{"guid": "8e698226-21a1-4da2-a5ff-51f9f1a9f4a5:3e11ef08-5587-4e72-92fe-a5d0f584ed7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3014200733.1", "spisova_znacka": "8Sžf/55/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/55/2015 z 25. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. 8Sžf/55/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:3014200733.1", "identifikacne_cislo": "3014200733", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e11ef08-5587-4e72-92fe-a5d0f584ed7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200733.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200733.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200733.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/55/2015\n3014200733\n25. 01. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:3014200733.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu DS REALITY\nGROUP, s.r.o., so sídlom SNP 124/8, Trenčianske Teplice, IČO: 44 548 001, zastúpeného JUDr.\nSoňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, proti žalovanému Finančnému\nriaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/324575/2014/5041 zo dňa 15.07.2014, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/25/2014-44 zo dňa 24.03.2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/25/2014-44 zo dňa 24.\nmarca 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 1100306/1/324575/2014/5041 zo dňa 15.07.2014 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“,\n„napadnuté rozhodnutie“, „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Daňového úradu Trenčín č. 9301402/5/1477961/2014/Mat zo dňa\n14.04.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z\npríjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2011 vo výške 5 208,71 euro,\nkeď správca dane s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. posúdil odmenu, ktorú\nvyplácal žalobca svojmu konateľovi a spoločníkov B. S. (s ktorým mal uzatvorený obchodno-záväzkový\nvzťah) za vykonanú prácu na základe ním vystavených faktúr v brutto výške 30 729,79 euro bez zrážky\npreddavkov na daň ako príjmy zo závislej činnosti, z ktorých bol žalobca povinný v súlade s ust. § 35\nods. 1, 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. zrážať preddavky na daň a tieto odviesť správcovi dane, pričom\nvýšku uvedených preddavkov na daň vyčíslil správca dane za jednotlivé mesiace roka 2011 v celkovej\nsume 5 208,71 euro. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd poukázal na to, že právna klasifikácia príjmu B. S., tak ako ju vykonal správca dane a\nžalovaný, je správna, t.j. v súlade so zákonom, a teda správne orgány oboch stupňov nezaťažili svoje\nkonanie a rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia, ako to tvrdil žalobca. Právny názor\nžalobcu, že o závislú činnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. ide len vtedy, ak\ntáto činnosť vykazuje zároveň znaky závislej práce v zmysle zákonníka práce, nie je podľa krajského\nsúdu správny.\n\nPodľa názoru krajského súdu činnosť B. S. ako realitného makléra, ktorú činnosť vykonával pre žalobcu\nB. S. ako spoločník a konateľ žalobcu, napĺňa znaky závislej činnosti v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z.,\na teda príjem z tejto činnosti je v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. príjmom zo\nzávislej činnosti. Príjmom zo závislej činnosti v zmysle cit. ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n595/2003 Z.z. je príjem spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným, a to aj keď nie sú\npovinní pri výkone práce pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.\nKrajský súd zdôraznil, že závislú činnosť v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. nemožno stotožňovať so\nzávislou prácou podľa zákonníka práce, čo znamená, že znaky závislej práce podľa zákonníka práce nie\nsú určujúcimi znakmi pre posúdenie, či určitá činnosť je závislou činnosťou pre účely zákona č. 595/2003\nZ.z. Podľa zákonníka práce (§ 3 ods. 1 zákonníka práce) ide o závislú prácu výlučne len v prípade\nzaloženia pracovného pomeru, čo podľa zákona č. 595/2003 Z.z. neplatí, keď príjem z pracovného\npomeru (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z.) je len jedným z viacerých príjmov (§ 5 ods. 1 písm.