{"guid": "89d0cbe6-e649-4a07-b541-f863afe7164a:0004cbf2-cd12-4574-9078-b659cb8efd54", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3014200748.1", "spisova_znacka": "2Sžf/41/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/41/2016 z 25. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2018, sp. zn. 2Sžf/41/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:3014200748.1", "identifikacne_cislo": "3014200748", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-99e", "nazov": "§ 99e zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-99e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-99e"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-99e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0004cbf2-cd12-4574-9078-b659cb8efd54", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200748.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200748.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200748.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/41/2016\n3014200748\n25. 07. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:3014200748.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci žalobcu: T. J.,\nbytom J. P. č. XXXX, I., štátny občan Českej republiky, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr.\nAŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Potočná 650/135B, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/373363/2014/5193 zo dňa 18. augusta 2014, o odvolaní žalobcu\nproti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/222/2014-42 zo dňa 10. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/222/2014-42 zo dňa\n10. februára 2016 potvrdzuje .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom č. k. 13S/222/2014-42 zo dňa 10.02.2016 Krajský súd v Trenčíne zamietol\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/373363/2014/5193 zo dňa 18.08.2014,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Púchov č. 071415/2/2013P/5 zo dňa 28.05.2014 (ďalej\naj ,,prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým Mesto Púchov ako správca dane podľa § 8 ods. 1, § 12 ods. 1\na § 99e zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a\ndrobné stavby v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 582/2004 Z. z.\"), zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.\") a Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 Z.\nz. o miestnych daniach pre Mesto Púchov, bod 6.2.6. a 6.2.7., vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu\ndaň z nehnuteľností na rok 2013 v sume 14.335,58 eur. Sumu vyrubil žalobcovi správca dane na základe\ndodatočného daňového priznania, ktoré žalobca zaslal správcovi dane dňa 05.06.2013.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci žalovaný a správca\ndane vychádzali z údajov, ktoré sám žalobca uviedol v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2013. K\nnámietke, že správca dane pre určenie sadzby dane nedostatočne zisťoval skutočný účel využitia stavby\nuviedol, že správca dane pre výpočet dane predmetnú stavbu zaradil v súlade s účelom, ktorý uviedol\nsám žalobca ako vlastník a daňovník v dodatočnom daňovom priznaní, teda vychádzal z dostatočne\nzisteného účelu využitia predmetnej stavby, teda v súlade s § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z..\nK námietke žalobcu smerujúcej k doručovaniu rozhodnutí v administratívnom konaní uviedol, že\ndoručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach upravuje\n\nNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní\nsúdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch.\nPredmetné nariadenie však špecificky vylučuje z okruhu svojej úpravy daňové, colné a správne veci a\nveci týkajúce sa zodpovednosti štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone jeho verejnej moci (acta\niure imperii). Doručovanie písomností do cudziny v daňových veciach je upravené osobitným zákonom,\nktorým je zákon č. 563/2009 Z. z..\nSprávca dane preto v súlade so zákonom (§ 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.) doručoval rozhodnutie\no vyrubení dane žalobcovi do vlastných rúk. Žalobca má bydlisko na území Českej republiky a preto\nsprávny orgán prvého stupňa postupoval správne, ak s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.\nz. doručoval predmetné rozhodnutie žalobcovi na medzinárodnú návratku. Skutočnosť, že prvostupňové\nrozhodnutie bolo doručované žalobcovi s doplnkovou službou ,,do vlastných rúk\", mal krajský súd za\npreukázané z obsahu kópie medzinárodnej návratky. Žalobca si predmetné rozhodnutie prevzal dňa\n12.06.2014, ktorú skutočnosť potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Vzhľadom na tieto skutočnosti\na vyššie citované ustanovenia krajský súd zdieľal názor žalovaného, že rozhodnutie správcu dane bolo\nžalobcovi doručené zákonným spôsobom, a preto vyvolávalo právne účinky.