{"guid": "479cbec0-e2cd-4683-8aa8-32926099bb6f:8dd87979-3bd6-4f81-8454-5f497ac39db7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3014200510.1", "spisova_znacka": "8Sžo/270/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/270/2015 z 26. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. 8Sžo/270/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:3014200510.1", "identifikacne_cislo": "3014200510", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dd87979-3bd6-4f81-8454-5f497ac39db7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200510.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200510.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200510.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/270/2015\n3014200510\n26. 04. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:3014200510.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z\nčleniek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: ZDRUŽENIE\nPODNIKATEĽOV Považská Bystrica, so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 295, IČO: 42 026\n491, právne zastúpený: JUDr. Mária Bustinová, advokátka, so sídlom Trenčianske Teplice, Ľ. Štúra\n330/5, proti žalovanému: Mesto Považská Bystrica, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 2/3,\nprávne zastúpený: doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., advokát, so sídlom Bratislava, Kýčerského\n5, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 25. apríla 2014, č.\nOdd.OP/2259/2014/10711/AO2-5, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne z 09. septembra 2015, č. k. 13S 139/2014-55, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 09. septembra 2015, č. k. 13S\n139/2014-55 vo výroku, ktorým Krajský súd v Trenčíne zrušil rozhodnutie žalovaného z 25. apríla 2014,\nč. Odd.OP/2259/2014/10711/AO2-5 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie p o t v r d z u j e .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 09. septembra 2015, č. k.\n13S 139/2014-55 vo výroku, ktorým Krajský súd v Trenčíne zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur a iné trovy konania za zaplatený súdny\npoplatok vo výške 70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokátky n e n í\ntak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho\nzastúpenia vo výške 340,90 eur a iných trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,00 eur,\ndo troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právnej zástupkyne žalobcu.\nÚčastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 9. septembra 2015, č. k. 13S 139/2014-55\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 25.\napríla 2014, č. Odd.OP/2259/2014/10711/AO2-5 (ďalej v texte len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým\nprimátor Mesta Považská Bystrica ako príslušný orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.,\nrozhodujúc o odvolaní žalobcu podanom proti rozhodnutiu Mestského úradu v Považskej Bystrici z\n26. marca 2014, č. Odd.OP/2259/2014/8587/AO2-5 rozhodnutie potvrdil, a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd žalovaného\nzaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur a iné trovy konania za\nzaplatený súdny poplatok vo výške 70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu,\nk rukám jeho advokátky.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné, že Mesto Považská\nBystrica je zakladateľom spoločnosti MDS, a.s., a že v tejto spoločnosti má Mesto Považská Bystrica\n\nmajetkovú účasť. To, že Mesto Považská Bystrica je zakladateľom spoločnosti MDS, a.s. je zrejmé z\nlistu spoločnosti MDS, a.s. z 10. marca 2014, ktorým uvedená spoločnosť dala podnet Mestu Považská\nBystrica ako svojmu zakladateľovi na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č.\n211/2000 Z. z.. To, že Mesto Považská Bystrica má majetkovú účasť spoločnosti MDS, a.s. potvrdil\nžalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 25. júla 2014, keď uviedol, že Mesto Považská Bystrica nemá\nvýlučnú majetkovú účasť v spoločnosti MDS, a.s., keď je len jej menšinovým akcionárom.\nĎalej krajský súd poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 3, § 3 ods. 1 až ods. 3, § 4 ods. 1, §\n11 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) a skonštatoval, že rozhodnutie a\npostup žalovaného nie je v súlade so zákonom. Žalovaný sa citovanými ustanoveniami zákona dôsledne\nneriadil.\nZ pohľadu krajského súdu bolo nepochybné, a v konaní to nakoniec ani nikto nenamietal, že žalovaný\nje v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. povinnou osobou (čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1\nzákona č. 211/2000 Z. z.) a žalobca je žiadateľom (čo taktiež výslovne vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1\na ods. 3 a § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Rovnako bolo z pohľadu krajského súdu nepochybné, že\ni spoločnosť MDS, a.s. je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. povinnou osobou,\nnakoľko je založená Mestom Považská Bystrica, ktorá je na účely zákona č. 211/2000 Z. z. považovaná\ntaktiež za osobu povinnú.