{"guid": "5a323778-2359-46fd-a435-9296ed1f316a:e57a6b1c-c4df-4482-84b3-c142738a77b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3014200616.1", "spisova_znacka": "10Sžk/19/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 10Sžk/19/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3014200616.1", "identifikacne_cislo": "3014200616", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e57a6b1c-c4df-4482-84b3-c142738a77b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200616.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200616.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200616.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/19/2017\n3014200616\n30. 05. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:3014200616.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Považská cementáreň, a s., IČO: 31 615 716, J. Kráľa, Ladce, právne zastúpeného:\nAdvokátska kancelária BÁNOS s.r.o., Mierové námestie 2, Galanta, proti žalovanému: Inšpektorát\npráce Trenčín, Hodžova 36, Trenčín, za účasti: 1/ D. S., narodená dňa XX.XX.XXXX, 2/ D. S. ml.,\nnarodená dňa XX.XX.XXXX, 3/ A. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, všetci traja bytom J., všetci traja\nprávne zastúpení: JUDr. Peter Koscelanský, advokát, Fraňa Mojtu 24, Nitra, o preskúmanie zákonnosti\nprotokolu žalovaného č. ITN-078-41-2.2/P-J1-13 zo dňa 23.04.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa\n12.05.2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 13S/173/2014-190 zo dňa 18.04.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Konanie na krajskom súde\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-078-41-2.2/P-J1-13 zo dňa 23.04.2014 v znení dodatku č. 1 zo\ndňa 12.05.2015, ktorým žalovaný uložil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky. Náhradu trov konania\nkrajský súd žalobcovi nepriznal.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že inšpekcia je konaním a postupom\nsprávneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti\nnásledne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť\nnásledne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku\ninšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon\no inšpekcii práce“). Poznamenal, že protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z\ndôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní\nriadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Protokol\no výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania.\nSúdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\n3. Súd poukázal na to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje\nautoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, pričom v danom prípade\n\npreskúmavaný protokol takéto uloženie povinností obsahuje. Súd v tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že\nuvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť\nuloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho\nprieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia\npríčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia povinností žalobcu, ktoré viedli\nk uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Preto len uloženie týchto sankcií predstavuje\npri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu. Dodal, že zistenie príčin úrazu a porušenia povinností, ktoré viedli k uloženiu povinností\nzamestnávateľovi nie je možné bez ďalšieho stotožňovať.\n4. V súvislosti s uvedeným uviedol, že tie námietky žalobcu, ktoré de facto smerujú k zisteniu príčin úrazu\nresp. sa týkajú prejednania jeho námietok, ktoré smerujú k zavineniu alebo spoluzavineniu poškodeného\nna vzniku úrazu považoval za bezpredmetné.\n5. K tomu dodal, že otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti sa rieši až v samotnom správnom\nkonaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie, samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu.\n6. Zároveň poukázal na skutočnosť, že otázka viny je už právoplatne vyriešená trestným rozsudkom\nOkresného súdu Trenčín zo dňa 23.09.2015, č. k. 3T/71/2015-529, ktorým je v zmysle § 135 ods. 1\nveta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. viazaný aj správny súd v rozsahu, že bol\nspáchaný trestný čin a kto ho spáchal - otázka zodpovednosti za smrť A. S. v dôsledku pracovného\núrazu je tak definitívne vyriešená.