{"guid": "c6bc0823-585a-4d68-a6b7-40560bcd5a1c:75758eff-3823-4566-9ec5-d083a53e009a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3015200883.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/15/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sžfk/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3015200883.1", "identifikacne_cislo": "3015200883", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75758eff-3823-4566-9ec5-d083a53e009a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3015200883.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3015200883.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3015200883.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/15/2017\n3015200883\n30. 05. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:3015200883.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu):\nJán Karak, Komenského 345/9, Dolné Vestenice, IČO: 33 787 638, právne zastúpeného JUDr. Jozefom\nNámešným, advokátom, Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza, proti pôvodnému žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 21071263/2015 zo dňa 23. októbra 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/128/2015-160 zo dňa 23. novembra\n2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobca) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/128/2015-160 zo dňa 23. novembra 2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 21071263/2015 zo dňa 23. októbra 2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej\nlen správca dane) č. 20570931/2015 zo dňa 27.7.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 vo výške\n12.041,43 € a znížil daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2012 zo sumy 1.794,02 € na sumu 0,00 €,\nkeď správca dane neuznal výdavky žalobcu na úhradu faktúr č. 28012012/KA, 03022012/KA, 29062012/\nKA, 28092012/KA, 31082012/KA, 15102012/KA a 02102012/KA vystavené spoločnosťou MAJLES, s.r.o\nv období od 28.1.2012 do 2.10.2012 ako daňové výdavky v celkovej sume 65.169,97 €. Dôvodom\nneuznania týchto výdavkov bolo nepreukázanie ich vynaloženia na daňové účely, pretože správca dane\nnadobudol pochybnosti o dodaní stavebných prác fakturovaným dodávateľom.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi konania zostala spornou otázkou, či\nspoločnosť MAJLES, s.r.o. bola aj skutočným dodávateľom stavebných prác pre žalobcu podľa sporných\ndodávateľských faktúr. Pochybností žalovaného a správcu dane o existencii obchodnoprávneho vzťahu\nmedzi uvedenými subjektmi vychádzali z faktu, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom\nskutočné a reálne poskytnutie služieb spoločnosťou MAJLES, s.r.o., ktoré by odôvodňovali spornú\nfakturáciu. Na preukázanie oprávnenosti fakturovaných prác ako nákladovej položky žalobca predložil\nsprávcovi dane jedine sporné dodávateľské faktúry spoločnosti MAJLES, s.r.o. s dokladmi o ich\núhrade. Za účelom preverenia materiálnej podstaty tejto obchodnej spolupráce správca dane vykonal\nrozsiahle dokazovanie. Obstaranými dôkaznými prostriedkami bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť\nMAJLES, s.r.o. v rozhodnom období nemala žiadnych zamestnancov a nedisponovala dôkazmi o tom,\nže by fakturované plnenia zabezpečila cez tretie osoby (subdodávateľský). Žiaden vo veci vypočúvaný\nsvedok, ktorý mal niečo do činenia so zákazkami, na ktorých sa mala subdodávateľský podieľať\n\nspoločnosť MAJLES, s.r.o., vrátane bývalých zamestnancov žalobcu nepotvrdil, že by pre spoločnosť\nMAJLES, s.r.o. vykonával prácu alebo, že by ju poznal alebo, že by sa táto spoločnosť zúčastnila\nna plnení zákaziek pre žalobcových odberateľov. Svedkovia zhodne potvrdili, že im meno spoločnosti\nMAJLES, s.r.o. a jej konateľa p. Fraňa nič nehovorí. Žalobca neposkytol žiaden dôkaz a ani správca\ndane aj napriek vykonanému dokazovaniu nezistil, kto v skutočnosti, ktoré osoby reálne vykonali práce,\nktoré spoločnosť MAJLES, s.r.o. fakturovala žalobcovi. Preto pri absencii akéhokoľvek relevantného\ndôkazu o skutočnom poskytnutí stavebných prác spoločnosťou MAJLES, s.r.o. nemožno považovať\nsporné faktúry za presvedčivý dôkazný prostriedok, že spoločnosť MAJLES, s.r.o. vykonala stavebné\npráce v zmysle sporných faktúr.