{"guid": "3f058068-13bf-444b-bbf4-70fa90c08125:a19cb593-d0a5-4258-936b-b6a4c3b15a1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3016200188.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/14/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/14/2017 z 21. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 3Sžfk/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3016200188.1", "identifikacne_cislo": "3016200188", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2018-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-104f.odsek-3", "nazov": "§ 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-104f.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-104f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-104f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a19cb593-d0a5-4258-936b-b6a4c3b15a1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200188.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200188.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200188.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/14/2017\n3016200188\n21. 03. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:3016200188.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu):\nMAKYTA a.s., so sídlom ul. 1. mája 882/46, Púchov, IČO: 31 599 168, zastúpeného: Advokátska\nkancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická č. 46, Trenčín, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 134031/2016 zo dňa 09.02.2016, o kasačnej sťažnosti proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/9/2016-59 zo dňa 23. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 13S/9/2016-59 zo dňa 23. novembra 2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 190\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 134031/2016 zo dňa 09.02.2016, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane Mesta Púchov č.\n070124/2/2013P/5 zo dňa 09.09.2014, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností za rok 2013\nv sume 172.997,31 € podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom\npoplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\no miestnych daniach), zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len\ndaňový poriadok) a Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 o miestnych daniach pre mesto Púchov\n(ďalej len VZN).\n2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že zo znenia správnej žaloby vyplynul spor\nohľadom zákonnosti výšky sadzieb dane zo stavieb za zdaňovacie obdobie roka 2013, ktoré boli\nsprávcom dane upravené vo VZN č. 9/2012. Je zrejmé, že podstata sporu netkvie v náležitom zistení\nskutkového stavu, ale v jeho právnom posúdení, presnejšie vo výklade ustanovenia § 12 ods. 2 v spojení\ns § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach, ktoré vstúpili do účinnosti od 01. 12. 2012.\n3. Správny súd zistil, že Mesto Púchov ako správca dane upravilo výšky sadzieb dane zo stavieb (vrátane\nostatných nehnuteľností) na rok 2013 vo VZN č. 9/2012, ktoré nadobudlo účinnosť od 01. 01. 2013. Tie\nsa pohybovali v rozpätí od 0,161 €/m2 do 6,40 €/m2. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou sadzbou\ndane zo stavieb predstavuje 39,75 - násobok.\n\n4. Pri výklade ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ktoré od 01. 12. 2012 limituje\nnajvyššiu sadzbu dane zo stavieb na 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, treba vychádzať\nz prechodnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach. Uvedené\nustanovenie, v prípade rozdielov sadzieb prevyšujúcich 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, s\núčinnosťou od 01. 12. 2012 stanovuje povinnosť správcu dane pri každej ďalšej zmene sadzieb postupne\nznížiť tento násobok rozdielu sadzieb. Nejedná sa o jednorazovú záležitosť, ale časovo nevymedzenú\núpravu násobku sadzieb smerom dole pre nasledujúce zdaňovacie obdobia. Zmenu priniesla novela\nzákona číslo 347/2013 Z.z., ktorá s účinnosťou od 01. 12. 2013, podľa ustanovení § 104g ods. 3 stanovila\npovinnosť dosiahnuť požadovaný maximálny 10-násobný rozdiel najneskôr pre zdaňovacie obdobie\n2024. Z uvedeného vyplýva, že správca dane pri úprave sadzieb dane zo stavieb na rok 2013 postupoval\nv súlade so zákonom.