{"guid": "7b10ee3f-b08a-48c9-8ba7-fd73dd8f8145:1fc79b76-12b3-42ca-b91c-7ac083978c92", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3016200396.1", "spisova_znacka": "7Asan/25/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Asan/25/2017 z 27. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2018, sp. zn. 7Asan/25/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3016200396.1", "identifikacne_cislo": "3016200396", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2018-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fc79b76-12b3-42ca-b91c-7ac083978c92", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200396.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200396.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200396.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Asan/25/2017\n3016200396\n27. 11. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:3016200396.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Viery Nevedelovej v právnej\nveci žalobcu: MK SKILL s.r.o., so sídlom Podmanín 75, Považská Bystrica, IČO: 46 096 094,\nprávne zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bickom, so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská\nBystrica proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej\ninšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSK/0239/99/2015 zo dňa 29. marca 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne zo dňa 15. augusta 2017, č. k. 11S/124/2016-52, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne zo dňa 15. augusta 2017, č. k. 11S/124/2016-52, z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania v celosti.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 15. augusta 2017, č. k.\n11S/124/2016-52, podľa § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 4 v spojení s § 194 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie - Ústredný\ninšpektorát SOI č. SK/0239/99/2015 zo dňa 29. marca 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\núplnú náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu zistil: Prvostupňový správny orgán v rámci výkonu inšpekcie dňa 13.01.2015 vykonal kontrolu\nprevádzky CAFE-GIORNO na adrese A., W. XXXX/XX patriacej žalobcovi, a to za prítomnosti V.\nN., účtujúcej čašníčky. Kontrolou bolo zistené, v prvom prípade nebola dodržaná správna miera u\npredávaného nápoja, keďže 35 ml Fernetu Stock v hodnote 1,31 € bolo účtovné ako 40 ml nápoja v\nhodnote 1,50 € a 36 ml Fernetu Stock v hodnote 1,35 € bolo účtovné ako 40 ml nápoja v hodnote 1,50\n€ a v druhom prípade označenie prevádzkovej jednotky žalobcu neobsahovalo obchodné meno a sídlo\nprevádzkovateľa. Výsledky kontroly boli premietnuté do Inšpekčného záznamu č. 054 313. Kontrolné\nzistenia boli podkladom na začatie správneho konania, ktoré bolo žalobcovi písomne oznámené\ndňa 11.02.2016. V oznámení o začatí správneho konania bol žalobca upovedomený o zistených\nnedostatkoch, vrátane ich právnej kvalifikácie, hroziaceho postihu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľa a súčasne bol poučený podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, vrátane možnosti podať\nvyjadrenie k veci\n\nv 8-dňovej lehote. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi rozhodnutím č.\nP/0004/03/2015 zo dňa 10. marca 2015 podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľov uložil žalobcovi\npokutu 400,- €. Vo včas podanom odvolaní žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci,\npovinnosť správneho orgánu dokázať vinu obvineného z priestupku a zásadu v pochybnostiach v\nprospech obvineného. Poukázal na skutočnosť, že z inšpekčného záznamu nie je zrejmé ako a čím\nmalo byť odobrané množstvo meraného nápoja a ako bol vzniknutý rozdiel zistený a aké boli použité\nmeracie postupy a meradlá. Žalobca mal tiež za to, že neboli preukázané všetky znaky skutkovej\npodstaty priestupku, za ktorý bola uložená pokuta. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým\nrozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04.04.2016. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nžalovaný dal za pravdu žalobcovi pokiaľ išlo o nedostatočne zistený skutkový stav veci pri porušení\npovinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho vypustil predmetné\nporušenie a za porušenie ostávajúcej povinnosti znížil pokutu na sumu 180,- €.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane\nspotrebiteľa), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. a/, § 15 ods. 1, písm. a/, § 24 ods. 1 a\nsúčasne v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len správny poriadok), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 18 ods. 1, v spojení s § 30 ods. 1\npísm. h/, postupom podľa ustanovení tretej časti prvej a druhej hlavy Správneho súdneho poriadku.\n4. Krajský súd uviedol, že v prejednávanom prípade správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 400,- € za dva správne delikty, ktorých sa dopustil s poukazom na § 24 ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľa porušením povinností podľa § 4 ods. 1 písm. a/ a § 15 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie.