{"guid": "f16efac6-26a5-4351-bd0a-350d5c71517c:1f279b47-0013-45bb-9080-43c644c9f413", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3016200007.1", "spisova_znacka": "3Asan/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/1/2016 z 21. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 3Asan/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:3016200007.1", "identifikacne_cislo": "3016200007", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-57.odsek-42.pismeno-l", "nazov": "§ 57 ods. 42 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-57.odsek-42.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/355#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f279b47-0013-45bb-9080-43c644c9f413", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200007.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/1/2016\n3016200007\n21. 03. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:3016200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): Senior Modrová, n.o., IČO: 45 741 336, Modrová 298, právne zastúpený: JUDr.\nAndrej Opeta, advokát, Hroznová 2318, Trenčín, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky, Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OLP/8177/2015 zo dňa 2. novembra 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 11S/2/2016-31 zo dňa 21. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/2/2016-31 zo dňa 21. júna 2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobca\nsa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne č. B/2015/02795-005 zo\ndňa 17.08.2015, ktorým podľa § 57 ods. 50 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a\nrozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania\nnapadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 400 € za spáchanie iného správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa §\n57 ods. 42 písm. l/ zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustil neposkytnutím súčinnosti osobám\nvykonávajúcim štátny zdravotný dozor v zariadení pre seniorov na adrese Modrová 298, Obec Modrová\ndňa 07.05.2015 v čase od 9,00 hod. do 9,45 hod., ktorého je žalobca prevádzkovateľom a maril výkon\nštátneho zdravotného dozoru, čím porušil § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorého\nsú právnické osoby povinné poskytovať osobám vykonávajúcim štátny zdravotný dozor súčinnosť pri\nvýkone ich oprávnení podľa § 55 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. a zdržať sa konania, ktoré by mohlo\nmariť výkon štátneho zdravotného dozoru.\n2. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že zo znenia príslušných ustanovení zákona vyplýva oprávnenie\nosôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor vstupovať do zariadení a objektov, ktoré súvisia s\npredmetom štátneho zdravotného dozoru a za týmto účelom požadovať potrebné sprevádzanie.\nSprevádzanie ako také je podľa súdu nevyhnutným prostriedkom na riadne vykonanie dozoru. Jeho\nposkytnutie pritom nie je viazané na sprievod či už riaditeľa kontrolovaného zariadenia alebo jeho\n\niného vedúceho. Preto krajský súd uviedol, že podmieňovať výkon dozoru sprevádzaním len týmito\nosobami, prípadne predchádzajúcim ohlásením kontroly nemá oporu v zákone. Je na kontrolovanom\nsubjekte, aby vytvoril také podmienky pre svoju činnosť, ktoré umožnia poskytnúť potrebnú a\nzákonom vyžadovanú súčinnosť kontrolnému správnemu orgánu. Preto ak žalobca zastúpený jeho\nriaditeľom JUDr. D. neposkytol vyžiadané sprevádzanie a na tento účel ani nepoveril žiadneho iného\nzamestnanca zariadenia a následne nesúhlasil s výkonom štátneho zdravotného dohľadu, čím zmaril\njeho uskutočnenie, dopustil sa konaní, ktoré zakladajú znaky správneho deliktu, tak ako mu je kladené\nza vinu podľa napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.\nII.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvostupňové administratívne rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Zároveň si na náhradu uplatnil trovy konania.\n4. V dôvodoch namietal, že žalovaný sa obmedzil iba na skonštatovanie, že tvrdenia žalobcu v odvolaní\nneboli podložené zákonom, že je nereálne, aby sa v čase vykonávania výkonu štátneho zdravotného\ndozoru nemal kto zamestnancom regionálneho úradu venovať a že nejde o prvý správny delikt žalobcu.