\n5. Na námietku žalobcu o nemožnosti spätného použitia VZN č. 9/2012 pri rozhodovaní o dani\nz nehnuteľností na rok 2013 v čase vydania napadnutého rozhodnutia o odvolaní z dôvodu jeho\nnahradenia VZN č. 4/2013, ktoré s účinnosťou od 01.01.2014 upravovalo sadzby dane na rok 2014 súd\nuviedol, že VZN č. 4/2013 bolo účinné až od 01.01.2014, a preto nemá spätné účinky do minulosti. V\nporadí ďalšie VZN nemôže nahradiť žalobcom spochybňované VZN č. 9/2012, ktoré upravovalo sadzby\ndane na rok 2013. Vyjadril súhlas s argumentáciou žalovaného, že pre použitie tej, ktorej právnej úpravy\nje rozhodujúci moment vzniku daňovej povinnosti. Žalovaný preto správne aplikoval pri rozhodovaní\nprávny predpis účinný k dátumu 01.01.2013, ktorý bol v zmysle § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach\nrozhodujúci pre vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2013.\n6. Oneskorené predloženie veci žalovanému ako odvolaciemu orgánu nemalo vplyv na zákonnosť a\nvecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože zákon s uplynutím 30 dňovej lehoty nespája žiadne\nprávne účinky, resp. následky.\n7. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov je potrebné brať ako jeden celok\nz dôvodu nadväznosti rozhodnutia odvolacieho orgánu na rozhodnutie prvostupňového. Správny súd\nposudzoval preto preskúmavané rozhodnutia ako jeden celok a dospel k záveru, že tieto obsahujú\nvšetky zákonné náležitosti a vo svojej jednote dávajú odpovede na všetky zásadné skutkové aj právne\notázky. Požiadavka žalobcu, aby žalovaný pri rozhodovaní o výške dane zobral do úvahy výšku už sčasti\nzaplatenej dane nemá zákonný ani logický podklad a môže mať vplyv len na prípadnú exekúciu dane,\nresp. jej zaplatenie, ale nie na proces jej vyrubenia, pre ktorý sú rozhodujúce okolnosti v čase vzniku\ndaňovej povinnosti.\n8. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, žalobu zamietol a úspešnému žalovanému\nnepriznal náhradu trov konania.\n9. Voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť\nz dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.\n10. Podľa sťažovateľa rozhodnutie krajského súdu nie je vecne ani právne správne, keďže vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata sporu tkvie v právnom posúdení zákonnosti VZN\nč. 9/2012, z ktorého následne vychádza nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca považuje\nzdôvodnenie napadnutého rozhodnutia ohľadom produkovanej argumentácie v podanej žalobe za\nnedostatočné. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie zákonnosti VZN č. 9/2012 súdom.\nV tomto smere poukázal na protest prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sp. zn. Pd\n16/2013 zo dňa 10. 5. 2013, s ktorým sa stotožnil, v ktorom je presne zdôvodnené, prečo mesto Púchov\nnemohlo postupovať v súlade s ustanovením § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach a nepostačovalo\niba postupne znížiť násobok rozdielu medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane. Bolo to práve z\ndôvodu, že prijatím nového VZN číslo 9/2012 nedochádza k žiadnej zmene sadzieb dane schváleného\nVZN podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ale k schváleniu dane podľa úpravy platnej a účinnej od\n01. 12. 2012, lebo predchádzajúce VZN č. 4/2011 bolo zrušené a nie zmenené schválením VZN č.\n9/2012. Napadnutý rozsudok nezdôvodnil, prečo považuje prijatie VZN č. 9/2012 za zmenu sadzieb\ndane VZN, schváleného podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Súd nezdôvodnil, prečo nie je možné\nuvedené považovať, v súlade s právnym názorom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, za nové\nrozhodnutie mesta Púchov, na ktoré sa ustanovenie § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach o\npostupnom znižovaní rozdielov v sadzbách daní nevzťahuje.