\n7. Súd tiež nepovažoval za dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal neurčitosť uložených\npovinností, keď mu správny orgán uložil odstrániť nedostatky špecifikované v určených článkoch\nprotokolu, resp. jeho dodatku. Súd vyslovil názor, že uvedený postup žalovaného je správny a v\nsúlade so zákonom, keď správny orgán nie je oprávnený určiť kontrolovanému subjektu konkrétny\nspôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, ktorý sa má touto nápravou dosiahnuť, čomu zodpovedá\nvyjadrenie povinnosti, ktoré je obsiahnuté v napadnutom protokole. Je potom na každom kontrolovanom\nsubjekte, aby si určil s prihliadnutím na svoje osobitné pomery a podmienky najefektívnejší spôsob\nna dosiahnutie nápravy vytýkaného stavu. Rovnako určenie, že tak má urobiť ihneď a trvalo, jasne\na zrozumiteľne vyjadruje, že tak má urobiť vzhľadom na závažnosť porušení bezodkladne a prijaté\nopatrenia trvale dodržiavať tak, aby nedochádzalo k porušovaniam zákona a bola dodržiavaná\nbezpečnosť práce. Uvedeným sa sleduje vylúčenie možnosti ďalšieho smrteľného pracovného úrazu u\ntohto zamestnávateľa.\n8. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že zákon žalovanému neukladá povinnosť prerokovať protokol\nso žalobcom opätovne, po vypracovaní dodatku, ktorým inšpektor práce reagoval na námietky vznesené\nzo strany žalobcu. Z tohto dôvodu, je túto žalobnú námietka vyhodnotil ako nedôvodnú.\n9. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že v súdenej veci žalovaný správne ustálil\nporušenie povinností na strane žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností na dosiahnutie nápravy a v\nčasti uloženia týchto povinností je protokol dostatočne určitý a zrozumiteľný.\nII. Konanie na kasačnom súde\nA/\n10. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu - § 440 ods. 1\npísm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).\n11. Sťažnostné body opísal sťažovateľ nasledovne:\n- sťažovateľ v žalobe namietal, že postup žalovaného pri vypracúvaní Protokolu v znení Dodatku bol\npríliš formalistický vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre sťažovateľa z Protokolu v znení Dodatku\nvyplývajú; podľa sťažovateľa formálne konštatovanie zistených nedostatkov sa premietlo aj do opatrení,\nktoré mal sťažovateľ odstrániť, keď z Protokolu a ani z Dodatku k Protokolu nie je možné zistiť, čo\nmá sťažovateľ na odstránenie nedostatkov urobiť, aké má prijať opatrenia aby k takýmto situáciám\n\nnedochádzalo; lehota na odstránenie nedostatkov teda tiež nie je stanovená. Toto nariadenie žalovaného\nje podľa sťažovateľa nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, naviac ďalšie nariadenie žalovaného\nje nevykonateľné;\n- Inšpektorát práce Trenčín splnil ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce len v tej časti,\nže uložil opatrenia a uložil povinnosť (ktorej zákonnosť a preskúmateľnosť však namietal), avšak k\nsamotnému navrhnutiu opatrení nedošlo, pričom zákon v ustanovení § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii\npráce nepoukazuje na oprávnenosť alebo možnosť, ale priamo stanovuje, že v protokole inšpektor práce\nnavrhne opatrenia podľa § 12 zákona o inšpekcii práce;\n- Inšpektorát práce je ten orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie právnych predpisov a má byť nápomocný\npri odstraňovaní prípadných porušení tým, že navrhne opatrenia, ktoré má zamestnávateľ vykonať.\nDotknutý sťažovateľ nie je schopný vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov, keď\nsi porušení predpisov ani nie je vedomý a inšpektorát práce opatrenia ani nenavrhne a teda sťažovateľ\nani nevie čo má vykonať. Naďalej preto trval na tom, že z dodatku ani protokolu nie je možné zistiť,\nčo má sťažovateľ na odstránenie nedostatkov urobiť, aké má prijať opatrenia, aby k takýmto situáciám\nnedochádzalo;\n- sťažovateľ mal za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď krajský súd vôbec\nprávne neposúdil a ani nezdôvodnil žalobný návrh v časti námietky, že sťažovateľ považoval nariadenie\nžalovaného za nevykonateľné;\n- žalovaný podľa sťažovateľa porušil § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce - žalovaný mal reagovať\nna vyjadrenie sťažovateľa k Protokolu uvedením svojho stanoviska k jednotlivým bodom vyjadrenia;\nžalovaný sa tak vo svojom stanovisku dôsledne nevysporiadal s obsahom vyjadrenia sťažovateľa, svoje\nstanovisko v niektorých bodoch vôbec nezdôvodnil, iba sa pridržiaval predchádzajúcich zistení, čo je pre\nprávne postavenie sťažovateľa a presvedčivosť správnosti záverov Protokolu nepostačujúce. Dodal, že\nuvedené vyjadrenia sťažovateľa nielenže nie sú zohľadnené v Protokole a ani v Dodatku, ale naviac\nProtokol a ani Dodatok neobsahuje stanovisko žalovaného k jednotlivým skutočnostiam namietaným\nsťažovateľom. Dodatok, v ktorom inšpektor práce nariadil sťažovateľovi odstrániť zistené nedostatky\nnebol so sťažovateľom prerokovaný, čo je porušením § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce;\n- inšpektor práce nemôže