\nSťažovateľ poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal so skutočnosťami,\nže na základe akých právnych skutočností môže osoby vykonávajúce štátny zdravotný dohľad po\nsúkromnom majetku bez toho, aby na to majiteľ resp. zamestnávateľ privolil, sprevádzať hociktorá\nosoba i napriek tomu, že každý zo zamestnancov má vyhradené pracovné povinnosti a má svoju\npracovnú náplň. Žalovaný na konanom pojednávaní potvrdil, že kontrolórom nebola kladená žiadna\nfyzická prekážka alebo odpor a žalobca tak nemohol mariť výkon štátneho zdravotného dohľadu,\npretože aktívne nezabraňoval v jeho výkone. Keďže pri výkone kontroly neboli kladené žiadne fyzické\nprekážky a žalovaný nevyužil možnosť sprevádzania po zariadení prítomnými osobami, tak uvedené\nkonanie žalovaného podľa žalobcu znamená, že ani samotnému žalovanému nestačili osoby, ktoré sa v\nzariadení žalobcu nachádzali a dozor preto nevykonal. Žalobca tak nemohol naplniť skutkovú podstatu\npredmetného správneho deliktu.\n5. Sťažovateľ poukázal na to, že charakteristika sprevádzania je vecou výkladu zákona. Zákon nehovorí\nani o sprievode výlučne štatutárneho orgánu, ale tiež nehovorí o sprievode akoukoľvek osobou po\nzariadení, keďže kontrolovanými priestormi a tiež i dokladmi môžu byť i také, ku ktorým nemajú prístup\nvšetci zamestnanci.\n6. Podľa sťažovateľa je skutkový stav zistený žalovaným nedostatočný a správny orgán nevykonal\nnáležité dokazovanie. Uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu a jej výška v rámci prípustnej\nzákonnej sadzby je síce v diskrečnej právomoci správneho orgánu a jej výška závisí od jeho uváženia,\nale správny orgán je povinný rešpektovať zákonné kritériá, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú\nvýšku náležite odôvodniť. Sťažovateľ tiež namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil.\nIII.\n7. Žalovaný k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie\nnáležite odôvodnené, skutočnosti a podklady, na základe ktorých bola pokuta uložená, boli dostatočne\nopísané a zistené. Žalobca bol upovedomený o začatí správneho konania a bola mu daná možnosť\nvyjadriť sa k podkladom správneho konania.\n8. Žalovaný poukázal na to, že príslušná legislatíva nevyžaduje špecifickú prítomnosť majiteľa, prípadne\nkonkrétneho zástupcu pri výkone kontroly. Keby tomu tak nebolo, strácal by inštitút štátneho zdravotného\ndozoru zmysel, keďže by si pre jeho výkon mohli majitelia kedykoľvek diktovať svoje vlastné podmienky,\nčo by znemožnilo zistiť objektívne podmienky v tej ktorej kontrolovanej prevádzke.\n9. K námietke sťažovateľa o absencii fyzického odporu žalovaný poukázal na to, že žiadne\nzákonné ustanovenie nevyžaduje fyzický odpor nikoho z prítomných pri vykonávaní kontroly. Samotná\nskutočnosť, že žalobca odmietol poskytnúť súčinnosť a potrebné sprevádzanie naplnilo skutkovú\npodstatu iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 42 písm. l/ zákona č. 355/2007 Z.z., keďže subjekt\n\nmusí splniť všetky tri podmienky § 55 zákona č. 355/2007 Z.z. súčasne. Samotný konateľ žalobcu v\ntelefonickom rozhovore s pracovníkmi prvostupňové správneho orgánu kontrolu odmietol, nepovolil.\nŽalovaný uviedol, že v prípade situácie, že pri obhliadke nie je prítomná kvalifikovaná osoba disponujúca\nprístupom k všetkej potrebnej dokumentácii, uvedené sa vyznačí v zápisnici a v súlade so zásadou\nsúčinnosti správnych orgánov môže byť taká dokumentácia predložená v dodatočnej lehote. Táto\nsituácia však nie je dôvodom na odmietnutie sprevádzania ako takého. Sprevádzanie je podmienkou\nsúčinnosti, keďže iba tak je možné vykonať efektívne zisťovanie na mieste samom a štátny zdravotný\ndozor, ktorého výsledky sú zachytené v zápisnici, ktorú môže kontrolovaný subjekt okontrolovať a jej\npravdivosť potvrdiť svojim podpisom. Súčinnosť sprevádzaním má tak i kontrolnú funkciu.\n10. Záverom žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru bol skutkový stav náležite zistený, skutková\npodstata iného správneho deliktu naplnená, výška sankcie náležite odôvodnená. Nebolo tak potrebné\nvykonávať žiadne ďalšie dokazovanie. Na základe uvedených skutočností tak žalovaný navrhol, aby\nNajvyšší súd SR kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n13. Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu senát kasačného súdu zistil, že\ndňa 07.05.2015 vykonali zamestnanci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trenčín štátny\nzdravotný dohľad zameraný na dodržiavanie hygienických predpisov v zariadení pre seniorov Modrová,\nprevádzkovaný žalobcom.\n14. Zo zápisnice z výkonu štátneho zdravotného dohľadu dňa 07.05.2015 vyplynulo, že kontrolní\nzamestnanci sa pri vstupe do zariadenia preukázali vrchnej sestre služobnými preukazmi a požiadali o\nsprevádzanie kompetentnou osobou. Z tohto dôvodu o 9,05 hod. vrchná sestra telefonicky kontaktovala\nJUDr. D. D., CSc., konateľa spoločnosti prevádzkujúceho zariadenie, ktorý im oznámil, že v zariadení nie\nje prítomná kompetentná osoba na sprevádzanie, a preto výkon kontroly nedovoľuje. Zároveň navrhol\nvykonať kontrolu v iný deň. Na to mu bolo oznámené, že štátny zdravotný dohľad dnes nebude vykonaný.\n15. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. štátny zdravotný dozor podľa odseku 1 vykonávajú\nzamestnanci úradu verejného zdravotníctva, zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva\na v rozsahu pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva podľa § 3 ods. 1 písm. d/ až g/ zamestnanci\nalebo príslušníci týchto orgánov (ďalej len „osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor“), ktorí sa pri\nvýkone štátneho zdravotného dozoru preukazujú služobným preukazom.\n16. Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z. osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor je\npri plnení svojich úloh oprávnená vstupovať na pozemky, do prevádzkarní, zariadení a objektov, ktoré\nsúvisia s predmetom štátneho zdravotného dozoru, a požadovať potrebné sprevádzanie.\n17. Podľa § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z.z. fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú\npovinné poskytovať osobám vykonávajúcim štátny zdravotný dozor súčinnosť pri výkone ich oprávnení\npodľa § 55 ods. 1 a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon štátneho zdravotného dozoru.\n18. Podľa § 57 ods. 42 písm. l/ zákona č. 355/2007 Z.z. správneho deliktu na úseku verejného\nzdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak neposkytuje osobám\nvykonávajúcim štátny zdravotný dozor súčinnosť pri výkone ich oprávnení podľa § 55 ods. 1, marí\nvýkon štátneho zdravotného dozoru, nesplní alebo nestrpí uložené opatrenie na odstránenie zistených\nnedostatkov podľa § 55 ods. 2.\n\n19. Podľa § 57 ods. 50 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží\npokutu od 150 € do 20 000 € za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48.\n20. Podľa § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z. orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty\nprihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení\nmožno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.\n21. Sťažovateľ namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, či osoby vykonávajúce štátny dohľad môže\nsprevádzať hociktorý zamestnanec a z akých ustanovení zákona zo vyplýva. Kasačný súd poukazuje na\nustanovenie § 55 ods. 1 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z., v zmysle ktorého osoba vykonávajúca štátny\nzdravotný dozor je oprávnená požadovať potrebné sprevádzanie. Zákon neustanovuje, kto konkrétne\nmá byť daná sprevádzajúca osoba, preto je na kontrolovanom subjekte, aby zabezpečil príslušnú osobu,\nktorá bude sprevádzať osoby vykonávajúce štátny dohľad. V zmysle vyššie uvedených ustanovení\nzákona č. 355/2007 Z.z. je výkon štátneho zdravotného dozoru zverený úradu verejného zdravotníctva a\nposkytnúť súčinnosť zo strany kontrolovaného subjektu je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona\n(§ 55 ods. 1 písm. b/ in fine zákona č. 355/2007 Z.z.). O skutočnosti, kedy sa uskutoční štátny zdravotný\ndozor rozhoduje orgán oprávnený tento dozor vykonať a nie kontrolovaná osoba. Z toho dôvodu\nnemožno predmetné ustanovenie vykladať tak, ako to načrtol sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti\na čakať napríklad na štatutárny orgán. Pripustením tohto výkladu zákona by stratila samotná kontrola a\ndohľad zmysel, keďže by to bol kontrolovaný subjekt, ktorý by určoval, kedy sa daná kontrola vykoná,\nprípadne, či sa vôbec vykoná.