\n\n11. Sťažovateľ namietal aj nedostatočné odôvodnenie súdu o otázke nemožnosti spätného použitia VZN\nč. 9/2012 pri rozhodovaní o dani z nehnuteľností na rok 2013, v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nZastával názor, že súd mal jednoznačne za preukázané, že VZN č. 9/2012 bolo nahradené schváleným\nVZN č. 4/2013. Uvedené sa priamo konštatuje v záhlaví VZN č. 4/2013. Zastáva názor, že ukladať\npovinnosti orgánmi verejnej moci je možné len na základe platných a účinných právnych noriem. Mesto\nPúchov ako správca dane samo zapríčinilo stav, keď zrušilo právnu normu upravujúcu zvýšenú sadzbu\ndane pre zdaňovacie obdobie roka 2013, prijatím nového VZN č. 4/2013, ktoré nahradilo VZN č. 9/2012,\navšak sadzbu dane pre rok 2013 zabudlo upraviť.\n12. Sťažovateľ naďalej trval na námietke, že obe rozhodnutia orgánov verejnej moci sú nedostatočne\nodôvodnené a z tohto dôvodu nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.\n13. Sťažovateľ na základe uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na\nnáhradu trov sťažovateľa, prípadne, aby rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania.\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 09. 02. 2017 uviedol, že v plnom\nrozsahu zotrváva na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojom\nstanovisku k žalobe. Zdôraznil, že pre vyrubenie dane z nehnuteľností sú určujúce dve skutočnosti\na to, že nehnuteľnosti sú predmetom dane a daňový subjekt je ich vlastníkom, nájomcom, správcom\nči užívateľom. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že v tomto prípade boli\nsplnené zákonné podmienky pre vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2013. Z ustanovení zákona\no miestnych daniach vyplýva, že správca dane má kompetenciu vo Všeobecne záväznom nariadení,\ns účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia, zmeniť sadzbu dane zo stavieb, ktorú\nurčuje § 12 ods. 1 zákona o miestnych daniach tak, že výšku dane stanovenú zákonom môže podľa\nmiestnych podmienok zvýšiť alebo znížiť, prípadne môže určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy\nstavieb. Ustanovenie § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach jedná o zmene sadzby dane, nie o\nzmene právnej normy (VZN). Ak správca dane všeobecne záväzným nariadením alebo jeho dodatkom\nzmení sadzby dane, považuje sa táto zmena za ďalšiu zmenu sadzby dane. Vychádzajúc z tohto\nustanovenia je správca dane povinný znížiť sadzbu dane zo stavieb pri každej ďalšej zmene. Zákon\no miestnych daniach v uvedenom ustanovení neurčuje lehoty, dokedy má správca dane sadzbu dane\nzo stavieb znížiť na desaťnásobok a neurčuje ani najmenšiu hodnotu zníženia dane. Správca dane\npostupoval pri stanovení sadzieb dane zo stavieb vo VZN na rok 2013 v súlade s § 104f ods. 3 zákona\no miestnych daniach. Násobok medzi najnižšou sadzbou dane zo stavieb a najvyššou sadzbou dane\nzo stavieb ustanovenú správcom dane vo VZN č. 4/2011 podľa zákona o miestnych daniach v znení\núčinnom do 30. 11. 2012 bol vo výške 40 - násobku. Správca dane vo VZN č. 9/2012 znížil tento násobok\nna hodnotu 39,75 - násobku. Sadzba dane bola teda stanovená v súlade so zákonom o miestnych\ndaniach.\n15. Protestu prokurátora, na ktoré poukázal sťažovateľ, Mestské zastupiteľstvo mesta Púchov\nnevyhovelo. V nadväznosti na § 250zfa O.s.p. poukázal na okolnosť, že všeobecne záväzné nariadenie,\njeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť až dňom nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia súdu. Žalobca nepredložil správcovi dane ani žalovanému do vydania žalobou napadnutého\nrozhodnutia dôkaz o podaní návrhu na súd, právoplatné rozhodnutie súdu o nezákonnosti VZN č. 9/2012,\nprípadne jeho časti, u sadzieb dane zo stavieb, uvedenej v predmetnom VZN. To znamená, že v čase\nvydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo VZN č. 9/2012, aj v časti dane zo stavieb\nnapadnutej žalobcom platné.\n16. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým\nbolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktoré vychádzalo z VZN č. 9/2012 (ktoré podľa žalobcu v\nčase rozhodnutia žalovaného stratilo platnosť, a teda aj účinnosť, pretože ho nahradilo nové VZN), tak\nna daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu sa použijú\nprávne predpisy platné v čase vzniku daňovej povinnosti. Skutočnosť rozhodujúca pre vyrubenie dane\nz nehnuteľností na rok 2013 nastala k 01.01.2013 a daňové konanie sa teda riadi právnymi predpismi\nplatnými k 01.01.2013, nie predpismi platnými v čase, keď žalovaný rozhodoval o odvolaní žalovaného.