\n3. Faktúra, resp. doklad o jej úhrade predstavuje vierohodný dôkazný prostriedok o vykonanom obchode,\nlen ak zodpovedá skutočnosti. Samotné faktúry s ďalšími písomnými dokladmi sú len formálnou a\nnie postačujúcou podmienkou pre uznanie výdavkov ako nákladovej položky, pokiaľ nie sú odrazom\nreálneho, materiálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité\nplnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné\npreviesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, resp. predstierať zaplatenie vystavených\nfaktúr hotovostným spôsobom. Je preto potrebné, aby tieto doklady boli v súlade so skutočnosťou.\nAk daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty,\nnemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného\nobchodu priznané právo na uplatnenie daňového nákladu. Preto je základnou povinnosťou žalobcu\npreukázať, že ich vynaložil v súvislosti so stavebnými prácami skutočne poskytnutými fakturovaným\ndodávateľom. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej\nkontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane. Ak správca dane vykonaným\npreverovaním preukázateľne spochybni deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby\ntúto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné považovať vynaložené prostriedky za oprávnený\ndaňový náklad a priznať nárok na ich odpočítanie od daňových príjmov.\n4. Počas ústneho pojednávania uskutočneného dňa 20.1.2015 a 28.1.2015 svedok Milan Fraňo, konateľ\nspoločnosti MAJLES, s.r.o. uviedol, že bol jej spoločníkom od momentu založenia. Spoločnosť od roku\n2013 nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. V minulosti zamestnávala zamestnancov,\naktuálne už ale nie. Meno firemnej účtovníčky nepozná. Spoločnosť nevyvíja žiadnu činnosť. V rokoch\n2011 a 2012 pracovali pre žalobcu. Iných odberateľov si nepamätá. Z dodávateľov si pamätal jedine\nspoločnosť TIBSTAV, s.r.o., ale zase nevedel uviesť, na akej zákazke spolupracovali. Tiež nevedel,\nči spoločnosť MAJLES, s.r.o. viedla jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. V čase konateľstva p.\nŠvančaru tento podpisoval faktúry a doklady. Nevie o žiadnych okolnostiach, pre ktoré by nemal byť\nkonateľom. Spoločnosť riadne podávala daňové priznania k dani z príjmu fyzických osôb a DPH.\nSo žalobcom sa po prvýkrát stretli pri zatepľovaní činžiaku v Bánovciach nad Bebravou, kde sa ho\nspýtal, či má pre nich nejakú robotu.5 Spolupracovali na zákazkách v Ilave a vo Vesteniciach. V\nroku 2012 mala spoločnosť asi 5 zamestnancoch na dohodu, s ktorými robil vždy, keď spoločnosť\nrobila pre žalobcu. Spoločnosť MAJLES, s.r.o. zabezpečovala a fakturovala len práce a žalobca zase\nzabezpečoval materiál. K fakturácii uviedol, že faktúru vystavoval neskôr, lebo čakal na peniaze, až keď\nich dostal, vtedy dával faktúru. Konateľom je od 20.2.2012 pred týmto dátumom vystavoval doklady\nna základe plnej moci od konateľa Švančaru, ktorú i napriek výzve správcu dane nepredložil. Časový\nnesúlad spárovaných faktúr vysvetľoval chybou účtovníčky. Požadované účtovné doklady však počas\ndaňovej kontroly nepredložil.\n5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Komplexné\ndôkazy žalobcu uvedené vyššie - jednotlivo a najmä vo vzájomných súvislostiach preukazujú, že nákup\nstavebných prác od spoločnosti MAJLES, s.r.o. bolo reálne plnenie. Preto žalovaný aj krajský súd vážne\npochybil, keď účelovo tvrdí, že žalobcovi absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz.\n6. Uviedol, že prijaté a uhradené faktúry - od spoločnosti MAJLES, s.r.o. Faktúra je základným hmotným\ndôkazom a jej prípadná absencia by bol významný dôkaz pre správcu dane. Opačne to logicky znamená,\nže ak faktúra existuje, potom musí byť rovnako významným dôkazom pre žalobcu. V zmysle § 32 ods.\n1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve je faktúra preukázateľná, ak skutočnosť ňou deklarovaná,\nje preukázaná aj obsahom iných dokumentov a skutočností. Podotýkame, že faktúra nie je jediný\ndôkaz žalobcu, a jej súlad so skutočnosťou potvrdzujú aj ďalšie nižšie uvedené dôkazy. Žalobca\npredmetné faktúry riadne uhradil. Uhradenie je jedným z najvýznamnejších dôkazov o ekonomickej\nrealite predmetného plnenia. Na podporu tejto úvahy žalobca príkladom uvádza, že podmienka\nzaplatenia je aj v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (§ 17 ods. 19), ako tlak zákonodarcu na to,\n\nže ide o reálne plnenia, vychádzajúc z jednoduchej a zrozumiteľnej logiky, že kupujúci by nezaplatil, ak\nby mu predávajúci nič nedodal.