{"guid": "f3e87495-0d6b-43b3-9a8a-d33dacc37678:b92ea0ea-8ffb-4728-a834-b2a0e50af358", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3016200763.1", "spisova_znacka": "9Sk/8/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/8/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 9Sk/8/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3016200763.1", "identifikacne_cislo": "3016200763", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-3", "nazov": "§ 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b92ea0ea-8ffb-4728-a834-b2a0e50af358", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200763.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200763.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200763.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sk/8/2017\n3016200763\n27. 06. 2018\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2018:3016200763.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: N.\nF., bytom D.O., D. XXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Motús, Hviezdoslavova 3, 971 01\nPrievidza, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10,\nBratislava, o úrazovú rentu, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 14Sa/12/2016-46 z 21.03.2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/12/2016-46 z\n21.03.2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 52864-4/2016-BA zo 16.11.2016 z r u š u j e\na vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnej výške.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sa/12/2016-46 z 21.03.2017 zamietol žalobu proti\nrozhodnutiu žalovaného č. 52864-4/2016-BA zo 16.11.2016. Napadnutým rozhodnutím generálny\nriaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č.\n11446-27/2016-BA z 11.07.2016 a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna\npoisťovňa, ústredie rozhodla, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu\nzo dňa 12.11.1991 nemá nárok na úrazovú rentu.\n2. Žalobca dňa 12.11.1991 utrpel pracovný úraz - pri práci so zbíjacím kladivom náhle pocítil pichnutie v\nkrku a ostrú bolesť šíriacu sa do pravej strany záhlavia. Úrazový dej bol zamestnávateľom registrovaný\nako pracovný úraz, pričom ošetrujúcim lekárom bol tento stav hodnotený ako svalová distentia v oblasti\nC-Th prechodu. RTG vyšetrením krčnej chrbtice v deň utrpenia pracovného úrazu sa nepreukázali\npoúrazové zmeny a príslušný chirurg stav žalobcu hodnotil ako distorziu krku napriek absencii typického\núrazového deja. Pri kontrolnom chirurgickom vyšetrení dňa 26.11.1991 bol stav uzavretý ako bolestivý\nvertebrogénny syndróm. Neskôr žalobca absolvoval vyšetrenie u ortopéda, ktorý na základe RTG\nsnímkov krčnej a hrudnej chrbtice žalobcu opakovane nezistil poúrazové zmeny, konštatoval iba ľahké\ndegeneratívne zmeny na chrbtici.\n3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po podaní žiadosti o úrazovú rentu bol zdravotný stav\nžalobcu posudzovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. Lekárskou správou\nzo dňa 07.02.2013 nebola určená miera poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších prepisov, nakoľko po 01. januári 2004 nedošlo u navrhovateľa\nk zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.11.1991. V nadväznosti na\nuvedené ústredie Sociálnej poisťovne vydalo dňa 03.04.2013 rozhodnutie č. 24983-2/2013-BA, ktorým\n\nbolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu. O opravnom prostriedku podanom proti\nrozhodnutiu žalovanej z 03.04.2013 rozhodol krajský súd tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom\nvšak na odvolanie bolo rozhodnutie krajského súdu zmenené Najvyšším súdom SR, ktorý rozhodnutie\nodporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že\nsprávne orgány rozhodovali na základe neúplných posudkov, pričom skutočnosť, že žalobca v uplynulom\nobdobí neabsolvoval potrebné vyšetrenia nezbavuje správny orgán zistiť skutočný stav presne a úplne\na na ten účel si zadovážiť potrebné podklady. Konštatoval, že bude vecou správnych orgánov v ďalšom\nkonaní zadovážiť si nový lekársky posudok v spolupráci s pracoviskom pracovného lekárstva posúdiť\npokles pracovnej schopnosti žalobcu. Následne Sociálna poisťovňa ústredie požiadala o vypracovanie\nznaleckého posudku. Súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia ortopédia MUDr. S.