{"guid": "ed253da6-301f-42a1-9b00-d32dd30a832a:f8048f18-763c-4350-b02b-cdadfb74bd52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3014201074.1", "spisova_znacka": "8Sžf/57/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/57/2016 z 12. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. 8Sžf/57/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:3014201074.1", "identifikacne_cislo": "3014201074", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-22.odsek-2", "nazov": "§ 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-3", "nazov": "§ 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-22", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-17", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-30", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8048f18-763c-4350-b02b-cdadfb74bd52", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3014201074.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014201074.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014201074.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/57/2016\n3014201074\n12. 07. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:3014201074.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: I. Y.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX-X, XXX XX U. Q., zastúpenej advokátom JUDr. Eugenom\nKostovčíkom, so sídlom kancelárie Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančnému\nriaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/435331/2014/5041 z 1. októbra 2014 a o odvolaniach\nžalobkyne a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/308/2014-45 z 30. marca\n2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/308/2014-45 z 30.\nmarca 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 181,89 € na účet\njeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 13S/308/2014-45 z 30. marca 2016\npodľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 1100306/1/435331/2014/5041 z 1. októbra 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nDaňového úradu Trenčín č. 9312402/5/1863417/2014/Lor z 13. mája 2014, ktorým bol žalobkyni v\nzmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 511/1992 Zb.“)\nv nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 109.995,50 eura. Rozdiel na dani z príjmov vznikol z\ndôvodu neuznania daňových výdavkov žalobkyne v sume 550.000 eur za sprostredkovanie, vyplatených\nv hotovosti spoločnosti GRAPHIC MEDIA, s.r.o., Česká republika.\nKrajský súd skonštatoval, že žalobkyňa v predmetnej právnej veci v odvolacom konaní namietala, že jej\nbolo odopreté nazrieť do administratívneho spisu, konkrétne do odpovede na žiadosť o medzinárodnú\nvýmenu informácii, čím jej bolo znemožnené riadne uplatniť svoje právo na obhajobu a porušenie jej\npráv viedlo k nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom v podanej žalobe zdôraznila,\nže práve získanie týchto informácii bolo dôvodom prerušenia daňovej kontroly a uvedené informácie\nboli použité ako závažné dôkazy proti jej osobe. Žalobkyňa poukázala na to, že na jednej strane bol\nvýsledok medzinárodnej výmeny informácii použitý ako dôkaz a na druhej strane mali tieto informácie\npredstavovať daňové tajomstvo. Zdôraznila, že obsahom prejednávacej zásady, ktorá platí pri správe\ndaní, je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť, uplatniť\n\nsvoje práva uvedené v § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., pričom však sa\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí vyššie uvedenou odvolacou námietkou nezaoberal, čo učinil z\ndôvodu, že dospel k záveru, že o tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté, keďže uvedené porušenie\npráv bolo taktiež dôvodom pre podanie námietky proti postupu zamestnanca správcu dane zo strany\nžalobkyne a táto námietka bola ako nedôvodná zamietnutá. S uvedeným záverom žalovaného sa\nkrajský súd nestotožnil, keď mal za to, že v predmetnej veci žalobkyňa síce písomne namietala postup\nzamestnancov, ktorý spočíval v tom, že jej tieto osoby neumožnili nazrieť do administratívneho spisu,\nkonkrétne do odpovede na medzinárodnú výmenu informácii, teda boli vznesené výhrady voči postupu\nkonkrétnych zamestnancov, ale rozhodnutie o tejto námietke žalobkyňu nezbavilo možnosti namietať\nv ďalšom konaní, najmä odvolacom, porušenie jej zákonnom garantovaného procesného práva na\nnahliadnutie do spisu v zákonom stanovenom