{"guid": "b76b7087-5682-4fd4-a140-aa265cbfce3c:2369381d-3876-4823-bdbe-e3277bcd2384", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3016200300.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/56/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/56/2017 z 27. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 3Sžfk/56/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3016200300.1", "identifikacne_cislo": "3016200300", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-12", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2369381d-3876-4823-bdbe-e3277bcd2384", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200300.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200300.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200300.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/56/2017\n3016200300\n27. 09. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:3016200300.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členiek\nsenátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Eriky Čanádyovej právnej veci žalobcu: Inštitút aplikovaného\nmanažmentu, Jesenského 2, Trenčín, IČO: 42 151 376, právne zastúpený: BARRISTER LEGAL\ns.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti sťažovateľovi (predtým\nžalovanému): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102461547/2016 zo dňa 29. januára 2016, v spojení\ns rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 20940134/2015 zo dňa 6. októbra 2015, o kasačnej sťažnosti\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/93/2016-61 zo dňa 25. apríla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/93/2016-61 zo dňa 25.\napríla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom č. k. 11S/93/2016-61 zo dňa 25. apríla 2017 Krajský súd v Trenčíne podľa § 191 ods.\n1 písm. g) v spojení s ods. 3 písm. a) a s ods. 4 cit. ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z., Správny\nsúdny poriadok (ďalej len SSP) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102461547/2016 zo dňa 29. januára\n2016, ako i rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 20940134/2015 zo dňa 6. októbra 2015 a vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým\nžalobcovi určil rozdiel dane z príjmu právnickej osoby v sume 58.687,54 € za zdaňovacie obdobie roka\n2012.\n3. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane začal u žalobcu kontrolu dane\nz príjmu právnickej osoby dňa 25. 06. 2014. V daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za rok\n2012 žalobca vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 339.410,58 €, z čoho výsledok z\nhlavnej nezdanenej činnosti predstavoval 299.881,79 € a výsledok zo zdanenej činnosti 39.528,79 €. K\nnezdaniteľným príjmom vo výške 445.063,57 € priradil výdavky vo výške 145.181,78 € a daň na úhradu\nvykázal vo výške 7.501,43 €.\n4. Žalobca je občianskym združením, ktorého hlavným cieľom, podľa stanov zo dňa 28.02.2011, je\nrozvoj vzdelania a vedy prostredníctvom projektov, ktoré majú charakter základného a aplikovateľného\nvýskumu a vychádzajú z návrhov bádateľských tímov aj jednotlivcov. Na priblíženie činnosti žalobcu\na jeho spolupráce s ostatnými daňovými subjektami žalobca predložil správcovi dane vyjadrenie s\ndôkazmi, z ktorých vyplynulo, že žalobca v režime oslobodenia od dane vykonával činnosti popísané\nv bode 9 písm. a) až g) rozsudku.\n\n5. Správca dane z predložených podkladov zistil, že žalobca do základu dane nezahrnul príjmy vo výške\n9.000 €, plynúce z vyhotovenia čiernobielych kópií, ktoré fakturoval Vysokej škole faktúrami č. 067/2012\nzo dňa 16.07.2012 a č.107/2012 zo dňa 31. 12. 2012. Cestou dožiadania bol vypočutý splnomocnený\nzástupca vysokej školy, predmetom ktorého bolo preverenie spolupráce žalobcu s menovanou vysokou\nškolou. V rámci ústneho pojednávania, o ktorom nebol žalobca vopred upovedomený Ing. Z. objasnil\na spresnil náplň činnosti žalobcu, ktorú vykonával v prospech centra alebo vysokej školy. Správca\ndane oboznámil žalobcu s predbežnými kontrolnými zisteniami podaním zo dňa 06. 05. 2015. O\nvýsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 20. 05. 2015, ktorý bol spoločne s\nvýzvou doručený žalobcovi dňa 12. 06. 