{"guid": "3709fa36-9c64-42ec-bbf7-cf512d13bd52:a17e58d6-a45e-4f47-bbf3-1de988cdcaa8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3016200014.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/36/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/36/2017 z 27. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. decembra 2018, sp. zn. 1Sžfk/36/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3016200014.1", "identifikacne_cislo": "3016200014", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2018-12-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a17e58d6-a45e-4f47-bbf3-1de988cdcaa8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200014.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200014.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/36/2017\n3016200014\n27. 12. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:3016200014.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Elena Berthotyová, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne : G. W., bytom\nJ. XXXX/XXX-X, H. T., zastúpená Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, Centrum II 88, Dubnica nad\nVáhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/8/2016-89 zo dňa\n20. decembra 2016, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/8/2016-89 zo dňa 20.\ndecembra 2016 zrušuje a vec krajskému súdu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi finančnej správy\n1.Na základe výsledkov daňovej kontroly u žalobcu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“\nalebo „daň“) za zdaňovacie obdobia január až december 2007, ktoré boli zhrnuté v protokole zo dňa\n15.06.2015, vydal Daňový úrad Trenčín - Považská Bystrica (ďalej len „správca dane“) dňa 08.07.2015\ndodatočný platobný výmer č. 1116737/2015 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 44 ods.\n6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na\n§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane za\nzdaňovacie obdobie júl 2007 v sume 52.226,38 Eur. Dôvodom bolo zistenie, že žalobkyňa porušila § 45\nods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) tým, že si\nuplatnila oslobodenie od dane z faktúr pri trojstranných obchodoch, ktoré sa neuskutočnili tak, ako ich\ndeklarovala; na obchode sa nezúčastnili tri osoby a predmet obchodu (osobné motorové vozidlá) nebol\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu Európskej únie.\n2. Proti rozhodnutiu správcu dane podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého žalovaný\nrozhodnutím č. 1554335/2015 zo dňa 15.10.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) postupom podľa\n§ 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie správu dane potvrdil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný nadviazal na skutkové zistenia správcu dane, poukázal\nna informácie získané zo žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií a na základe zistení\nnemeckej, rakúskej a slovenskej daňovej správy konštatoval, že došlo len k formálnej fakturácii za\núčelom uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle § 45 zákona o DPH, nakoľko nemecký dodávateľ\npredané vozidlá odhlásil, predal ich žalobkyni bez dane deklarujúc trojstranný obchod, automobily však\n\nmali byť dovezené do Rakúska. Žalobkyňa sa podľa žalovaného zapojila do podvodu pri obchodovaní\ns autami.\n3. Podľa žalovaného boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej\ndaňovej výhody v oblasti DPH, keď deklarované plnenia žalobkyne pre odberateľa majú čisto umelý\ncharakter s cieľom získať daňovú výhodu. Právo na oslobodenie od dane je podľa žalovaného možné\nuplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce alebo podvodné konanie. Poukázal na to, že daňový\nsubjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných\npartnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu,\nresp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane rozhodol podľa žalovaného\nv súlade so zákonom o DPH, keď žalobkyni vyrubil daňovú povinnosť na DPH, keďže neboli preukázané\nskutočnosti, ktoré boli zákonom stanovené pre uznanie oslobodenia od dane podľa § 45 zákona o DPH.