\nĎalším jednoznačným záverom vyplývajúcim z § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. podľa krajského súdu\nbolo to, že mesto je povinné sprístupňovať informácie minimálne v takom rozsahu ako povinná osoba\npodľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., je teda určite povinné sprístupňovať informácie o nakladaní\ns majetkom mesta. Povinnosť mesta sprístupňovať informácie o nakladaní s majetkom mesta vyplýva\nvýslovne navyše i z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z..\nZ pohľadu krajského súdu bolo taktiež nespochybniteľné, že informácie, ktorých sprístupnenia sa\nžalobca domáha, sú informáciami o nakladaní s majetkom mesta, a že žalovaný s týmito informáciami\ndisponoval.\nZáver krajského súdu, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáha sú informáciami o\nnakladaní s majetkom mesta vychádza zo skutočnosti, že tieto informácie sa týkajú spoločnosti (MDS,\na.s.), ktorej zakladateľom je Mesto Považská Bystrica, a v ktorej má Mesto Považská Bystrica majetkovú\núčasť. Je potrebné si uvedomiť, že skutočnosť, že Mesto Považská Bystrica má v spoločnosti MDS,\na.s. majetkovú účasť, postačujúcim spôsobom preukazuje, že spoločnosť MDS, a.s. pri svojej činnosti\nnakladá s majetkom Mesta Považská Bystrica. Preto aj spoločnosť MDS, a.s. podlieha kontrolnej činnosti\nhlavného kontrolóra Mesta Považská Bystrica v zmysle ustanovenia § 18d ods. 2 písm. c/ zákona č.\n369/1990 Zb., podľa ktorého kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra podliehajú i právnické osoby, v\nktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol\nmajetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku, keď pod kontrolnou\nčinnosťou sa v zmysle § 18d ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti,\nhospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako\naj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov, kontrola príjmov, výdavkov a finančných\noperácií obce, kontrola vybavovania sťažností a petícií, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných\nprávnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva,\nkontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými\npredpismi. Krajský súd konštatoval, že v prípade spoločnosti, v ktorej má mesto majetkovú účasť, takáto\nspoločnosť hospodári - nakladá vždy aspoň čiastočne s majetkom mesta.\nZáver krajského súdu, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáha, malo Mesto Považská\nBystrica vo svojej dispozícii vychádza z názoru, že obec ako povinná osoba disponuje požadovanými\ninformáciami, okrem iného, aj vtedy, ak požadované informácie má v dispozícii len právnická osoba, v\nktorej má obec ako povinná osoba majetkovú účasť. Takáto spoločnosť, ako už bolo vyššie uvedené,\npodlieha kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce, niet teda pochýb, že obec musí mať a aj má\nmožnosť disponovať s dokladmi týkajúcich sa nakladania s majetkom obce. V súdenej veci žalobcom\npožadovanými informáciami disponovala spoločnosť MDS, a.s. a v tejto spoločnosti má Mesto Považská\nBystrica majetkovú účasť, preto nemožno (vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor) ustáliť nič iné len\nto, že Mesto Považská Bystrica disponovalo s informáciami, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáhal.\nKrajský súd ďalej uviedol, že žalovaný taktiež namietal, že nie je v spore pasívne legitimovaný. Uvedená\nnámietka žalovaného nie je dôvodná. Podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je správny orgán,\na to aj v prípade, keď rozhodnutie vydané v druhom stupni správneho konania, v danom prípade\nžalobou napadnuté rozhodnutie, vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (primátor mesta), keďže právnu\nsubjektivitu v ponímaní rozhodovania v oblasti verejnej správy má Mesto Považská Bystrica a nie\n\nprimátor. V tejto súvislosti krajský súd pre úplnosť dodal, že ustanovenie § 250 ods. 4 Občianskeho\nsúdneho poriadku explicitne určuje žalovaného, a preto jeho správne označenie nie je podstatnou\nnáležitosťou žaloby, inak povedané, vychádzajúc zo zásady „iura novit curia“ ani prípadné nesprávne\noznačenie žalovaného správneho orgánu, nemá za následok negatívne rozhodnutie súdu, či už v\npodobe zastavenia konania pre nesplnenie procesných podmienok alebo zamietnutia žaloby, nakoľko s\nkým má súd konať, má sám správne rozpoznať. Nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu by\nkrajský súd bol povinný napraviť z úradnej povinnosti, o ktorý prípad sa však v súdenej veci nejednalo,\nnakoľko žalobca správne ako žalovaného označil Mesto Považská Bystrica.