{"guid": "60b80be5-e33f-45b6-9b19-587200e3399f:2f1d838f-19f5-434c-9336-76211d067650", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3015200599.1", "spisova_znacka": "5Sžf/22/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/22/2016 z 26. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. 5Sžf/22/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:3015200599.1", "identifikacne_cislo": "3015200599", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-2", "nazov": "§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f1d838f-19f5-434c-9336-76211d067650", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3015200599.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3015200599.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3015200599.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/22/2016\n3015200599\n26. 04. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:3015200599.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: Igor\nPastierik, s miestom podnikania Stará cesta 549/43, Kanianka, IČO: 108 91 811, právne zastúpený:\nJUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1078276/2015 zo dňa 3. júla 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č.k. 11S/51/2015-33 zo dňa 26. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/51/2015-33\nzo dňa 26. januára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1078276/2015 zo dňa 3. júla 2015,\nako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9313401/5/2908095/2012/Sve zo dňa 26. októbra 2012\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1 469,47 € do rúk JUDr.\nEugena Kostovčíka, advokáta žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/51/2015-33 zo dňa 26. januára\n2016 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1078276/2015 zo dňa 03.07.2015, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 9313401/5/2908095/2012/\nSve zo dňa 26.10.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v\nnadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 6 738,49 € na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie\noktóber 2006. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu\nžalobcovi nepriznal.\n2. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č.\n1100306/1/76975/2013/5050-r to dňa 15.02.2013 bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn.5Sžf/48/2014 zo dňa 29.04.2015. Uvedeným rozsudkom najvyšší súd zmenil\nrozsudok krajského súdu č.k. 13S/70/2013-50 zo dňa 16.04.2014 a rozhodnutie žalovaného č.\n1100306/1/76975/2013/5050-r to dňa 15.02.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Po vrátení veci žalovanému Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza oznámením\no oprave chýb č. 971293/2015 zo dňa 18.06.2015 oznámil, že v zmysle § 63 ods. 11 Daňového\nporiadku opravuje nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere č. 9313401/5/2908095/2012/Sve zo\n\ndňa 26.10.2012 a úvodnú vetu mení nasledovne: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011\nZ.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov,\nzákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov ...“ Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek námietkam žalobcu v odvolaní. Rozhodnutie žalovaného je\npodľa názoru žalobcu nezákonné a žalobca bol rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Žalobca\nnamietal zákonnosť postupu správnych orgánov po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného,\nkeď podľa jeho názoru bol v zmysle rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/48/2014 zo dňa 29.04.2015\noprávnený a súčasne aj povinný ďalej konať žalovaný, a nie Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza,\nktorý nebol kompetentný vo veci samostatne konať, nebol teda v zmysle § 63 ods. 11 Daňového poriadku\noprávnený oznámením o oprave chýb opraviť nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere. Žalovaný\npochybil, keď takýto postup akceptoval a opravené rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru žalobcu v danom\nprípade nešlo ani o zrejmú nesprávnosť, ale o nesprávne právne posúdenie veci, ktoré nie je možné\nopraviť postupom podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku, žalovaný mal v zmysle § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej\nžalobca zotrval na svojich námietkach proti predchádzajúcemu rozhodnutiu žalovaného, a to, že správca\ndane vykonával dokazovanie vo vyrubovacom konaní, i keď v ustanoveniach § 38 až § 45 zákona č.\n511/1992 Zb. nie je žiadna zmienka o dokazovaní vo vyrubovacom konaní. Poukázal i na rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp.zn. 3Sžf/23/2007 zo dňa 14.02.2008 a sp.zn. 4Sžf/14/2010 zo dňa 21.04.2011.