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Trenčíne\n(ďalej len „krajský súd“) a navrhla toto rozhodnutie spolu s rozhodnutím správcu dane zrušiť a vrátiť\nvec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietala neurčitosť, neprehľadnosť a nepreskúmateľnosť\nzáverov žalovaného, nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý nemá oporu vo vykonaných\ndôkazoch. Tvrdila, že daň z vozidiel tvoriacich predmet obchodov bola riadne vysporiadaná v inom\nčlenskom štáte Európskej únie, nakoľko dodanie vozidiel bolo predmetom dane v Rakúsku, resp. v\nďalších krajinách spoločenstva.\n5. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že na obchodoch sa zúčastnili tri osoby identifikované pre daň v\ntroch rôznych členských štátoch (Nemecko, Slovensko, Rakúsko), každá mala pridelené IČ DPH platné\nv čase obchodovania, prvý odberateľ vystavil faktúru bez DPH druhému odberateľovi a druhý odberateľ\nbol povinný priznať a platiť daň v Rakúsku. Poukázala na to, že druhý odberateľ písomne potvrdil pri\nkaždom jednotlivom vozidle prevzatie tovaru, ako aj príslušných dokumentov. Žalobkyňa mala za to,\nže ak by aj mylne vyhodnotila dodávky tovaru podľa § 45 zákona o DPH, jednalo by sa o dodanie\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH, ktoré je taktiež od dane\noslobodené a tým by nevznikol voči slovenskému štátu dlh na DPH. Ani jedno vozidlo totiž nikdy nebolo\na nie je prihlásené na Slovensku, čo podľa žalobkyne dokazuje, že vozidlá fyzicky opustili Slovensko.\nNadobudnutím tovaru získal odberateľ dispozičnú právomoc nakladať s tovarom ako vlastník a všetky\ndaňové povinnosti prešli na neho.\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na tom, že\nžalobkyňa nepreukázala uskutočnenie trojstranného obchodu s ojazdenými motorovými vozidlami v\nzmysle § 45 zákona o DPH, ani intrakomunitárne dodanie tovaru v zmysle § 43 tohto zákona, pretože\nnebola registrovaná pre DPH v krajine dodania tovaru, t. j. v Rakúsku, kde by bola povinná zaplatiť daň\na následne si mohla uplatniť nárok na zníženie dane v Slovenskej republike. Nepriznala a neodviedla\ndaň z nadobudnutých vozidiel ani v Rakúsku, ani na Slovensku. V rámci trojstranného obchodu by druhý\nnadobúdateľ v Rakúsku bol povinný pri reálnom dodaní tovaru priznať a zaplatiť z neho daň, podľa\nzistenia rakúskej daňovej správy však DPH z týchto obchodov nebola priznaná a zaplatená a preto sú\nnámietky žalobkyne nedôvodné. Podľa žalovaného sa žalobkyňa zapojila do procesu, ktorého cieľom\nbolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, keď došlo len k formálnej fakturácii za účelom uplatnenia\noslobodenia dane v zmysle § 43 ods. 1, resp. § 45 zákona o DPH.\n7. Krajský súd dňa 06.12.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie\nsprávcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie; zároveň zaviazal žalovaného\nzaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.\n8. Krajský súd v rozsudku konštatoval, že správne orgány nespochybnili dodanie ojazdených motorových\nvozidiel žalobkyni z iného členského štátu - z Nemecka, ale spochybnili dodanie týchto vozidiel\nžalobkyňou do ďalšieho štátu EÚ - do Rakúska, a to odberateľskej spoločnosti BEKO Holding,\nGmbH. Krajský súd citujúc ustanovenia § 45 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o DPH dospel k záveru,\nže pri intrakomunitárnom obchode, ktorý deklarovala žalobkyňa v daňovom priznaní, je podstatnou\nskutočnosťou nielen to, že na obchode sa zúčastnili tri osoby s identifikačným číslom pre DPH z\n\ntroch rôznych štátov, ale tiež že ide o dodanie toho istého tovaru. Túto skutočnosť daňový subjekt\npreukazuje faktúrami a to odberateľskou faktúrou (od dodávateľa žalobkyne) a dodávateľskou faktúrou\n(od žalobkyne druhému odberateľovi). Z týchto faktúr musí byť podľa krajského súdu zrejmé, že ide o\ntotožnosť tovaru, teda že tie isté motorové vozidlá, ktoré žalobkyňa nakúpila v Nemecku, predala do\nRakúska.\n9. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného však krajský súd zistil, že sa v ňom nenachádza:\n- odberateľská faktúra č. 18154 zo dňa 13.07.2007 na motorové vozidlo Mercedes Benz B, ktoré bolo\npredmetom fakturácie pre rakúsku spoločnosť BEKO Holding, GmbH podľa faktúry č. 2707075 zo dňa\n13.07.2007;\n- odberateľská faktúra č. 365 zo dňa 19.07.2007 na motorové vozidlo Daimler Chrysler, ktoré bolo\npredmetom fakturácie pre rakúsku spoločnosť BEKO Holding, GmbH podľa faktúry č. 2707076 zo dňa\n19.07.2007;\n- odberateľská faktúra č. 7213/07 zo dňa 24.07.2007 na motorové vozidlo Mercedes Benz SLK 350\nRo., ktoré bolo predmetom fakturácie pre rakúsku spoločnosť BEKO Holding, GmbH podľa faktúry č.\n2707078 zo dňa 24.07.2007;\n- odberateľská faktúra č. 110442329 zo dňa 27.07.2007 na motorové vozidlo Mercedes Benz B180, ktoré\nbolo predmetom fakturácie pre rakúsku spoločnosť BEKO Holding, GmbH podľa faktúry č. 2707080 zo\ndňa 27.07.2007.\n10. Na základe toho krajský súd konštatoval, že skutkový stav, z ktorého správne orgány vychádzali,\nnie je preukázaný dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a s poukazom na neúplnosť\nadministratívneho spisu žalovaného považoval námietku žalobkyne týkajúcu sa nepreskúmateľnosti\nrozhodnutí daňových orgánov, ako i námietku, že skutkový stav nemá oporu vo vykonaných dôkazoch,\nza dôvodné. Uviedol, že z tohto dôvodu nemohol preskúmať skutkový stav a preto rozhodnutia daňových\norgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n11. Krajský súd uložil správnym orgánom skompletizovať administratívny spis tak, aby sa v ňom\nnachádzali všetky dôkazy a doklady preukazujúce skutkový stav za zdaňovacie obdobie júl 2007,\nvysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré môžu mať vplyv na správne určenie dane ku\nvšetkým deklarovaným motorovým vozidlám za uvedené zdaňovacie obdobie, opätovne vyhodnotiť\ndôkazy a posúdiť deklarované obchodovanie žalobkyne podľa príslušných ustanovení zákona o DPH\na vysporiadať sa s tým, či skutočne došlo k trojstrannému intrakomunitárnemu obchodu vo vzťahu k\ntomu istému tovaru tak na strane nákupu, ako aj na strane predaja a či boli splnené zákonom stanovené\npodmienky pre oslobodenie od dane.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného / stanovisko žalobcu\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť a navrhol ho zrušiť a vrátiť vec\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasil so závermi krajského súdu a zaujal názor, že chýbajúce\nfotokópie faktúr žalobkyne v administratívnom spise nemôžu zakladať nezákonnosť rozhodnutia správcu\ndane ani žalovaného, ak sú tieto listiny v rozhodnutiach podrobne popísané. Poukázal na to, že\nžalobkyňa dňa 27.04.2011 predložila správcovi dane originály faktúr, bankové výpisy a evidencie DPH za\nzdaňovacie obdobia január až december 2007, ktoré boli v origináloch vrátené zástupkyni žalobkyne dňa\n19.06.2013, čo správca dane poznamenal v Potvrdení o vrátení dokladov č. 9312401/5/2903394/2013.\nSprávca dane si urobil vzorové fotokópie faktúr výberovým spôsobom, neprekopíroval celé účtovníctvo\nžalobkyne, nakoľko to nie je v súlade so zásadou hospodárnosti. Kompletným účtovníctvom v origináli\ndisponuje žalobkyňa, pričom predmetom sporu nie je existencia samotných faktúr.\n13. Podľa sťažovateľa postupoval správca dane pri výkone daňovej kontroly v súlade s § 15 zákona\nč. 511/1992 Zb., ktorý neukladá povinnosť vyhotoviť fotokópie z predložených faktúr. Rovnako podľa\n§ 29 uvedeného zákona, ani podľa Daňového poriadku, nie je povinnosťou správcu dane vyhotovovať\nfotokópie daňovým subjektom predložených dokladov. Uviedol, že správca dane podrobne popísal\nvšetky faktúry v protokole aj v rozhodnutí, vrátane VIN jednotlivých automobilov. Zaujal názor, že nie je\npredmetom sporu skutočnosť, že by správca dane interpretoval údaje uvedené na faktúrach nesprávne,\n\nalebo že by predmetné faktúry žalobkyňa pozmenila. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu,\nže sa jedná o neúplnosť spisu žalovaného, nakoľko spis žalovaného bol predložený kompletne, rovnako\nako spis správcu dane, ktorý ho predložil v stave, v akom ho vyhotovil. Poukázal na to, že krajský súd\nv iných konaniach tých istých účastníkov rozsudkami č. k. 11S/10/2016-85 zo dňa 20.12.2016, č. k.