosti jemu známe, ktoré môžu mať vplyv\nna posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Medzi tieto skutočnosti možno podľa názoru krajského súdu\nnepochybne zaradiť aj existujúcu judikatúru a názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci\nsamej. Vzhľadom na túto skutočnosť bol žalovaný v rámci svojho postupu oprávnený prihliadať na\nzávery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/140/2015 z 25. mája 2016, v\nktorom najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie\nodsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, zákonodarca s účinnosťou od 1. januára\n2014 výslovne vyňal zo súdneho prieskumu.\n7. Vzhľadom na túto skutočnosť konštatoval, že vo vyššie uvedenom uznesení, ktoré bolo naviac\nzverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 7/2016, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky s konečnou platnosťou jednoznačne vyriešil problematiku prieskumu rozhodnutí o\ndisciplinárnych trestoch uložených odsúdeným v rámci výkonu trestu odňatia slobody.\n8. Nakoľko sa žalobca v konaní, v ktorom požiadal žalovaného (Centrum právnej pomoci) o právnu\npomoc, domáha preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu vo výkone trestu odňatia\nslobody za konanie žalobcu, ktoré nemá znaky priestupku (žalovaný odmietol účasť na upratovacích\nprácach oddielu, v ktorom je umiestnený) a žalobca nepredložil žiadne ďalšie dokumenty, ktorými by\npreukázal možnosť úspechu v súdnom konaní, v ktorom o právnu pomoc žiada, podľa názoru krajského\nsúdu žalovaný dôvodne dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti tohto konania.\n9. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v\nrozsudku sp. zn. 6Sžo/36/2011 z 22. augusta 2012, v zmysle ktorého nemožno za správny považovať\nvýklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu sa má ponechať len na tvrdení žiadateľa s\ntým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom\nby priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť\njeho nároku. Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov\nzaložených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať.\n10. Žalobca ďalej namietal, že postupom žalovaného mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,\nnakoľko je nemajetný. K tomuto tvrdeniu krajský súd uviedol, že na poskytnutie bezplatnej právnej\npomoci musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky. Samotná nemajetnosť, bez preukázania, že\nboli splnené ďalšie dve podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., nie je dôvodom na\nposkytnutie právnej pomoci. Uvedenú námietku žalobcu tak krajský súd považoval za nedôvodnú.\n\n11. Krajský súd záverom uviedol, že značná časť žalobných námietok sa týkala právneho posúdenia\nsporu, v rámci ktorého žalobca žiada o právnu pomoc. Tieto námietky sa však týkajú konania vo veci\nsamej a nie sú predmetom prieskumu v tejto fáze konania, teda vo fáze zisťovania, či v konaní vo veci\nsamej sú dôvody na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.\n12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v prejednávanom\nprípade riadne posúdil, či v konaní, v rámci ktorého žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa\nzákona č. 327/2005 Z. z., sú splnené podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 327/205 Z. z. Podľa\nnázoru krajského súdu, žalovaný postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci rozhodol\nvecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil.\n13. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).\n14. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP aj napriek neúspechu žalobcu tak, že\núspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v postavení žalobcu v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a rozhodovanie, resp. aby ho zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného. Žalobca v podanej\nkasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu (ust. § 440 ods.\n1 písm. g) SSP a porušenie práva na spravodlivý proces (ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP).\n16. Žalobca v prvom rade namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s judikatúrou Európskeho súdu pre\nľudské práva, na ktorú poukazoval v podanej žalobe a s ďalšími podstatnými skutočnosťami. Vo vzťahu\nk predmetnej judikatúre zopakoval žalobné námietky.\n17. Ďalej dôvodil, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou uplatnenou\nv žalobe proti ÚVTOS Leopoldov, ktorá indikovala dotknutie jeho právnej sféry označením konkrétnych\nzásahov do jeho základných práv, ku ktorým podľa jeho názoru došlo. Podľa žalobcu vychádzal žalovaný\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, na ktoré krajský súd nereagoval.