\nĎalej žalobca namietal, že v dodatku č. 1 k protokolu správca dane uviedol nové skutočnosti, ku ktorým\nsa žalobca už nemal možnosť účinne brániť, zmenil právnu kvalifikáciu pre posúdenie odpočítania dane\nz faktúr, ktoré boli ako nedokončená výroba predmetom nepeňažného vkladu žalobcu do novovzniknutej\nspoločnosti BENY-STAV Prievidza s.r.o. Žalobca tiež namietal hodnotenie dôkazov, keď daňové orgány\nbezvýhradne akceptovali svedeckú výpoveď M. P., poukázal na jeho morálny kredit, ktorý zásadným\nspôsobom ovplyvňuje hodnotu pravdivosti jeho výpovede. V súvislosti s jeho výpoveďou správca dane\nani nevypočul ďalšie osoby označené M. P.. K neuznaniu odpočítania dane z faktúr, ktoré boli predmetom\nnepeňažného vkladu do novovzniknutej spoločnosti, žalobca uviedol, že pri stavbách dokončených\npred 26.02.2007 nemôže byť dôvodom neuznania odpočtu skutočnosť, že konečné faktúry nevystavil\nžalobca, ani neodviedol daň z týchto zdaniteľných plnení, ale vystavila ich už spoločnosť BENY-STAV\nPrievidza s.r.o., pretože rovnaký stav nastal aj pri faktúrach zo stavieb ukončených po 26.2.2007, pri\nktorých odpočítanie dane bolo priznané.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu, že\nsprávca dane nebol oprávnený v zmysle § 63 ods. 11 Daňového poriadku oznámením o oprave chýb\nopraviť nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere a žalovaný mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť na ďalšie konanie uviedol, že postupoval v zmysle názoru najvyššieho súdu vyslovenom v\nrozsudku sp.zn. 5Sžf/48/2014 zo dňa 29.04.2015, že chybná citácia kompetenčného zákona v úvode\ndodatočného platobného výmeru zo dňa 26.10.2012 nemá vplyv na výrok rozhodnutia a ide o zrejmú\nvadu v citovaní príslušného právneho predpisu. K námietke, že správca dane vykonával dokazovanie\nvo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že vyrubovacie konanie je daňovým konaním, správca dane\npostupoval podľa názoru odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a podľa\ntohto zákona vykonával aj jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania. Na základe úkonov vo\nvyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.,\npre ktoré bol podkladom protokol z daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. K\nnámietke hodnotenia dôkazov - svedeckej výpovede M. P. a k nevykonanému ďalšiemu dokazovaniu\nžalovaný uviedol, že P. P., ktorý bol ako konateľ spoločnosti EMPANADA s.r.o. jediný oprávnený za\nspoločnosť konať, sa jednoznačne vyjadril, že sporné faktúry za spoločnosť nevystavil a ani nepodpísal,\nnapriek tomu, že na faktúre je uvedené jeho meno, nikoho vystavením faktúr nepoveril. Poukázal na\nustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého správca dane je oprávnený rozhodnúť,\nktoré dôkazy vykoná, či vykonané dokazovanie je postačujúce. Pokiaľ sa týka neuznania odpočítania\ndaní z faktúr zo stavieb dokončených pred 26.02.2007, uviedol, že niektoré zákazky boli dokončené\na odovzdané ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu do BENY-STAV Prievidza s.r.o., a teda mal ich\nfakturovať a odviesť z nich DPH žalobca. Správca dane preto neuznal odpočítanie dane z nákupu\nmateriálu a služieb, ktoré boli použité na tieto zákazky, nakoľko ich žalobca nepoužil na účely svojho\npodnikania ako platiteľ.\n4. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že oznámením zo dňa 22.03.2011 správca dane\nžalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2006 s tým,\n\nže daňová kontrola sa začne dňa 28.04.2011. Správca dane v priebehu konania požiadal žalovaného o\npredĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 31.12.2011. Žalovaný jeho žiadosti vyhovel, o čom\nbol žalobca upovedomený dňa 07.10.2011. O výsledku zistenia z daňovej kontroly žalovaný vyhotovil\ndňa 02.11.2011 protokol č. 675/320/82147/2011/Sve, ktorý doručil žalobcovi. Na základe vyjadrenia\nžalobcu k protokolu bol vyhotovený dňa 28.11.2011 dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol s protokolom\nprerokovaný so žalobcom dňa 09.12.2011.\n5. Dňa 13.12.2011 pod č. 675/230/105067/11/Mar správca dane vydal dodatočný platobný výmer, ktorým\npodľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za október\n2006 v sume 9 971,48 €. Po podaní odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.04.2012 č.\n1020506/1/887424/2012/5050-r dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Správca dane oznámil žalobcovi pokračovanie vo veci vyrubenia DPH, požiadal\nžalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie a žalovaný lehotu na rozhodnutie predĺžil do 31.12.2012,\no čom bolo žalobcovi zaslané upovedomenie. Správca dane oboznámil žalobcu s výsledkom doplneného\ndokazovania z vyrubovacieho konania dňa 24.09.2012.