\na/ až k/ zákona č. 595/2003 Z.z.), ktoré sa považujú za príjem zo závislej činnosti (závislá činnosť je\nširší pojem, ako závislá práca, čo znamená, že o závislú činnosť ide nielen v prípade závislej práce, ale\ni v mnohých ďalších prípadoch).\nPodľa krajského súdu preto pre daňové účely bolo potrebné pre posúdenie, či v konkrétnom prípade\nide o príjem zo závislej činnosti, vychádzať len zo znakov závislej činnosti, ktoré sú upravené v zákone\nč. 595/2003 Z.z. (nebolo možné vychádzať zo zákonníka práce). Jediným určujúcim a rozhodujúcim\nznakom, že konkrétna práca konateľa a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je závislou\nčinnosťou podľa zákona č. 595/2003 Z.z. je potom len to, či táto práca bola vykonaná pre spoločnosť (v\nzáujme spoločnosti); právne irelevantným je to, či bol konateľ a spoločník povinný pri výkone tejto práce\npre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby. Preto o príjem zo závislej činnosti pôjde vždy, ak konateľ\na spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným bude mať príjem za činnosť, ktorú vykonal pre túto\nspoločnosť (a to bez ohľadu na to, či jeho činnosť naplní znaky závislej práce podľa zákonníka práce).\nPodľa krajského súdu v prejednávanej veci vykonal B. S. ako konateľ a spoločník žal žalobcu\nv rozhodnom období pre žalobcu činnosť, za ktorú mal B. S. príjem, pričom išlo konkrétne o\nsprostredkovanie kúpy a predaja nehnuteľností, teda o činnosti, ktoré sám žalobca poskytoval v rámci\nsvojho podnikania a nebolo pochýb, že príjem B. S. z tejto činnosti bol príjmom zo závislej činnosti v\nzmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z.\nKrajský súd v Trenčíne konštatoval, že v súdenej veci bola medzi stranami sporná odmena vyplatená\nzo strany žalobcu svojmu konateľovi a spoločníkovi B. S. príjmom zo závislej činnosti, z ktorého dôvodu\nbol potom žalobca povinný v zmysle ust. § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. zrážať preddavky\nna daň a tieto odviesť správcovi dane.\nPodľa krajského súdu ani charakter práce realitného makléra nemohol nič zmeniť na klasifikácii\npredmetnej činnosti, nakoľko charakter posudzovanej činnosti nebol podľa zákona č. 595/2003 Z.z.\nurčujúcim znakom pre posúdenie či tá - ktorá činnosť je pre daňové účely činnosťou závislou.\nSo zreteľom k vyššie uvedenému Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu\nobsiahnuté v správnej žalobe ako neopodstatnené a žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý podal dňa 05.05.2015 odvolanie,\nv ktorom uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie.\nŽalobca uviedol, že s právnym posúdením spornej otázky, tak ako ustálil prvostupňový súd, nie je\nmožné súhlasiť, nakoľko v uvedenom prípade nie je možné dospieť k záveru o naplnení legálnej fikcie\nprávnej skutočnosti upravenej v § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. v platnom znení, a to\nže činnosť B. S. spočívajúca vo vyhľadávaní záujemcov o sprostredkovanie predaja, kúpy a prenájmu\nnehnuteľnosti je činnosťou žalobcu, ktorej obsahom je už samotné sprostredkovanie predaja, prenájmu\na kúpy nehnuteľností na podklade uzatvorených zmlúv, inak povedané že príjem za činnosť B. S. je\npríjmom za prácu v spoločnosti, nakoľko v danom prípade ide o príjem za činnosť vykonávanú pre\nspoločnosť.\n\nPodľa žalobcu je ústavne neakceptovateľné paušálne podradenie každej činnosti vykonávanej osobou\ndisponujúcou živnostenským oprávnením pre spoločnosť, ktorá je súčasne spoločníkom a konateľom\nspoločnosti s ručením obmedzeným, pod závislú činnosť a príjem z tejto činnosti zdaňovať ako príjem\nzo závislej činnosti bez zistenia a rozlišovania: ktoré úlohy a práce spoločníkov a konateľov sú bežnými\nprácami (činnosťami) vyplývajúcimi z predmetu podnikania spoločnosti, ktorý predmet podnikania je\nzapísaný v obchodnom registri, pričom tento je len zovšeobecnením rôznych čiastkových činností, a\nktoré práce (činnosti) sú plnením nad rámec vykonávaných činností vyplývajúcich z predmetu podnikania\nspoločnosti osobou disponujúcou živnostenským oprávnením.