\n18. K právnemu názoru uvedenom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/140/2015 z 25. mája 2016 uviedol, že takýto názor predstavuje neprípustné prejudikovanie sporu,\nkeďže opomína všetky individuality toho ktorého prípadu, základné právo plynúce z čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ale aj princíp sudcovskej nezávislosti. Podľa\nnázoru žalobcu, najvyšší súd mal na mysli len tie rozhodnutia o disciplinárnych trestoch, ktoré sa\nnedotýkajú základných práv a slobôd, resp. občianskych práv a záväzkov.\n19. V ďalšom poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS\n50/01, sp. zn. PL. ÚS 14/98 a sp. zn. III. ÚS 1/2013).\n20. Podľa názoru žalobcu, v žalobe rozsiahlo a právne relevantným spôsobom odôvodnil predpoklad\nporušenia svojich základných práv, občianskych práv a záväzkov v konaní pred ÚVTOS Leopoldov o\ndisciplinárnom treste, ktorého preskúmania sa domáhal, čím dostatočne založil svoju žalobnú legitimáciu\na zároveň spochybnil, že by mohlo ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom úspech sporu závisel\nvýlučne na preskúmaní merita žalovanej veci. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného a krajského súdu sú\nrozhodnutiami arbitrárnymi a objektívne nepreskúmateľnými.\n21. Žalobca v kasačnej sťažnosti navrhol požiadať Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného\nstanoviska k zásadným otázkam týkajúcich sa výkladu Dohovoru, konkrétne:\n1.) Či spadajú obmedzenia rozsahu a spôsobu výkonu práv väznenej osoby disciplinárnym potrestaním\npod „občianske práva a záväzky“ na účely čl. 6 ods. 1 Dohovoru?\n2.) Či má mať väznená osoba v súvislosti s obmedzeniami svojich občianskych práv disciplinárnym\npotrestaním možnosť prístupu k súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru?\n\n22. V závere svojho podania vzniesol námietku zaujatosti voči senátu 3S, ktorý rozhodoval v rozsudku\nsp. zn. 3S/140/2015, nakoľko podľa jeho názoru majú predpojatý vzťah k veci a väzneným osobám,\nktorým svojim rozhodnutím fakticky odňali ich právo na súdnu ochranu.\n23. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu písomne nevyjadril.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\na v medziach podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 137 ods. 4 SSP), a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je\nnedôvodná.\n25. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým žalovaný\nnepriznal právnu pomoc žalobcovi vo veci podania správnej žaloby zo 16. júna 2016, ktorou napadol\nrozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z 9. júna 2016, ktorým rozhodol o zamietnutí odvolania a\npotvrdení rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z 12. mája 2016 o uložení disciplinárneho trestu.\nPrvostupňovým rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z 12. mája 2016 bol žalobca uznaný za vinného,\nže dňa 14. apríla 2016 o 12.10 hod. nesplnil pokyn príslušníka zboru, po tom čo bol vyzvaný k upratovaniu\nspoločných priestorov 8. oddielu, teda nesplnil povinnosť plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a\nzamestnanca zboru, podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o\nzmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“), ako aj\npovinnosť plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania podľa § 39 písm. c) zákona č. 475/2005\nZ. z. a tým spáchal disciplinárne previnenie, za čo mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3\nzákona č. 475/2005 Z. z. - pokarhanie.\n26. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis kasačný súd zistil, že žalovaný\nv rozhodnutí o nepriznaní právnej pomoci argumentoval tým, že žalobca nespĺňa jednu z kumulatívnych\npodmienok uvedených v ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a síce podmienku, že nejde o zrejmú\nbezúspešnosť sporu. Poukázal pritom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/140/2015 z 25. mája 2016, z ktorého vyplýva, že preskúmaniu súdom podliehajú len rozhodnutia o\nuložení disciplinárneho trestu, v prípade, že konanie, za ktoré bol disciplinárny trest uložený, nesie znaky\npriestupku s tým, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody\nvykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1, písm. b) zákona č. 153/2001\nZ. z.) a žalobca nevyužil všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.\n27. Žalovaný tak dospel k záveru, že nakoľko už zo zbežného posúdenia veci nie je možné vylúčiť\nzrejmú bezúspešnosť sporu, nepriznal žalobcovi právnu pomoc, nakoľko nespĺňa jednu z kumulatívnych\npodmienok v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. S uvedeným záverom sa stotožnil aj krajský\nsúd v napadnutom rozsudku.