\n11S/9/2016-85 zo dňa 20.12.2016, č. k. 11S/6/2016-83 zo dňa 15.11.2016 a č. k. 11S/3/2016-88 zo dňa\n06.12.2016 žaloby zamietol (týkali sa zdaňovacích období apríl, máj, september, december 2007).\n14. Uvedené nedostatky predstavujú podľa žalovaného podstatné chyby konania, ktoré zakladajú\nkasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.“), keďže krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\na tiež rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“)\npreskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\ndôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie.\n16. Krajský súd postavil svoj záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu\ndane na tom, že v administratívnom spise chýbajú niektoré z odberateľských faktúr na motorové vozidlá\n(označené v bode 9 tohto rozsudku), ktoré mala žalobkyňa v zdaňovacom období júl 2007 v rámci\ntrojstranných obchodov fakturovať rakúskej spoločnosti BEKO Holding, GmbH. Z toho istého dôvodu sa\nstotožnil aj so žalobnou námietkou, že zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Proti\ntomuto záveru smeruje kasačná sťažnosť a jej jediný sťažnostný bod, podľa ktorého absencia fotokópií\npredmetných faktúr, ktoré boli taktiež predmetom posúdenia správcom dane a ktorých vyhotovenie\nzákon správcovi dane neukladá, neznamená neúplnosť spisov správcu dane a nemôže spôsobovať\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov.\n17. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tak zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého bola podaná žaloba, ako aj Správny súdny poriadok\n(platný a účinný od 01.07.2016), podľa ktorého bolo vo veci rozhodnuté (§ 491 ods. 1 S.s.p.), zaväzujú\nsprávny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia rozsahom a dôvodmi žaloby, pokiaľ\nnie je ustanovené inak (§ 250j ods. 1 O.s.p., § 134 ods. 1 S.s.p.). To znamená, že správny súd môže\npreskúmať rozhodnutie orgánu verejnej správy (okrem zákonom stanovených výnimiek podľa § 134\nods. 2 písm. a/ - f/ S.s.p.) len z tých skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré považuje žalobca\nnapadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu za nezákonné. Na prípadné iné\ndôvody nezákonnosti administratívneho rozhodnutia (v správnej žalobe neuplatnené), ktoré by správny\nsúd pri jeho preskúmavaní zistil, zásadne neprihliada (porovnaj napr. Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS\n464/2010, Najvyšší súd sp. zn. 8Sžo/34/2010).\nPodľa § 134 ods. 1 S.s.p. správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené\ninak.\n18. Žalobkyňa v žalobe namietala, že skutkové závery rozhodnutí daňových orgánov „sú v rozpore\nso skutočným stavom veci, ... nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom tiež právne závery\nuvedené správnymi orgánmi nemajú oporu v ustanoveniach platných právnych predpisov a napadnuté\nrozhodnutie tiež trpia neprehľadnosťou, neúplnosťou s obsahom úplne elementárnych počtárskych chýb,\nbez zdôvodnenia príslušných výpočtov a zmätkami v menách, teda napadnuté rozhodnutia sú aj neurčité\na nepreskúmateľné“. Nikde v žalobe ani v nasledujúcom priebehu konania však žalobkyňa netvrdila, že\nrozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a skutkové závery nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch\npreto, že v administratívnom spise chýbajú odberateľské faktúry na vyššie označené motorové vozidlá.\n\n19. Všeobecné a nekonkrétne vymedzenie žalobných námietok o nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nžalovaného podľa názoru kasačného súdu neznamená, že by mal správny súd sám zisťovať, v ktorom\nohľade je rozhodnutie nezrozumiteľné alebo nedostatočne odôvodnené a či z tohto dôvodu je alebo nie\nje nepreskúmateľné. Takisto pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutie nemá oporu vo vykonaných dôkazov,\nbez označenia takýchto dôkazne nepodložených záverov ide o nedostatočne vymedzené žalobné body\n(§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), na ktoré nemôže správny súd prihliadať.