\n\n17. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že dostatočným spôsobom odôvodnil svoje\nrozhodnutie, uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, vecne sa vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu, uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho rozhodovanie, ako aj právne predpisy,\nna základe ktorých rozhodol, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\nzamietol ako nedôvodnú.\n18. Podľa ust. § 491 ods. 1 a 2 SSP, účinného od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu,\nak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj kasačný súd) ako súd príslušný podľa ust. § 11 písm.\ng) SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <., podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452\nods. 1 SSP.\n20. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od rozhodovacej\npraxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP].\n21. Predmetom skúmania kasačného súdu bolo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z hľadiska\nposúdenia, či vec bola správne právne posúdená z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n22. Kasačný súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného\nspisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Závery krajského súdu spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku.\n23. Z obsahu predloženého spisu kasačný súd zistil, že dňa 29. januára 2013 podal sťažovateľ priznanie\nk dani z nehnuteľnosti za rok 2013, v prílohe ktorého špecifikoval jednotlivé pozemky, ktorých je\nvlastníkom podľa čísla parcely a ich výmery. Dňa 25. 02. 2013 správca dane Mesto Púchov vydal\nrozhodnutie č. 070124/2013P/5, ktorým vyrubil sťažovateľovi daň z nehnuteľností v sume 172.998,93\n€ podľa § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach, daňového poriadku a VZN č. 9/2012. V rozhodnutí\nboli konkretizované nehnuteľnosti a k nim prislúchajúca výška vyrubenej dane. Sťažovateľ napadol\npredmetné rozhodnutie odvolaním z dôvodu, že pri kontrole údajov uvedených správcom dane zistil,\nže boli uvedené nesprávne výmery pozemkov a z dôvodu, že VZN č. 9/2012 je v rozpore so\nzákonom. Uviedol, že správca dane prijal VZN č. 9/2012 dňa 05. 12. 2012, v čase účinnosti novely\nzákona o miestnych daniach, ktorú správca dane nerešpektoval. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane zrušil z dôvodu, že správca dane uviedol iné výmery jednotlivých druhov pozemkov\nako boli určené daňovým subjektom v daňovom priznaní. Dňa 09. 09. 2014 vydal správca dane nové\nrozhodnutie č. 070124/2/2013 P/5, ktorým sťažovateľovi vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2013 v\nsume 172.997,31 €. Vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia špecifikoval druhy nehnuteľnosti a\nim prislúchajúcu sadzbu a výmer dane. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na zákonné\nustanovenia, v zmysle ktorých postupoval a na použité sadzby dane k jednotlivým druhom nehnuteľností\nvo vlastníctve sťažovateľa. V podanom odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu sťažovateľ namietal\naplikáciu sadzieb dane podľa VZN č. 9/2012 z dôvodu, že v čase rozhodovania bolo predmetné\nnariadenie neúčinné. Namietal, že správca dane nemôže daň za rok 2013 vyrubiť dňa 09.09.2014\na odôvodňovať vydané rozhodnutie dodatočným daňovým priznaním podaným dňa 30. 06. 2014 s\ntým, že sa v jeho prípade jednalo iba o administratívnu odpoveď na výzvu správcu dane. Žalovaný\nrozhodnutím č. 1100306/1/553545/2014/15922 zo dňa 16. 12. 2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane. Predmetné rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby. Po\njeho zrušení súdom z dôvodu, že zo strany žalovaného neboli predložené originály dokladov tvoriacich\npodklad pre rozhodnutie, vydal žalovaný rozhodnutie č. 134031/2016 zo dňa 9. februára 2016, ktorým\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 09. 