{"guid": "fed6aaf2-119a-4404-8247-168b6cf4ff88:a92ad59f-487e-434a-bd34-4ba0cdc579d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3017200047.1", "spisova_znacka": "7Sk/5/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/5/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 7Sk/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3017200047.1", "identifikacne_cislo": "3017200047", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a92ad59f-487e-434a-bd34-4ba0cdc579d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3017200047.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3017200047.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3017200047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/5/2017\n3017200047\n26. 09. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:3017200047.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobkyne: Z. R., bytom Z., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, Generálny riaditeľ, so sídlom\nUl. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX\nXXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne č.k. 12Sa 3/2017-34 zo dňa 27. apríla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sa/3/2017-34 zo dňa 27.\napríla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 12Sa 3/2017-34 zo dňa 27. apríla 2017 rozhodnutie žalovanej\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX\nXXX XXXX X zo dňa 30.08.2016 zrušil a vec jej vrátil späť na ďalšie konanie z dôvodu § 191 ods. 1\npísm. a/ SSP. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že žalovaný napadnutým\nrozhodnutím vo veci zastavenia výplaty vdoveckého dôchodku od 18. októbra 2016, zamietol odvolanie\nžalobkyne podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 30. augusta 2016, ktorým jej podľa § 74 ods. 2 a 3, § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v\nznení z. č. 310/2006 Z.z. zastavila výplatu vdoveckého dôchodku od 18. októbra 2016 s odôvodnením,\nže nespĺňa podmienku pre ďalšiu výplatu vdoveckého dôchodku uvedenú v § 74 ods. 3 písm. c/ zákona\nč. 461/2003 Z.z v znení zákona č. 310/2006 Z.z., nakoľko výchova dvoch detí netrvala aspoň po dobu\ndesiatich rokov. Ku dňu zániku nároku na výplatu vdoveckého, t.j. ku dňu 18. septembra, starostlivosť o\ndeti D. R., nar. XX. K. XXXX a R. R., nar. X. H. XXXX netrvala aspoň po dobu desiatich rokov, podmienky\ntroch detí žalobkyňa nesplnila. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal krajský súd preukázané, že\nžalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z podkladov administratívneho spisu, bolo\npreukázané, že účastníčka konania si žiadosťou zo dňa 27. apríla 2004 uplatnila nárok na vdovecký\ndôchodok po manželovi H. R., nar. X. H. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. G. XXXX. Zároveň si touto\nžiadosťou uplatnila aj nárok na sirotský dôchodok pre syna R. R., nar. XX. H. XXXX, ktorý bol spoločným\ndieťaťom účastníčky konania a zomrelého. Vdovecký dôchodok bol účastníčke konania priznaný od 17.\napríla 2014 (oprava 17. apríla 2014).\n\n3. Ďalej krajský súd zistil, že žalobkyňa predložila k odvolaniu fotokópie rodných listov detí a žiadala o\nuvoľnenie vdoveckého dôchodku, že spĺňa podmienku nároku na ďalšiu výplatu vdoveckého dôchodku\npodľa § 74 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., t.j. výchovou troch\ndetí.\n4. Krajský súd uviedol, že žalovaný poukázal na ustanovenie § 15 vyhlášky Federálneho ministerstva\npráce a sociálnych veci č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení, podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo starala o dieťa\nvo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu desiatich rokov. Ku dňu zániku nároku na výplatu\nvdoveckého dôchodku, t.j. ku dňu 18. septembra 2016, starostlivosť o deti D. R., nar. XX. K. XXXX a R.\nR., nar. X. H. XXXX netrvala aspoň po dobu desiatich rokov, podmienky výchovy troch detí žalobkyňa\nnesplnila. Uvedenú podmienku splní najskôr až 1. júna 2019.\n5. Záverom krajský súd konštatoval, že pri svojom rozhodovaní zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a\ncitované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané\nna základe neúčinného právneho predpisu, keď poukazuje vo svojom rozhodnutí na ustanovenie § 15\nvyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych veci č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, že podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne\nstará alebo starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu desiatich rokov (viď. i\nrozsudok NS SR z 25. novembra 1998, sp.zn. 148/98). Ku dňu zániku nároku na výplatu vdoveckého\ndôchodku, t.j. ku dňu 18. septembra 2016, starostlivosť o deti D. R., nar. XX. K. XXXX a R. R., nar. X.\nH. XXXX netrvala aspoň po dobu desiatich rokov, podmienky výchovy troch detí žalobkyňa nesplnila.\nTúto podmienku splní najskôr až 1. júna 2019, preto bolo rozhodnuté tak ako je to uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\n6. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov nepriznal, keď\nžalobkyňa takúto náhradu trov konania ani nežiadala priznať.