\nPodľa názoru žalobcu je nesprávny názor súdu, že rozhodným znakom pre posúdenie spornej otázky\nje iba to, že určitá práca vykonaná spoločníkom a konateľom bola vykonaná pre spoločnosť (v záujme\nspoločnosti), a preto každý príjem za činnosť pre túto spoločnosť spoločníkom a konateľom bude\npríjmom zo závislej činnosti.\nZ pohľadu krajského súdu je súčasne právne irelevantné, či spoločník a konateľ pri výkone práce\npre spoločnosť je povinný dodržiavať príkazy inej osoby. Uvádzame, že definičný znak dodržiavania\npríkazov, ako jedného z definičných znakov závislej činnosti, má právnu relevanciu, a to práve vo vzťahu\nk ostatným znakom rozhodným pre zaradenie takého príjmu pod príjem zo závislej činnosti z pohľadu\ndaňového práva. Práve úpravou vylúčenia tohto znaku je potrebné uvedené ustanovenie vykladať\nspôsobom skúmania ostatných definičných znakov v ich vzájomnej súvislosti a až na základe tohto\ndospieť k záveru preklasifikovania príjmu z podnikania pod príjem zo závislej činnosti. Zaradenie príjmu\npod príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., ak je vyplácaný osobe\ndisponujúcej živnostenským oprávnením, ktorá je síce súčasne konateľom a spoločníkom spoločnosti\npre ktorú táto fyzická osoba obstaráva konkrétne služby, ktoré však nie sú identické s činnosťou žalobcu,\npreto viaže na seba skúmanie ďalších definičných znakov, ktoré zákon o dani z príjmov nedefinuje a\nktoré je preto nutné skúmať práve vo vzťahu k pojmu „závislá práca - činnosť.\"\nVyslovenie záveru krajského súdu v rozsudku preto nemá oporu v zákonom ustanovení § 5 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. v platnom znení. Citované zákonné ustanovenie nie je možné\nvykladať tak extenzívne ako učinil krajský súd, nakoľko toto ustanovenie nie je možné paušalizovane\nvzťahovať na všetky prípady, kedy spoločník a konateľ, z pozície osoby disponujúcej živnostenským\noprávnením, vykonáva pre spoločnosť určitú činnosť na podklade zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou.\nPokiaľ zákonodarca daný príjem podradil pod príjem zo závislej činnosti, s vylúčením jedného kritéria\nzávislosti, je nutné skúmať ostane skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie, či vykonávaná činnosť\nje činnosťou vykonávanou priamo žalobcom. Pre uvedený prípad nie je rozhodný názov predmetu\npodnikania u žalobcu, ktorý predmet podnikania je totožný s predmetom živnostenského oprávnenia B.\nS.. Každý takýto vzťah (hoc sa javí ako vzťah spadajúci pod zákonné ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 595/2003 Z.z. v platnom znení) je potrebné posudzovať individuálne podľa skutočného obsahu\na nie formálne, ako učinil správca dane a následne v tých istých intenciách aj krajský súd, nakoľko takéto\npaušálne posúdenie daného vzťahu sa dostáva nad ústavný rámec vo vzťahu k ochrane základných\npráv a slobôd.\nPri existencii určitého vzťahu z pohľadu daňového práva, vo vzťahu k správnemu zaradeniu príjmu, je\npotrebné dôsledne zvážiť, čo je obsahom takéhoto vzťahu, či v ňom dominuje postavenie tejto osoby\nako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti, alebo postavenie, ktoré svedčí o tom, že táto osoba\nvykonáva určitú činnosť nezávisle od spoločnosti, ako osoba samostatne zárobkovo činná, či pre túto\nspoločnosť je táto činnosť vykonávaná zamestnancami spoločnosti, resp. ďalšími osobami disponujúcimi\nživnostenským oprávnením, či tieto osoby používajú svoj obchodný majetok, či im obchodná spoločnosť\nurčuje alebo neurčuje spôsob uskutočnenia danej činnosti, dobu výkonu tejto činnosti, miesto výkonu\nčinnosti. Iba takéto individuálne posúdenie každého vzťahu, pre vyslovenie záveru podradenia príjmu\nspoločníka a konateľa spoločnosti pod príjem zo závislej činnosti, je posúdením v medziach zákonom\nvymedzených a rešpektujúcich ochranu základných práv a slobôd, ako aj autonómiu vôle jednotlivca.