rozsahu, s ktorým je úzko spojené aj jej právo na\núčinnú obhajobu. Rovnako potom rozhodnutie o námietkach nezbavuje žalovaného povinnosti sa touto\nodvolacou námietkou riadne zaoberať, tento bol povinný v napadnutom rozhodnutí vyložiť právnu normu,\nktorá sa k namietanému porušeniu zákona vzťahovala, aplikovať ju danú situáciu a jasne a zrozumiteľne\nvyjadriť svoj názor, a to aj v prípade, že sa v plnom rozsahu stotožňoval so závermi, ktoré boli vyslovené\nv rozhodnutí o námietke proti postupu zamestnanca správcu dane, pričom uvedené bolo potrebné o\nto viac, keďže celkové informácie z medzinárodnej výmeny informácii boli žalobkyni poskytnuté len\npodanými oznámeniami, a teda odopretím nahliadnutia do spisu jej bolo de facto znemožnené zistiť,\nakým spôsobom resp. z akého dôkazného prostriedku, dožiadaný orgán k týmto zisteniam došiel.\nKrajský súd ďalej skonštatoval, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne\nohľadne nezákonnosti dĺžky daňovej kontroly a nezákonnosti jej prerušení, keď s poukazom na\nskutočnosť, že nezákonná daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do ústavou garantovaných\npráv daňového subjektu je obzvlášť potrebné, aby bolo rozhodnutie žalovaného ohľadne tejto\nnámietky dostatočne zdôvodnené, čo znamená, že je potrebné, aby sa žalovaný jasne a zrozumiteľne\nvysporiadal s jednotlivými namietanými skutočnosťami. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ohľadne\ntejto odvolacej námietky však v podstate obsahuje len určenie trvania daňovej kontroly na počet dní,\ns prihliadnutím na jej prerušenia a odkaz na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2013,\nz ktorého žalovaný citoval časť odôvodnenia. Samotné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného však\nneobsahuje uvedenie žiadnych konkrétnych dôvodov resp. úvahu žalovaného z ktorej by bolo zrejmé,\nz akých dôvodov neprihliadal na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžf/68/2012 zo 17. decembra 2013, na ktoré poukazovala vo svojom odvolaní žalobkyňa, a\nto aj s ohľadom na skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo vydané po uznesení Ústavného súdu SR, na\nktoré sám odkazoval. K namietanej nezákonnosti prerušení daňovej kontroly, dĺžke týchto prerušení a\nopodstatnenosti dôvodov pre opakovanú medzinárodnú výmenu informácii v zásade neuviedol žiadne\nargumenty.\nKrajský súd uzavrel, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal odvolacími námietkami žalobkyne, čím\nzaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktorá viedla k zrušeniu\nžalobou napadnutého rozhodnutia.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni\npriznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 eur a v odmene za\nprávne zastúpenie v sume 1053,77 eur za 3 úkony právnej služby s príslušným režijným paušálom a\npríslušnou náhradou straty času, cestovným a hotovými výdavkami za parkovné. Náhradu nákladov na\nubytovanie právneho zástupcu žalobkyne 30. marca 2016 v mieste sídla súdu v sume 91,26 eur krajský\nsúd nepriznal, keď takto vynaložené výdavky nepovažoval za účelné.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie v celom rozsahu a žiadal,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že na stranách 10\naž 12 žalobou napadnutého rozhodnutia sa podrobne zaoberal s námietkami žalobcu poukázaním na\nuznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 116/2013-11, ktoré súviselo s preskúmavanou sporovou\nvecou, v ktorom sa tento súd stotožnil s právnym záverom prvostupňového krajského súdu, že ak je\nkonanie podľa ustanovenia § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. prerušené z dôvodu medzinárodnej\nvýmeny informácii, lehoty podľa tohto zákona neplynú a týka sa to aj zákonom stanovenej lehoty\nna ukončenie daňovej kontroly uvedenej v ust. § 15 ods. 17 citovaného zákona. Žalovaný zdôraznil,\nže ústavný súd v uvedenom uznesení uviedol, že „...v okolnostiach danej veci išlo o prerušenie\nkonania (daňovej kontroly) na základe právom predpokladaného dôvodu, teda účinkom prerušenia\n\nplynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly...“, preto rovnako v tomto sporovom prípade prerušil\nkonanie z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii zákonným spôsobom a teda správca dane\ndodržal zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, pričom v napadnutom rozhodnutí jasne a\nzrozumiteľne uviedol dôvody prerušenia daňovej kontroly. Žalovaný zaslal žiadosť o výmenu informácií\npre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní a požiadal o preverenie skutočností v účtovnej\nevidencii dodávateľskej spoločnosti. Žalovaný po doručení odpovede žalobkyňu podrobne oboznámil\nso skutočnosťami zistenými na základe odpovede a súčasne ju vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam,\nna čo žalobkyňa požiadala o nahliadnutie do spisu a o vyhotovenie fotokópii, čo jej aj bolo v zákonom\nstanovenom rozsahu umožnené a to s poukazom na ust. § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 511/1992\nZb., keď žalobkyňa nie je oprávnená nazerať, ani žiadať doslovné odpisy alebo fotokópie SCAC\nformulára prijatého od zahraničnej daňovej správy zaslaného cez odbor MAS DR SR na DÚ, keď\nz týchto podkladov v rámci medzinárodnej spolupráce sú získavané informácie, ktoré podliehajú\ndaňovému tajomstvu, a preto ich správca dane nemôže žalobkyni sprístupniť a vyhotoviť kópie z\nodpovede na dožiadanie správcu dane na základe medzinárodnej výmeny informácii. Žalobkyňa\npodala voči postupu správcu dane námietku, kde namietala, že menovaní zamestnanci správcu dane\njej neumožnili nahliadnuť do odpovede na dožiadanie získanej na základe medzinárodnej výmeny\ninformácii prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR z českej finančnej správy, o čom správca dane,\nako nadriadený orgán namietaných zamestnancov, po preskúmaní veci v samostatnom konaní rozhodol\nrozhodnutím č. 9312402/5/3450328/2013Kšt zo 17. júla 2013 tak, že námietka nie je dôvodná. Žalovaný\npreto nesúhlasí s názorom krajského súdu prezentovanom v napadnutom rozsudku, že sa mal v rámci\nodvolacieho konania zaoberať odvolacou námietkou žalobkyne, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté v\nsamostatnom konaní a to aj napriek tomu, že rozhodnutie o námietke nepripúšťa odvolanie. Žalovaný\npovažoval za právne neopodstatnený aj právny názor krajského súdu o nezákonnosti dĺžky daňovej\nkontroly, pretože žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prehľadne a zrozumiteľne uviedol\na odôvodnil skutočnú dĺžku trvania predmetnej daňovej kontroly, ako aj zákonné dôvody jej prerušení,\npričom procesná lehota a vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. bola\nzachovaná.\nProti rozsudku krajského súdu čo do výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote žalobkyňa\nodvolanie navrhujúc, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách tak, že žalobkyni zvýši trovy konania o\nsumu 109,51 eur. Uviedla, že v prípade, ak účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd podľa §\n150 O.s.p. neprizná náhradu trov konania alebo ju prizná len sčasti, musí ísť o výnimočný prípad, a\ntento musí byť náležite odôvodený, čomu nezodpovedá, ak súd v odôvodnení len stroho uvedie, že\nprenocovanie advokáta v mieste sídla súdu nie je výdavkom účelne a preukázateľne vynaloženým v\nsúvislosti s poskytovaním právnych služieb bez toho, aby súd uviedol, na základe akých okolností k\nuvedenému záveru došiel. Uviedla, že pri uplatnení náhrady trov konania preukazovala výdavok za\nubytovanie účtovným dokladom a dokladom o zaplatení, teda neboli pochybnosti, že výdavok vznikol.\nZáverom poukázala na to, že krajský súd v obsahovo totožných veciach (vec vedená pod sp. zn.\n11S/61/2015, sp. zn. 13S/149/2012 a sp. zn. 11S/52/2011) z náhrady hotových výdavkov náklady\nadvokáta za prenocovanie nevylúčil, pričom predmetné rozsudky boli potvrdené aj najvyšším súdom\n(napr. vec vedená pod sp. zn. 5Sžf/8/2012, sp. zn. 5Sžf/38/2014).\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že jej nie je známe, na základe čoho\nžalovaný považuje odpoveď na dožiadanie správcu dane na základe medzinárodnej výmeny informácií\nza získané informácie, ktoré podliehajú daňovému tajomstvu, keď je nepochybné, že ťažiskovým\ndôkazom k prijatým záverom, že k sprostredkovaniu nedošlo boli aj výsledky z medzinárodnej výmeny\ninformácii. Podľa názoru žalobkyne, informácie, ktoré sa týkajú výlučne obchodného vzťahu medzi\nžalobkyňou a jej zmluvným partnerom GRAPHIC MEDIA, s.r.o., a ktoré správca dane označil za\nťažiskové dôkazy, nie je možné súčasne považovať za informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom.\nZákonnou povinnosťou správcu dane je poskytnúť daňovému subjektu reálnu príležitosť uplatniť\nsvoje práva a splniť svoju dôkaznú povinnosť, keď princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby daňovému\nsubjektu bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ho nestavajú do\npodstatne nevýhodnejšej situácie, ako je správca dane, pričom odmietnutím nahliadnutia do odpovede\nz medzinárodnej výmeny informácii táto situácia nastala. Vzhľadom na závažnosť medzinárodnej\nvýmeny informácii nepostačovalo, ak bol daňový subjektu oboznámený s obsahom týchto dôkazov,\nresp. ustanovenia § 2 ods. 2 a ods. 8 a § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. nie sú naplnené tým,\nže správca dane oznámi daňovému subjektu finálne závery, ktoré prijal na základe medzinárodnej\nvýmeny informácii. Z uvedeného oznámenia nie je zrejmé, kto poskytol správcovi dane konkrétne\n\ninformácie, týkajúce sa výlučne obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a GRAPHIC MEDIA,\ns.r.o., aké postavenie mala táto osoba, resp. akým spôsobom správca dane tieto informácie získal atď..\nVo vzťahu k namietaným nezákonným prerušením daňovej kontroly žalobkyňa uviedla, že poukázala\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/68/2012, pričom touto ťažiskovou námietkou žalobkyne,\nktorá bola podporená judikatúrou, sa žalovaný nezaoberal. V prípade argumentácie judikatúrou bolo\núlohou žalovaného sa s názormi uvedenými v predmetnom rozsudku argumentačne vysporiadať a ak\nich nepovažoval za právne relevantné, musel uviesť dôvody, na základe ktorých k takému záveru došiel.\nŽalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobkyne a poukazované závery najvyššie súdu, že v danom prípade\nneboli splnené obligatórne podmienky na prerušenie daňovej kontroly, čím nedošlo k prerušeniu plynutia\nlehôt. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok čo do výroku\nvo veci potvrdil, výrok o trovách konania zmenil v intenciách podaného odvolania a priznal žalobkyni\nnáhradu trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslila na sumu 181,90 eur za jeden úkon právnej\nslužby a príslušný režijný paušál s DPH.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobkyne čo do výroku o trovách konania nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 12. júla 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\n\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a s prihliadnutím na\nustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k jednotlivým odvolacím bodom žalovaného\nnajvyšší súd uvádza, že dlhodobo a ustálene judikuje (R 29/1996), že rozhodnutie súdu, ktorým ako\nnepreskúmateľné zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené je\nvecne správne, pričom rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy,\nak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť\nz obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho\nvydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä\nak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (R 33/2006). Ako podporné rozhodnutia, ktoré\ntiež potvrdzujú ustálenosť judikatúry najvyššieho súdu v otázke nárokov na náležité odôvodnenie\nrozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie R 3/2014, podľa ktorého za rozhodnutie\nvydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny\norgán, ktorý ho vydal; najmä ak ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe znamená prekážku výkonu\nvybraných činností, a tiež rozhodnutie R 60/2000 podľa ktorého, zákonné požiadavky na konanie\no právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb.\n(prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne\nparagrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi\npri rozhodovaní riadil.\nPre porovnanie najvyšší súd poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr.\nrozsudok č. j. 4 Azs 55/2003-51 z 22. januára 2004), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho\norgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov,\nktoré vykonal ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka\nsprávneho konania je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku (per analogiam § 30 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.) a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nV kontexte s uvedeným najvyšší súd uvádza, že absenciu odôvodnenia správneho rozhodnutia nie\nje možné nahradiť vo vyjadrení k žalobe, resp. v iných vyjadreniach pred správnym súdom, keď\nsprávny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo,\na