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovanej\n7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť. Navrhovala, aby\nnajvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sa/3/2017-34 zo dňa 27. apríla 2017\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym\nsúdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Nesúhlasila s argumentáciou krajského súdu.\n9. Žalovaná k veci samej uviedla, že Sociálna poisťovňa - ústredie ako prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. augusta 2016 rozhodla tak, že podľa § 74 ods. 2, 3,\n§ 112 ods. 4, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. zastavila žalobkyni výplatu\nvdovského dôchodku od 18. októbra 2016 z dôvodu, že jej syn R. R. nar. XX. H. XXXX dňom 31. augusta\n2016 ukončil štúdium na Strednej odbornej škole stavebnej v Trenčíne, čím prestal byť nezaopatreným\ndieťaťom. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že naďalej spĺňa aspoň jednou z podmienok trvania nároku\nna výplatu vdovského dôchodku uvedenú v § 74 ods. 3 zákona č. 461 /2003 Z.z. v znení zákona č.\n310/2006 Z.z., nárok na výplatu vdovského dôchodku jej zanikol od 18. septembra 2016.\n10. Žalovaná trvala na tom, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie ako prvostupňového\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení/zabezpečení. Ďalej\nžalovaná uviedla, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne - ústredie, príslušný na rozhodnutie podľa §\n215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a priloženej spisovej\ndokumentácie prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30. augusta 2016 potvrdil preskúmavaným rozhodnutím\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2016. Žalovaný poukazom na právnu úpravu ustanovenú v §\n255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorú citoval, uviedol, že v prechodnom ustanovení uvedeného\nzákona je zakotvená tzv. zásada zachovania získaných nárokov v dôchodkovom zabezpečení, z ktorej\nvyplýva, že doby zamestnanosti, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych predpisoch\no sociálnom zabezpečení, ktoré sú účinné v čase ich získania, pričom nie je rozhodujúce, podľa akých\n\nprávnych predpisov vznikol nárok na dôchodkovú dáku. Žalovaná vyslovila názor, že z uvedeného\njednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa - ústredie, pri posudzovaní nároku žalobkyne na vdovský\ndôchodok postupovala v súlade s právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení/poistení.\nIII.\nVyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej\n11. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažností žalovanej vyjadrila tak, že navrhovala napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v celom rozsahu potvrdiť. Nesúhlasila s argumentáciou žalovanej uvedenou v kasačnej\nsťažnosti. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 295 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že jej\nmanžel zomrel dňa 17. apríla 2004 teda celé konanie o priznaní vdovského dôchodku prebiehalo za\núčinnosti tohto zákona s tým, že akýkoľvek sporný moment, ktorého by sa mohlo týkať ustanovenia\n§ 255 ods. 1 uvedeného zákona, mal byť vyriešený pri priznávaní vdovského dôchodku v roku 2004.\nŽalobkyňa popierala akúkoľvek príčinnú súvislosť medzí argumentáciou žalovanej a aplikovaním § 15\nvyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorý právny predpis bol zrušený ešte pred smrťou jej manžela. Považovala\nza vrchol hyenizmu argumentáciu žalovanej, ktorou sa odvoláva na zásadu zachovania získaných\nnárokov v dôchodkovom zabezpečením a pritom ich aplikácia tejto zásady je nasmerovaná proti\npriznaniu, resp. ponechaniu priznaného vdovského dôchodku. Vyslovila názor, že z dikcie citovaného\nustanovenia je zrejmá snaha zákonodarcu o zmiernenie tvrdosti zákona v hraničných kauzách a nie ako\nsa sociálna poisťovňa snaží predostrieť, zneužiť slovnú ekvilibristiku, zahmlievanie a právny nihilizmus\nna ospravedlnenie nezákonného postupu verejnoprávnej inštitúcie minimálne akademický hraničiace\ns trestnou činnosťou verejných činiteľov. Uviedla, že žalovaná strana v celom konaní neuviedla jediný\nlogicky, opodstatnený a odôvodnený argument, ktorý by ju oprávňoval v tejto veci aplikovať § 15 vyhlášky\nč. 149/1988 Zb. a na tomto nezákonnom základe odmietnuť priznať ďalšie vyplácanie vdovského\ndôchodku.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n12. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci\nv zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom\nsúdnictve.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej\nsťažnosti žalovanej (§ 453 ods. 1 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 452 ods. 1 v spojení\ns ustanovením§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.\n14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n12Sa/3/2017-34 zo dňa 27. apríla 2017, ktorým ako správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 08.12.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 30.08.2016 zrušil a vec jej vrátil späť na ďalšie konanie z dôvodu § 191 ods. 1 písm. a/ SSP.\n15. Predmetom preskumavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 08.12.2016, ktorým žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové správne\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. augusta 2016. Uvedeným\nrozhodnutím žalobkyni podľa § 74 ods. 2 a 3, § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona\nč. 310/2006 Z.z. bola zastavená výplata vdovského dôchodku od 18. októbra 2016.