\nB. S., vykonávajúceho pre spoločnosť činnosti spočívajúcu vo vyhľadávaní záujemcov o kúpu, predaj,\nresp. prenájom nehnuteľností.\n\nV uvedenom prípade je nesporné, že B. S. vykonáva činnosť realitného makléra, ktorou činnosťou\npre spoločnosť zabezpečuje portfólio nehnuteľností vo forme vyhľadávania potenciálnych záujemcov,\nktoré sú následne spoločnosťou (žalobcom) ponúkané na realitnom trhu spolu s právnym servisom\npri ich predaji a kúpe. Súčasne činnosť spočívajúca vo vyhľadávaní záujemcov pre spoločnosť je\nzabezpečovaná viacerými realitnými maklérmi, ktorý vo vzťahu k žalobcovi túto činnosť zabezpečujú\nna základe živnostenského oprávnenia, teda príjmy z tejto činnosti sú príjmami z podnikania. K veci\nje potrebné uviesť, že maklér, ktorý robí len určitú činnosť pre realitnú kanceláriu, nevykonáva priamo\nsprostredkovanie predaja tak, ako je definované v názve živnosti, nakoľko navonok voči tretím osobám\nsprostredkovanie zabezpečuje priamo realitná kancelária.\nV prípade extenzívneho výkladu zadefinovaného predmetu podnikania - viazanej živnosti realitná\nčinnosť - je potrebné rozlíšiť, že maklér vykonávajúci úkony v súvislosti s vykonávanou činnosťou\npre realitnú kanceláriu (teda ohliadky nehnuteľnosti, poskytovanie informácii) má povinnosť mať\nna predmetnú činnosť živnosť „sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností\", pričom\nsamostatná živnosť zahŕňa rôzne druhy činností, ktoré pre posúdenie z pohľadu zákona o dani z príjmov\nje nutné rozlišovať a v rámci dokazovania podrobne skúmať.\nPri dôslednom skúmaní danej veci v procese dokazovania, by správca dane nesporne musel dospieť\nk záveru, že činnosť B. S. pre žalobcu (vyhľadávanie potenciálnych záujemcov), ktorá činnosť pre\nžalobcu bola vykonávaná aj inými osobami disponujúcimi živnostenským oprávnením, je inou činnosťou\nako činnosť žalobcu, hoc spadá pod predmet podnikania definovaný živnostenským zákonom a to\n„sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností\" a preto nemôže vykazovať a ani nevykazuje\nznaky závislosti. B. S. ako realitný maklér nevykonával činnosť identickú s činnosťou žalobcu, teda prácu\nz ktorej príjem by mal spadať pod príjem zo závislej činnosti.\nVymedzenie, či v tomto konkrétnom prípade došlo k naplneniu podmienok zákonného ustanovenia\n§ 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. v platnom znení, závisí predovšetkým od skutkových\nokolností uvedeného vzťahu. V danom prípade nie je možné skutkové okolnosti vyhodnotiť tak, že\nčinnosť vykonávaná B. S. pre žalobcu je identická s činnosťou žalobcu, nakoľko; predmet reálne\nvykonávanej činnosti spoločnosti a B. S. nebol zhodný, žalobca bol prevádzkovateľom realitnej\nkancelárie, ktorá zabezpečovala sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti vytvorením\ndatabázy ponúkaných realít a právneho servisu, B. S. na podklade živnostenského oprávnenia\nzabezpečoval pre žalobcu činnosť spočívajúcu vo vyhľadávaní záujemcov pre predaj, kúpu a prenájom\nnehnuteľností, činnosť vykonávaná B. S. na základe zmluvného vzťahu bola pre žalobcu zabezpečovaná\naj tretími osobami disponujúcimi živnostenským oprávnením, a to taktiež na zmluvnom základe, z\nuvedeného vyplýva, že predmet činnosti bol odlišný a nedošlo k jeho prekrývaniu, skutočnosť že predmet\nčinnosti spoločníka a konateľa spoločnosti bol využiteľný pre spoločnosť, ešte neznamená, že sa tak\ndialo v režime závislej činnosti, spoločník a konateľ žalobcu daný predmet činnosti vykonával svojimi\nprostriedkami, v čase závislom od záujemcov a nie žalobcu, s úhradou vlastných nákladov, tak ak aj\ntretie osoby, ktoré pre žalobcu vyhľadávali potenciálnych záujemcov.