2015. Žalobca reagoval listom zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom\nspochybňoval právny názor správcu dane, že činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku je\npodnikaním, z ktorého príjem podlieha dani a to aj vtedy, ak sa jedná o napĺňanie hlavného cieľa žalobcu,\nna ktorý bol zriadený. Prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly sa žalobca nezúčastnil.\n6. S prihliadnutím na dôkazy zabezpečené správnymi orgánmi súd zistil, že žalobca v predmetnom\nzdaňovacom období za odplatu dodal tovary a služby právnym subjektom. Z dôvodov pochybnosti\nsprávcu dane o zaradení príjmov do režimu oslobodenia od dane žalobca poskytol všeobecné\na nekonkrétne vyjadrenia, z ktorých nebol zrejmý presný predmet dodania. Vypočutý svedok,\nsplnomocnený zástupca vysokej školy poskytol informácie, ktoré boli podstatné pre správne určenie\ndane. Správca dane o plánovanom výsluchu žalobcu vopred neupovedomil, čím zaťažil správu daní\nzávažným procesným pochybením.\n7. Správny súd poukázal na okolnosť, že podstatou dokazovania je jeho zákonnosť, pričom za dôkaz\nmôže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v súlade s právnymi predpismi. Ak má\nkonkrétna fyzická osoba, odlišná od účastníka správneho konania reprodukovať informácie dôležité\npre rozhodovanie vo veci, ktoré získala vlastným zmyslovým vnímaním, je potrebné takéto poznatky\nobstarať jediným zákonným spôsobom, a to osobným výsluchom tejto osoby ako svedka, o ktorom o\nmieste a termíne konania musia byť účastníci administratívneho konania vopred upovedomení. V danom\nprípade nebol žalobca o výsluchu svedka vopred upovedomený v rozpore s § 25 ods. 4 daňového\nporiadku, čím mu bolo znemožnené realizovať jeho zákonné práva na obhajobu (byť prítomný pri\nvýsluchu svedka a klásť mu otázky). Informácie, ktoré vyplynuli z takejto svedeckej výpovede boli\nzískané spôsobom a postupom odporujúcim zákonu. Správny súd na základe uvedeného vyhodnotil\nnámietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti výsluchu svedka Ing. M. Z. ako dôvodnú a správcom dane\nvykonaný výsluch uvedenej osoby predstavuje nezákonný dôkaz, nepoužiteľný v konaní. Postupom\nsprávcu dane bol závažným spôsobom porušený zákon a tento nedostatok neodstránil ani žalovaný.\n8. Správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.\n9. Voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. g) SSP, t. j. nesprávneho právneho posúdenia veci.\n10. S rozsudkom krajského súdu sa sťažovateľ nestotožnil, pretože v danom konaní nebol Ing. Z.\npredvolaný na podanie svedeckej výpovede a žalobca nebol ukrátený na žiadnych svojich právach. V\ntejto súvislosti poukázal na § 19, § 25 a § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\nv znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok). Miestne príslušný správca dane Daňový\núrad Bratislava vykonal so splnomocneným zástupcom Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej\nsprávy v Bratislave Ing. M. Z. ústne pojednávanie dňa 09. 04. 2015, o čom spísal zápisnicu. Predmetom\npojednávania bolo predloženie dokladov a preverenie dodávateľsko - odberateľských vzťahov so\nžalobcom. Zápisnica obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, o obsahu ktorej bol žalobca\noboznámený a poučený o svojich právach. Žalobca mal teda právo vyjadriť sa ku skutočnostiam\nzisteným počas daňovej kontroly a mal právo navrhnúť opakovane vypočuť Ing. Z., ale už v postavení\nsvedka, s cieľom klásť mu otázky. Žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole\nnepodal žiaden návrh na vypočutie Ing. Z. ako svedka. Naopak, žalobca sa počas daňovej kontroly\nchoval pasívne a poskytoval len všeobecné a nekonkrétne vyjadrenia. Rovnako aj vyjadrenia Ing. Z.\nna ústnom pojednávaní boli veľmi všeobecné a nekonkrétne. Žalobca v daňovom konaní nepredložil\ntaké dôkazy alebo relevantné tvrdenia, ktorých posúdenie by záviselo práve od výsluchu uvedeného\nsvedka. Žalobca mal možnosť sa k výsluchu svedka vyjadriť, dať návrhy na doplnenie dokazovania.\nMohol využiť aj iné dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že všetky sporné príjmy\nsú príjmami oslobodenými od dane. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\n\nzn. 1Sžf/111/2015 zo dňa 11. apríla 2017. Pokiaľ teda krajský súd tvrdí, že ústne pojednávanie s Ing. Z.