\n16. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n\n17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)\n18. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)\n19. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)\n20. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n21. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 SSP).\n22. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). V procese\nsúdneho prieskumu pri rozhodovaní v sociálnych veciach, ak to nie je v rozpore s účelom správneho\nsúdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. (§\n204 SSP)\n23. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n24. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n25. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n26. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\n\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\n27. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n28. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n29. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n30. Podľa § 74 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. vdova má nárok na vdovský dôchodok po\nmanželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal\nnárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok\nalebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v\ndôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.\nVdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.\nPo uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a) sa\nstará o nezaopatrené dieťa, b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\no viac ako 70% alebo c) vychovala aspoň tri deti, d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, e)\ndovŕšila dôchodkový vek.\nNezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a/ je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na\nsirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa\nalebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do\nstarostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas\ntrvania manželstva.\n31. Zákonodarca v citovanej právnej norme zákona č. 461/2003 Z.z. stanoví podmienky nároku na\nvdovský dôchodok (na vdovecký dôchodok). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že vdova po splnení\nzákonných podmienok na vdovský dôchodok má nárok na jeho poberanie počas obdobia jedného roka.\nNárok na jeho vyplácanie počas ďalšieho obdobia má za predpokladu splnenia zákonných podmienok\nzákonodarcom ustanovených v odseku 3 právnej nortmy § 74, pričom zákonodarca v odseku 4 právnej\nnormy § 74 definuje pojem nezaopatreného dieťaťa a výchovu dieťaťa. Za nezaopatrené dieťa v zmysle\ntejto právnej úpravy treba považovať dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok,\nako aj dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa\nvdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej\nstarostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva. Pri skúmaní\nsplnenia podmienok pre trvanie nároku vdovy na vyplácanie vdovského dôchodku aj po zákonom\nstanovenej jednoročnej doby vyplácania vdovského dôchodku je preto rozhodujúce splnenie zákonných\npodmienok na vyplácanie vdovského dôchodku, ktoré zákonodarca ustanovuje v právnej úprave právnej\nnormy § 74 ods. 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Aplikujúc uvedenú právnu úpravu v súlade s jej\ngramatickým a logickým výkladom v intenciách naplnenia účelu a cieľa zákona o sociálnom poistení (čl.\n152 ods. 4 ústavy) vdova po uplynutí jedného roka výplaty vdovského dôchodku má nárok na výplatu\n\nvdovského dôchodku, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok zákonom predpokladaných a to sa stará o\nnezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako\n70% alebo vychovala aspoň tri deti, dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, dovŕšila dôchodkový\nvek. Za nezaopatrené dieťa v zmysle zákonnnej úpravy treba považovať dieťa, ktoré má po zomretom\nrodičovi nárok na sirotský dôchodok, ako aj dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o\nvlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené\ndo starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas\ntrvania manželstva.\n32. Podmienky nároku na výplatu vdovského (i vdoveckého dôchodku) sú vymedzené aj podľa počtu\nvychovaných detí, pričom okrem iných dôvodov sa podmienka „výchova dieťaťa“ považuje a aj doteraz\nsa považovala za splnenú len vtedy, ak sa rodič osobne stará alebo staral o dieťa vo veku do dosiahnutia\nplnoletosti. Predchádzajúca právna úprava sociálneho zabezpečnia (zákon č. 100/1988 Zb.), na zásady\nsociálneho zabezpečenia ktorej nadviazala aj nová právna úprava v zákone o sociálnom poistení (zakon\nč. 461/2003 Z.z.) vo vykonávacom právnom predpise (§ 15 ods.1 vyhl.