konštatovať skutočnosti, ktoré sú predmetom znaleckého dokazovania a to\naj vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre sťažovateľa z Protokolu v znení Dodatku vyplývajú,\npreto mal sťažovateľ za to, že žalovaný resp. inšpektori práce pri vyšetrovaní príčin úrazu zomretého\nzamestnanca nepostupovali v súlade so zákonom a to tým, že konštatovali skutočnosti bez znaleckého\ndokazovania a to napriek tomu, že § 12 zákona o inšpekcii práce im takéto oprávnenie neumožňuje;\n- sťažovateľ v ďalšom namietal body Protokolu v znení Dodatku v časti príčiny úrazu;\n- sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmavania\nzákonnosti protokolov z výkonov inšpekcie práce;\n- sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že preskúmanie zákonnosti Protokolu v znení Dodatku má pre\nneho zásadný význam aj z toho dôvodu, že tento je podkladom pre konanie na Okresnom súde Trenčín,\nsp. zn. 27C/120/2015 o náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom manželka a deti nebohého žiadajú od\nsťažovateľa nemajetkovú ujmu za porušenie povinností a právnych predpisov pri smrteľnom úraze a to\nvo výške 680.000 eur.\n12. Záverom sťažovateľ vyjadril názor, že rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne\na medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu,\nnajmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov\nriadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane\npredvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež\nprincípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti. Preto navrhol, aby kasačný\nsúd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil Protokol v\nznení Dodatku a vec vrátil žalovanému a sťažovateľovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného\nkonania.\nB/\n13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 31.08.2016, v ktorom uviedol, že sa plne\nstotožňuje so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n14. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť povinností uložených v protokole žalovaný\nuviedol, že v protokole boli konštatované porušenia zo strany sťažovateľa vyplývajúce zo zákona č.\n124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci spočívajúce v tom, že sťažovateľ v záujme\n\nzaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracoviská, komunikácie, pracovné\nprostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia\npráce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko práce vo výškach je možné vykonávať\nlen vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia, plošiny\nalebo záchytné siete, pričom ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť\nvhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti\npádu.\n15. Poznamenal, že:\n- porušenie spočívalo v tom, že práce pri oprave technologického vybavenia stavby v areáli Považskej\ncementárne, a.s., objekt centrálnej skládky - mostový žeriav č. 2, ev. č. 61 - prevodovka pojazdu mačky,\nmajúce charakter dočasného pracoviska a vykonávané vo výške okolo 20 - 25 m, boli vykonávané tak, že\npri ich výkone a nevyhnutnom pohybe osôb a prístupov, neboli prijaté a zrealizované nijaké opatrenia na\nzabránenie pádu osôb a to ani prostriedkami kolektívneho zabezpečenia a ani prostriedkami osobného\nzabezpečenia proti pádu;\n- postihnutý nebol chránený proti pádu na plošine medzi priečnymi nosníkmi mostového žeriava č. 2, na\npriečnom nosníku mosta nevybavenom lávkou pre prístup do kabíny žeriavu. Na strane nosníka mosta\nžeriavu č. 2 (priečnika), bližšom k začiatku žeriavovej dráhy bolo využité existujúce zábradlie na nosníku\nžeriava, ktoré však nebolo vhodným prostriedkom kolektívneho zabezpečenia, nakoľko jednak stredná\ntyč tohto zábradlia nebola schopná zadržať pád postihnutého, a jednak v susednom poli zábradlia nebola\nvhodná stredná týč v polovici výšky zábradlia v určení nesprávneho postupu pri manipulácii a preprave\nnadrozmerných priehradových dielcov a taktiež v nekontrolovaní a nevyžadovaní dodržiavania právnych\npredpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj ako „BOZP“);\n- uvedený nedostatok bol sťažovateľovi nariadený odstrániť, a teda určiť ako správne zabrániť pádu osôb\nbolo ponechané na sťažovateľovi, žalovaný mal za to, že toto opatrenie bolo jednoznačne zrozumiteľné\na vykonateľné;\n- vo veci lehoty na odstránenie týchto nedostatkov bola žalovanému určená lehoty „odstrániť ihneď“ z\ndôvodu vysokej miery ohrozenia života a zdravia zamestnancov žalovaného a v záujme prevencie pred\nvznikom obdobných úrazov bolo nariadené prijať opatrenia na odstránenie tohto nedostatku ihneď, to\nznamená po prevzatí dodatku k protokolu, a tieto dodržiavať trvalé, teda od prevzatia