\n6. Dňa 26.10.2012 pod č. 9313401/5/2908095/2012/Sve správca dane opätovne vydal dodatočný\nplatobný výmer, ktorým vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti\nna § 165 ods. 2 Daňového poriadku žalobcovi rozdiel v DPH za zdaňovacie obdobie október 2006 v\nsume 6 738,49 €. Proti dodatočnému platobnému výmeru žalobca opätovne podal odvolanie a žalovaný\nrozhodnutím zo dňa 15.02.2013 č. 1100306/1/76975/2013/5050-r rozhodnutie zmenil tak, že opravil text\nv úvodnej vete dodatočného platobného výmeru tak, že správne označil kompetenčný zákon.\n7. Žalobca podal na krajskom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o\nktorej krajský súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.04.2014, č.k. 13S/70/2013-50, tak, že žalobu\nzamietol. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 29.04.2015\nsp.zn. 5Sžf/48/2014 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č.k.\n1100306/1/76975/2013/5050-r zo dňa 15.02.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa\nneurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného bola dôvodná. Vyslovil vo veci právny názor, že\nžalovaný sa dopustil závažného procesného pochybenia, keď o odvolaní žalobcu prakticky nerozhodol.\nNáprava chybnej citácie kompetenčného zákona nie je zmenou rozhodnutia v zmysle § 48 ods. 5 zákona\no správe daní. Pochybenie správcu dane, keď v dodatočnom platobnom výmere citoval neúčinný právny\npredpis, bolo možné napraviť vydaním opravného rozhodnutia, pretože ide o zrejmú vadu v citovaní\npríslušného právneho predpisu, ktorá nemá vplyv na výrok rozhodnutia.\n8. Následne správca dane oznámením zo dňa 18.06.2015, č. 971293/2015, doručeným žalobcovi dňa\n26.06.2015 napravil pochybenie v dodatočnom platobnom výmere č. 9313401/5/2908095/2012/Sve zo\ndňa 26.10.2012 tak, že v úvodnej vete rozhodnutia uviedol správny a účinný kompetenčný zákon.\n9. Po oprave uvedenej nesprávnosti v dodatočnom platobnom výmere žalovaný rozhodol o odvolaní\nžalobcu napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer potvrdil.\nV prejednávanej veci správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z týchto faktúr:\n- faktúra č. 046/2006 (ev.č. DF 1535) od dodávateľa EMPANADA s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35\n907 720, zo dňa 16. októbra 2006 (dátum dodania služieb 16. októbra 2006), základ dane 829 221,- Sk\n+ 19% DPH 157 552,- Sk za sprostredkovanie pomocných stavebných prác na rekonštrukcii verejného\nosvetlenia mesta Prievidza,\n- faktúra č. 2240116615 (ev.č. DF 1450) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 12.\noktóbra 2006, základ dane 32 933,50 Sk + 19% DPH 6.257,40 Sk za dodávku betónu, na zákazku\nPolyfunkčný objekt v Prievidzi, na ul. Mišíka,\n- faktúra č. 2006194 (ev.č. DF 1468) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice, zo dňa 11.\noktóbra 2006, základ dane 144 700,43 Sk + 19% DPH 27 493,10 Sk za materiál, pričom podľa dodacích\nlistov, ktoré tvoria prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“,\n- faktúra č. 2006195 (ev.č. DF 1469) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice, zo dňa 11.\noktóbra 2006, základ dane 37 317,21 Sk + 19% DPH 7 090,30 Sk za materiál, pričom podľa dodacích\nlistov, ktoré tvoria prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“,\n- faktúra č. 04519 (ev.č. DF 1484) od dodávateľa Vaša s.r.o., Andreja Hlinku 86, Nováky, zo dňa 17.\noktóbra 2006, základ dane 157 510,10 Sk + 19% DPH 29 926,90 Sk za materiál, pričom na dodacom\nliste č. 14285, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“,\n\n- faktúra č. 2240117604 (ev.č. DF 1510) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník, zo dňa\n17. októbra 2006, základ dane 19 144,- Sk + 19% DPH 3 637,40 Sk za dodávku betónu, na zákazku\nPolyfunkčný objekt v Prievidzi, na ul. Mišíka,\n- faktúra č. 2240119672 (ev.č. DF 1546) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 25.\noktóbra 2006, základ dane 214 815,- Sk + 19% DPH 40 814,90 Sk za dodávku betónu, pričom podľa\ndodací listov č. 3504, 3506 a 3507 na zákazku „Ferenčík“ bolo dodaných 15 m3, čo predstavuje základ\ndane 27 957,- Sk + 19% DPH 5 311,80 Sk z fakturovanej sumy,\n- faktúra č. 406-01-15027 (ev.č. DF 1550) od dodávateľa MURAT s.r.o., Bratislavská č. 87, Pezinok, zo\ndňa 24. októbra 2006, základ dane 47 648,40 Sk + 19% DPH 9 053,20 Sk za materiál, pričom podľa\ndodacieho listu č. 306-01-18784, ktorý tvorí prílohu k faktúre, bolo miesto určenia Čataj, Obecný úrad,\n- faktúra č. 100591/06 (ev.č. DF 1591) od dodávateľa OSC P. zo dňa 31. októbra 2006, základ dane\n130.207,60 Sk + 19 % DPH 24.739,40 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu, ktorý tvorí prílohu k\nfaktúre bol na zákazku „Čataj“ dodaný materiál v sume základ dane 92.409,23 Sk + 19 % DPH 17.557,70\nSk,\n- faktúra č. 2006203 (ev.č. DF 1601) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice, zo dňa 26.\noktóbra 2006, základ dane 6 871,30 Sk + 19% DPH 1 305,50 Sk za materiál, pričom podľa dodacieho\nlistu zo dňa 19. októbra 2006, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“,\n- faktúra č. 2006210 (ev.