teda doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. (podporne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sza/6/2016 z 18. marca 2016, resp. sp. zn. 10Sza/13/2016 z 21. júna 2016). Uvedená judikatúra\nnajvyššieho súdu je ustálená v názore, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim\nvyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru\ndopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery,\nku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia\njeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň\nzasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom, v tomto prípade do\nsféry kompetencie Finančného riaditeľstva SR.\nSprávny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a\nprávne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia,\na nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaný\ndodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí.\n\nPredmetom súdneho prieskumu, a teda aj odvolacieho konania, bolo posúdenie, či sa žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, ktorá\nnamietala, že žalovaný tým, že jej nesprístupnil k nahliadnutiu spisový materiál v požadovanom rozsahu\n- vrátane listín z medzinárodnej výmeny informácii, porušil jej právo na obhajobu, ako aj, že žalovaný\nprekročil zákonom stanovenú maximálnu prípustnosť dĺžky trvania daňovej kontroly, keď podľa názoru\nžalobkyne rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnou\nvýmenu informácii nevyvolalo prerušenie plynutia lehôt, mimo iné aj lehoty podľa § 15 ods. 17 zákona\nč. 511/1992 Zb..\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa námietkou žalobkyne, namietajúcej,\nže žalovaný tým, že mu nesprístupnil k nahliadnutiu spisový materiál v požadovanom rozsahu - vrátane\nlistín z medzinárodnej výmeny informácii, porušil jej právo na obhajobu, nezaoberal, keď v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetnými námietkami sa „...zaoberal v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov, v priebehu výkonu daňovej kontroly, kedy boli podané,\nv samostatnom konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím a nie je dôvod sa nimi zaoberať v tomto\nkonaní.“.\nVedenie administratívneho konania je plne v dispozícii správneho orgánu a súd v zásade nevstupuje\ndo prebiehajúceho konania, čo sa odráža napr. v tom, že v konaní podľa II. hlavy, V. časti\nO.s.p. súd nepreskúmava rozhodnutia procesnej a predbežnej povahy, akým je v predmetnej veci\nrozhodnutie správcu dane (správneho orgánu prvého stupňa) č. 9312402/5/3450328/2013Kšt zo 17.\njúla 2013. Zároveň však toto rozhodnutie nezbavuje právo účastníka správneho konania namietať\nnesprávnosť týchto záverov čo do merita správneho konania a následne podrobiť meritórne rozhodnutie\neventuálnemu súdnemu prieskumu. (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/76/2008 z\n26. januára 2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 187/2010-32 z 18. januára 2011)\nArgumentácia žalovaného, že tento sa uvedenou námietkou zaoberal v samostatnom konaní je preto\nnesprávna, keď žalobkyňa závery prijaté v rozhodnutí č. 9312402/5/3450328/2013/Kšt zo 17. júla\n2013 namietala, a preto bolo úlohou správneho orgánu, ako správne uviedol krajský súd, sa s týmito\nnámietkami náležite vysporiadať tak, aby následne túto argumentáciu bolo možné podrobiť súdnemu\nprieskumu v zmysle zásad, ako bolo uvedené vyššie.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je taktiež zrejmé, že žalovaný sa náležitým spôsobom\nnevysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne, že prekročil zákonom stanovenú maximálnu\nprípustnosť dĺžky trvania daňovej kontroly, keď rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu\npodania žiadosti o medzinárodnou výmenu informácii nevyvolalo prerušenie plynutia lehôt, mimo iné\naj lehoty podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., osobitne, keďže uvedený záver žalobkyňa\npodporovala rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/68/2012 zo 17. decembra 2013. Žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí nereagoval na argumentačný a judikatúrny rozpor medzi nálezom Ústavného\nsúdu SR č. k. IV. ÚS 116/2013-11 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/68/2012, obmedzil\nsa iba na skonštatovanie relevantného záveru nálezu Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 116/2013-11 a\ncontrario k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/68/2012.