\nje nezákonný dôkaz a nemožno ho v daňovom konaní použiť, jeho prístup je prísne formálny.\n11. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, alebo aby ho zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n12. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s tvrdeniami žalovaného\nnestotožňuje a kasačná sťažnosť je podaná nedôvodne. Tvrdenie žalovaného, že Ing. M. Z. sa\nnezúčastnil ústneho pojednávania v postavení svedka nemá oporu v zákone. Ustanovenie § 19\ndaňového poriadku nestanovuje samostatný inštitút ústneho pojednávania. Ústne pojednávanie možno\ndefinovať ako úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, a na ktorom sa vykonávajú dôkazné\nprostriedky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ústne pojednávanie je procesný postup, na ktorom\nsa vykonáva dôkazný prostriedok, ktorými je v uvedenom prípade výsluch svedka.\n13. Žalobca opätovne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený\nvo viacerých rozhodnutiach v rovnakej právnej veci: č. k. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/33/2012,\n6Sžfk/34/2012 zo dňa 20. 6. 2012, v ktorom zaujal stanovisko, podľa ktorého, ak sa má fyzická osoba v\ndaňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa\no výsluch svedka. V danom prípade najvyšší súd jednoznačne zodpovedal základnú otázku, či je nutné\npočas daňovej kontroly vždy oboznámiť účastníka s tým, že bude vypočutá osoba za účelom objasnenia\nskutkového stavu.\n14. Procesné pochybenie zo strany správcu dane nie je možné zhojiť tým, že správca dane s obsahom\nzápisnice o výsluchu žalobcu písomne oboznámil, ani tým, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť k\nvýsledkom daňovej kontroly, či navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov.\n15. Na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať\nústavne konformným spôsobom, čo znamená, umožniť účastníkovi konania, aby jeho vec bola\nprejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.\n16. Na základe uvedených dôvodov žiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol a\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj kasačný súd) ako súd príslušný podľa ust. § 11 písm.\ng) SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <., podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452\nods. 1 SSP.\n18. Podľa ust. § 440 písm. g) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n19. Predmetom skúmania kasačného súdu bolo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z hľadiska\nposúdenia, či vec bola správne právne posúdená z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie správou\ndaní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa\ntohto zákona alebo osobitných predpisov.\n21. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n22. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n23. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n24. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n25. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n26. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n27. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n28. Podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku, správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím\no možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych\nnásledkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil\nnebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.\n29. Podľa § 25 ods. 3 daňového poriadku, svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré\nsú utajovanými skutočnosťami, alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť\nmlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným\norgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.\n30. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca\nmá právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka\nvčas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.\n31. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné\nsprávcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.\n32. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\nklásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.\n33. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať\nsa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby\nv protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.\n34. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k záveru, že žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a jeho postup netrpia takými vadami, na ktoré musel prihliadať.\n\n35. Kasačný súd z obsahu spisu predloženého sťažovateľom zistil, že na základe oznámenia zo dňa\n15. 05. 2014 začala u žalobcu dňa 25. 06. 2014 daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roka 2012. Žalobca na výzvu správcu dane predložil požadované doklady\nna preukázanie preverovaných skutočností. Podaním zo dňa 02. 02. 2015 požiadal správca dane\nžalobcu dožiadaný Daňový úrad Bratislava o preverenie realizácie služieb poskytnutých žalobcom v\nprospech Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, s.r.o. Správca dane vo\nsvojej požiadavke uviedol, že doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD., štatutárny orgán žalobcu bol zároveň\nvedúcim katedry marketingu na predmetnej vysokej škole. Z tohto dôvodu žiadal poskytnúť informácie od\nkonateľky odberateľa služieb. Dožiadaný správca dane požiadal splnomocneného zástupcu predmetnej\nškoly o zodpovedanie otázok ohľadom spolupráce so žalobcom. Dňa 09. 04. 2015 sa na dožiadaný\ndaňový orgán dostavil splnomocnený zástupca Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej\nsprávy v Bratislave Ing. M. Z., za účelom podania vysvetlenia ohľadom preverovania dodávateľsko odberateľských vzťahov so žalobcom. Na ústnom pojednávaní okrem predloženia dokladov odpovedal\nna otázky ohľadom spolupráce s dodávateľom - žalobcom, napr., či spolupracoval so žalobcom\nv roku 2012, na základe akých zmlúv, aké pilotné kurzy realizovala predmetná vysoká škola a v\nakej oblasti, kto bol tvorcom a realizátorom kurzov z hľadiska obsahovej a technickej stránky, či\nuzatvoril so žalobcom na realizáciu predmetných kurzov zmluvu, prípadne aká služba bola poskytnutá\ndodávateľsky, kto bol realizátorom a tvorcom kurzov, či zamestnanec školy alebo externý lektor, kto bol\npriamym vykonávateľom poskytnutých služieb a čo bolo predmetom poskytnutej služby, o aké konkrétne\nadministratívne služby sa jednalo a kto bol priamym vykonávateľom administratívnych služieb, akú úlohu\nplnil žalobca pri poskytovaní predmetných služieb, či mal uzatvorenú zmluvu so žalobcom a čo bolo\npredmetom vyhotovených výtlačkov, ktoré vyplývali z predložených dokladov.\n36. Z protokolu č. 20254616/2015 zo dňa 20. 05. 2015 vyhotovenom správcom dane na základe\nzistení z daňovej kontroly vyplýva, že okrem písomne doložených dokladov a vyjadrení daňového\nsubjektu došlo k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu aj na základe dokladov a informácií\nposkytnutých splnomocneným zástupcom Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy,\ns. r. o., Bratislava. Ing. M. Z. poskytol informácie spočívajúce v špecifikácii žalobcom poskytnutých\nadministratívnych služieb, o konkrétnom poskytovateľovi e-learningových kurzov. Poskytnuté informácie\npotvrdili, že zo strany žalobcu došlo k fakturovanému plneniu. Z poskytnutých informácií nebolo zjavné,\nči splnomocnený zástupca prišiel do vzájomného osobného kontaktu so žalobcom, a či teda jeho\ninformácie, potvrdzujúce údaje poskytnuté samotným žalobcom vyplývajú z jeho osobného kontaktu\nso žalobcom. Informácie vychádzali najmä z predložených písomných dokladov, a to Servisnej zmluvy\nzo dňa 25. 10. 2011, čiastkových ústnych dohôd, Zmluvy o výkone administratívnych služieb s\nvysokoškolským bakalárskym štúdiom zo dňa 01. 09. 2004. Za odberateľa podpisovala - uzatvárala so\nžalobcom zmluvy prof. Ing. U. Z., CSc.\n37. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal postavenie splnomocneného zástupcu Vysokej\nškoly ekonómie a manažmentu verejnej správy, s. r. o., Bratislava ako svedka v daňovom konaní.\nUviedol, že predmetom ústneho pojednávania bolo predloženie dokladov a preverenie dodávateľsko\n- odberateľských vzťahov so žalobcom. Žalobca mal právo po tom, ako bol oboznámený s obsahom\nzápisnice vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a mal právo navrhnúť opakované vypočutie Ing. Z. v\npostavení svedka.