\nK. vypracoval znalecký posudok č. 01/2016 zo dňa 04.03.2016, v ktorom posudzoval či zdravotný stav\nžalobcu v zmysle poškodenia chrbtice je v priamej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.11.1991 a ak\náno či následkom pracovného úrazu mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu po 01.01.2004.\nZnalec dospel k záveru, že poškodenie chrbtice žalobcu nie je v priamej súvislosti s pracovným\núrazom zo dňa 12.11.1999, pričom charakter práce bol jedným z predispozičných vyvolávajúcich\nfaktorov degeneratívneho ochorenia chrbtice. V posudkovej časti znaleckého posudku uviedol, že\npopisované „zackvaknutie nervu“ bolo najpravdepodobnejšie v dôsledku svalového stuhnutia v tejto\noblasti chrbtice. Neurologicky nebol dokázaný útlak konkrétneho nervu vychádzajúceho z chrbtice.\nNa takéto ochorenie bol žalobca liečený už v predchádzajúcom období praktickým lekárom MUDr.\nX. R. (dňa 07.07.1989). Na vzniku ochorenia sa predispozične podieľal charakter jeho práce so\nzbíjacím kladivom. Chronické vibrácie pri práci so zbíjačkou poškodzujú mikrocirkuláciu periférnych\nnervov horných končatín, kĺbov medzistavcových platničiek, svalov, väzov i centrálneho nervového\nsystému na úrovni chrbtice. Spôsobujú predčasný rozvoj degeneratívnych zmien na medzistavcových\nkĺboch a platničkách chrbtice. Chorobu z povolania nemal žalobca priznanú podľa vyšetrenia Lekárskej\nposudkovej komisie zo dňa 09.01.1992. Podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii sa zdravotný stav\nžalobcu od roku 1991 postupne zhoršoval. V období od 06.04.1994 do 19.04.1994 pre bolesti chrbtice\nbol opäť hospitalizovaný. Na RTG snímkoch bola začínajúca tvorba výrastkov na stavcoch (spondylóza)\na medzistavcových kĺbov (spondylartróza). Podľa záveru neurológa MUDr. K.. K. zo dňa 04.01.1999\ntrpel na diagnózy: chronická vazoneuróza horných končatín, neurastický syndróm a zvýšená potivosť.\nV období od 26.03.2003 do 04.04.2003 bol žalobca hospitalizovaný na neurologickom oddelení po\nprekonanom epileptickom záchvate. Počas pádu pri záchvate došlo i k narazeniu hrudnej a driekovej\nchrbtice. Dňa 20.04.2006 boli zaznamenané odchýlky na EEG vyšetrení - prejav dysfunkcie kmeňových\nmozgových štruktúr. Pri ortopedickom vyšetrení dňa 15.01.2010 boli zistené degeneratívne zmeny\ncelej chrbtice, skolióza I. stupňa, kyfóza krčnej a skolióza hrudnej a driekovej chrbtice, poškodenie\nmedzistavcovej platničky C5/6, entezopatie v oblasti oboch lakťov. Pri MRI vyšetrení krčnej chrbtice dňa\n29.07.2013 mal žalobca zistené poškodenie medzistavcových platničiek C3/4, C4/5, C6/7 a vyklenutie\nplatničiek C5/6 a C7/Th1, spondylóza stavcov C3-C7 a osteochondróza platničiek C4-7. Znalecký záver\nbol, že poškodenie chrbtice nie je v priamej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.11.1991. Charakter\njeho práce bol jedným z predispozičných vyvolávajúcich faktorov degeneratívneho ochorenia chrbtice.\nPodľa lekárskej správy zo dňa 13.06.2016 žalobca pracoval ako baník v podzemí do roku 1992 a po\npriznaní čiastočnej invalidity bol vyradený na povrch. V roku 1992 bol aj kompletne vyšetrený na oddelení\npracovného lekárstva, choroba z povolania u neho nebola zistená. V ďalšom období už nepracoval v\nriziku vibrácii ani preťažovania horných končatín. Zhrnutím výsledkov vyšetrení žalobcu a znaleckého\ndokazovania dospel posudkový lekár k záveru, že nie je konštatované zhoršenie zdravotného stavu\nžalobcu následkom pracovného úrazu zo dňa 12.11.1991, nakoľko ochorenie chrbtice nie je následkom\nuvedeného pracovného úrazu, a preto nemohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu následkom\nuvedeného úrazu ani pred a ani po 01.01.2004. Vzhľadom na