{"guid": "bca54b27-3801-4e07-90f5-64213727516f:2aad4ef5-5440-41b9-9672-8c3d01d79ec9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3014200876.1", "spisova_znacka": "7Sžo/47/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/47/2016 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 7Sžo/47/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:3014200876.1", "identifikacne_cislo": "3014200876", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 106 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-106"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2aad4ef5-5440-41b9-9672-8c3d01d79ec9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200876.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200876.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200876.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/47/2016\n3014200876\n25. 04. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:3014200876.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci žalobcu: Ing. Igor Smatlánek AUTOTRANSPORT, s miestom podnikania J. Zemana 2355/59,\nTrenčín, IČO: 17 560 551, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom\nPiaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby\na bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OÚTN-OVBP2-2014/018185-2/Ja z 25. augusta 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 13S/257/2014-45 z 9. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/257/2014-45 z 9. marca\n2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\nKonanie na krajskom súde\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 13S/257/2014-45 z 9. marca 2016 (ďalej\naj „rozsudok krajského súdu“) podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\nOÚ-TN-OVBP2-2014/018185-2/Ja z 25. augusta 2014. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa §\n250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo zmenené\nrpvostupňové správne rozhodnutie v časti pokuty uloženej žalobcovi, znížením zo sumy 10.000,- Eur na\nsumu 5.000,- Eur, za porušenie § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (ďalej len „stavebný zákon“) a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106\nods. 3 písm. d/ stavebného zákona. Uvedeného správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa\n25.06.2013 ako oprávnená osoba umožňoval inej osobe užívanie stavby „Servis nákladných vozidiel“\nso súp. č. XXX, stojacej na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. B. pred vydaním kolaudačného\nrozhodnutia.\nZ administratívneho spisu krajský súd zistil, že orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 písm.\nb/ stavebného zákona vykonal dňa 25.06.2013 štátny stavebný dohľad na stavbe vo vlastníctve\nžalobcu a pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. B. za účelom preverenia\nskutočností podľa § 98 ods. 2 písm. e/ stavebného zákona. Pri výkone dohľadu bolo zistené, že\n\nna mieste je prevádzka AUTOTRANSPORT a na parkovisku sú zaparkované kamióny. Uvedené\nbolo zdokumentované vypracovaním záznamu a vyhotovením fotodokumentácie. V súvislosti s týmito\nzisteniami a nesplnením výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu na okamžité ukončenie užívania\nstavby bez kolaudačného rozhodnutia začal prvostupňový správny orgán dňa 07.08.2013 správne\nkonanie vo veci spáchania správnych deliktov podľa § 106 ods. 1 písm. c/ a § 106 ods. 3 stavebného\nzákona. Dňa 25.11.2013 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie\nč. ÚP-PZ/2013/34780/99094, ktorým žalobcovi uložil pokutu 2.000,- Eur za naplnenie skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa § 106 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona za porušenie § 102 ods. 1 stavebného\nzákona, keď žalobca neuposlúchol výzvu stavebného úradu na okamžité ukončenie užívania dotknutej\nstavby a pokutu 10.000,- Eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3\npísm. d/ stavebného zákona za porušenie § 76 ods. 1 stavebného zákona, keď žalobca užíval stavbu\nbez kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný na odvolanie žalobcu uvedené rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že predmetom konania má byť len správny\ndelikt užívanie stavby „Servis nákladných vozidiel“ bez kolaudačného rozhodnutia, ktorého súčasťou\nnebudú objekty pozemnej komunikácie. Súčasne žalovaný uložil správnemu orgánu prvého stupňa, aby\nvypočul každého zo svedkov samostatne a vo veci nariadil ústne pojednávanie. Prvostupňový správny\norgán listom zo 04.03.2014 žalobcu upovedomil o pokračovaní správneho konania vo veci správneho\ndeliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona a vo veci nariadil ústne pojednávanie. Na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bolo objektívne preukázané porušenie § 76\nods. 1 stavebného zákona, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 106 ods.