č. DF 1656) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice, zo dňa 31.\noktóbra 2006, základ dane 18 748,85 Sk + 19% DPH 3 562,30 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho\nlistu, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“,\n- faktúra č. 406-01-15771 (ev.č. DF 1664) od dodávateľa MURAT s.r.o., Bratislavská č. 87, Pezinok\nzo dňa 6. novembra 2006, základ dane 7 408,27 + 19% DPH 1 407,60 Sk za materiál, pričom podľa\ndodacieho listu č. 306-02-11832, ktorý tvorí prílohu k faktúre bolo miesto určenia „Čataj“,\n- faktúra č. 26464 (ev.č. DF 1740) od dodávateľa P. AUTO AKR ELEKTRA, Malá 5/4, Prievidza, zo dňa\n31. októbra 2006, základ dane 162 857,14 Sk + 19% DPH 30 942,90 Sk, za dodávku tovaru, pričom\npodľa dodacieho listu č. 59/10 na Zákazku „Ferenčík“ bol dodaný tovar v cene bez DPH 7 205,62 Sk\na podľa dodacieho listu „Ferenčík“ bol dodaný tovar v hodnote 17 480,70 Sk bez DPH, t.j. celkom za\nobidva dodacie listy v sume základ dane 24 686,30 Sk + 19% DPH 4 690,40 Sk,\n- faktúra č. 10060819 (ev.č. DF 1513) od dodávateľa Ing. T. W. N. B. D., Košovská cesta 23, Prievidza,\nzo dňa 16. októbra 2006, základ dane 196 223,96 Sk + 19% DPH 37 282,60 Sk za stavebný materiál,\npričom na dodacom liste zo dňa 7. októbra 2006, ktorý tvorí prílohu k faktúre je vyznačené, že materiál\nvo výške základ dane 8 130,80 Sk + 19% DPH 1 544,90 Sk bol dodaný na zákazku „Detko“,\n- faktúra č. 6310202 (ev.č. DF 1557) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., Malacky, zo dňa 25. októbra\n2006, základ dane 108 297,10 Sk + 19% DPH 20 576,40 Sk, za stavebný materiál, pričom na dodacom\nliste č. 5220026681 je uvedené miesto vykladania RD G.. T. F. - X. a na dodacom liste č. 5220026614\nje vyznačená akcia „T.“, t.j. na akciu „Ing. T.“ bol dodaný materiál v sume základ dane 98 952,84 Sk +\n19% DPH 18 801,- Sk,\n- faktúra č. 6310210 (ev. č. DF 1571) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., Malacky, zo dňa 30. októbra\n2006, základ dane 393 239,47 Sk + 19% DPH 74 715,50 Sk, za stavebný materiál, pričom na dodacom\nliste č. 5220026313 na zákazku „Ing. T.“ bol dodaný stavebný materiál v sume základ dane 27 413,60\nSk + 19% DPH 5 208,60 Sk z celkovej fakturovanej sumy.\n10. Faktúru č. 046/2006 (ev. č. DF1535) zo dňa 16. októbra 2006 správca dane neuznal žalobcovi\nz dôvodu, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, ktorý nebol\nuskutočnený dodávateľom EMPANADA spol. s.r.o.. Faktúry č. 2240116615 (ev.č. DF1450), č. 2006194\n(ev.č. DF 1468), č. 2006195 (ev.č. DF 1469), č. 04519 (ev.č. DF 1484), č. 2240117604 (ev.č. DF 1510), č.\n2240119672 (ev.č. DF 1546), č. 406-01-15027 (ev.č. DF 1550), č. 100591/06 (ev.č. DF 1591), č. 2006203\n(ev.č. DF 1601), č. 2006210 (ev.č. DF 1656), č. 406-01-15771 (ev.č. DF 1664) a č. 26464 (ev.č. DF 1740)\nsprávca dane neuznal, nakoľko tovar a služby neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely\njeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH a zároveň tovar\na služby neboli ani súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu do spoločnosti BENY-STAV Prievidza, s.r.o.\ntak, ako to uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach. Faktúry č. 10060819 (ev.č. DF 1513), č. 6310202\n(ev.č. DF 1557) a č. 6310210 (ev.č. DF 1571) správca dane žalobcovi neuznal, pretože tovar a služby\nneboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca\nporušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH.\n11. Krajský súd námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávnosti postupu žalovaného a správcu dane po\nzrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/48/2014\n\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru krajského súdu žalovaný a správca dane postupovali v súlade\ns vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu, v zmysle ktorého citovanie neúčinného právneho\npredpisu v rozhodnutí správcu dane bolo možné napraviť vydaním opravného rozhodnutia, nakoľko\nide o zrejmú vadu. Podľa ustanovenia § 63 ods. 11 Daňového poriadku zrejmú nesprávnosť môže\nnapraviť orgán, ktorý rozhodnutie vydal, v danom prípade správca dane, a to takým spôsobom, že vydá\noznámenie a upovedomí o tom účastníka. Správca dane vydal dňa 18.06.2015 oznámenie o oprave\nchýb a doručil ho žalobcovi.\n12. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní krajský\nsúd uviedol, že najvyšší súd už zaujal stanovisko k vykonávaniu dokazovania vo vyrubovacom konaní\nv rozhodnutí zo dňa 14.02.2008 sp.zn. 3Sžf/23/2007, kde výslovne uviedol, že nevylučuje možnosť\nvykonávať dokazovanie i vo vyrubovacom konaní. Tiež uviedol, že ustanovenia § 38 až § 45 zákona č.\n511/1992 Zb. nevylučujú vykonávanie dokazovania vo vyrubovacom konaní.\n13. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu ohľadne dodatku č. 1 k protokolu, keď podľa názoru žalobcu v\ndodatku uviedol správca dane nové skutočnosti, ku ktorým sa žalobca už nemal možnosť brániť, krajský\nsúd poukázal na to, že žalobca v žalobe nešpecifikoval, o aké konkrétne skutočnosti ide. Po oboznámení\nsa s administratívnym spisom žalovaného krajský súd však nezistil, že by správca dane uviedol v\ndodatku také nové skutočnosti, ktoré by mohli zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu,\nnaviac protokol aj s dodatkom č. 1 bol so žalobcom riadne prerokovaný, žalobca podpísal zápisnicu z\nprerokovania bez výhrad. Krajský súd zároveň ani nezistil, že došlo k zmene v právnej kvalifikácii pre\nneuznanie odpočtu DPH, ako tvrdí žalobca.\n14. Ďalšie námietky žalobca uplatnil vo vzťahu k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, k\ndôveryhodnosti vo veci vypočutého svedka P. P. a k zákonnosti získaných dôkazov. Ani jednu z vyššie\nuvedených námietok krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Mal za to, že správca dane vykonal vo\nveci rozsiahle dokazovanie a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci potrebný pre posúdenie\ndaného prípadu. Pokiaľ ide o dôveryhodnosť svedka P. P., krajský súd vyslovil názor, že práve P. P.,\nako konateľ spoločnosti EMPANADA s.r.o., bol oprávnenou osobou na preukázanie toho, či žalobcom\ndeklarované služby boli spoločnosťou EMPANADA s.r.o. aj skutočne dodané. Zo zápisnice o ústnom\npojednávaní zo dňa 16. júna 2011, č. 675/320/51737/2011/Sve vyplýva, že, P. P. vo svojej výpovedi\njednoznačne uviedol, že on osobne za spoločnosť žiadnu činnosť nevykonával, sporné faktúry za\nspoločnosť nevystavil a ani nepodpísal, nikoho vystavením týchto faktúr nepoveril, pričom nemal žiadne\ninformácie o obchode uvedenom na faktúrach. K úhradám faktúr P. P. uviedol, že pri prepise spoločnosti\nsa podpisovali nejaké účty v banke, ale on sám nevie, kto má k účtom prístup, pretože vyberal\npeniaze len raz, a to pre p. O. ml., pričom nemal informácie o transakciách na účtoch spoločnosti a\nnevidel ani výpisy z nich. Krajský súd zároveň poukázal na to, že žalobca sa predmetného ústneho\npojednávania osobne zúčastnil, a teda mal reálnu možnosť klásť vypočúvanému svedkovi P. P. otázky,\nktorú však nevyužil, len sa vyjadril, že s p. P. osobne do kontaktu neprišiel, ale jeho spoločnosť uhradila\nsporné faktúry bankovým prevodom, čím je preukázané, že nešlo o fiktívne faktúry. Krajský súd preto\nnepovažoval výpoveď svedka P. P. za dôkaz získaný nezákonne.\n15. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že pri faktúrach zo stavieb ukončených po 26.02.2007 bolo\nuznané odpočítanie DPH a u stavieb dokončených pred 26.02.2007 právo odpočítať DPH nebolo\nuznané, krajský súd poznamenal, že k nepeňažnému vkladu žalobcu do spoločnosti BENY-STAV\nPrievidza s.r.o. došlo 26.02.2007, a ako sám žalobca uviedol v námietke, stavby boli ukončené pred\ntýmto dňom, a teda nešlo o rozpracovanú výrobu. Krajský súd mal za to, že s uvedenou námietkou sa\nžalovaný riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí.\n16. Krajský súd zdôraznil, že samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou\nuplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie\ntohto práva (práva na odpočet DPH) pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné\nvyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne\nposkytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet,\nt.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Splnenie\nformálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce\njednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však\nmusia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne\n\nplnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet\nDPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom\n(samozrejme za stavu, že žalobca ako zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že ide práve o takéto\nplnenie). A práve o takýto prípad ide aj v predmetnej veci, a to konkrétne vo vzťahu k spornej faktúre\nod spoločnosti EMPANADA, s.r.o.. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že z dodávky, ktoré mala\nuvedená spoločnosť dodať žalobcovi, nebola (a ani nebude, keďže uvedenú faktúru nemá dodávateľ\nzanesenú do svojho účtovníctva) odvedená DPH na výstupe. Za stavu, keď si žalobca uplatňuje z tejto\nfaktúry odpočet DPH na vstupe, je zrejmé, že uvedené plnenie je súčasťou daňového úniku (tým je\nsplnená jedna z dvoch podmienok neuznania práva na odpočet DPH). Taktiež P. P. (konateľ spoločnosti\nEMPANADA, s.r.o.) poprel vystavenie spornej faktúry pre žalobcu, z čoho nemožno dospieť k inému\nlogickému záveru ako tomu, že ide o fiktívnu faktúru neodrážajúcu reálne plnenie. Reálnosť sporných\nobchodov nepotvrdila ani riaditeľka žalobcu Ing. P. F., a ani sám žalobca správcovi dane nepredložil\ntaký dôkaz, ktorý by preukazoval reálnosť dodávok od vyššie uvedenej spoločnosti. Vychádzajúc z\nuvedeného nemôže byť pochýb o tom, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že sporná faktúra je\nfaktúrou fiktívnou, čo muselo u žalobcu vzbudiť podozrenie (pochybnosti), t.j. musel mať vedomosť o\ntom, že uplatnením DPH na vstupe z tejto faktúry sa stane účastníkom daňového úniku (čím je splnená\naj druhá podmienka neuznania odpočtu DPH na vstupe). Ak chcel žalobca, aby mu správca dane uznal\nodpočítanie dane z faktúy č. 10060819 (ev.