\nŽalovaný, ako aj správca dane, rozhodnutie vo veci zdôvodnil tvrdením, že úkon obsahovo ako i\nvecne spĺňa znaky charakteristické pre závislú činnosť, nakoľko poskytovateľ služieb nepracoval pre\nseba, ale plnil predmet činnosti spoločnosti, a teda vykonával bežnú činnosť spoločnosti DS REALITY\nGROUP, s. r. o. Súčasne uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutočného obsahu právneho úkonu\na všetky dôkazy hodnotil jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti, pričom z obsahu samotného\nodôvodnenia rozhodnutia táto skutočnosť nevyplýva. Vyslovenie skúmania a hodnotenia jednotlivých\ndôkazov, a to hlavne v ich vzájomnej súvislosti je len formálnym vyslovením činnosti, ktorú správca\ndane musí aj reálne vykonať - vykonať dokazovanie z pohľadu zákonného vyrubenia dane, a to aj vo\nvzťahu prejavenej vôle daňového subjektu a vo vzťahu k subjektom vykonávajúcich pre neho činnosť\nna podklade živnostenských oprávnení.\nS uvedenou námietkou, a to aj vo vzťahu k vyššie uvedenému, sa krajský súd vôbec nezaoberal a\ncelé rozhodnutie vo veci zdôvodnil len konštatovaním vo všeobecnej rovine podradenia každého príjmu\nspoločníka a konateľa spoločnosti pod príjem zo závislej činnosti.\nVzhľadom na uvedené, pre zdanenie uvedeného príjmu daňou zo závislej činnosti, je povinnosťou\nsprávcu dane každý jeden prípad posudzovať z pohľadu okolností konkrétneho prípadu a komplexne\n\nzobrať do úvahy všetky znaky, ktoré vykazuje vykonávaná práca a až po ich vyhodnotení, z pohľadu\nich naplnenia vo vzťahu k závislosti, vyvodiť záver pre zaradenie príjmu pod § 5 ods. 1 písm. b/ zákona\no dani z príjmov.\nZásada striktnej zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,\nktorý je vyjadrený v článku 59 ods. 2 Ústavy SR, a je na účely daňového konania bližšie špecifikovaný\nv ustanovení § 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v platnom znení. Formálne vyslovenie záveru správcu dane,\nbez komplexného skúmania existencie daného vzťahu, je nezákonné, pričom súčasne dochádza k\nvytváraniu nerovnocenných podmienok vo vzťahu k činnosti ostatných realitných maklérov, ktorí tú istú\nčinnosť vykonávajú na podklade živnostenských oprávnení a ktorých príjmy sú zdaňované daňou z\npodnikania.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu napriek výzve, ktorá mu bola doručená dňa 10.06.2015 nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno\npriznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2\nOSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 25.01.2018 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo preskúmať na základe a v rozsahu včas podaného\nodvolania, či krajský súd vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/324575/2014/5041 zo dňa 15.07.2014, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.\n9301402/5/1477961/2014/Mat zo dňa 14.04.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie\nobdobie roka 2011 vo výške 5 208,71 euro. za jednotlivé mesiace roka 2011 v celkovej sume 5 208,71\neuro.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o určení daňovej povinnosti na dani z pridanej\nhodnoty žalobcu ako daňového subjektu za príslušné zdaňovacie obdobie.\nOdvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako bol podrobne opísaný v\nrozsudku krajského súdu a preto naň v celom rozsahu odkazuje a nebude zistenia opakovať.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nV rámci súdneho preskúmavacieho konania súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nSpor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom\nkonaní súdu spočíva v tom či správca dane a žalovaný postupovali správne a v súlade so zákonom tak,\nže vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie\nobdobie roka 2011 vo výške 5 208,71 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 595/2003 Z.z. posúdil odmenu, ktorú vyplácal žalobca svojmu konateľovi a spoločníkov B. S.\n(s ktorým mal uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah) za vykonanú prácu na základe ním vystavených\nfaktúr v brutto výške 30 729,79 euro bez zrážky preddavkov na daň ako príjmy zo závislej činnosti, z\nktorých bol žalobca povinný v súlade s ust. § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. zrážať preddavky\nna daň a tieto odviesť správcovi dane, pričom výšku uvedených preddavkov na daň vyčíslil správca dane\nza jednotlivé mesiace roka 2011 v celkovej sume 5 208,71 euro.