\nZmena bola vykonaná vypustením skutku, ktorého podstata spočívala v porušení povinnosti podľa §\n4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, z výrokovej časti bez samostatného rozhodnutia a\nuložením pokuty 200,- € len za skutok, ktorého sa žalobca dopustil porušením ustanovenia § 15 ods.\n1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa.\n5. Uvedený procesný postup žalovaného správny súd vyhodnotil ako nezákonný. Správny súd\nkonštatoval, že v prípade, ak odvolací orgán dospeje k presvedčeniu, že na vyvodenie zodpovednosti\nvoči žalobcovi za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa\nnebol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, čo vyvoláva\ndôvodné pochybnosti, či sa vôbec skutok stal, a za situácie, že správne konanie o uloženie sankcie\nvoči žalobcovi bolo začaté z podnetu konajúceho správneho orgánu, bolo povinnosťou žalovaného\nako druhostupňového správneho orgánu rozhodujúceho o odvolaní zastaviť konanie v časti porušenia\npovinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa osobitným rozhodnutím, resp.\nvýrokom, tak ako to ukladá § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku, nakoľko odpadol dôvod a\nzmysel ďalšieho konania v tejto časti. Uvedeným postupom sa na úrovni odvolacieho orgánu zákonným\nspôsobom nerozhodlo o celom predmete konania vedeného pred správnymi orgánmi a začatého na ich\npodnet, v dôsledku čoho nebola zachovaná totožnosť skutku na oboch stupňoch konania. V dôsledku\nuvedeného postupu odvolací správny orgán ukladal pokutu len za jeden z dvoch správnych deliktov, za\nktoré bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom braný na zodpovednosť, a to bez toho, aby sa na\npodklade podaného odvolania zákonným spôsobom vysporiadal so zvyškom prejednávanej veci.\n6. V danej súvislosti správny súd poznamenal, že správne orgány musia vychádzať zo základného\npredpokladu, že prvostupňovým správnym orgánom skutkovo ustálený a založený predmet konania\npozostávajúci z protiprávnych konaní žalobcu, resp. z účasti žalobcu na nich, musí byť zachovaný od\nzačatia konania o uložení sankcie až po jeho právoplatné skončenie. Predmetom záujmu je konanie\nžalobcu, teda skutok a nie samotný správny delikt, ktorý je len právnym pomenovaním samotného\nskutku, resp. právnym vyjadrením a kvalifikovaním. Preto bolo a je povinnosťou odvolacieho orgánu,\nktorý rozhoduje s konečnou platnosťou, aby sa vysporiadal s celým rozsahom predmetu konania,\nresp. vyčerpal celé meritum veci, a to spôsobom, ktorý mu ukladá zákon o správnom konaní (správny\nporiadok).\n7. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svojim nezákonným postupom a rozhodnutím tak privodil\nprotiprávny stav, že za správny delikt spáchaný porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ zákona\n\no ochrane spotrebiteľa sa uložila jedna sankcia a za správny delikt spáchaný porušením povinnosti\npodľa § 15 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa druhá sankcia, čo znamená nerešpektovanie\nabsorpčnej zásady ako jednej zo základných zásad pre ukladanie trestu a s poukazom na § 195 písm.\nd/ SSP aj sankcií v správnom trestaní. V zmysle uvedenej zásady za spáchanie dvoch alebo viacerých\nsprávnych deliktov sa ukladá len jeden trest, resp. sankci, a to podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na\nsprávny delikt, z nich najprísnejšie postihovaný.\n8. Správny súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho správneho orgánu došlo k podstatnej\nvade konania majúcej za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. g/, § 191 ods. 4\nSSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP).\n9. Žalobnú námietku, podľa ktorej žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre\nrozpor výroku s obsahom odôvodnenia, správny súd ju vyhodnotil za nedôvodnú. Uviedol, že z výrokovej\nčasti napadnutého rozhodnutia, ktorá ako jediná je záväzná pre účastníkov administratívneho konania,\njasne vyplýva, že pôvodná výška pokuty 400,- € sa znížila, zmenila na sumu 200,- €. To znamená, že\núdaj o výške pokuty 180,- € uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je len zrejmou chybou v\npísaní, ktorá nerobí preskúmavané rozhodnutie nezákonným.\n10. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania (§ 168 SSP) dôvodiac, že žalobca aj napriek nedôvodnosti jeho žalobnej\nnámietky bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).\nII.\nKasačná sťažnosť žalovaného\n11. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nNavrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.\naugusta 2017, č. k. 11S/124/2016-52, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal\nnáhradu trov konania.\n12. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaný namietal, že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe (§ 440 ods. 1 písm. i/ S.s.p.)\n13. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou a záverom správneho súdu, že žalovaný svojím nezákonným\npostupom a rozhodnutím privodil protiprávny stav, že za správny delikt spáchaný porušením § 4 ods. 1\npísm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa uložila jedna sankcia a za správny delikt spáchaný porušením\npovinností podľa § 15 ods. 1 písm. a/ tohto zákona druhá sankcia, čo znamená nerešpektovanie\nabsorpčnej zásady ako jednej zo základných zásad pre ukladanie trestu a s poukazom na § 195 písm.\nd/ SSP aj sankcií v správnom trestaní.\n14. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 47 ods. 2 a v § 59 ods. 1 správneho poriadku žalovaný\nvyslovil názor, že výrok žalobou napadnutého rozhodnutia č. SK/0239/99/2015 zo dňa 29. marca\n2016 je v súlade so zásadou právnej istoty rozhodnutí správnych orgánov. Zdôraznil, že v správnom\nkonaní sa uplatňuje zásada jednotnosti konania, v zmysle ktorej je správne konanie jediným celkom\nod podania až po jeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní\nnemožno posudzovať individuálne, keďže sa jedná o rozhodnutie v tej istej veci, ale je potrebné\nich vykladať v ich vzájomnych súvislostiach a nie samostatne. Dal do pozornosti, že rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu spolu navzájom súvisia.\nDôvodil, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. P/0004/03/2015 zo dňa 10. marca 2015\nv plnom rozsahu spĺňa všetky náležitosti výroku rozhodnutia, a teda sú v ňom presne špecifikované\nskutky s uvedením miesta, času a spôsob spáchania spolu s právnym vyhodnotením. Žalovaný mal za\nto, že výrok napadnutého rozhodnutia logicky a vecne nadväzuje na výrok prvostupňového rozhodnutia\nsprávneho orgánu, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený a s ktorým tvorí jeden celok. Žalovaný ďalej\nuviedol, že vo výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyslovil, že napadnuté rozhodnutie mení vo\nvýrokovej časti ako aj v príslušnej časti odôvodnenia tak, že pokutu uložil za porušenie povinnosti podľa\n\n§ 15 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a konkretizoval aj výšku uloženej pokuty, teda konkretizoval\nporušenú povinnosť, za ktorú bola uložená pokuta, ako aj výšku pokuty, t.j. spôsob vykonanej zmeny.\nĎalej upriamil pozornosť na obsah samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom je\nchronologicky jasne uvedený priebeh daného správneho konania. Zastával názor, že aj argumentácia\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s výrokovou časťou rozhodnutia a je s ňou v\nsúlade a nie je pre žalobcu nezrozumiteľnou. Poukazom na uvedené žalovaný mal za to, že krajský súd\nvydal rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n15. Žalovaný ďalej vytýkal správnemu súdu, že napadnutým rozsudkom došlo k odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. V danej súvislosti dal do pozornosti rozsudky Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1Sžd 26/2011, sp. zn. 3Sžo 154/2015 z 22.03.2017, sp. zn. 6Sžo 208/2010 zo dňa 24.08.2011,\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S 166/2012 zo dňa 11.04.2014, rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4S 96/2010 zo dňa 03.08.2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 1S 300/2013 zo dňa 04.02.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 163/2015 zo\ndňa 30.03.2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 39/2012 zo dňa 29.05.2013 a rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 21/2013 zo dňa 27. novembra 2013.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného\n16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti podanej žalovaným navrhoval, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Napadnutý rozsudok krajského\nsúdu považoval za vecne správny, dôkladne odôvodnený, s ktorým odôvodnením sa plne stotožnil.\nKasačnú sťažnosť žalovaného považoval za nedôvodnú. K tvrdeniu žalovaného vo vzťahu k zásade\njednotnosti konania žalobca uviedol, že uplatnenie tejto zásady nemá nič spoločné s totožnosťou skutku\na ukladaním sankcií za správne delikty, v ktorej súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého\nrozsudku v bodoch 26 a 27, kde správny súd dôkladne vysvetlil, v čom žalovaný pochybil.\n17. Žalobca nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalovaného, že napadnutým rozsudkom došlo k odklonu\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Podľa názoru žalobcu rozhodnutia súdov, na ktoré\nžalovaný v kasačnej sťažnosti poukázal, sa netýkajú obdobných vecí a nie sú v jeho prípade použiteľné.\nTvrdil, že v danom prípade, ak žalobca spáchal viacero správnych deliktov, správny orgán mal\npostupovať v zmysle absorpčnej zásady uplatňujúcej v trestnom konaní a uložiť mu jednu sankciu, a to za\nsprávny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Poukázal na to, že túto skutočnosť v rámci správneho konania\nnamietal. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 79/2010 z 18.01.2011,\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 9/2010 z 16.02.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 8Sž 18/2011.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n18. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci\nv zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom\nsúdnictve.