\n20. Práve to urobil krajský súd, keď v prejednávanej veci zrušil rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie\nsprávcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p. bez zreteľa na žalobné body, pretože žalobkyňa\nv žalobe nebrojila proti skutkovým alebo právnym záverom žalovaného s poukázaním na absenciu\nfaktúr k vozidlám, ktoré mali byť predmetom trojstranných obchodov a netvrdila, že rozhodnutia\nsprávcu dane i žalovaného sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Existencia spomenutých faktúr\nnebola v daňovom konaní a ani počas konania pred krajským súdom sporná, pričom z obsahu\nadministratívneho spisu je zrejmé, že správca dane preveril i tieto písomnosti a ich predloženie a vrátenie\nosvedčil v daňovom protokole i v potvrdení o vrátení dokladov žalobkyni. Fakt, že žalobkyňa mala v\npredmetnom zdaňovacom období nadobudnúť a ďalej previesť na odberateľa aj predmetné vozidlá,\nnebola medzi účastníkmi sporná. Preto možno konštatovať, že krajský súd prekročil svoje právomoci,\nkeď nepreskúmal rozhodnutie žalovaného v medziach žalobných bodov a zrušil nielen rozhodnutie\nžalovaného, ale i rozhodnutie správcu dane, pre dôvod, s ktorým sám prišiel. Tým porušil normatívne\nvyjadrenú zásadu iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán).\n21. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dôvodne namieta, že zákon č. 511/1992 Zb., podľa ktorého správca\ndane v daňovom konaní postupoval, mu neukladá povinnosť vyhotovovať fotokópie kompletných\núčtovných dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom. Daňový subjekt predkladá\nsprávcovi dane pri začatí daňovej kontroly účtovné a iné doklady súvisiace s predmetom kontroly a\ntieto doklady mu je správca dane po vykonaní kontroly povinný vrátiť (§ 15 ods. 9 zákona č. 511/1992\nZb.), pričom súpis všetkých kontrolovaných dokladov uvedie v protokole z daňovej kontroly (§ 15 ods.\n11 písm. g/ zákona č. 511/1992 Zb.). Keďže v prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa\nv rámci daňovej kontroly predložila správcovi dane i predmetné faktúry a ich originály správca dane\nvrátil žalobkyni spolu ostatnými dokladmi, nie je žiadny dôvod sa domnievať, že by boli spisy správneho\norgánu neúplné alebo vyslovené závery v naznačenej súvislosti dôkazne nepodložené.\n22. Kasačný súd je toho názoru, že absencia fotokópií dodávateľských faktúr k niektorým\nz obchodovaných motorových vozidiel v administratívnom spise predloženom správnemu súdu,\nosvedčujúca skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, za zistených okolností nespôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ani sama o sebe nerobí pochybnými\nskutkové závery daňových orgánov. Ak by uskutočnenie obchodov, ktorých sa faktúry týkajú, niektorý z\núčastníkov spochybňoval a urobil by túto skutočnosť predmetom súdneho prieskumu, museli by byť tieto\nlistiny správnemu súdu k dispozícii. To sa však v prejednávanom prípade nestalo a preto vychádzajú\nzávery krajského súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n23. Procesný postup krajského súdu, ktorý sa v dôsledku uvedeného porušenia zákona odmietol\nzaoberať dôvodmi žaloby a posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v medziach žalobných bodov,\nmožno charakterizovať ako zásah do procesných práv účastníka v takej miere, ktorá zakladá porušenie\npráva na spravodlivý proces.\n24. Z uvedených dôvodov kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú a postupom podľa §\n462 ods. 1 S.s.p. zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude vyššie\nuvedeným právnym názorom kasačného súdu viazaný.\n25. Úlohou krajského bude na podklade žalobných bodov posúdiť, či v prejednávaných prípadoch\nobchodovania s ojazdenými motorovými vozidlami išlo o trojstranný obchod v zmysle § 45 zákona\no DPH, prípadne o dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 tohto zákona, alebo či a z\nakých dôvodov je v súlade so zákonom záver žalovaného, že neboli splnené zákonné podmienky pre\noslobodenie od DPH.\n24. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 2 S.s.p. krajský súd.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}