uvedené posudkový lekár neurčil mieru\npoklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z. z., keď po 01.01.2004 nedošlo u\npoškodeného k zhoršeniu zdravotného stavu. Na základe uvedeného sociálna poisťovňa, ústredie vo\nveci dňa 11.07.2016 opätovne rozhodla rozhodnutím č. 11446-27/2016-BA tak, že žalobca nemá nárok\nna úrazovú rentu. V odôvodnení rozsudku krajský súd viedol, že v prejednávanej veci zostalo sporné,\nči súčasné zdravotné problémy žalobcu majú priamu súvislosť s registrovaným pracovným úrazom z\n12.11.1991. Správne orgány si po zrušení rozhodnutia zo dňa 03.04.2013 pre posúdenie uvedenej\nodbornej otázky zabezpečili znalecký posudok vypracovaný znalcom z odvetvia ortopédia. Znalec\ndospel k záveru, že poškodenie chrbtice žalobcu nemá priamu súvislosť s pracovným úrazom zo dňa\n12.11.1991. Uvedené závery boli následne zohľadnené v lekárskej správe posudkového lekára pobočky\nzo dňa 13.06.2016, spolu so zhodnotením jednotlivých záverov ošetrujúcich lekárov žalobcu. Správny\nsúd je toho názoru, že žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali pri svojom rozhodovaní z\n\ndostatočne zisteného skutkového stavu, keď boli vzaté do úvahy výsledky vyžiadaného znaleckého\nposudku, vyšetrení žalobcu za obdobie od roku 2002 do roku 2013, ako aj výsledky jeho vyšetrenia\nna oddelení pracovného lekárstva a správne dospeli k záveru, že na následných ťažkostiach žalobcu\ns krčnou a hrudnou chrbticou po pracovnom úraze sa podieľali najmä degeneratívne zmeny, príčinná\nsúvislosť nebola preukázaná. S poukazom na uvedené je záver žalovaného, že žalobcovi nevznikol\nnárok na úrazovú rentu správny a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ ide o námietku\nžalobcu, že mu nebol doručený vypracovaný znalecký posudok, súd uvádza, že žalovanému zo\nzákona nevyplýva povinnosť vykonať takéto doručovanie, je zrejmé, že žalobca bol so závermi znalca\noboznámený pri predvolaní posudkového lekára dňa 13.06.2016. Nič mu nebránilo, aby prípadne nazrel\ndo administratívneho spisu, resp. si z tohto posudku vyhotovil kópiu. Pokiaľ ide o žalobnú námietku,\nktorá smerovala k nedostatku právomoci žalovaného vec prejednať, správny súd uvádza, že táto nie\nje dôvodná. Je pravdou, že administratívne konanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku teda pred 01.07.2016. Po zrušení rozhodnutia správneho orgánu o veci zo dňa 03.04.2013\nNajvyšším súdom SR prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti žalobcu dňa 11.07.2016, teda\nza účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z.. Od 01.07.2016 súd nemá právomoc rozhodovať o odvolaniach\nproti rozhodnutiam správnych orgánov. Novelou vykonanou zákona č. 125/2016 Z. z. boli zo zákona\nč. 461/2003 Z. z. vypustené ust. § 219 a 220, v zmysle ktorých o podaných odvolaniach rozhodoval\nsúd. Naopak, uvedený právny predpis po novele vykonanej zákona č. 125/2016 Z. z. v ust. § 215\nods. 4 stanovuje, že orgánom, ktorému je takáto právomoc zverená je generálny riaditeľ Sociálnej\npoisťovne. Súd následne vykonáva iba prieskum rozhodnutia na základe správnej žaloby podanej proti\nprávoplatnému, druhostupňovému rozhodnutiu (teda rozhodnutiu vydanému odvolacím orgánom) a to\naj vo veciach úrazových dávok. Ak sa žalobca dovolával ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. tak\nje potrebné uviesť, že uvedený procesný predpis sa vzťahuje len súdne správne konanie a nedopadá\nna administratívne konanie, ktoré je vedené pred orgánom verejnej správy. V zmysle tohto ustanovenia\nsa konania, pri ktorých začalo odvolacie konanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP dokončujú podľa\ntohto procesného predpisu, ktorý pripúšťal prieskum neprávoplatných rozhodnutí správnych orgánov.\nToto však nie je prejednávaný prípad. V danej právnej veci bolo rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu vydané po 01.07.2016 a taktiež odvolacie konanie začalo za účinnosti zákona č. 162/2015 Z.