\n38. Podľa všeobecnej definície pojmu „svedok“, za svedka sa považuje osoba, kto <.rá bola osobne <.\nprítomná <. pri <. nejakej udalosti, priamy <. pozorovateľ <. niečoho, kto <. niečo <. videl na vlastné\noči <.. Svedok je teda fyzická osoba, ktorá bola vyzvaná, aby ako svedok vypovedala o dôležitých\nskutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami.\n39. Z dokladov predložených žalobcom správcovi dane nevyplýva, že by Ing. M. Z. bol osobou, ktorá by\nuzatvárala zmluvný vzťah so žalobcom, ktorá by osobne preberala plnenie od žalobcu, a preto nemožno\nvyvodiť záver, že by dožiadanému správcovi dane poskytoval informácie ohľadom poznatkov získaných\nna základe vlastných zmyslových vnímaní, teda ako svedok. Ing. M. Z. vystupoval len ako splnomocnený\nzástupca odberateľa, poskytoval len údaje vyplývajúce z listinných dokladov zastúpeného a potvrdzoval\núdaje poskytnuté pri daňovej kontrole samotným žalobcom.\n40. Je zrejmé, že osobná prítomnosť žalobcu pri poskytovaní informácií v rámci ústneho pojednávania\ndňa 09. 04. 2015 by nedokázala ovplyvniť závery správcu dane ohľadom posúdenia zdaniteľnosti\n\nprijatých plnení, vyhodnotenia ich charakteru z hľadiska zdaniteľnosti, pretože splnomocnený zástupca\nodberateľa neposkytol odlišné údaje od tých, ktoré poskytol sám žalobca, zároveň nepodával informácie\nv postavení osoby, ktorá by osobne bola priamo alebo nepriamo účastná pri obchodných vzťahoch so\nžalobcom.\n41. Správca dane a žalovaný pri vyhodnotení predložených dokladov, dôkazných prostriedkov získaných\nv rámci výkonu daňovej kontroly vychádzal predovšetkým z vlastného preverovania charakteru a povahy\nposkytnutého plnenia, najmä s prihliadnutím na účel, pre ktorý bol žalobca, ako občianske združenie\nzriadený.\n42. Výpoveď Ing. M. Z. nepredstavovala taký dôkaz alebo tvrdenie, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie\nsprávcu dane. Jeho výpoveď bez ďalšieho preverenia jeho osobnej účasti na obchodných vzťahoch so\nžalobcom bola len ústnym vyjadrením skutočností vyplývajúcich z ním predložených listinných dôkazov.\nSprávca dane pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z výsledkov preverenia a vyhodnotenia získanej\ndokumentácie, pričom na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z.\no dani z príjmov v znení neskorších predpisov.\n43. Krajský súd v Trenčíne v bode 23. svojho rozsudku uviedol: \"Preto, ak má konkrétna fyzická osoba\nodlišná od účastníka správneho konania reprodukovať informácie dôležité pre rozhodovanie vo veci,\nktoré získala vlastným zmyslovým vnímaním, je potrebné takéto poznatky obstarať jediným zákonným\nspôsobom, a to osobným výsluchom tejto osoby ako svedka, o ktorom mieste a termíne konania musia\nbyť účastníci administratívneho konania, resp. ich zástupcovia vopred upovedomení.\" Z jeho rozsudku\nvšak nevyplýva, na základe akých úvah dospel správny súd k záveru, že informácie, ktoré poskytol Ing.\nM. Z. správcovi dane sú informáciami získanými vlastným zmyslovým vnímaním, a teda je ho potrebné\npovažovať za svedka. Správny súd sa vo svojom rozsudku nezaoberal správnosťou právnych záverov\nsprávcu dane a žalovaného, či príjmy žalobcu bolo možné považovať za príjmy oslobodené od dane a\nnezaoberal sa ďalšími hmotnoprávnymi námietkami žalobcu.\n44. Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa je dôvodná a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/93/2016-61 zo dňa 25.\napríla 2017 je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 462 ods. 1 SSP.\n45. Krajský súd v ďalšom konaní rozhodne zároveň o nároku na náhradu trov konania pred správnym\nsúdom aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nSvedok je fyzická osoba, ktorá bola vyzvaná, aby ako svedok vypovedala o dôležitých skutočnostiach,\nktoré vnímala svojimi zmyslami. Z dokladov predložených žalobcom správcovi dane nevyplýva, že by\nIng. Ľuboš Cibák bol osobou, ktorá by uzatvárala zmluvný vzťah so žalobcom, ktorá by osobne preberala\nplnenie od žalobcu, a preto nemožno vyvodiť záver, že by dožiadanému správcovi dane poskytoval\ninformácie ohľadom poznatkov získaných na základe vlastných zmyslových vnímaní, teda ako svedok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/93/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}