\n3 písm. d/ stavebného zákona tým, že žalobca ako vlastník stavby so súp. č. XXX umožnil inej osobe\njej užívanie bez kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutím č. ÚP-PZ/2013/34780/99094 z 15.05.2014\n(krajský súd uviedol nesprávne číslo rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, keď správne má\nbyť č. ÚP-PZ/2014/895/43933) správny orgán prvého stupňa za tento správny delikt uložil žalobcovi\npokutu v sume 10.000,- Eur. V odvolacom konaní iniciovanom žalobcom dospel žalovaný k záveru, že\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci\na správneho právneho posúdenia protiprávneho konania žalobcu. S poukazom na § 3 ods. 3 správneho\nporiadku však zmenil výšku uloženej pokuty žalobcovi na 5.000,- Eur.\nKrajský súd poukázal na to, že správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené\nzákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty\nfyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy.\nHranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie\nsprávne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi\nprincípmi. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorá zahŕňa v prvom\nrade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia\nplatiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. V tomto smere možno odkázať na\nDohovor, ktorý podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v\nzmysle čl. 6 ods. 1 rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo\niný správny delikt.\nS poukazom na § 107 ods. 1 stavebného zákona krajský súd uviedol, že pokutu možno uložiť do dvoch\nrokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo\nfyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však\ndo 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.\nV tejto súvislosti krajský súd uviedol, že zákonodarca v predmetnom ustanovení stanovil subjektívnu\ndvojročnú prekluzívnu lehotu, ktorá plynie v rámci objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty. Lehoty\n(či doby) uvedené v citovanom ustanovení (dvojročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie\nsankcie za správny delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný\nprihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania\nnamietané. Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt stanovujú\nprekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má\ndôvody materiálne (účel sankcie je možné dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po\nuplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej i generálnej prevencie) a\ndôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných\nprostriedkov).\n\nV danej veci nie je podľa krajského súdu medzi účastníkmi sporné, že žalobca ako vlastník stavby so\nsúp. č. XXX, stojacej na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. B. nemal kolaudačné rozhodnutie\nna túto stavbu a napriek tomu ju umožnil užívať inému. Do 28.01.2009 mohla byť stavba užívaná na\nzáklade stavebného povolenia č. F 2002/02395/ZTZ z 27.11.2002 o povolení dočasnej stavby na dobu 5\nrokov. Po uplynutí stanovenej doby užívania, t. j. po 28.01.2009, nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie,\nnaopak bolo začaté konanie o odstránenie stavby. Skutočnosť, že stavba je užívaná bez kolaudačného\nrozhodnutia bola stavebným úradom zistená dňa 25.06.2013 pri štátnom stavebnom dohľade.\nTým, že žalobca umožnil inej osobe užívať stavbu, ktorej užívanie nebolo povolené kolaudačným\nrozhodnutím, porušil § 76 ods. 1 stavebného zákona a dopustil sa správneho deliktu podľa § 106 ods.\n3 písm. d/ stavebného zákona.\nMedzi účastníkmi zostalo podľa krajského súdu sporné, či v zmysle § 107 ods. 1 stavebného zákona\nnedošlo k premlčaniu oprávnenia správneho orgánu uložiť pokutu za tento správny delikt, v zmysle\nprekročenia objektívnej lehoty na uloženie pokuty.\nKrajský súd skonštatoval, že podľa teórie trestného práva hmotného je trvácim trestným činom taký čin,\nktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav a ten potom udržuje alebo páchateľ udržuje protiprávny stav\nbez toho, aby zákon vyžadoval, aby ho aj vyvolal. Trváci trestný čin sa považuje za jediné konanie, ktoré\ntrvá tak dlho, dokedy je takýto protiprávny stav udržiavaný.