\n22. Sťažovateľ tiež namietal, že prítomným kontrolórom vo výkone dozoru nebránila žiadna fyzická\nprekážka, a tak podľa sťažovateľa nemohol ani mariť výkon štátneho zdravotného dohľadu. Naplnenie\nskutkovej podstaty iného správneho deliktu, uvedeného v § 57 ods. 42 písm. l/ zákona č. 355/2007\nZ.z. nevyžaduje komisívne konanie zo strany páchateľa iného správneho deliktu. Objektívna stránka\nsprávneho deliktu môže spočívať v aktívnej forme konania, ale aj v opomenutí konania. To znamená, že\npáchateľ tohto správneho deliktu nemusí vyvinúť aktívny fyzický odpor, aby zabránil vykonaniu dohľadu.\nNa spáchanie tohto správneho deliktu stačí, ak jeho páchateľ opomenie určité konanie - ako tomu bolo\nv tomto prípade, keď neposkytol kontrolórom sprievod, prípadne, keď konateľ žalobcu nedovolil vykonať\ndohľad.\n23. Sťažovateľ namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, avšak nenavrhol vykonania ďalších\nkonkrétnych dôkazov, len všeobecne poukázal, že správny orgán nevykonal náležité dokazovanie.\n24. Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje vo sfére\nvoľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha\nsprávneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje\nv medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti veci. Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní\nprávomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316.\nzasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na\nzáklade ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať\nz viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne\nuváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené\nmedze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade\nsprávneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán\npri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci\npovažovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný\npri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam\npri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí\ndostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritéria pre\nurčenie konečnej výšky pokuty sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je\nsprávny orgán povinný prihliadnuť.\n25. Po preskúmaní veci, najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa dostatočným\nspôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s kritériami plynúcimi z vyššie menovaného\n\nustanovenia § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z., teda riadne posúdil závažnosť, spôsob, čas trvania\na následky protiprávneho konania.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými žalobca v kasačnej\nsťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré\nnamietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný\nsúd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli\novplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa\n§ 461 SSP zamietol.\n28. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania\nz dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona\nnevyplýva.\n29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/2/2016", "guid": "7b3beea7-aa56-42fc-9b6c-93daa10e6717:619edb50-c39a-43bf-a643-dd4cd58bfdd0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "5d663452-2d20-4b2b-8aab-d2cd2212ab13:291aae18-ab05-42f0-a797-86b12a482e8c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100663.1", "spisova_znacka": "1S/39/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/39/2024 z 30. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100663.1"}, {"guid": "5058d44c-0512-4c35-8ee8-4a60da7b5e5b:7ac7f8f0-0a9e-4ed4-a01b-8078a7453970", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106389.2", "spisova_znacka": "1S/48/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/48/2023 z 6. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106389.2"}, {"guid": "a823c2ca-48de-4331-b34d-97a73e796032:d653da9c-9ae4-4e1d-8429-b2069f6a1acc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106177.1", "spisova_znacka": "1S/33/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/33/2023 z 16. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106177.1"}]}