č. 149/1988 Zb.) upravovala\n„výchovu dieťaťa“ tak, že podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa\nstarala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala\nvýchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak\nsa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu\npiatich rokov. Naplnenie obsahu pojmu výchovy dieťaťa upravuje Zákon o rodine v znení zákona\n36/2005 Z.z. v právnej úprave rodičovských práv a povinností rodičov v nadväznosti na náhradnú\nstarostlivoť o dieťa. Zákon o sociálnom poistení nemá samostatnú právnu úpravu difinujúcu „výchovu\ndieťaťa“. Z týchto dôvodov je potrebné pri aplikácii vzniku a trvania nároku na vdovský dôchodok\npri splnení zákonných podmienok v súvislosti s výchovou dieťaťa vychádzať zo všeobecných zásad\nvyplývajúcich z právnej úpravy sociálneho zabezpečenia a zákona o rodine, ktoré majú všeobecnú\nplatnosť a vyjadrujú predovšetkým mieru zásluhovosti spojenú s výchovou detí. Keďže v súčasnosti\nzákon o sociálnom poistení pre posudzovanie splnenia podmienky výchovy dieťaťa nevymedzuje,\nzmena doteraz zaužívaného výkladu pojmu výchova dieťaťa by mala za následok diskrimináciu detí\nosvojených, resp. v inej náhradnej starostlivosti, oproti deťom vychovávaných ich biologickými rodičmi.\nUvedený výklad zodpovedá aj zneniu § 258 zákona o sociálnom poistení, ktorý v súčasnosti vymedzuje\npojem „výchova dieťaťa“, aj keď k vymedzeniu tohto pojmu došlo v súčasnosti s určením dôchodkového\nveku žien v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014. Iná právna úprava v súčasnosti uvedený\npojem nevysvetľuje, preto analogické použite vysvetlenia tohto pojmu aj na účely vdovského (alebo\nvdoveckého dôchodku) zodpovedá aplikácii zákona v súlade s materiálnou spravodlivosťou. V každom\nprípade aplikácia právnej úpravy vo vzťahu k výchove dieťaťa pri posudzovaní vzniku nároku vdovského\n(vdoveckého) dôchodku a jeho trvania sa može vzťahovať len k tým deťom, na výchove ktorých sa\npodielal zomrelý rodič, alebo osoba, ktorá mala dieťa v náhradnej výchove podľa zákona o rodine a po\nktorom vznikol nárok na vdovský ( vdovecký) dôchodok.\n33. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší súd mal preukázané, že\nžalobkyňa si žiadosťou z 27. apríla 2004 uplatnila nárok na vdovský dôchodok po manželovi H. R. nar.\nX. H. XXXX zomrelého dňa XX. G. XXXX. Súčastne žalobkyňa si uplatnila žiadosť na nárok na sirotský\ndôchodok pre syna R. R. nar. XX. H. XXXX, ktorý bol jediným spoločným dieťaťom žalobkyne a jej\nzomrelého manžela. Žalobkyni bol priznaný vdovský dôchodok od 17. apríla 2004. V čase priznania\nvdovského dôchodku žalobkyni bol jej syn R. nezaopatreným dieťaťom, ktorú zákonnú podmienku stratil\nukončením Strednej odbornej školy stavebnej v Trenčíne dňa 31. augusta 2016. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. augusta 2016 žalobkyni podľa § 74 ods. 2 a 3,\n§ 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. č. 310/2006 Z.z. zastavila výplatu vdoveckého dôchodku od\n18. októbra 2016. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu generálny\nriaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2016 potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. augusta 2016. Žalobkyňa\nv konaní predložila rodné listy svojich detí - a to R. R. nar. XX. H. XXXX, D. R. nar. XX. K. XXXX a R.\nR. narodeného X. H. XXXX.\n34. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a z právnej úpravy uvedenej vyššie nemožno\npovažovať za nesprávny právny názor žalovanej, keď v danom prípade použila výklad predchádzajúcej\nprávnej úpravy sociálneho zabezpečenia, keďže súčasná právna úprava vymedzená v zákone\n\no sociálnom poistení nadväzuje na zásady sociálneho zabezpečenia odkázaných osôb v zmysle\npredchádzajúcej právnej v úpravy zákona o sociálnom zabezpečení.\n35. Z týchto dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná v danej veci správne posudzovala\nsplnenie podmienok na výplatu vdovského dôchodku žalobkyni v zmysle právnej úpravy ustanovenej\nv § 74 ods. 3 posudzujúc nezaopatrené dieťa a výchovu ďalších detí v súlade s § 74 ods. 4 zákona\no sociálnom poistení. Z prvostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa k 30. augusta 2016 ako aj z\njej druhostupňového rozhodnutia zo dňa 8. decembra 2016 vyplýva, že Sociálna poisťova - ústredie,\nžalobkyni zastavil výplatu vdovského dôchodku podľa § 74 ods. 2, 3 v spojení s § 112 ods. 4 a 6 zákona\nč. 461/2003 Z.z., teda žalovaná v konaní postupovala a napadnutými rozhodnutiami rozhodla podľa\nzákona účinného v čase konania a rozhodovania, z ktorých dôvodov nemožno mať za to, že žalovaná\nkonala a rozhodovala na základe neúčinného právneho predpisu.\n36. Vzhľadom k uvedenému krajský súd vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, a preto kasačný súd považoval dôvod žalovanej v kasačnej\nsťažnosti vymedzený v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku za dôvodný. Z týdcho\ndôvodov kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku zrušil a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie.\n37. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru kasačného súdu\nuvedeného vyššie, vec opätovne prejednať a rozhodnúť o nej v merite. V novom rozhodnutí povinnosťou\nkrajského súdu bude súčasne rozhodnúť opäť o nároku náhradu trov konania vrátane o nároku na\nnáhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 správneho súdneho poriadku.\n38.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}