\nUžívanie resp. umožnenie užívania stavby inému bez kolaudačného rozhodnutia predstavuje podľa\nkrajského súdu svojou charakteristikou správny delikt obdobný trvácemu trestnému činu. Užívaním\nstavby bez kolaudačného rozhodnutia je nastolený protiprávny stav, ktorý trvá po celú dobu, dokedy\neventuálne nie je vydané kolaudačné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené sa krajský súd stotožnil s\nprávnym názorom žalovaného, že skutok žalobcu je potrebné posudzovať ako trváci správny delikt. V\nprejednávanej veci žalobca vyvolal protiprávny stav, keď umožnil inému užívať stavbu bez kolaudačného\nrozhodnutia a následne ho aj udržiaval. Ide teda o skutok, ktorý od vyvolania až doposiaľ stále trvá.\nPodľa krajského súdu nie je v preskúmavanej veci pre posúdenie začatia plynutia objektívnej lehoty na\nuloženie pokuty za trváci správny delikt podstatný deň 28.01.2009, kedy začal protiprávny stav, tak ako\nto tvrdí žalobca, ale podstatné je ukončenie protiprávneho stavu. V čase vydania rozhodnutia správneho\norgánu protiprávny stav nebol ukončený a preto ani nemohlo podľa krajského súdu v tomto prípade dôjsť\nk premlčaniu oprávnenia správneho orgánu uložiť pokutu.\n2.\nOdvolanie žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca\nzároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania.\nV odvolaní žalobca uviedol, že rozsudok krajského súdu svedčí len o súdnom prieskume\ndruhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Podľa žalobcu krajský súd nevenoval preskúmaniu\nprvostupňového rozhodnutia správneho orgánu náležitú pozornosť a s dikciou žaloby, genézou konania\nsprávnych orgánov a so správnym spisom sa pred rozhodnutím vo veci náležite neoboznámil.\nŽalobca uviedol, že už v žalobe poukázal na to, že protiprávne konanie bolo v tomto prípade zapríčinené\nzo strany prvostupňového správneho orgánu, nakoľko tento dotknutú stavbu povolil ako dočasnú na\n5 rokov a nekonal so žalobcom ako stavebníkom o prekvalifikovanie tejto dočasnej stavby na stavbu\ntrvalú, a to na základe žiadosti žalobcu, podanej ešte v období dočasnosti stavby.\nPokiaľ sa krajský súd odvoláva v odôvodnení svojho rozsudku na použitie analógie trestného práva, mal\nby podľa žalobcu primerane zanalyzovať aj všetky znaky skutkovej podstaty posudzovaného správneho\ndeliktu. Prvostupňový správny orgán a ani žalovaný vo svojom rozhodnutí nepreukázali podľa žalobcu\nsubjektívnu stránku správneho deliktu, t. j. úmysel žalobcu, že on vyvolal protiprávny stav a že ho\númyselne udržiaval. Uvedené absentuje podľa žalobcu aj v rozsudku krajského súdu, z ktorého dôvodu\npovažuje žalobca rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a nepreskúmateľný.\n\nV tejto súvislosti žalobca namietal, že nebolo v jeho záujme, aby vlastnil stavbu, svojou technológiou a\núčelom určenú na dlhodobé využitie pre svoje podnikanie, ktorá by bola stavbou dočasnou s využitím\nlen na 5 rokov. V správnom a súdnom konaní žalobca predložil doklady, že požiadal stavebný úrad o\nprekvalifikovanie stavby dočasnej na stavbu trvalú, a to ešte v čase dočasnosti stavby. To znamená, že\nžalobca nemal úmysel porušiť zákon a vyvolať protiprávny stav. Stavebný úrad žalobcovi odpovedal,\nže berie jeho žiadosť na vedomie a rozhodne v čase, keď bude schválený nový územný plán mesta\nTrenčín. Žalobca nepretržite spolupracoval so stavebným úradom a opätovne mu v roku 2014 predložil\nvšetky relevantné dokumenty k vydaniu dodatočného stavebného povolenia. Už aj z tejto skutočnosti je\npodľa žalobcu zrejmé, že nie žalobca udržiava protiprávny stav, kedy stavba nemá vydané dodatočné\nstavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ale stavebný úrad nekoná a de facto protiprávny stav\nnielenže vyvolal, ale ho aj udržiava. Žalobca sa obáva, že mu budú uložené ďalšie pokuty, vzhľadom na\nto, že správny delikt bol vyhodnotený ako trváci. Nie je v možnostiach žalobcu ukončiť tento protiprávny\nstav, môže ho ukončiť len správny orgán vydaním dodatočného stavebného povolenia, ku ktorému má\nod žalobcu komplexné podklady aj so zaplateným správnym poplatkom.\nPodľa žalobcu krajský súd uvedené námietky nijakým spôsobom v napadnutom rozsudku nevyhodnotil.\nŽalobca ďalej namietal, že bol na pojednávaní krajského súdu osobne prítomný, avšak krajský súd mu\nnedal príležitosť vystúpiť, čo žalobca vyhodnotil ako nemožnosť domôcť sa svojho práva cestou súdu\na odmietnutie spravodlivosti.