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nS.s.p. ), kasačnú sťažnosť žalovaného prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.)\na dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n20. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nzo dňa 15. augusta 2017, č. k. 11S/124/2016-52, ktorým krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 4 v spojení s § 194 ods. 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie a rozhodnutie.\n\n21. Predmetom preskumavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie - Ústredný inšpektorát SOI č. SK/0239/99/2015 zo dňa 29. marca 2016,\nktorým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi č. P/0004/03/2015 zo dňa 10. marca 2015 tak, že\nnapadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti ako aj v príslušnej časti odôvodnenia mení tak, že za porušenie\npovinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, zistené pri kontrole uskutočnenej\ndňa 13.01.2015 v prevádzke „Y. sa účastníkovi konania - žalobcovi ukladá peňažná pokuta 200,- eur.\n22. Prvostupňový správny orgán - Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi\nuvedeným rozhodnutím (č. P/0004/03/2015 zo dňa 10. marca 2015) podľa § 24 ods. 1 zákona o\nochrane spotrebiteľa uložil žalobcovi pokutu 400,- eur za porušenie povinnosti predávajúceho predávať\nvýrobky v správnej miere (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa) a za porušenie povinnosti\npredávajúceho na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne uviesť predpísané údaje (§ 15 ods.\n1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa), ktorých porušení zákona sa dopustil na skutkovom základe\nuvedenom v tomto rozhodnutí.\n23. Najvyšší súd zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu posudzoval na základe skutkových\nzistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, ktoré uvádza krajský súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, ktoré z tohto dôvodu najvyšší súd už neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n24. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu považuje\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby\nneopakoval skutočnosti účastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci\nuvádza nasledovné.\n25. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)\n26. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 S.s.p.)\n27. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 S.s.p.)\n28. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n29. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n30. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 S.s.p.)\n\n31. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto\nhlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe. (§ 194 ods. 1, 2 S.s.p.)\n32. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o\nskúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej\nlehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne\nkonanie. (§ 195 písm. b/ S.s.p.)\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n33. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu sankcionovaný podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností\nustanovených v ust. § 4 ods. 1 písm. a/ a v ust. § 15 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona uložením\npeňažnej pokuty vo výške 400,- eur.\n34. Krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle ust. § 195 písm. d/ S.s.p.,\nz dôvodu, že porušením absorpčnej zásady ako jednej zo základných zásad pre ukladanie trestu\na aj sankcií v správnom trestaní, došlo postupom žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu k\npodstatnej vade konania majúcej za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. S uvedeným\nprávnym posúdením správneho súdu sa kasačný súd stotožňuje.\n35. V predmetnej veci sa bezpochyby jedná o administratívne trestanie, nakoľko žalobca bol postihnutý\nza iný správny delikt a bola mu uložená sankcia. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť\nžalovaného na to, že najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že trestnoprávne princípy sa\nanalogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty\nprávnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako\ntrestný postih za trestné činy (bližšie pozri rozhodnutia najvyššieho súdu napr. sp. zn. 3Sžn 68/2004,\n3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008). Takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ľudských právach a základných slobodách (ďalej len Dohovor) (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.),\nkeď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej\núpravy plynie záver o nutnosti poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a\ntrestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\nadministratívna zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti. V tejto súvislosti najvyšší súd tiež\nupriamuje pozornosť na to, že aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych\nsankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov,\nodporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve a aj v praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z\ntohto odporúčania. V zmysle tohto odporúčania jeho právna úprava sa vzťahuje na správne akty, ktorými\nsa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo\niné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu\nsa považujú za správne sankcie.