\nz. a po účinnosti novely zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá bola vykonaná zákonom č. 125/2016 Z. z..\nVzhľadom na uvedené správne a v súlade so zákonom o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný. Vzhľadom\nna uvedené argumenty krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne\nsprávne, preto ho potvrdil.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ), poukazujúc\nna skutočnosť, že dlhodobo pracoval ako baník, pravidelne sa zúčastňoval preventívnych lekárskych\nprehliadok a bol až do úrazu vždy uznaný za schopného výkonu práce baníka v podzemí. Po pracovnom\núraze zo dňa 12.11.1991 sa uňho začali prejavovať zdravotné problémy, úraz bol riadne priznaný a\nodškodnený, v príčinnej súvislosti s ním bol žalobca preradený z podzemia na povrch na prácu údržbára\nv rekreačnom stredisku „Púšť“ a strata na zárobku mu nevznikla, pretože žalobcov zárobok spolu s\ninvalidným dôchodkom sa vyrovnali zárobku žalobcu pred úrazom. V rozpore s týmito skutočnosťami\nje však tvrdenie znalca a posudkových lekárov žalovanej, že jeho zdravotné problémy sú spôsobené\nvýlučne neprofesionálnym ochorením. Aj znalec potvrdil, že žalobcove ochorenia chrbtice sú v príčinnej\nsúvislosti s prácou baníka, ktorá je vykonávaná často v prostredí, kde sa strieda chlad a horúčava,\nje prievan, práca je často vykonávaná vo vynútených polohách a pravidelne pri nej dochádza k\nmanipulácií s nadlimitnými bremenami. Ani samotná predispozícia k určitému ochoreniu nevylučuje\npríčinnú súvislosť s pracovným úrazom. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nje nepreskúmateľné, keďže v ňom nie sú vysvetlené rozpory medzi závermi posudkových lekárov\na skutočnosťou, že u žalobcu sa ochorenie chrbtice začalo prejavovať tesne po pracovnom úraze.\nNa základe uvedeného žalobca navrhuje, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší\nrozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.\n5. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že posudkový lekár sociálneho\npoistenia po zhodnotení všetkých odborných vyšetrení s dôrazom na znalecký posudok konštatoval,\nže u žalobcu nedošlo po 01. januári 2004 k zhoršeniu zdravotného stavu následkom pracovného\núrazu z 12.11.1991, nakoľko poškodenie zdravia žalobcu nie je v priamej príčinnej súvislosti s\npredmetným pracovným úrazom. Žalovaná má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a\nnapadnuté rozhodnutie je správne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je obsiahle a obsahuje\npodrobný opis úvah, ktorými bol žalovaný vedený pri rozhodovaní vo veci. K námietke žalobcu, že\n\nžalovaný nezaslal žalobcovi kópiu znaleckého posudku za účelom vyjadrenia sa k jeho obsahu žalovaná\nuvádza, že žalobca sa osobne zúčastnil opätovného posúdenia poklesu pracovnej schopnosti, ktoré sa\nuskutočnilo na základe rozsudku NS SR 13.06.2016, pričom zápisnicu z predmetnej kontroly žalobca\nvlastnoručne podpísal. Lekárska správa obsahuje informáciu o osobe znalca a závery znaleckého\nposudku a žalobca nevzniesol žiadne námietky voči obsahu lekárskej správy a ani nepodal žiadosť o\nnahliadnutie do spisu. Aj keď žalobca vo viacerých častiach kasačnej sťažnosti namieta, že chronické\nochorenie chrbtice nemohlo u zdravého človeka nastať okamihom utrpenia pracovného úrazu, uvedené\nvyplýva zo znaleckého posudku. Žalovaná považuje námietky žalobcu za neopodstatnené, má za to,\nže skutočný stav veci bol zistený úplne, vzhľadom na čo žalovaná navrhuje kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 492\nods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalobcu je dôvodná a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/12/2016-46 z 21.03.2017\nje potrebné zmeniť tak, že kasačný súd zrušuje rozhodnutie žalovanej a vec jej vracia na ďalšie konanie.\n7. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.\nz.) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania\nmá viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť\nosoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek\nalebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n8. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely\nodseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými\nv § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s\ntýmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo\nvývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné\npostihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n2).\n9. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej\nlen „zákon č. 355/2007 Z. z.“) chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania 38a) (ďalej len\n„choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného\nstanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko,\nktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú\nlekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom\nodbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia\nalebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; 34g) špecializované pracovisko vypracuje lekársky\nposudok o uznaní choroby z povolania.\n10. Podľa § 31a ods. 16 zákona č. 355/2007 Z. z. ak špecializované pracovisko neuzná chorobu z\npovolania, vydá lekársky posudok, ktorým sa neuznala choroba z povolania podľa odseku 13, do 30 dní\nod prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia\nstanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 3 a zašle ho:\na) posudzovanej osobe,\nb) zamestnávateľovi,\nc) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.\n11. Podľa § 31a ods. 13 zákona č. 355/2007 Z. z. lekársky posudok o uznaní choroby z povolania\nobsahuje:\na) evidenčné číslo,\nb) názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,\nc) meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu posudzovanej osoby,\ne) údaje o zamestnávateľovi posudzovanej osoby,\nf) názov pracoviska, profesiu a pracovné zaradenie posudzovanej osoby,\n\ng) číslo a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania,\nh) odôvodnenie a záver,\ni) odtlačok pečiatky špecializovaného pracoviska s uvedením špecializácie lekára a podpis lekára.\n12. Podľa § 203 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP) pri správnej žalobe fyzickej osoby\nnie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.\n13. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n14. Predmetom preskúmania kasačného súdu bol rozsudok krajského súdu, ktorý zamietol žalobu\nproti rozhodnutiu žalovanej, vydanému po zrušení pôvodného rozhodnutia žalovanej kasačným súdom.\nŽalovaná bola podľa ustanovenia § 250j ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku - procesného predpisu\núčinného ku dňu vydania rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/56/2014 viazaná právnym názorom\nsúdu.\n15. V zrušovacom rozsudku uviedol Najvyšší súd SR, že hoci pracovisko pracovného lekárstva v\nspráve z 09.01.1992 nezistilo profesionálnu chorobu z vibrácií, neskoršie odborné vyšetrenia, napr.\nneurologické dňa 22.05.1996 konštatuje vasoneurosis gravis HK bilat., dňa 04.01.1999 konštatuje\ndiagnózu chronickej vasoneurosis na horných končatinách. Z posudkov nie je zrejmé, na základe\nakých podkladov posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľ bol opakovane vyšetrený pre možnú\nchorobu z vibrácií. Skutočnosť, že navrhovateľ vykonával prácu baníka, teda zamestnanie s možným\nohrozením chorobou z povolania, však posudkoví lekári nevyhodnotili dostatočne a ich posudky sú z\ntoho dôvodu neúplné. Okolnosť, že navrhovateľ v uplynulom období neabsolvoval potrebné vyšetrenia,\ntotiž nezbavuje odporkyňu povinnosti zistiť skutočný stav presne a úplne a na ten účel si potrebné\npodklady zadovážiť (§ 195 ods. 1, § 196 ods. 1, § 156 ods. 1 písm. f/ zákona). V ďalšom konaní\nbude úlohou odporkyne zadovážiť si nový lekársky posudok v intenciách vyššie uvedeného v spolupráci\ns pracoviskom pracovného lekárstva, posúdiť pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na výkon\ndoterajšej činnosti baníka nielen z hľadiska postihnutia krčnej chrbtice, ale aj možnej choroby z povolania\na na tom základe o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu rozhodnúť znovu.