dodatku k protokolu\ndo budúcna;\n- pokiaľ ide o nenariadenie, resp. nenavrhnutie konkrétnych opatrení, žalovaný poukázal na ustanovenia\n§ 12 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorých je inšpektor práce oprávnený, nie\nvšak povinný tieto opatrenia navrhovať, tak ako to uviedol sťažovateľ s tým, že žalovaný mal za to,\nže prípadné nariadenie konkrétneho opatrenia, ktoré má sťažovateľ prijať na odstránenie zistených\nnedostatkov, môže predstavovať neprimeraný zásah do práv sťažovateľa, nakoľko žalovanému nie sú\nznáme ekonomické a hospodárske pomery sťažovateľa, a teda je na sťažovateľovi, aby on sám určil\npreňho najvhodnejší spôsob odstránenia konštatovaných nedostatkov;\n- žalovaný v dodatku k protokolu reagoval na vyjadrenie sťažovateľa k protokolu, avšak tvrdenia\nsťažovateľa vo vyjadrení k protokolu nepriniesli nijaký relevantný dôvod na zmenu protokolu, nakoľko\nsťažovateľ opätovne uviedol skutočnosti, na ktoré poukazoval počas výkonu inšpekcie práce, pričom\nna doklady predložené po prerokovaní protokolu dňa 23.04.2014 nemohol inšpektor prihliadať z\njednoduchej príčiny, že okrem vyjadrenia samotného iný doklad alebo iný dôkaz zo strany sťažovateľa\nnebol predložený, preto ak sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení žalovaný vysporiadal\npočas výkonu inšpekcie práce, nebolo potrebné sa nimi zaoberať opätovne v dodatku k protokolu;\n- vo veci obsahových a formálnych náležitostí protokolu a použitia správnej úvahy žalovaný poznamenal,\nže náležitosti protokolu sú taxatívne uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, pričom\nžalovaný protokol všetky potrebné náležitosti obsahuje;\n- k námietke, že protokol v znení dodatku nebol so sťažovateľom prerokovaný žalovaný dal do\npozornosti, že dodatok k protokolu neobsahoval žiadne nové skutočnosti, ani sa ním nijakým spôsobom\nnemenili ani nedopĺňali skutočnosti a porušenia, ktoré boli konštatované v predmetnom protokole.\nŽalovaný v súlade s vyššie uvedeným v dodatku č. 1 uviedol svoje stanovisko k vyjadreniu sťažovateľa\nk protokolu.\n16. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalovaný považoval právne závery sťažovateľa za\nirelevantné a neodôvodnené, s obsahom kasačnej sťažnosti sa po jej preštudovaní nestotožnil a\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť v plnom rozsahu ako\nnedôvodnú.\n\nC/\n17. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti zo dňa 19.09.2016 uviedol,\nže naďalej trvá na svojom stanovisku, že postup žalovaného pri vypracúvaní Protokolu v znení Dodatku\nbol príliš formalistický vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre sťažovateľa z Protokolu v znení\nDodatku vyplývajú. Taktiež trval na tom, že formalistické konštatovanie zistených nedostatkov sa\npremietlo aj do opatrení, ktoré mal sťažovateľ ako zamestnávateľ odstrániť, keď z protokolu ani z\nDodatku nie je možné zistiť, čo má zamestnávateľ na odstránenie nedostatkov urobiť, aké má prijať\nopatrenia, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. V ďalšom sťažovateľ opätovne poukázal na niektoré\nnámietky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ako uviedli v kasačnej\nsťažnosti. Zároveň žiadal kasačný súd, aby mu priznal trovy konania.\nIII. Právny názor NS SR\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. mája 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n19. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal preskúmania protokolu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnutý protokol žalovaného,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu\npráce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nmiesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním\npovereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším\nskutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum\nvypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol\nobsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,\nktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené\nporušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,\nkeď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli\npreukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\nPodľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12\nods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému\nzamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\na) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin,\nb) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.\nPodľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce\na) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej\nosoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,\n\nvyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k\nprotokolu je súčasťou protokolu,\nb) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave\nupovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom.\nPodľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa\nzamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie\nje zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho\nnepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.\n20. Kasačný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 18.06.2013 v čase cca 8.40\nhod. došlo u sťažovateľa ako zamestnávateľa k úmrtiu zamestnanca - A. S. v dôsledku závažného\npracovného úrazu (voľný pád zo žeriavu do jamy na sypký materiál pod žeriavovou dráhou s hĺbkou\npádu asi 25 m). Žalovaný vykonal u sťažovateľa vyšetrenie príčin závažného pracovného úrazu, ktorým\nbola spôsobená smrť v dňoch 18.06.2013 až 23.04.2014, o čom vyhotovil Protokol č. ITN-078-41-2.2/PJ1-13 zo dňa 23.04.2014. V protokole uviedol údaje postihnutého zamestnanca, údaje zamestnávateľa\n(sťažovateľa), údaje o úraze a mieste, kde sa stal úraz, charakteristiku deja úrazu a ďalšie dôležité\nskutočnosti spolu s hodnotením zistených skutočností a určením štatistických značiek zdroja a príčiny\npracovného úrazu, ďalej zistené nedostatky jednak v príčinnej súvislosti s udalosťou, jednak iné\nnedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou. Protokol bol prerokovaný s prokuristom\nsťažovateľa, ktorý si vyžiadal čas na vyjadrenie sa k nemu. Na podklade podaného vyjadrenia k\nskutočnostiam uvedeným v protokole zo strany sťažovateľa vyhotovil žalovaný dodatok č. 1 zo dňa\n12.05.2014 k protokolu č. ITN-078-41-2.2/P-J1-13 zo dňa 23.04.2014. V dodatku žalovaný vyslovil svoje\nstanovisko k vyjadreniu sťažovateľa a doplnil protokol o časť Opatrenia, v ktorej sťažovateľovi v súlade\ns ustanovením § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce nariadil odstrániť zistené nedostatky v častí\nG. 1. b v bode 1 ihneď a trvalo, v časti G.2.b v bodoch 2, 3,4, 5,6, 7, 8,10,11,13,14,15 ihneď a trvalo, v\nbode 12 do 1 mesiaca od prevzatia dodatku k protokolu. V ďalšom žalovaný uviedol, že niektoré zistené\nnedostatky už nebolo možné odstrániť vzhľadom na vyšetrovanú udalosť, preto nariadil ich odstránenie\ns ohľadom na ďalšie prípady, ktoré sa môžu vyskytnúť. Konštatoval, že nedostatok v časti G.2.b v bode\n9 bol už odstránený. Zároveň sťažovateľovi uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených\nporušení predpisov a ich príčin.\n21. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného kasačnou\nsťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva,\nže krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného a konštatoval, že žalovaný správne ustálil\nporušenie povinností na strane sťažovateľa, ktoré viedli k uloženiu povinností na dosiahnutie nápravy\na v časti uloženia týchto povinností je podľa názoru krajského súdu protokol dostatočne určitý a\nzrozumiteľný.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nprotokolu žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n23. Vo vzťahu k preskúmateľnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce súdom považuje kasačný súd\nza potrebné v prvom rade uviesť, že zdieľa právny názor krajského súdu vyslovený v napadnutom\nrozsudku, v zmysle ktorého je súdny prieskum protokolu možný len za predpokladu, že obsahuje\nautoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave\nzistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je\nmožné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia\nkontrolovaného subjektu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa\nv zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení\nohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných\nuložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného\nsubjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Obdobný záver vyplýva aj z\nrozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. z uznesenie sp. zn. 1Sžo/162/2007\nzo dňa 02.12.2008 vyplýva: „... že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu\n\nverejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo\ntakéhoto procesného postupu. Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že protokol (rozhodnutie) bol\nvydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na\nzáklade zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zákona povinnosť - odstrániť\nzistené nedostatky v určenom termíne a teda správny orgán predpísaným spôsobom autoritatívne\nzasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne\nviesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona. Svojím charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním\npožadované účinky t. j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť\ndo žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 OSP predpokladom pre jeho\npreskúmateľnosť súdom.