\n28. Kasačný súd dáva do pozornosti, že predmetom kasačného konania v danej veci je rozhodnutie\na postup žalovaného, ktorým rozhodnutím nepriznal nárok žalobcovi na poskytnutie právnej pomoci v\nním žiadanom konaní.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n29. Kasačný súd po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\n\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom, a v tomto smere na jeho právne\nzávery odkazuje.\n30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n31. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n33. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom\nverejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za\nrozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,\n34. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, ak:\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n35. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu\ncentrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je\nžiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového\nstavu.\n36. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa\ncíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého\norgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale\nbude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\n37. Senát kasačného súdu z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis zistil, že žalobcovi nebola priznaná právna pomoc. Medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci\nskutkový dej v podstate nie je sporný, avšak medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie,\nči vo veci nároku žalobcu na ustanovenie zástupcu v konaní o správne žalobe, predmetom ktorej je\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z 9. júna 2016 týkajúce sa uloženia\ndisciplinárneho trestu - pokarhania ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a zistenie skutočnosti, ktorá\nvylučuje žalobcu z poskytnutia právnej pomoci.\n38. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť ustanovenie § 8 vyššie citovaného zákona, podľa ktorého pri\nposudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím\nčasu, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,\nktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\n\n39. Treba zvýrazniť skutočnosť, že spomenuté ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet\nskutočností, na ktoré centrum prihliada, nejedná sa teda o uzavretý komplex skutočností, práve naopak,\ncentrum môže brať do úvahy aj iné dôvody, ktoré berie na zreteľ pri rozhodovaní.\n40. Z logického výkladu ustanovenia § 6 vyššie citovaného zákona vyplýva, že stanovené podmienky\nmusia byť splnené kumulatívne. Spornou sa v tomto prípade stala podmienka uvedená pod písm. b)\npredmetného zákonného ustanovenia.\n41. Podľa žalobcu žalovaný vyvodil zrejmú bezúspešnosť sporu z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/140/2015 z 25. mája 2016, ktoré sa týka vylúčenia rozhodnutí o uložení\ndisciplinárnych trestov zo súdneho prieskumu, s výnimkou tých, ktoré majú znaky priestupku, o ktoré\noprel svoju argumentáciu aj krajský súd. Takýto záver považuje žalobca za neprípustné prejudikovanie\nsporu, keďže opomína všetky individuality toho ktorého prípadu aj vzhľadom na rozsiahlu judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, s ktorou sa nedostatočne vysporiadal krajský súd v napadnutom\nrozsudku.\n42. Kasačný súd dáva žalobcovi do pozornosti, že zákonodarca s účinnosťou od 1. januára 2014\nrozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky\npriestupku, výslovne vyňal zo súdneho prieskumu a najvyšší súd vo vyššie spomínanom rozhodnutí\npotvrdil existujúci právny stav. Rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z 9. júna 2016 nie je rozhodnutím o\ndisciplinárnom previnení, ktoré by bolo výsledkom disciplinárneho konania so znakmi priestupku, a preto\nho nemožno považovať za individuálny správny akt. Podľa názoru kasačného súdu v preskúmavanej\nprávnej veci skutočne nemožno objektívne vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu ako jednu z obligatórnych\npodmienok pre poskytnutie právnej pomoci.\n43. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje aj kasačný\nsúd rovnako ako krajský súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/36/2011, kde sa súd\nzaoberal ust. § 8 zákona, ktoré nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný\npri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti prihliadať, cit.: „Posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti\nsa nemá ponechať len na tvrdení žiadateľa, ale za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a\nbagateľných návrhov zákon v § 8 zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podobe vydávaní negatívnych\nrozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych\npodmienok priznania tohto nároku.