\nK žalobnej námietke spochybňujúcej postup žalovaného, ktorý odobril postup žalobcu založený na\naplikácii príslušného VZN bez toho, aby jeho obsah preskúmaval krajský súd uviedol, že orgány\núzemnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v článku 68 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa ktorého vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu\nzo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia K tvrdenému\npochybeniu spočívajúcemu v nezohľadnení miestnych podmienok pri vyrubovaní dane uviedol, že v\nzmysle § 8 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 582/2004 Z. z. platný právny poriadok obci umožňuje\n(teda obec nemá povinnosť) podľa miestnych podmienok určiť rôznu ročnú sadzbu dane v jednotlivých\nčastiach obce alebo v jednotlivom katastrálnom území. V prejednávanom prípade Mesto Púchov ako\nsprávca dane v bode 6.2. Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 (ďalej len „VZN\") stanovilo rôzne\nsadzby dane zo stavieb podľa jednotlivých druhov stavieb, ako aj podľa jednotlivých katastrálnych\núzemí. Vzhľadom na túto skutočnosť sa krajský súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane v\npríslušnom všeobecne záväznom nariadení neprihliadol k miestnym podmienkam.\nPokiaľ žalobca namietal nezníženie sadzby dane z dôvodu tvrdeného obštrukčného konania Mesta\nPúchov, v dôsledku ktorého žalobca nemohol riadne užívať predmetnú nehnuteľnosť, zdôraznil, že\nzákon č. 582/2004 Z. z. zveril správcovi dane v prípadoch taxatívne vymedzených v ustanovení § 17\nods. 3 možnosť znížiť vo všeobecne záväznom nariadení sadzbu dane. Správca dane zníženie dane vo\nVšeobecne záväznom nariadení č. 9/2012 upravil v bode 6.4.2., podľa ktorého sa znižuje daň zo stavieb\nna bývanie a bytov pre občanov starších ako 70 rokov o 50 %. Žalobca nesplnil podmienku na zníženie\ndane v zmysle všeobecne záväzného nariadenia, a preto nebol oprávnený požadovať zníženie sadzby\ndane z dôvodu nevyhovujúcich podmienok na využívanie nehnuteľnosti.\nKrajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktoré obsahovalo všetky\nzákonom vvžadované náležitosti, rovnako potvrdzované prvostupňové rozhodnutie bolo po obsahovej aj\nformálnej stránke v súlade so zákonom a obe rozhodnutia spĺňali všetky atribúty vyžadované pre záver\no preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu.\nII.\nŽalobca vo včas podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedol, že rozhodnutie vydané\nsprávcom dane, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2013 bolo nesprávne a nezákonné\nz dôvodu, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností porušil právnu povinnosť uvedenú v\nustanovení § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. a to skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom\nposúdenia možnosti zníženia tak sadzby dane z nehnuteľností ako aj koeficientu, ktorým sa ročná\nsadzba dane násobí. Správca dane si túto povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľností\nnesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia miestnych podmienok. Podľa žalobcu, ak obec vyberajúca daň\nz nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľností, teda daňovníka optimálne a čo najúčelnejšie\nvyužitie jeho nehnuteľností, je právnou povinnosťou obce zohľadniť takéto nesplnenie svojej povinnosti\nstojacej oproti jej právu na vyberanie dane z nehnuteľností v podobe zníženia sadzby dane a koeficientu,\nktorým sa ročná sadzba dane násobí v rámci zohľadnenia miestnych podmienok. Takýto postup by\n\nmal byť podľa žalobcu premietnutý každoročne do všeobecne záväzného nariadenia určujúceho výšku\nsadzby dane a koeficient, ktorým sa ročná sadzba dane násobí, na príslušné zdaňovacie obdobie. Pokiaľ\ntomu tak nebolo, žalobca nepovažoval postup obce v procese vyrubovania dane z nehnuteľností za\nústavný, zákonný a majúci základné atribúty správneho úradného postupu.\nZávery krajského súdu nepovažoval za správne a zákonné, pretože správca dane v príslušnom VZN\nvôbec neprihliadol k miestnym podmienkam a neurobil tak ani pri vyrubovaní dane, aj keď to bolo\njeho zákonnou povinnosťou. Podľa žalobcu nebolo možné postupovať tak, že záver o prihliadnutí\nna miestne podmienky vo VZN bol založený na konštatovaní o rozdielnych sadzbách dane podľa\ndruhov stavieb a katastrálnych území. Obciam ako správcom dane z nehnuteľností bol daný zákonný\npriestor na to, aby zohľadnili pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, za ktoré žalobca\npovažoval to, aké možnosti čo do kvality využitia vlastných nehnuteľností vytvára obec vyrubujúca\ndaň z nehnuteľností pre vlastníkov jednotlivých nehnuteľností. V prípade posudzovanej stavby, z ktorej\nMesto Púchov ako správca dane vyrubilo daň z nehnuteľností, išlo o stavbu, ktorej akékoľvek využitie\nžalobcovi bolo Mestom Púchov sústavne a opakovane znemožňované predovšetkým bránením prístupu\nk stavbe a vytváraním faktických ako aj právnych prekážok akéhokoľvek ekonomického využitia stavby.