09. 2014.\n\n24. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať\nnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a\nktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nVo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy môže vydávať nariadenie len na základe\nsplnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n25. Podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o miestnych daniach v znení účinnom od 01.12.2012, ročná sadzba\ndane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.\nRočnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením\npodľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území\nznížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže\nvšeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v\njednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods.\n1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť\n10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom\nnariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak.\n26. Podľa § 99 zákona o miestnych daniach v účinnom znení, správu dane z nehnuteľností podľa § 2\nods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.\n27. Podľa ust. § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach v účinnom znení, daň z nehnuteľností,\ndaň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane\nkaždoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie\njedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.\n28. Podľa ust. § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach v znení účinnom od 01.12.2012, ak je najvyššia\nsadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom\ndane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby\ndane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok\nnezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1.\n29. Podľa VZN č. 9/2012, účinného od 01.01.2013 v bode 6.2 Daň zo stavieb, Mesto Púchov určilo ročnú\nsadzbu dane u stavieb, pri stavbách na bývanie v sume 0,161 €/m2, za priemyselné stavby ročnú daň vo\nvýške 6,40 €, za stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť na 5,20 €/m2, za ostatné stavby\nročnú sadzbu dane vo výške 4,60 €/m2.\n30. Podľa VZN č. 4/2011, účinného od 01.01.2012 v bode 5.2. Daň zo stavieb, správca dane určil\nnajnižšiu sadzbu dane zo stavieb (stavby na bývanie) vo výške 0,16 €/m2 a najvyššia daň zo stavieb\n(priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej\nprodukcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu) vo výške 6,402 €/m2.\n31. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť VZN č. 9/2012 z dôvodu, že pri\nurčovaní sadzieb dane správca dane neprihliadal na znenie § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach,\núčinného od 01. 12. 2012.\n32. Právomoc na vydávanie prvotných všeobecne záväzných nariadení vyplýva obciam z čl. 68 Ústavy\nSR. Výšku sadzby dane určuje príslušný správca dane každoročne vo všeobecne záväznom nariadení\nobce o dani z nehnuteľností, ktorá pri všetkých nehnuteľnostiach nemusí byť za každé zdaňovacie\nobdobie rovnaká. Sadzba dane z nehnuteľností sa však v priebehu zdaňovacieho obdobia nemôže\nmeniť.\n33. V danom prípade je potrebné konštatovať, že VZN obce je právnou normou vydanou orgánom\nsamosprávy vo veciach územnej samosprávy (podľa čl. 68 Ústavy SR) a prenesenej štátnej správy, ktorá\nje všeobecne záväzná pre všetky osoby a subjekty pôsobiace na území daného samosprávneho celku.\nPôsobnosť všeobecne záväzných nariadení sa teda vzťahuje na celé územie obce a na všetky osoby bez\n\nohľadu na to, či sa v obci zdržiavajú, bývajú, majú sídlo alebo tadiaľ len prechádzajú. Jedná sa o normu,\nktorej dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou. V prípade, ak takáto norma svojím obsahom odporuje\nzákonu, nariadeniu vlády, všeobecne záväznému právnemu predpisu, je prokurátor oprávnený podať\nvoči nemu protest. Ak na základe protestu prokurátora obec nezruší alebo nezmení svoje všeobecne\nzáväzné nariadenie, môže podať prokurátor na súd návrh na vyslovenie jeho nesúladu so zákonom. Je\nzrejmé, že v danom prípade podal prokurátor protest č. Pd 16/2013-8, ktorým namietal nezákonnosť VZN\nč. 9/2012 v bode 6. 