\nV závere žalobca naďalej trval na svojom názore, že u právnických osôb a fyzických osôb podnikajúcich\npodľa osobitných predpisov je na prejednanie správneho deliktu a uloženie pokuty zákonom stanovená\ntrojročná lehota (objektívna lehota), ktorá začína plynúť od spáchania deliktu, a v rámci tejto lehoty\nje ustanovená dvojročná lehota (tzv. subjektívna lehota), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa orgán\npríslušný vo veci rozhodnúť, dozvedel o porušení stavebného zákona. Správny orgán musí o uložení\nsankcie rozhodnúť len v rámci týchto dvoch lehôt súčasne. Ich zmeškanie má za následok, že konanie\no správnom delikte sa zastaví.\n3.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 09.05.2016, v ktorom žiadal,\naby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nVo vyjadrení žalovaný uviedol, že krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku jednoznačne uviedol, že\npredmetom súdneho prieskumu boli obe rozhodnutia, t. j. rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,\nako aj rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu.\nŽalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že príčinou vzniku protiprávneho stavu je nečinnosť\nprvostupňového správneho orgánu. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca už v stavebnom konaní,\nv ktorom bola stavba dočasne povoľovaná, disponoval informáciou, že stavbu je možné povoliť iba\nako dočasnú na dobu 5 rokov, do doby zmeny územného plánu sídelného útvaru Trenčín. Uvedené\nbolo jednoznačne zrejmé aj z obsahu rozhodnutia, ktorým bola povolená dočasná stavba. Žalobca\npodľa svojho tvrdenia žiadosťou z 13.01.2003, doručenou v bližšie neuvedený deň roku 2003 odboru\narchitektúry Mestského úradu Trenčín, žiadal o zmenu charakteru stavby z dočasnej na stavbu trvalú.\nIšlo o úsek vykonávajúci prípravu územného plánu. Dňa 14.01.2003 bola uzavretá Zmluva o zriadení\nSpoločného obecného úradu v Trenčíne, ktorý zabezpečoval aj pre mesto Trenčín činnosti na úseku\núzemného rozhodovania a stavebného poriadku v rozsahu stavebného zákona. Z uvedeného je podľa\nžalovaného zrejmé, že žalobca nedoručil žiadosť príslušnému organizačnému útvaru mesta Trenčín, t. j.\nžiadosť nebola doručená stavebnému úradu (prvostupňovému orgánu). Žalovaný zároveň poukázal na\nto, že stavebný zákon neupravuje konanie o prekvalifikovaní dočasnej stavby na stavbu trvalú. Pokiaľ\nplatilo stavebné povolenie, resp. kolaudačné rozhodnutie, mohla byť podaná žiadosť o zmenu v užívaní\nstavby (§ 85 ods. 1 stavebného zákona).\nPodľa žalovaného je nepochybne preukázané, že v čase rozhodovania o uložení sankcie za správny\ndelikt protiprávny stav trval. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z odôvodnenia rozsudku\n\nkrajského súdu podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že pre určenie začiatku plynutia premlčacej\ndoby je podstatné ukončenie protiprávneho stavu. Žalovaný uviedol, že nemohlo byť úmyslom\nzákonodarcu odmeniť právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie za vytrvalosť v\nporušovaní zákona a po uplynutí troch rokov od vzniku protiprávneho stavu ich nemôcť za toto porušenie\nsankcionovať.\nV závere žalovaný skonštatoval, že predmetom súdneho prieskumu nebolo konanie o dodatočnom\npovolení predmetnej stavby. V odvolacom konaní žalovaný významne znížil výšku pokuty aj s ohľadom\nna to, že žalobca spolupracoval s prvostupňovým správnym orgánom a mal snahu zosúladiť skutkový\nstav so zákonom, ale v čase rozhodovania o správnom delikte nedoložil všetky potrebné podklady, na\nzáklade ktorých by bolo možné predmetnú stavbu dodatočne povoliť.\n4.\nKonanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP a § 492 ods. 2 SSP preskúmal rozhodnutie krajského súdu a postup, ktorý popredchádzal jeho\nvydaniu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a postupom podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojení s §\n492 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk), dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o\nprávach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom\nskutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi\na či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané\nv súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1/ alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\n\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.\n2 OSP).