\n7. Zaúčtovanie nákupu a zaplatenia - podľa § 2 zákona o účtovníctve sú, okrem iného, predmetom\núčtovníctva aj príjmy a výdavky podnikateľa. Žalobca predmetné faktúry od dodávateľa MAJLES, s.r.o.,\nako aj ich finančnú úhradu (výdavky) riadne zaúčtoval. Tento dôkaz je podporený aj dôkazom o ďalšom\npredaji, lebo predmetný nákup žalobca ďalej predal a príjem z predaja tiež riadne zaúčtoval. Teda\nžalobca si riadne splnil povinnosť podľa zákona o účtovníctve - zaúčtoval výdavky aj príjmy a tieto riadne\npriznal v daňovom priznaní.\n8. Výpoveď svedka - vypočutý svedok Milan Fraňo, konateľ spoločnosti MAJLES, s.r.o. potvrdil, že\nv roku 2012 pracovali pre žalobcu (bod 11 a 12 rozsudku). Výpoveď svedka je ako druh dôkazu v\ndaňovom dokazovaní často používaný ako dostatočný dôkaz v prospech správcu dane. Opačne to\nlogicky znamená, že výpoveď svedka, musí byť rovnako významným dôkazom pre žalobcu, a to najmä\nv situácii, že výpoveď je súladná s ďalšími dôkazmi žalobcu.\n9. V uvedenej veci je podľa žalobcu najpodstatnejšia skutočnosť, že ide o duplicitné zdanenie tej istej\nsumy v rozpore so zámerom zákona. Prijaté výdavkové faktúry od dodávateľa MAJLES, s.r.o. majú\nprotipoložku v príjmoch, lebo bol následne vyfakturované odberateľom - najmä spoločnosti ContiTech\nVibration Control Slovakia s.r.o. (strana 8 rozsudku). Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o\ndani z príjmov v znení neskorších predpisov je daňovým výdavkom taký výdavok, ktorý bol vynaložený\nv príčinnej súvislosti s dosiahnutím zdaniteľných príjmov. Prijaté výdavkové faktúry od spoločnosti\nMAJLES s.r.o. sú riadnym daňovým výdavkom, lebo boli vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných\npríjmov. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov je základom dane výsledok hospodárenia\n- teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov do\nzákladu dane sa nezahŕňa - suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona.\nŽalobca namieta, že žalovaný svojim postupom duplicite zdaňuje sumu 61 117 eur - lebo jedenkrát\nje táto suma už v príjmoch, ktoré boli riadne zaúčtované a priznané v daňovom priznaní žalobcu, a\ndruhýkrát ju do základu dane zahrnul žalovaný neuznaním vo výdavkoch vo svojom rozhodnutí. Žalobca\nsa sťažuje, že krajský súd sa touto zásadnou námietkou ani len nezaoberal a úplne ju prehliadol, preto\nje jeho rozhodnutie arbitrárne. Žalobca je nútený opätovne konštatovať, že krajský súd zmaril ústavné\nprávo žalobcu na súdnu ochranu. Zámerom zákona o dani z príjmov je zdaniť rozdiel medzi príjmami\na výdavkami (§17 ods. 1 písm. b/), preto zákon obsahuje spravodlivé pravidlo zamedzujúce zdaneniu\nsumy už raz zdanenej (§17 ods. 3 písm. c/). Duplicitné dorubenie hmotnej dane teda nie je zámerom\nzákona a rozhodnutie žalovaného je proti tomuto zámeru zákona, inak by tam ustanovenie § 17 ods. 3\npísm. c) nebolo. Duplicitne dorubenie hmotnej dane preto nemôže byť chápané ako akási sankcia, lebo\nsankčný systém definuje zákon na inom mieste - v ustanoveniach § 154 až 157 daňového poriadku a §\n38 zákona o účtovníctve za presne pomenované správne delikty. Navrhoval, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a žalovaného zruší.\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.02.2017 ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že žalobca\nmal preukázať, že jeho výdavky boli uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2033 Z. z.\nv znení neskorších predpisov. Bol povinný na daňové účely preukázať správcovi dane relevantnými\ndôkazmi opodstatnenosť uplatnenia týchto daňových výdavkov. V prípade faktúr, ktoré mala vystaviť\nspoločnosť MAJLES s r.o. bolo sporným, či žalobca v súlade s ustanovením § 2 písm. i) zákona\nč. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov na daňové účely dostatočne preukázal, že výdavky\nuplatnené na základe sporných faktúr za vykonané práce mu boli aj reálne poskytnuté a to spoločnosťou\nMAJLES s.r.o. Správca dane nespochybnil vykonanie fakturovaných prác, ale žalobca nepreukázal, že\nfakturované práce vykonala spoločnosť MAJLES s.r.o. Správca dane zistil v priebehu daňovej kontroly\nviaceré nezrovnalosti, napr. objednávky na práce boli vypracované a objednané odberateľmi neskôr,\nako boli podľa dodávateľských faktúr od spoločnosti MAJLES s.r.o. fakturované práce realizované,\nžalobca nevedel uviesť meno ani jednej osoby, ktorá pre neho mala fakturované