2. 5., 6. 2. 6. a 6. 2. 7. Správcovi dane vyčítal, že sa pri schvaľovaní ročnej sadzby\ndane u stavieb špecifikovaných v uvedenej časti neriadil § 12 ods. 1 a 2, § 104f ods. 3 zákona o miestnych\ndaniach, účinného od 01. 12. 2012, keď nedošlo k zmene sadzieb dane oproti VZN schváleného podľa\npredchádzajúcej právnej úpravy. Mesto Púchov protestu prokurátora uznesením č. 39/2013 zo dňa 20.\njúna 2013 nevyhovelo. V danom prípade z obsahu vyjadrení účastníkov konania ani z obsahu spisu\nnevyplýva, že by prokurátor využil svoje oprávnenie podať návrh podľa § 250zfa O.s.p., a že by bolo\nsúdom vydané rozhodnutie, ktorým by bol vyslovený nesúlad VZN č. 9/2012 so zákonom, a došlo k\nnáslednej strate účinnosti tejto normy. To znamená, že predmetné všeobecne záväzné nariadenie bolo\núčinné v období od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 (od 01.01.2014 nadobudlo účinnosť VZN č. 4/2013,\nktorým došlo k novej úprave miestnych daní pre mesto Púchov).\n34. Kasačný súd sa oboznámil s VZN č. 9/2012, ako aj s jeho dôvodovou správou, ktorá vysvetľovala\nvzťah úprav sadzby dane z jednotlivých stavieb na rok 2013 s ustanovením § 12 ods. 2 a § 104f ods.\n3 a 4 zákona o miestnych daniach.\n35. Novelou zákona o miestnych daniach (zákonom č. 460/2011 Z.z.) sa od roku 2013 určilo, že rozdiel\nročnej sadzby dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1, určený obcou nesmie presiahnuť\n10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom\nnariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1 zákona, ak § 104f ods. 3 tohto zákona neustanovuje\ninak. Uvedené ustanovenie upravuje, že ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do\n30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích\nobdobiach zníži tento násobok. Ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo\nstavieb ustanovená v § 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku\nvo výške 0,033 eur. Podľa právnej úpravy účinnej od 01. 12. 2012 (§ 104f ods. 3 zákona o miestnych\ndaniach) bolo teda povinnosťou správcu dane pristúpiť k postupnému znižovaniu rozdielu medzi\nnajnižšou sadzbou dane zo stavieb a najvyššou sadzbou dane zo stavieb určenou do 30. novembra\n2012 v prípade, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane\nzo stavieb. Zákon výslovne nestanovuje, že zníženie násobku presahujúceho 10-násobok najnižšej\nsadzby dane sa má vykonať jednorazovo, výslovne stanovuje, že zákonom stanovený 10-násobok sa má\ndosiahnuť postupne, v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Porovnaním sadzieb najnižšej a najvyššej\ndane zo stavieb určenej správcom dane za predchádzajúce obdobie (rok 2012) a od 01.01.2013 podľa\nVZN č. 9/2012, kasačný súd zistil, že v roku 2012 predstavovala najvyššia daň zo stavieb 40-násobok\nnajnižšej sadzby dane zo stavieb, pričom v roku 2013 došlo k zníženiu predmetného rozdielu na 39,75 násobok. Zo znenia zákona pritom nevyplýva, akým spôsobom je potrebné upravovať sadzbu dane na\npožadovaný násobok, či znížením najvyššej dane zo stavieb, alebo zvýšením najnižšej dane zo stavieb.\nV danom prípade správca dane pristúpil k nepatrnému zníženiu rozdielu sadzieb dane, a to zvýšením\nnajnižšej sadzby dane zo stavieb. Ak sa teda správca dane rozhodol v porovnaní s rokom 2012 upraviť\nna rok 2013 sadzby dane zo stavieb tak, že určil sadzby dane tak, aby násobok medzi najnižšou sadzbou\ndane a najvyššou sadzbou bol nižší aspoň o jednu stotinu ako násobok dane medzi sadzbami dane\nurčenými vo všeobecne záväznom nariadení na rok 2012, postupoval v súlade so zákonom. Na rok 2014\nsa už ustanovenie 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach neuplatňovalo, pričom novelou (zákon č.\n347/2013 Z.z.), ktorým sa menil a dopĺňal zákon o miestnych daniach s účinnosťou od 1. decembra 2013\nsa v § 12 ods. 2 slová § 104f ods. 3 nahradili novým ustanovením § 104g ods. 3, ktoré je platné od 1.