č. DF 1513) od dodávateľa Ing. T. W. N. B. D., č. 6310202\n(ev.č. DF 1557) a č. 6310210 (ev.č. DF 1571) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., bol povinný\nsprávcovi dane preukázať, že tovar a služby uvedené na týchto faktúrach boli ďalej použité na účely\njeho podnikania ako platiteľa, čo však žalobca neučinil. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,\nže nakúpený tovar a práce vyfakturované vyššie uvedenými dodávateľmi predstavujú rozpracované\nzákazky, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu podniku do spoločnosti BENY STAV Prievidza,\ns.r.o.. K vloženiu podniku došlo až dňom 26. februára 2007 (ako to vyplýva zo zmluvy o vklade podniku\nzo dňa 26. februára 2007), pričom zákazky fakturované od vyššie uvedených dodávateľov boli vykonané\na dokončené ešte v roku 2006, čiže boli vykonané a odovzdané ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu\ndo spoločnosti BENY-STAV Prievidza, s.r.o.. Uvedené zákazky mal teda ešte fakturovať a odviesť z nich\nDPH žalobca. Žalobca tak nepoužil materiál a služby vyfakturované vyššie uvedenými dodávateľmi na\núčely svojho podnikania ako platiteľ, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, z ktorého dôvodu\nnemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe z týchto faktúr.\n17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa\ndomáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že z ustanovenia § 30 ods. 2 zákona\nč. 511/1992 Zb. vyplýva, že rozhodnutie obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi formálne\nnáležitosti je možné zaradiť aj náležitosti patriace do úvodnej časti rozhodnutia, teda náležitosti uvedené\nv ust. § 30 ods. 2 písm. a/ až c/ zákona č. 511/1992 Zb. Výrok, poučenie o opravnom prostriedku, resp.\nodôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak je možné považovať za obsahové náležitosti. Podľa\nust. § 30 ods. 2 písm. d/ tohto zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý okrem iného obsahuje\nuvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Podľa žalobcu v nesprávnom\noznačení kompetentného zákona, teda právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo nemôže ísť o\nchybu v písaní alebo o chýbajúcu formálnu náležitosť, či inú zrejmú nesprávnosť. K posúdeniu otázky\ndokazovania vo vyrubovacom konaní krajským súdom uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní\nnehodnotil žiadne dôkazy, keď jediným dôvodom vyrubovacieho konania bolo preverovanie kedy a kým\nboli rozpracované zákazky skutočne dokončené a odovzdané a komu vznikla daňová povinnosť. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/14/2010 zo dňa\n21.04.2011, v ktorom okrem iného konštatoval, že zákon nezakazuje predkladať dôkazy po ukončení\ndaňovej kontroly, avšak dispozícia týmto právom je na daňovom subjekte a nie na správcovi dane,\nobzvlášť ak považuje výsledky dokazovania zhrnuté v protokole za dostatočné. Žalobca k právnym\nzáverom krajského súdu k aplikácii ,,dvojitej podmienky“ pre neuznanie odpočítania dane uviedol, že\ntieto závery sú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR vzťahujúcou sa\nk zneužitiu práva a k daňovým podvodom. Toto pochybenie je prepojené s nesprávnym postupom\nkrajského súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci to mal byť\npráve daňový úrad a nie súd, ktorý by vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že žalobca vedel\nalebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu. Mal\nza to, že nebolo medzi stranami sporným, že posduzované služby boli dodané. Sporným ostalo to,\nže podľa správnych orgánov služby neboli dodané spoločnosťou EMPANADA, s.r.o. Správne orgány\nsvoje závery nezaložili na tom, že išlo o fiktívne faktúry neodrážajúce reálne plnenie, ako to uviedol\n\nkrajský súd, netvrdili, že ide o daňový podvod a preto sa ani nezaoberali subjektívnou stránkou účasti\nžalobcu na daňovom podvode. Žalobca v žalobe nenamietal a ani nemohol namietať, nezákonnosť\nrozhodnutia žalovaného z dôvodu daňového podvodu, pretože na tomto dôvode nebolo toto rozhodnutie\nzaložené. V súvislosti s nepeňažným vkladom žalobcu do novovzniknutej spoločnosti BENY-STAV,\nPrievidza, s.r.o. krajský súd uviedol, že uvedené zákazky boli