\n16. Žalovaná si po zrušení jej pôvodného rozhodnutia zabezpečila znalecký posudok vypracovaný\nznalcom z odvetvia ortopédia. Účelom uvedeného znaleckého posudku bolo posúdiť a zodpovedať\notázky, či zdravotný stav žalobcu v zmysle poškodenia chrbtice je v priamej súvislosti s pracovným\núrazom z 12.11.1991 a ak áno, či následkom pracovného úrazu mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného\nstavu žalobcu po 01.01.2004. Znalec MUDr. S. K. v znaleckom posudku č. 1/2016 dospel k záveru, že\npoškodenie chrbtice žalobcu nie je v priamej súvislosti s pracovným úrazom z 12.11.1991, charakter jeho\npráce bol však jedným z predispozičných faktorov, vyvolávajúcich degeneratívne ochorenie chrbtice.\nOtázka týkajúca sa možnej choroby z povolania žalovanou znalcovi položená nebola. V lekárskej správe\nz 13.06.2016 sa posudkový lekár sociálneho poistenia venoval predovšetkým hodnoteniu pracovného\núrazu a čo sa týka choroby z povolania uviedol, že žalobca pracoval ako baník v podzemí do roku 1992\na po priznaní čiastočnej invalidity bol vyradený na povrch. V roku 1992 bol aj vyšetrený na oddelení\npracovného lekárstva, choroba z povolania ale u neho zistená nebola. V ďalšom období už nepracoval\nv riziku vibrácií ani preťažovania horných končatín a nebol už viac odoslaný na vyšetrenie na pracovné\nlekárstvo. V lekárskej správe medzi vyšetreniami bolo uvedené, že žalobca sa dostavil 11.02.2016 na\nkonzultáciu na oddelenie pracovného lekárstva, avšak lekárka pracovného lekárstva MUDr. D.T. N.\nnepredpokladá vzhľadom k pracovnej anamnéze žalobcu od roku 2003 vznik profesionálneho ochorenia\nz vibrácii.\n17. Takéto zhodnotenie žalobcovho zdravotného stavu považuje kasačný súd za nedostatočné\nnaplnenie záväzného pokynu, vysloveného v zrušovacom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.\n18. Bolo povinnosťou žalovanej posúdiť pokles žalobcovej schopnosti na výkon doterajšej činnosti\nbaníka tiež aj z hľadiska možnej choroby z povolania, a to po relevantnom zhodnotení lekárskych nálezov\nvydaných po roku 1992, kedy došlo k hodnoteniu vzniku profesionálnej choroby z vibrácií pracoviskom\npracovného lekárstva.\n\n19. Konzultáciu z 11.02.2016 za dostatočný podklad nemožno považovať, keďže z nej, okrem\nskutočnosti, že žalobca bol preradený na ľahkú prácu a preto lekár nepredpokladá vznik profesionálneho\nochorenia z vibrácií, nie je zrejmé odôvodnenie záveru. Choroba z povolania sa totiž môže prejaviť tiež\ns časovým oneskorením, preto nemožno považovať posúdenie z roku 1992 za nemenné, napriek tomu,\nže žalobca už následne v riziku vibrácií nepracoval.\n20. Konanie o uznaní choroby z povolania upravuje zákon č. 355/2007 Z. z., ktorý tak pri uznaní ako aj\nneuznaní choroby z povolania vyžaduje vydanie lekárskeho posudku o uznaní, resp. neuznaní choroby\nz povolania. Obligatórnou súčasťou tohto posudku je tiež odôvodnenie a záver o vzniku, resp. nevzniku\nchoroby z povolania. Takýto posudok v žalobcovom prípade nielenže nebol vydaný, ale žalovaná sa v\nlekárskej správe posudkového lekára opätovne odvolávala na posudzovanie z roku 1992.\n21. Vzhľadom na uvedené má kasačný súd za to, že žalovaná sa nedostatočne držala záväzného\nprávneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nedostatočne zistila skutočný stav veci.\nKasačný súd preto podľa § 462 ods. 2 SSP rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie\norgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n22. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že\núspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Sa/12/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "fbc3e618-4f2e-4430-af5c-5c608b1f04fa:5998a323-638c-4919-b5d8-310ef40ad74c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200255.1", "spisova_znacka": "7Ssk/6/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/6/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200255.1"}]}