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nOdvolací súd sa oboznámil s rozsudkom krajského súdu, ktorý preskúmal z hľadiska a rozsahu\nodvolacích námietok žalobcu, za týmto účelom konfrontoval zistenia krajského súdu uvedené v\nodôvodnení jeho rozsudku s obsahom administratívneho spisu a podaní žalobcu v konaní pred súdom.\nDospel k záveru, že krajský súd vec skutkovo a právne posúdil správne, jeho závery zodpovedajú\nlogike a vychádzajú z obsahov spisov. Majúc rozhodnutie krajského súdu vo výroku za vecne správne\na stotožniac sa s jeho odôvodnením, ho odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. 1, ods. 2 OSP, § 250ja ods.\n3 OSP a § 492 ods. 2 SSP), pričom však považuje za potrebné spresniť a doplniť niektoré zo záverov\nkrajského súdu, tiež s ohľadom na obsah podaného odvolania žalobcu.\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorý postupom podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP preskúmal rozhodnutie č. OÚ-TN-OVBP2-2014/018185-2/Ja z 25. augusta\n2014, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Mesta Trenčín č. ÚP-PZ/2014/895/43933 z 15. mája 2014\n(v rozhodnutí žalovaného zrejme chybou v písaní nesprávne uvedené č. ÚP-PZ/2013/34780/99094) v\nčasti pokuty uloženej žalobcovi, znížením zo sumy 10.000,- Eur na sumu 5.000,- Eur, za porušenie § 76\nods. 1 stavebného zákona a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d/\nstavebného zákona. Uvedeného správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 25.06.2013 ako\noprávnená osoba umožňoval inej osobe užívanie stavby „Servis nákladných vozidiel“ so súp. č. XXX,\nstojacej na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. B. pred vydaním kolaudačného rozhodnutia.\nPodľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, v znení účinnom k 25.06.2013, dokončenú stavbu, prípadne\njej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo\nudržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe\nkolaudačného rozhodnutia.\nPodľa § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, v znení účinnom k 25.06.2013 a aj v čase rozhodovania\nsprávnych orgánov, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo\nfyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v\nrozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie\nstavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.\nPodľa § 107 ods. 1 stavebného zákona pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán\noprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na\npodnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo\nk porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.\nK otázke zodpovednosti za správny delikt kladený žalobcovi za vinu odvolací súd uvádza nasledovné:\nPojem správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný. Ide o početnú skupinu činov, ktoré majú\nspoločné to, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej\nsprávy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou. Všeobecnými\npojmovými znakmi správneho deliktu sú: a) konanie, b) protiprávnosť, c) sankcionovateľnosť, d)\nzodpovedná osoba, e) zavinenie - okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie,\nf) ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom.\nZ hľadiska právnej teórie, ale aj praxe môžeme správne delikty deliť na: 1. priestupky, 2. iné správne\ndelikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia, 3. správne delikty právnických osôb a fyzických\nosôb postihované bez ohľadu na zavinenie, 4. správne disciplinárne delikty, 5. správne poriadkové\ndelikty.\nZ jednotlivých znakov deliktu kladenému žalobcovi za vinu namietal žalobca otázku zavinenia, ktoré mu\npodľa jeho názoru nemožno pripísať.\n\nZavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom, môže\nbyť úmyselné alebo nedbanlivostné. Zákon spravidla rozlišuje priestupky a iné správne delikty, ktorých\npáchateľom je fyzická osoba a pri ktorých sa vyžaduje existencia zavinenia, a iné správne delikty\nfyzických osôb (zvyčajne podnikateľov) a právnických osôb, pri ktorých je deliktuálna zodpovednosť\nvyvodzovaná bez ohľadu na zavinenie. Postačuje, že takáto osoba sa dopustila, resp. opomenula\nkonanie, ktoré o sebe, alebo (aj) jeho následok je v rozpore so zákonom (protiprávnosť konania) a napĺňa\nznaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu v zmysle zákona (sankcionovateľnosť, zákonná\ndefinícia daného správania ako deliktu).