\nPrincíp právnej istoty, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu, je okrem iného\npožiadavka, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný\nmožno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom,\npričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (podporne aplikujúc IV. ÚS 14/07), preto bolo v\npojednávanej veci úlohou správneho orgánu, ktorý riešil otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená\npodstatne odlišným spôsobom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/68/2012 zo 17. decembra\n2013) argumentačne tento odklon od skoršieho súdneho rozhodnutia (ktorého závery sú preň záväzné)\nvysvetliť a v prípade stretu právnych názorov najvyšších súdnych autorít, náležite vysvetliť, prečo sa\nsprávny orgán priklonil na stranu toho - ktorého rozhodnutia.\nArgumentácia žalovaného výlučne odkazom na nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 116/2013-11 je\nnedostatočná.\nVzhľadom k tomu, že vzhľadom na absenciu skutkových a právnych úvah v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia správny súd nemohol preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia,\n\nrozhodol krajský súd správne, ak žalobou napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 250j ods. 2 písm.\nd/ O.s.p. zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu na základe podaní žalobkyne z 25. júna 2014 a 22. júla\n2014 opätovne podrobiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 9312402/5/1863417/2014/Lor z\n13. mája 2014 odvolaciemu prieskumu s tým, že správny orgán sa bude podrobne zaoberať námietkami\nžalobkyne, že žalovaný tým, že jej nesprístupnil k nahliadnutiu spisový materiál v požadovanom rozsahu\n- vrátane listín z medzinárodnej výmeny informácii, porušil jej právo na obhajobu, ako aj, že žalovaný\nprekročil zákonom stanovenú maximálnu prípustnosť dĺžky trvania daňovej kontroly, keď podľa názoru\nžalobkyne rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnou\nvýmenu informácii nevyvolalo prerušenie plynutia lehôt, pričom tento je viazaný právnym názorom\nnajvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).\nNajvyšší súd vyhodnotil aj odvolacie dôvody žalobkyne voči výroku rozsudku krajského súdu o trovách\nkonania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V princípe sa najvyšší súd stotožňuje s\nnázorom žalobkyne, že náklady na prenocovanie spadajú do kategórie hotových výdavkov vynaložených\nv súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa § 15 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), avšak, vzhľadom na charakter poskytovania\nprávnej služby v prejednávanej veci, kedy sa účasť právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní\nvyžadovala až o 10,00 hod., vzhľadom na vzdialenosť miesta konania pojednávania a jeho dostupnosť\nvzhľadom na cestnú sieť, ako aj vzhľadom na výkon a kategóriu osobného motorového vozidla\nprávneho zástupcu žalobkyne, najvyšší súd nepovažoval prenocovanie za nevyhnutné, keď podľa\nnázoru najvyššieho súdu nič nebránilo právnemu zástupcovi žalobkyne vykonať služobnú cestu ráno v\ndeň konania pojednávania, ale za nadštandardný luxus, ktorý nemôže byť kladený na ťarchu ostatným\núčastníkom konania.\nO náhrade trov (meritórneho) odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 151 ods. 1 a\n8 O.s.p., tak že žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v\nsume 181,89 €, ktoré tvorí tarifná odmena advokáta za 1 úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhlášky\n(písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného z 20. júla 2016) vo výške 143 € (§ 11 ods. 4\nvyhlášky) s paušálnou náhradou (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 8,58 €. Nakoľko je advokát žalobcu platiteľom\ndane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada o daň z pridanej hodnoty 20 % (§ 18 ods.\n3 vyhlášky), čo predstavuje sumu 30,31 €.\nO trovách odvolacieho konania čo do výroku o trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko\nžalobkyňa si náhradu trov nemeritórneho odvolacieho konania neuplatnila a žalovaný nemá na ich\nnáhradu zákonný nárok\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/308/2014", "guid": "e7026c39-0a5d-429c-9098-ccc907a69a44:f5262fa9-6fab-4967-bba0-ad360d15b85d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}