“ Centrum právnej pomoci teda nemôže priznať právnu pomoc\nžiadateľovi v prípade, pokiaľ by spĺňal len niektorú z daných podmienok.\n44. Kasačný súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžo/249/2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýrazňuje skutočnosť, cit.: „pre naplnenie\npožiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno\nvylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na\nzáklade zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama\nosebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa z. 327/2005 Z. z.“ (obdobne\nNajvyšší súd Slovenskej republiky argumentuje i v iných rozhodnutiach, napr. sp. zn. 2Sžo/100/2014,\nsp. zn. 5Sžo/14/2014). Správny orgán teda nemá prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale\nlen formálne preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa.\n45. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd považuje za obdobnú situáciu, keď žiadateľ vyvracia\nskutočnosti, ktoré boli záväzne vyriešené v iných konaniach a taktiež ak nemôže v súdnom konaní\ndosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku,\nresp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.\n46. Senát najvyššieho súdu opätovne zdôrazňuje, že v predmetnej veci žalovaný zistil zrejmú\nbezúspešnosť sporu na základe zbežného (formálneho) posúdenia veci, nakoľko právna úprava zákona\nč. 475/2005 Z. z. účinná od 1. januára 2014 v ust. § 97n ods. 1 explicitne stanovuje, cit.: „Rozhodnutie\no uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné\nsúdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré\nmá znaky priestupku.“, čo podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/140/2015.\n\n47. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd preto súhlasí s právnym názorom krajského súdu a v\nkonečnom dôsledku aj s názorom žalovaného, že v predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka\nvylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, preto námietka sťažovateľa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci je zjavne nedôvodná.\n48. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa, že postupom krajského\nsúdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces vzhľadom k tomu, že sa nevyjadril k rozsiahlej\nargumentácii žalobcu vo vzťahu k rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva. Krajský súd k\nuvedenej námietke správne podotkol, že značná časť námietok sa týkala právneho posúdenia sporu, v\nrámci ktorého žalobca žiada o právnu pomoc s tým, že tieto námietky sa týkajú konania vo veci samej\na nie sú predmetom prieskumu v tejto fáze konania, teda vo fáze zisťovania, či v konaní vo veci samej\nsú dôvody na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.\n49. S vyššie uvedeným sa stotožňuje aj kasačný súd z dôvodu, že predmetom súdneho prieskumu je\nposúdenie splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi, pričom v rámci posúdenia\nvylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu už zo zbežného posúdenia veci bolo zrejmé, že žiadateľ nebude\núspešný v konaní, v ktorom žiada právne zastúpenie. Inými slovami predmetom tohto konania nebolo\nposúdenie úspešnosti žaloby v konaní, pre ktoré žiada sťažovateľ právnu pomoc. Inak by krajský súd\nprejudikoval rozhodnutie správneho súdu o preskúmaní rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu.\nNámietky poukazujúce na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva sa preto netýkali\npredmetu prieskumu v tomto konaní. V tomto smere uvedené platí aj pre námietky sťažovateľa v\nkasačnej sťažnosti.\n50. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd nepovažoval za dôvodný návrh sťažovateľa na\npredloženie veci Európskemu súdu pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným\notázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore, preto ho vo\nvýroku I. zamietol.\n51. Pre úplnosť kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že v prípade vznesenia námietky\nzaujatosti voči sudcom, ktorí rozhodovali v senáte 3S vo veci vydania rozhodnutia sp. zn. 3S/140/2015,\nsúd neprihliada na túto námietku, nakoľko dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú\nokolnosti, ktoré spočívajú v jeho rozhodovacej činnosti (§ 87 ods. 3 SSP).\n52. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení,\ndospel kasačný súd k záveru, že krajský súd vo veci rozhodol vecne správne, preto kasačnú sťažnosť\nvo výroku II. v zmysle § 461 SSP, zamietol.\n53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo výroku III. tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467\nods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP).\n54. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/34/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}