\nŽalobca tvrdil, že ak bola daň vyrubená z takejto stavby vo výške prakticky maximálnej akú umožňuje\nzákon jednotlivým obciam stanoviť, tak ide o zneužitie práva a zjavne nezákonný postup pri vyrubení\ndane spočívajúci nielen v neprihliadnutí na miestne podmienky, ale naopak v určení dane v celkom\nneprimeranej. Daň z uvedenej stavby bola vyrubená tak, akoby išlo o stavbu, pri ktorej Mesto Púchov\npre daňovníka vytvorilo všetky podmienky na riadne a plnohodnotné využitie stavby, pričom opak bol\nskutočnosťou. Ak žalobca v dôsledku obštrukčného konania Mesta Púchov nemôže dlhodobo svoju\nnehnuteľnosť vôbec využívať, táto okolnosť zakladá dôvod na výrazné zníženie dane z nehnuteľností.\nRozhodnutie krajského súdu považuje za nezákonné ale aj zjavne nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, z ktorým bolo zrejmé, ako sa krajský súd vo všeobecnej rovine vysporiadal s tvrdeniami a\nnámietkami žalobcu.\nŽalobca v odvolaní namietal, že krajský súd sa pri rozhodovaní nezaoberal a v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k žalobcom tvrdeným skutočnostiam a námietkam týkajúcich\nsa toho, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Púchov, ktorým bola\nvyrubená daň z nehnuteľností na rok 2013 bolo nezákonné a neústavné, v rozpore s Ústavou SR\ngarantovaným právom vlastniť majetok. Žalobca nadobudol zdaňované nehnuteľnosti z príjmov už\nzdanených daňou z príjmov a napriek tomu bol druhýkrát zdaňovaný daňou z nehnuteľností. Žalobca\nuviedol, že pri iných komoditách napr. hnuteľných veciach nie je vlastník zdaňovaný opätovne a\npravidelne len z dôvodu vlastníctva bez ohľadu na to, či predmet vlastníctva užíva alebo nie. Naproti\ntomu správca dane neposkytuje daňovníkovi žiadne protihodnoty za zdanenie.\nŽalobca navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/222/2014-42\na vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Tvrdil, že žalobca uviedol tie isté námietky, týkajúce sa\nneprihliadnutia na miestne podmienky pri vyrubovaní dane z nehnuteľností, nadobudnutia nehnuteľností\nz už zdanených finančných prostriedkov a opakovane poukázal na nezákonnosť rozhodnutia Mesta\nPúchov. Žalovaný sa s námietkami vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný trval v\nplnom rozsahu na svojich záveroch uvedených ako v žalobou napadnutom rozhodnutí, tak aj vo svojom\nstanovisku k žalobe, to znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane sú vydané v súlade s právnymi predpismi.\nŽalovaný navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vecne správny\npotvrdil.\nIII.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nSSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade\ns uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho\npredpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu a dospel k záveru,\nže odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce\nvydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom do 14.10.2014 predmetom dane\nzo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: stavby na ostatné podnikanie a\nna zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou\nčinnosťou,\nPodľa § 10 ods. 1 písm. g) cit. zákona predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej\nrepubliky v tomto členení: ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f).\nPodľa § 10 ods. 4 cit. zákona na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1.\njanuáru zdaňovacieho obdobia.\nPodľa § 99d ods. 2 cit. zákona daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti\nrozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou určili\nspoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu\nspoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane.\nPodľa čl. 59 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky sú štátne a miestne.\nPodľa čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na\nzáklade zákona.\nPodľa čl. 68 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie\núloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne\nzáväzné nariadenia.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať\nnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a\nktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n\nPodľa § 8 ods. 2 veta prvá, druhá zákona č. 582/2004 Z. z. ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa\nodseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci\nalebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od\n1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením\npodľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území\nustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. obec pri výkone samosprávy najmä rozhoduje vo\nveciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu.\nIV.\nPredmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP bolo rozhodnutie žalovaného\nč. 1100306/1/373363/2014/5193 zo dňa 18.08.2014. Žalobca dňa 02.02.2011 podal správcovi dane\ndaňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2011. Predmetom dane bola viacúčelová stavba, dom\nkultúry, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX v katastrálnom území Púchov o výmere plochy 2631\nm2 a o výmere podlahových plôch 5373 m2. Žalobca si v daňovom priznaní uplatnil oslobodenie od\ndane na podlahové plochy o výmere 4904 m2. Na základe výziev správcu dane, ktorý mal pochybnosti\no skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností na rok 2011, podal žalobca\npriznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné\nhracie prístroje na rok 2013 a dodatočné daňové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani\nza predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na rok 2013. Žalobca v daňovom priznaní\nrovnako uviedol, že predmetom dane bola viacúčelová stavba, dom kultúry. V daňovom priznaní ani v\ndodatočnom daňovom priznaní žalobca neuviedol, že viacúčelová stavba, prípadne jej časť je od dane\noslobodená. Daň z nehnuteľností na rok 2013 bola žalobcovi vyrubená v súlade s dodatočným daňovým\npriznaním, kde si žalobca žiadny nárok na oslobodenie od dane neuplatnil.\nNajvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku krajského súdu po tom,\nako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu pričom sa v celom rozsahu stotožnil\ns dôvodmi, uvedenými v rozsudku krajského súdu, ktoré považuje za úplné, výstižné, reagujúce na\nnámietky žalobcu (§219 ods. 2 OSP). Na doplnenie dodáva:\nNámietku, že rozhodnutie vydané správcom dane, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok\n2013 bolo nesprávne a nezákonné z dôvodu porušenia § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. považuje\nza nedôvodnú. Obec podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s\nÚstavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými\nvyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom. Mesto Púchov vydalo s účinnosťou od 01.01.2013 VZN, kde si v bode 5\nuložilo na svojom území vyrubovať daň z nehnuteľností. Žalovaný vychádzal z účinného VZN pre\nrok 2013, z ktorého bolo zrejmé, že správca dane prihliadal na miestne podmienky, nakoľko podľa\nbodu 6.2. Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 stanovil rôzne sadzby dane zo stavieb podľa\njednotlivých druhov stavieb, ako aj podľa jednotlivých katastrálnych území. Správca dane rešpektoval\nzohľadnenie miestnych podmienok, ktoré sa odzrkadlilo v úprave VZN čl. 6.4. ktorá sa ale nevzťahuje\nna daňovú povinnosť žalobcu. Krajský súd, rovnako ani najvyšší súd nezistili dôvody nezákonnosti tohto\nrozhodnutia ani jeho nesúlad s Ústavou. Ak má žalobca naďalej pochybnosti o súlade príslušného VZN\nso zákonom alebo ústavou, má právo obrátiť sa na prokurátora, k čomu evidentne zatiaľ nedošlo.\nNemožno prehliadať, že podľa § 99 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. bol žalobca povinný v príslušnom\npriznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane, vrátane zákonných dôvodov na\noslobodenie resp. zníženie dane, k čomu nedošlo. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď\ndaň vyrubil na základe údajov z daňového priznania. V každom prípade však treba pripomenúť, že ani v\npriebehu celého súdneho konania žalobca neuviedol žiaden dôvod na oslobodenie alebo zníženie dane\nv zmysle čl. 6.4. príslušného VZN 9/2012.\n\nPokiaľ žalobca namietal, pochybenie spočívajúce v nezohľadnení toho, že Mesto Púchov ako správca\ndane vyrubilo daň z nehnuteľností v zákonom (VZN) stanovenej výške pri stavbe, ktorej akékoľvek\nvyužitie žalobcovi bolo Mestom Púchov sústavne a opakovane znemožňované predovšetkým bránením\nprístupu k stavbe a vytváraním faktických ako aj právnych prekážok akéhokoľvek ekonomického využitia\nstavby, najvyšší súd uvádza, že sa jedná o nepodložené tvrdenie, ktoré vo vzťahu k zákonnej úprave\ndane zo stavieb nemá žiadnu relevanciu. Rovnako ako absolútne nelogická sa javí námietka žalobcu,\nže vyrubená daň zo stavieb je v rozpore s Ústavou SR garantovaným právom vlastniť majetok, nakoľko\nžalobca nadobudol zdaňované nehnuteľnosti z príjmov už zdanených daňou z príjmov a napriek\ntomu bol druhýkrát zdaňovaný daňou z nehnuteľností. K tomu najvyšší súd uvádza, že je potrebné\nsi uvedomiť odlišnosť účelu dane a základu dane pri dani z príjmov a dani zo stavieb. Zároveň sa\nargumentácia nezdaňovaním nadobudnutia a používania hnuteľných vecí nadobudnutých za zdanené\npríjmy nejaví dôvodná, nakoľko aj nadobudnutie a používania hnuteľných vecí nakúpených za zdanené\npríjmy je zaťažované inými daňami vyplývajúcimi z ich povahy, ako napr. spotrebnými daňami, daňami\nz motorových vozidiel používaných na podnikanie a pod.\nV.\nNajvyšší súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny\npotvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1\na § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko\nžalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému zákonný nárok na náhradu trov nevznikol.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/222/2014", "guid": "ab2c9b6e-3d87-4b16-bbc3-8bed5a9dafcd:625ee417-429a-43be-b5ea-16540e1ceff4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}