\nV prejednávanej veci je protiprávnym konaním, že žalobca ako vlastník stavby so súp. č. XXX, stojacej\nna pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. B. umožnil jej užívanie inej osobe pred vydaním\nkolaudačného rozhodnutia. Žalobca sa opakovane bráni poukazom na to, že protiprávny stav vyvolal a\nudržiava ho stavebný úrad, nakoľko tento dotknutú stavbu povolil ako dočasnú na 5 rokov a nekonal so\nžalobcom ako stavebníkom o jej „prekvalifikovanie“ na stavbu trvalú na základe žiadosti žalobcu podanej\nešte v období dočasnosti stavby.\nNámietka absencie zavinenia na strane žalobcu je podľa odvolacieho súdu v prejednávanej\nveci právne irelevantná, nakoľko sankcie za protiprávne konanie podľa § 106 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%2523106'&ucin-k-dni='30.12.9999'> stavebného zákona sa\nukladajú na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. netreba dokazovať zavinenie.\nZ ustanovenia § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona vyplýva, že ide o správny delikt právnickej\nosoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie postihovaný bez ohľadu na zavinenie, a teda tu\nplatí princíp objektívnej zodpovednosti. Pri tomto správnom delikte sa preukazuje len porušenie právnej\npovinnosti (v tomto prípade povinnosti uloženej stavebným zákonom). Postačuje teda, aby boli naplnené\npožiadavky protiprávnosti konania a znaky skutkovej podstaty vymedzenej v zákone, čo v prejednávanej\nveci bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu naplnené.\nNaplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona\npredpokladá, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie užíva stavbu bez\nkolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej\nužívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore\ns ním.\nV konaní nebolo sporné, že žalobca ako vlastník stavby so súp. č. XXX, stojacej na pozemku parc. č.\nXXXX/X a XXXX/X v k. ú. B. umožnil jej užívanie inému pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Do\n28.01.2009 mohla byť predmetná stavba užívaná na základe stavebného povolenia vydaného Okresným\núradom v Trenčíne, odbor životného prostredia pod č. F 2002/02395/ZTZ z 27.11.2002 o povolení\ndočasnej stavby na dobu 5 rokov. Skutočnosť, že stavba je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia bola\nstavebným úradom zistená dňa 25.06.2013 pri štátnom stavebnom dohľade.\nZ uvedeného vyplýva, že žalobca ako vlastník dotknutej stavby, majúci vedomosť o jej dočasnosti,\numožnil, po uplynutí určeného času jej trvania, inému jej užívanie bez kolaudačného rozhodnutia, čím\nporušil povinnosť podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu\npodľa § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona.\nVzhľadom na uvedené, žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadom nekonania stavebného úradu o žiadosti\nžalobcu o „prekvalifikovanie dotknutej stavby na stavbu trvalú“ nemajú vplyv na posudzovanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa.\nOdvolací súd sa stotožnil aj s názormi správnych orgánov a krajského súdu, že v prejednávanej veci\nide o trváci správny delikt (žalobca vyvolal protiprávny stav, keď umožnil inému užívať stavbu v jeho\nvlastníctve bez kolaudačného rozhodnutia a následne tento protiprávny stav aj udržiaval), a že v konaní\no administratívnom delikte a uložení sankcie zaň je pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho\ntrestania povinnosťou správneho orgánu postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich\ntrestnoprávnu úpravu.\n\nAj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva kladie dôraz na to, že vzhľadom na nedostatok\nšpeciálnej právnej úpravy pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom, ako aj pri ukladaní\nsankcie zaň je potrebné postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu\núpravu, čo vyplýva zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kde sa uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/31/2011 z 25. apríla 2012) viackrát poukázal na skutočnosť, že\nadministratívne trestanie má podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, a preto treba pri\n„mlčaní zákona“ analogicky vychádzať z ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákon,\nTrestný poriadok).\nZ tohto dôvodu, keďže administratívne predpisy neobsahujú výklad pojmu trváci správny delikt, je\npotrebné vychádzať z výkladu pojmu trváci trestný čin v Trestnom zákone (§ 122 ods. 12), ako aj spôsobu\njeho trestania v trestnom práve.