práce vykonávať\nskoro celý rok 2012 a napriek opakovaným výzvam správcu dane okrem čestného prehlásenia Milana\nFraňa nepredložil žiadne iné dôkazy, nezúčastnil sa vypočutia viacerých svedkov napriek tomu, že\no ich vypočutí bol informovaný. Rovnako svedok Milan Fraňo, ktorý bol od 20.02.2012 konateľom\nuvedenej spoločnosti nevedel uviesť meno ani jednej osoby, ktorá práce vykonávala. Raz sa vo\nsvedeckej výpovedi vyjadril, že pre neho pracovala spoločnosť LIBSTAV s.r.o. Bošany, na druhom\nmieste tvrdí, že práce realizoval svojimi pracovníkmi na dohodu, pritom v Sociálnej poisťovni nemal\npred dátumom 01.10.2012 zaregistrovaného žiadneho zamestnanca a faktúry spoločnosti MAJLES s.r.o.\nboli vystavené najmä pred týmto dátumom. Milan Fraňo napriek tomu, že bol konateľom uvedenej\nspoločnosti nevedel, či spoločnosť viedla jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, nevedel uviesť meno\n\núčtovníčky. Menovaný potvrdil, že práce boli vykonané, žiadne dôkazy k svojmu tvrdeniu nepredložil,\nnapriek prísľubu, že predloží správcovi dane účtovníctvo, toto predložené nebolo.\n11. Správca dane nespochybňoval výnosy, ktoré žalobca realizoval, tie mu plne ponechal. Nemožné\nteda jednostranne tvrdiť, že došlo k dvojitému zdaneniu, bolo na žalobcovi, aby spoľahlivo a presvedčivo\nsprávcovi dane preukázal, že výdavková časť jeho účtovníctva sa skladá z položiek, ktoré zodpovedajú\nskutočnému právnemu obsahu podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov,\npričom ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, správca dane mal snahu preveriť účtovníctvo\ndodávateľa a vypočuť osoby, ktoré mohli poskytnúť informácie týkajúce sa sporných faktúr.\n12. S poukazom na vyššie uvedené zistené skutočnosti sa žalovaný teda naďalej pridržiava v plnom\nrozsahu svojho právneho názoru, pretože žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že rozhodnutie\nsprávcu dane, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné, resp. došlo k takému pochybeniu pri\nich vydávaní, ktoré by zakladalo dôvod pre ich zmenu alebo zrušenie. Žalovaný dostatočným spôsobom\nodôvodnil svoje rozhodnutie, uviedol všetky zistené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie\nrozhodnutia, vecne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho\nrozhodovanie, ako aj právne predpisy, na základe ktorých rozhodol.\n13. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby Najvyšší súd SR ako kasačný súd\nkasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n15. Kasačný senát sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že predmetom sporu o zákonnosť je právny\nproblém, vyskytujúci sa spravidla v prípade dodávania stavebných prác, keď na základe šetrenia\nsprávcu dane vzniknú pochybnosti o skutočnom dodávateľovi stavebných prác, ktorý je uvedený v\núčtovníctve daňového subjektu. Je potrebné zdôrazniť, že správna prax daňových orgánov je založená\nna prísne formálnom prístupe vyplývajúcom z výkladu ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003Z.z. o dani z\npríjmov, podľa ktorého daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný\nv evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 <. alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Napriek tomu, že\nje zrejmé, že daňový subjekt určité esenciálne náklady vynaložiť musel, na tieto náklady daňové orgány\nneprihliadajú, keďže nezodpovedajú účtovnému stavu. Platná právna úprava neumožňuje daňovému\nsubjektu prejsť do právneho režimu určenia dane podľa pomôcok v prípade tzv. esenciálnych nákladov,\nktoré síce vznikli, ale nie sú správne účtovne zaevidované. Daňový subjekt nemá v týchto prípadoch\nmožnosť prejsť do režimu určenia dane podľa pomôcok. Podľa § 48 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. pri určení\ndane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú\nvýhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. V danom prípade však daň podľa pomôcok\nurčovaná nebola. Kasačný súd konštatuje, že pri preskúmavaní veci nezistil rozpor so zákonom.\n16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467\nods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania,\nkeďže v konaní nebol úspešný.\n17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/128/2015", "guid": "a3a95377-8f71-4871-b2ee-f6963cb4056b:3a6e2f26-c4de-47bd-9300-ac3ee2d852ca", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}