\ndecembra 2013. Oproti § 104f ods. 3 sa § 104g ods. 3 líši tým, že už upravuje spôsob zníženia násobku\nmedzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ak\nje vyšší ako 10-násobok, a to v lehote 10 rokov. Posledným rokom na úpravu zosúladenia násobku\nmedzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ak je\nvyšší ako 10-násobok je rok 2023 pri schvaľovaní všeobecne záväzného nariadenia na rok 2024. V roku\n2024 už bude možné uplatniť iba 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb.\nAko už bolo uvedené, zákonom o miestnych daniach nie je určené, či znižovanie násobku má správca\ndane vykonať postupne, rovnomerne alebo naraz. Je na rozhodnutí obce, ako a kedy zníženie násobku\n\nmedzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb upraví vo všeobecne záväznom nariadení, pričom\nnásobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok\nustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu.\n36. Napadnutými rozhodnutiami bola sťažovateľovi vyrubená daň z nehnuteľností na základe daňového\npriznania zo dňa 29. 01. 2013 k dani z nehnuteľností za rok 2013. Bolo povinnosťou správcu dane\nvyrubiť daňovému subjektu daň z nehnuteľností podľa predpisu účinného za zdaňovacie obdobie\nkalendárneho roka 2013. Správca dane vyrubil sťažovateľovi daň z nehnuteľnosti podľa stavu k 1.\njanuáru zdaňovacieho obdobia. Sadzby dane boli správcom dane upravené na zdaňovacie obdobie\nroka 2013 vo VZN č. 9/2012. Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Trenčíne dostatočným\nspôsobom objasnil, prečo nebolo možné pre výpočet dane z nehnuteľností za rok 2013 uplatniť sadzby\nurčené VZN č. 4/2011 alebo č. 4/2013, ktoré sa vzťahovali na iné zdaňovacie obdobia (roky 2012,\n2014). V danom prípade správca dane pristúpil o určovaniu sadzieb daní z nehnuteľností pre mesto\nPúchov prijatím všeobecne záväzných nariadení platných pre jednotlivé kalendárne roky - zdaňovacie\nobdobia. Keďže VZN č. 4/2011 a 4/2013 upravovali sadzby dane z nehnuteľností pre iné zdaňovacie\nobdobia, nemohlo sa podľa nich postupovať pri určení dane z nehnuteľností za rok 2013. Ako správne\nskonštatoval krajský súd, na určenie dane z nehnuteľností za rok 2013 nebolo rozhodujúci dátum\nvydania rozhodnutia, ale daňové obdobie - kalendárny rok 2013 a predpis, ktorý sa na dané obdobie\nvzťahoval. Je potrebné zároveň konštatovať, že prijatím nového VZN nedochádzalo k zrušeniu alebo\nzmene sadzieb dane určenej predchádzajúcim VZN za dané obdobie, ale k určeniu novej sadzby dane\nz nehnuteľností na ďalšie zdaňovacie obdobie. Platnosť predchádzajúceho VZN sa viaže na zdaňovacie\nobdobie prislúchajúce jeho účinnosti, pričom účinnosťou nového VZN nedochádza k zmene sadzieb za\npredchádzajúce daňové obdobie. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, že prijatím VZN\nč. 9/2012 došlo k zrušeniu - nahradeniu predchádzajúceho VZN, prípadne, že VZN č. 4/2013 nahradilo\nVZN 9/2012.\n37. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, ktorý sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami obsiahnutými v žalobe. Pokiaľ sťažovateľ\nnamietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, napr. z akého dôvodu\nsa nestotožnil s argumentáciou prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, odvolací súd\npoukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06)\nv zmysle ktorej, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces.\n38. Kasačný súd na základe dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že Krajský súd v Trenčíne\nvec správne právne posúdil, kasačnú sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP\nzamietol.\n39. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 167 ods.\n1 v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania,\npretože vo veci nemal úspech.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nAk sa správca dane rozhodol v porovnaní s rokom 2012 upraviť na rok 2013 sadzby dane zo stavieb\ntak, že určil sadzby dane tak, aby násobok medzi najnižšou sadzbou dane a najvyššou sadzbou bol\nnižší aspoň o jednu stotinu ako násobok dane medzi sadzbami dane určenými vo všeobecne záväznom\nnariadení na rok 2012, postupoval v súlade so zákonom.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}