\nV ustanovení § 3 daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní\nsa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa\npritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca\ndane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje\nim poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane\nje povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez\nzbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu\ndane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní\nje neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony\npri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu\ndaňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri\nuplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu\nalebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe\ndaní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4\nods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby\npri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za prácu\nlikvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s\nručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone\npráce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.\nPodľa § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny\ndôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú\nk dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“)\n\nod platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.\nTakýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.\nZo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade určil daň, v súlade s\nhmotnoprávnymi predpismi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v\nzmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací\nsúd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom\na v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne\nnové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\nNa zdôraznenie argumentácie najvyšší súd uvádza, že odvolacie dôvody žalobcu, ktoré sú zhrnuté\nvyššie nepovažuje za relevantné a to z týchto dôvodov:\nPodľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci správne orgány oboch stupňov správne ustálili,\nže žalobca mal vo vzťahu k svojmu konateľovi a spoločníkov B. S. postavenie zamestnávateľa podľa\n§ 5 ods. 1 písm. b/ a § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., a preto bol povinný z príjmu, ktorý vyplatil B.\nS. zraziť preddavky na daň a tieto odviesť správcovi dane, hoci mali spolu uzatvorený obchodnoprávny\nvzťah (zmluvu o sprostredkovaní záujemcov o kúpu nehnuteľnosti). Keďže tak žalobca neučinil, nesplnil\nsi svoju povinnosť uloženú mu zákonom, čím porušil ust. § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z.\nNajvyšší súd poznamenáva, že v danom prípade závislá činnosť nespočívala v tom, či B. S. ako konateľ a\nspoločník žalobcu musel plniť príkazy, ale postačovalo majetkové a personálne prepojenie so žalobcom,\nktoré správca dane a následne žalovaný posúdili ako závislú činnosť pre žalobcu. Jediným účelom\nustanovenia § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. bolo práve zabrániť tomu, aby u spoločníkov\na konateľov spoločnosti, ktorí sú v majetkovom a personálnom prepojení so spoločnosťou, dochádzalo\nk obchádzaniu (neoprávnenej výhode) pri platení daní z príjmov. Preto v svojom rozhodnutí správne\nzdôraznil krajský súdu, že závislá činnosť jer širší pojem ako závislá práca a bolo právne irelevantným\nto, či bol konateľ a spoločník bol povinný pri výkone tejto činnosti (práce) pre spoločnosť dodržiavať\npríkazy inej osoby, nakoľko u konateľa alebo spoločníka spoločnosti ide vždy o príjem zo závislej činnosti,\nak spoločnosť bude konateľovi alebo spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným poskytovať\nplatby (príjem za činnosť), ktorú vykonal pre túto spoločnosť a ktorej cieľom je činnosť pre vykonávanie\npredmetu podnikania tejto spoločnosti.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP\na s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 v spojení\ns § 250k ods. 1 OSP. Účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a\nžalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/25/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}