{"guid": "1e1e23e6-2ac8-424f-b0e5-6fad673fbc24:47323301-f110-4a3b-845d-164d03bb760e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3014200824.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/4/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/4/2017 z 1. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. 7Sžsk/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3014200824.3", "identifikacne_cislo": "3014200824", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175", "nazov": "§ 175 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47323301-f110-4a3b-845d-164d03bb760e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200824.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200824.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200824.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/4/2017\n3014200824\n01. 08. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:3014200824.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci žalobcu: Z. X., bytom Q. J. nad T., Y. X, právne zastúpený JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so\nsídlom v Trenčíne, Hodžova 53, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom\nv Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. UPS/US1/\nSSVODPC/BEZ/2014/20645 zo dňa 1. augusta 2014, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 13 S 242/2014-59 zo dňa 28. novembra 2016, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 13S 242/2014-59 zo dňa 28. novembra 2016 rozhodol o\nnáhrade trov konania tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu\n100%.\n2. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia krajský súd poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu\na na právnu úpravu ustanovenú v § 167 ods. 1, v spojení s § 175 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej aj SSP), ktorú citoval, konštatoval, že v predmetnej právnej veci krajský\nsúd žalobe žalobcu vyhovel a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Uvedené rozhodnutie\nvo veci samej bolo potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako vecne správne. V zmysle\nuvedeného mal žalobca v konaní plný úspech, a preto mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu\npodľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne následne vyšší súdny úradník v zmysle § 175\nods. 2 SSP.\nII.\nOdvolanie /kasačná sťažnosť/ žalovaného\n3. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie /kasačnú\nsťažnosť/. Navrhoval, aby najvyšší súd trovy konania stanovil v sume 64,54 eur za jeden úkon a teda,\naby zaviazal žalovaného zaplatiť celkové trovy konania v sume 217,74 eur.\n4. V dôvodoch odvolania /kasačnej sťažnosti/ žalovaný namietal nesprávnosť a nezákonnosť postupu\nkrajského súdu, keď v ďalšom konaní nepostupoval v intenciách názoru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vysloveného v odôvodnení rozsudku sp. zn. 7Sžso 45/2015 z 29.09.2016 vo vzťahu k náhrade\n\ntrov konania. Vytýkal krajskému súdu, že v rozpore s § 492 ods. 2 SSP rozhodol o trovách konania\nnapadnutým uznesením podľa ustanovení správneho súdneho poriadku.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu k odvolaniu /kasačnej sťažnosti/ žalovaného\n5. Žalobca vo vyjadrení k opravnému prostriedku žalovaného uviedol, že s podaním odvolania sčasti\nsúhlasí a žiada, aby súd rozhodol o výške priznaných trov v Uznesení, dajúc do pozornosti, že súd má\nrozhodnúť tiež o náhrade trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k výške uplatňovaných trov právneho\nzastúpenia v odvolacom konaní žiadal priznať v sume 64,53 eur za podané vyjadrenie k odvolaniu\nžalovaného a režijný paušál vo výške 8,39 eur, teda súčet odmien a náhrad v odvolacom konaní spolu\n72,92 eur.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n6. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nS.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n7. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti.\nPrávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je\nním fyzická osoba alebo právnická osoba.\nNa lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto\nzákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania žalovaného, ktorú v súlade s § 491 v spojení s §§ 438 a nasl. S.s.p. posúdil ako\nkasačnú sťažnosť (§ 453 ods. 1 S.s.p. ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§\n455 S.s.p.), a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n9. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bolo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n13S 242/2014-59 zo dňa 28. novembra 2016, ktorým správny súd žalobcovi voči žalovanému priznal\nprávo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n10. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého uznesenia krajského súdu najvyšší súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, z ktorých dôvodov ich\nneopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n11. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)\n12. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 S.s.p.)\n13. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 S.s.p.)\n14. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\n\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd v\nkonečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodne aj bez návrhu účastníkov konania o nároku na náhradu\ntrov konania a až následne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vo veci samej skončilo konanie, o\nich výške rozhodne súdny úradník uznesením, voči ktorému zákonodarca priznáva opravný prostriedok\nvo forme sťažnosti. (§§ 152 a nasl. S.s.p.)\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n15. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n16. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n17. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n18. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n19. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy\nnemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon\nsleduje. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci\npovinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n20. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa\nkonanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Lehota na zaplatenie\nnáhrady trov konania nesmie byť kratšia ako 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 2. (§\n175 ods. 1, 2, 3 S.s.p.)\n21. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu vyplýva,\nže krajský súd rozsudkom č.k. 13S 242/2014-31 z 25. marca 2015 žalobe žalobcu vyhovel a žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Súčasne krajský súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi\nnáhradu trov konania v sume 432,23 eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Šimona Cibulku.\nUvedené rozhodnutie krajského súdu bolo potvrdené rozsudkom Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nč.k. 7Sžso 45/2015 - 48 z 29. septembra 2016 vo veci samej, ako vecne správne a v časti náhrady trov\nkonania najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým\nuznesením č.k. 13S 242/2014-59 zo dňa 28. novembra 2016 krajský súd opätovne rozhodol o náhrade\ntrov konania tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%\nz dôvodov, že žalobca v konaní mal plný úspech, a preto mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu\npodľa § 167 ods. 1 S.s.p., s poučením o tom, že o výške trov konania rozhodne následne vyšší súdny\núradník v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p..\n22. Kasačný súd nemohol prihliadnuť na námietky žalovaného, že krajský súd nepostupoval a\nnapadnutým uznesením nerozhodol v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného v zrušujúcom\nrozhodnutí. A to z nasledovných dôvodov. Krajský súd rozsudok č.k. 13S 242/2014-31 z 25. marca\n\n2015 vydal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250j ods. 2). Najvyšší súd rozsudok č.k.\n7Sžso 45/2015 - 48 z 29. septembra 2016 vydal za účinnosti Správneho súdneho poriadku, avšak vo\nveci odvolania žalovaného proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa konal a rozhodoval\nv zmysle § 492 ods. 2 podľa predchádzajúcej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku. Krajský\nsúd napadnuté uznesenie vydal za účinnosti Správneho súdneho poriadku, a preto postupoval v súlade\ns právnou úpravou ustanovenou v § 175 ods. 1 S.s.p., keď rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov\nkonania s poučením v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p..\n23. Vzhľadom na novú procesnoprávnu úpravu ustanovenú v Správnom súdnom poriadku krajský\nsúd ako správny súd postupoval v danej veci správne a v súlade so zákonom. Až po právoplatnosti\npredmetného napadnutého uznesenia krajský súd ako súd správny rozhodne o výške náhrady trov\nkonania, ktoré vydá súdny úradník.\n24. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného podľa ust. § 461 S.s.p., ako\nnedôvodnú zamietol.\n25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,\nktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu priznal v zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení § 167 ods.\n1 S.s.p..\n26. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}