\n36. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa,\npostupom podľa ustanovení správneho poriadku, pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o\nňom ako aj pri ukladaní sankcie je povinný pre nedostatok špeciálnej úpravy postupovať „analogiae\nlegis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok ).\nZ uvedených dôvodov vo výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o porušení právnej\npovinnosti, stanovenej zákonom, účastníkom konania (výrok o vine), je povinnosťou správneho orgánu\nurčitým a zrozumiteľným spôsobom uviesť, akého porušenia právnej povinnosti sa účastník dopustil\nopisom skutku, ktorým sa porušenia, kladeného mu za vinu, dopustil a uvedením ustanovenia zákona\nskutkovej podstaty, ktorú účastník konania skutkom naplnil a súčasne určením sankcie, ktorú správny\norgán účastníkovi konania za uvedené porušenie právnej povinnosti ukladá (výrok o treste). Vychádzajúc\nz uvedeného povinnosťou správneho orgánu konajúceho a rozhodujúceho v konaní o administratívnom\ntrestaní je nielen postupovať podľa trestnoprávnych zásad obsiahnutých v trestnoprávnej úprave, ale aj\nich rozhodnutia musia spĺňať kritéria v súlade s trestnoprávnou úpravou.\n\n37. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych\ndeliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu\nviacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť\n„analogiae legis“tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest\npohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo\npri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží\npodľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým\ns ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku\nktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie teda v danom prípade treba\naplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa\nustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.\n38. Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu správne orgány oboch stupňov touto zásadou sa\npri ukladaní sankcie za nimi zistené dva správne delikty neriadili. Ak správny orgán teda bol toho názoru,\nže žalobca spáchal viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za\nsprávny delikt najprísnejšie postihnuteľný a táto skutočnosť mala byť určitým a zrozumiteľným spôsobom\npriamo uvedená vo výroku rozhodnutia a dôvodnosť úhrnného trestu mala byť odôvodnená v odôvodnení\nsprávneho rozhodnutia. Konajúce správne orgány mali teda postupovať pri zisťovaní a objasňovaní\nprotiprávnych konaní žalobcu v súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku, na ktorý odkazuje\n§ 27 zákona č. 250/2007 Z.z. a pri rozhodovaní o jeho vine a uložení sankcie pri nedostatku špeciálnej\nzákonnej úpravy postupovať analogicky podľa trestnoprávnej úpravy, ktorý výklad by bol súladný s § 46\nsprávneho poriadku v spojení čl. 6 ods. 1 Dohovoru a s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n39. Vzhľadom k uvedenému povinnosťou správneho orgánu v konaní administratívneho trestania je v\nkaždom štádiu konania rozhodnúť o celom predmete konania. Pokiaľ v odvolacom správnom konaní\nžalovaný správny orgán mienil upustiť od postihu žalobcu za porušenie právnej povinnosti podľa §\n4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, kladenej mu za vinu, takéto jeho rozhodnutie mal\nv súlade s trestnoprávnou úpravou vyjadriť vo výroku napadnutého rozhodnutia. Výrok napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové správne rozhodnutie o vine a treste, je nezlučiteľné\nz trestnoprávnymi zásadami trestania nielen podľa trestnoprávnej úpravy Slovenskej republiky, ale je\nnezlučiteľné aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Argumentácia žalovaného, že v správnom konaní sa\nuplatňuje zásada jednotnosti konania, v zmysle ktorej je správne konanie jediným celkom od podania\naž po jeho právoplatné ukončenie, v zmysle uvedeného je preto právne irelevantná.\n40. Najvyšší súd po vyhodnotení kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu vzhľadom k\nuvedenému vyššie konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n41. Z dôvodov vyššie uvedených, najvyšší súd ako súd kasačný dospel k záveru, že námietky\nžalovaného uvedené v jeho kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom kasačný súd kasačnú sťažnosť\nžalovaného podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n42. Kasačný súd o náhrade trov kasačného konania rozhodoval podľa právnej úpravy ustanovenej v §\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.. Žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov\ntohto konania v celom rozsahu, keďže žalobca bol v konaní úspešný.\n43. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}