\nPodľa § 122 ods. 12 Trestného zákona sa za trváci trestný čin považuje vyvolanie a udržiavanie alebo\nlen udržiavanie protiprávneho stavu.\nTrváci trestný čin je podľa teórie trestného práva hmotného taký čin, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny\nstav a ten potom udržuje, alebo udržuje protiprávny stav bez toho, aby zákon vyžadoval, aby ho tiež\nvyvolal. Trváci trestný čin sa posudzuje ako jediné konanie, ktoré trvá tak dlho, pokiaľ je protiprávny stav\nudržiavaný. Jeho podstatným znakom je, že sa postihuje práve ono udržiavanie protiprávneho stavu\n(rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 8 As 29/2007-121 z 31. mája 2007).\nNa prejednanie správneho deliktu podľa § 106 stavebného zákona a uloženie pokuty zaň je zákonom (§\n107 ods. 1 stavebného zákona) ustanovená trojročná lehota (objektívna lehota), ktorá začína plynúť od\nspáchania deliktu, a v rámci tejto lehoty je ustanovená dvojročná lehota (subjektívna lehota), ktorá začína\nplynúť odo dňa, keď sa orgán príslušný vo veci rozhodnúť dozvedel o porušení stavebného zákona.\nTo znamená, že správny orgán musí o uložení pokuty právoplatne rozhodnúť len v rámci týchto dvoch\nlehôt súčasne. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je\nuž v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto\nrozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sž/21/2001 z 25. septembra 2001).\nNa základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu, že pre posúdenie začatia\nplynutia objektívnej trojročnej lehoty podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona na prejednanie a uloženie\npokuty za zistený trváci správny delikt nie je podstatný deň 28.01.2009, kedy žalobca vyvolal protiprávny\nstav, ale podstatný je deň ukončenia protiprávneho stavu. Zo skutkových okolností prejednávanej veci\nvyplýva a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že v čase vydania rozhodnutí správnych\norgánov (prvostupňové rozhodnutie je z 15.05.2014 a rozhodnutie žalovaného je z 25.08.2014) bol\nzistený protiprávny stav udržiavaný. Odvolací súd tak dospel k záveru, že správne orgány v tomto\nprípade rozhodli o uložení pokuty žalobcovi v rámci lehôt podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona,\ntak dvojročnej subjektívnej (v konaní nebolo sporné, že správny orgán sa o porušení stavebného\nzákona dozvedel dňa 25.06.2013), ako aj trojročnej objektívnej (v čase vydania rozhodnutí správnych\norgánov bol zistený protiprávny stav udržiavaný) súčasne, keď preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nnadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2014.\nAko nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu, že postupom krajského súdu na\npojednávaní dňa 09.03.2016 sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,\nktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny\nporiadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 96/2010 z 20. mája 2010).\nZo zápisnice krajského súdu o pojednávaní dňa 09.03.2016 odvolací súd zistil, že na tomto pojednávaní\nbol prítomný žalobca, ako aj jeho advokát. Advokát žalobcu na pojednávaní zotrval na písomnej žalobe\nžalobcu vo veci, vyjadril sa ku skutkovej a právnej stránke veci a predniesol záverečný návrh. Zo\n\nzápisnice nevyplýva, že by sa aj samotný žalobca domáhal prednesu na pojednávaní a že by mu to\nzo strany krajského súdu umožnené nebolo. Za daného stavu, keď bol žalobca na pojednávaní osobne\nprítomný a svoje procesné práva zrealizoval prostredníctvom svojho advokáta, odvolací súd dospel k\nzáveru, že v tomto prípade k namietanému odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo.\nRovnako odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že krajský súd nevenoval\npreskúmaniu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu náležitú pozornosť a s dikciou žaloby,\ngenézou konania správnych orgánov a so správnym spisom sa pred rozhodnutím vo veci náležite\nneoboznámil. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd konfrontoval zistenia krajského súdu uvedené v\nodôvodnení jeho rozsudku s obsahom administratívneho spisu a podaní žalobcu v konaní pred súdom a\ndospel k záveru, že krajský súd vec skutkovo a právne posúdil správne, jeho závery zodpovedajú logike\na vychádzajú z obsahov spisov.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v\nspojení s § 219 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovaný nemá v správnom súdnictve nárok na náhradu trov konania.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}