ukončené, mal ich fakturovať a odviesť z\nnich daň žalobca. Ak chcel žalobca, aby mu bolo uznané odpočítanie dane z faktúr, ktoré boli predmetom\nnepeňažného vkladu, bol povinný preukázať, že tovar a služby uvedené na týchto faktúrach boli ďalej\npoužité na účely jeho podnikania, čo však žalobca neučinil. Podľa žalobcu tento záver krajského súdu,\nktorý prevzal od daňových orgánov vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci na základe\nnesprávnej aplikácie zákona o DPH v znení platnom v roku 2006 a vtedy platnej Smernice Rady 77/388/\nEHS. Pokiaľ krajský súd konštatoval, že predmetné stavby boli ukončené pred dňom nepeňažného\nvkladu žalobcu do spoločnosti BENY-STAV Prievidza, s.r.o. a uvedené faktúry vystavila spoločnosť\nBENY-STAV Prievidza, s.r.o., tak daňová povinnosť nevznikla žalobcovi ale tejto spoločnosti, takýto\nzáver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže zmyslom ustanovenia § 10 ods. 1\nzákona o DPH pri pokračovaní v podnikateľskej činnosti nadobúdateľom, ktorý je platiteľom alebo sa\nstáva platiteľom je riešiť v prípade prevodu aktív na nadobúdateľa problémy spojené s odvodom veľkých\nsúm DPH a následného odpočítania dane od nástupcu. Vloženie podniku ako nepeňažný vklad do\nspoločnosti je potrebné považovať za podnikanie. Správne orgány ale aj krajský súd zvolili pozitivistický\nvýklad ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, čím dochádza k mareniu účelu ustanovenia § 10 ods. 1\ntohto zákona a v končenom dôsledku aj k porušeniu zásady neutrality dane z pridanej hodnoty.\n18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na svoje závery vyslovené v napadnutom\nrozhodnutí resp. vo vyjadrení k žalobe a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdil.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu je potrebné vyhovieť.\n20. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n21. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n22. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).\n23. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie daňových orgánov o vydaní dodatočného\nplatobného výmeru .\n24. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Táto procesná\nnorma upravuje postupy (procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené\nhmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda pravidlá postupu daňových\nsprávcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou\nzákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov.\n25. Medzi relevantné princípy upravené Daňovým poriadkom patrí napr. zásada zákonnosti, ktorá\npredovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1). V zmysle zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2) správca\ndane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a\ndaňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods.\n3), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\n\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada\nrovnosti, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti,\nvo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n26. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie,\npričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a\nvyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n27. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Objasnenie všetkých\notázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť\ndaňového subjektu. Na tento účel má správca dane využiť prostriedky ktorými možno objasniť okolnosti\nrozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti), pre posúdenie toho-ktorého\nvýdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz\nmožno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť.\n28. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy\novplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\n29. Na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. To znamená, že odvolací orgán v\nodôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vyporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.\n30. Správny orgán vo svojej argumentácii, ktorou odôvodňuje svoju správnu úvahu musí dbať aj na\njeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ale aj závery ku, ktorým\nna základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie\ntakéhoto rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Je potrebné\nformulovať rozhodnutie takým spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného\nvyjadrovania, inak nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n31. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca správne namietal zákonnosť postupu správnych orgánov\npo zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 5Sžf/48/2014 zo dňa 29.04.2015, ktorý mu medzi iným uložil napraviť pochybenie\nspočívajúce v chybnej citácii kompetenčného zákona, uvedenú v úvodnej časti dodatočného platobného\nvýmeru vydaním opravného rozhodnutia pretože ide o zrejmú vadu v rozhodnutí. Z takto formulovaného\nzáveru vyššie označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva, že nie je dostatočné ak správny\norgán postupoval iba v zmysle § 63 ods. 11, nakoľko oznámenie o oprave chýb v písaní, počítaní zo\ndňa 18.06.2015 nenapĺňa požiadavky § 63 ods. 3 písm. d/ zákona, nakoľko len samým oznámením\no oprave nedochádza zároveň aj k oprave výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,\nktoré žalovaný potvrdil, keďže v jeho výroku potvrdzujúceho rozhodnutia zo dňa 03.07.2015 táto\noprava nie je zaznamenaná a zároveň vo výroku nie je zaznamenané ani rozhodnutie číslo č.\n1100306/1/76975/2013/5050-r zo dňa 15.02.2013, z čoho vyplýva zmätočnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ktorý bez zapracovania opravných úkonov do výroku rozhodnutia potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu v pôvodnom chybnom znení. S ohľadom na znenie § 63 ods. 3 písm.\nb/ citovaného zákona nedostačuje zmienka o týchto opravách v odôvodnení rozhodnutia bez toho, aby\nboli jednoznačne označené vo výroku napadnutého rozhodnutia.\n32. Správny orgán je povinný reagovať na námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladom\nrozhodnutia. Je povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, z toho dôvodu\nmusí zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti a uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale\nreagovať aj na pripomienky a vyjadrenia účastníka daňového konania, aj keď ich vo svojom rozhodnutí\n\nnebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, prečo považuje správny orgán námietky účastníka za\nnesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje\nskutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými dôkazmi vyvrátené, podľa,\nktorej právnej normy rozhodol a najmä akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Je možné\nkonštatovať, že prvostupňový ani druhostupňový správny orgán sa touto povinnosťou neriadili. V\nodôvodnení rozhodnutia iba konštatujú skutočnosti, ktoré na základe svojho názoru akceptovali, avšak\nneaplikovali priamo tieto skutočnosti a zistený skutkový stav na konkrétne právne normy a príčinný vzťah\nmedzi konaním žalobcu a porušením právnych predpisov. Takéto rozhodnutie, ktorému chýba dostatok\nzrozumiteľných dôvodov, zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa\nnedostatočne zaoberali s námietkami žalobcu, či vo vyrubovacom konaní môže správca dane vykonávať\ndokazovanie, či v dodatku číslo 1. protokolu, správca dane neuviedol nové skutočnosti, voči ktorým sa\nžalobca už nemal možnosť brániť a prečo neuznal odpočítanie dane z faktúr, ktorej nevystavila žalobca,\nale spoločnosť BENY-STAV Prievidza, s.r.o..\n33. V prípade, ak správny orgán nedostatočne vysvetlil v odôvodnení svoju správnu úvahu ohľadne\nurčitej okolnosti, ktorú prezentuje, ide o neodstrániteľnú chybu konania a spôsobuje arbitrárnosť\nrozhodnutia.\n34. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle\nktorej ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený\ndodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, keď právo\numožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu podceniť potrebu náležitého odôvodnenia\nrozhodnutia.\n35. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru najvyššieho súdu neboli dodržané všetky zásady\ndaňového konania a skutkový stav veci nebol správnymi orgánmi zistený natoľko, aby v nej bolo možné\nvydať zákonné a objektívne rozhodnutie.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Trenčíne podľa § 250ja ods. 3\nveta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil\na vec tým vrátil na ďalšie konanie.\n37. Správny orgán v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4\nO.s.p.). Len doplnením dokazovania v zhora naznačenom smere môže byť náležite zistený skutkový\nstav veci a dodržané základné princípy a zásady daňového konania včítane princípov ústavných, ako\nprincíp právneho štátu, právo na spravodlivý proces ako aj zásada rovnosti, ktorých sa žalobca v súdnom\nkonaní dovoláva.\n38. O náhrade trov celého súdneho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá a §\n224 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 5 O.s.p., v zmysle ich vyčíslenia\nprávnym zástupcom, ktorý podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uplatnil náhradu za 4 úkony právnej pomoci v\ncelkovej hodnote 599,60 €, náhradu hotových výdavkov za pracovné cesty v hodnote 279,49 €, náhradu\nvýdavkov podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v hodnote 228,80 €, daň z pridanej hodnoty v\nsume 221,58 € a náhrady hotových výdavkov v sume 140,- €, v celkovej sume 1 469,47 €.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}