“\n24. Rovnako ako krajský súd aj súd kasačný vyhodnotil ako bezpredmetné námietky týkajúce sa príčin\núrazu, ktorých prejednanie bude predmetom konania až v administratívnom konaní začatom na podklade\nprotokolu, pričom výsledné správne rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu. Zároveň kasačný súd zdôrazňuje, že súdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu o\nvýsledku inšpekcie práce je presne vymedzená, a teda správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť\nuloženia povinností smerujúcich k náprave zistených nedostatkov.\n25. Kasačný súd dáva do pozornosti, že zákonodarca kogentným spôsobom upravuje formálne a\nobsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dôvodom detailnej úpravy jednotlivých\nnáležitosti, ako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania tohto dokumentu obsahujúceho\nvýsledky inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších\nčinnostiach patriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení,\npodnety na zlepšenie ochrany práce) ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného\nprostredia a pracovných podmienok zamestnancov. V prípade zistenia nedostatkov predstavuje\nprotokol o výsledku inšpekcie práce dokument, v ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia, ktoré\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom navrhuje, t. j.\nodporúča, prijať na zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia (opatrenia v zmysle §\n12 ods. 2 písm. a/ zákona <. o inšpekcii práce) alebo ukladá, t. j. dozorovaný subjekt je povinný ich\nrealizovať (opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b <./, <./, <./, <./ a i/ zákona <. o inšpekcii práce). V záujme\nzabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce\numožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému\nzamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie\npráce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej\nlehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor\npráce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou\nprotokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie\ntohto vyjadrenia.\n26. Vo vzťahu ku kasačným námietkam sťažovateľa, že zo strany žalovaného nedošlo v protokole k\nsamotnému navrhnutiu opatrení, pričom z protokolu nie je zrejmé, čo má sťažovateľ na odstránenie\nnedostatkov urobiť a ani v akej lehote, kasačný súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné.\nPri formulovaní vysloveného záveru vychádzal kasačný súd zo skutočnosti, že žalovaný v protokole\njasne opísal nedostatky zistené pri vyšetrovaní príčin závažného pracovného úrazu, pričom presne\nšpecifikoval v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti sťažovateľa. Preto ak s poukazom na\njednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v dodatku č. 1 k protokolu uložil sťažovateľovi povinnosť\ntieto odstrániť či už v lehote ihneď a natrvalo alebo do 1 mesiaca, nebolo možné konštatovať neurčitosť\nči nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Rovnako bolo potrebné ustáliť, že zo strany žalovaného\ndošlo k navrhnutiu resp. nariadeniu opatrení v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii\npráce. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale stanovil cieľ,\nktorý má sťažovateľ s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považuje kasačný súd za\npostačujúce.\n27. Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prerokovaný so sťažovateľom kasačný súd uvádza, že\npovinnosť prerokovať dodatok k protokolu so sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej\nprávnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n28. Sťažovateľ tiež namietal porušenie práva na spravodlivý proces. Túto námietku však kasačný súd\nvzhľadom na správnosť a zákonnosť postupu krajského súdu tak ako aj žalovaného vyhodnotil za\nbezpredmetnú.\n29. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným spisovým materiálom musí konštatovať, že v\npredmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v\nnapadnutom rozhodnutí, že napadnutý protokol žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd\nsa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite\naj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\n30. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti protokolu žalovaného za nedôvodné\na protokol žalovaného považoval za súladný so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}