\nKrajský súd sa nestotožnil s právnymi názormi žalovaného, ktoré boli obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe\na tieto názory žalovaného považoval za nesprávne.\nPokiaľ teda žalovaný nesprístupnil žalobcovi ním požadované informácie s odôvodnením, že týmito\nnedisponuje, a že nejde o informácie týkajúce sa nakladania s majetkom obce, krajský súd sa s\ntakýmto názorom - z vyššie popísaných dôvodov - nestotožnil a bol presne opačného názoru, teda že\nžalobcom požadované informácie sú informáciami o nakladaní s majetkom mesta, a že žalovaný s týmito\ninformáciami disponoval.\nVychádzajúc z vyššie uvedených úvah nemožno inak ako ustáliť, že pokiaľ žalovaný odmietol žalobcovi\nsprístupniť ním požadované informácie z dôvodov, že týmito nedisponuje, a že nejde o informácie\ntýkajúce sa nakladania s majetkom obce, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 250j ods. 2, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku), z ktorého dôvodu musel krajský\nsúd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami\nna prejednávanú vec sa vzťahujúcimi, keď tieto interpretoval nesprávnym spôsobom, v dôsledku\nčoho vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na to\nkrajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude žalovaný pri\nprávnom posudzovaní veci vychádzať z právnych názorov prezentovaných krajským súdom. Krajský\nsúd poukázal na § 250j ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku.\nNa záver krajský súd uviedol, že podľa § 250k ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak mal\nžalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú\nnáhradu trov konania.\nZákladnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2014 sumu 134 eur. Žalobca\nbol v konaní úspešný, preto mu krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku priznal právo na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok 70 eur (iné trovy konania) ako i trovy\nprávneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 eur - prevzatie a príprava právneho zastúpenia (§\n13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z.), 2 x 8,04 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Úhrnom tak krajský\nsúd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 354,08 eur, ktoré v zmysle ustanovenia §\n149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.\nAdvokát žalobcu si uplatnil i zvýšenie trov právneho zastúpenia o 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z.), krajskému súdu však nedoložil, že ako advokát samostatne vykonávajúci advokáciu,\nje platiteľom DPH, keď krajskému súdu doložil osvedčenie o registrácii a pridelení daňového\nidentifikačného čísla pre daňový subjekt JUDr. Mária Bustinová - IURA REAL.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nŽalobca podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti druhému výroku rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne z 9. septembra 2015, č. k. 13S 139/2014-55 odvolanie (ďalej len „odvolanie\nžalobcu“), v ktorom sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“)\nnapadnutý výrok rozhodnutia krajského súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\nnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 eur a iné trovy konania (súdny poplatok) vo výške\n70 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.\nŽalobca v podanom odvolaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje len voči výške priznanej náhrady trov\nprávneho zastúpenia. S názorom krajského súdu v časti rozhodnutia o výške náhrady trov právneho\n\nzastúpenia nesúhlasí, jeho rozhodnutie považuje za nesprávne a preto v časti rozhodnutia o výške trov\nprávneho zastúpenia podáva odvolanie.\nĎalej žalobca uviedol, že rozhodnutie o trovách krajský súd odôvodnil v zmysle ustanovenia § 250k ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, a priznal mu úplnú náhradu\ntrov konania. Priznaná náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70\neur (iné trovy konania) a trov právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur za 2 úkony právnej služby po\n134 eur a 2x režijný paušál po 8,04 eur. Úhrnom tak podľa žalobcu krajský súd priznal náhradu trov\nkonania v celkovej výške 354,08 eur.\nPrávna zástupkyňa žalobcu je platcom DPH, a preto si v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. uplatnila aj zvýšenie trov právneho zastúpenia o 20% DPH, ktoré jej však krajský súd\nnepriznal.\nSvoje rozhodnutie, ktorým krajský súd nepriznal trovy právneho zastúpenia v časti zvýšenej o DPH\nodôvodnil tak, že advokát žalobcu si uplatnil i zvýšenie trov právneho zastúpenia o 20% DPH (§ 18 ods.\n3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), krajskému súdu však nedoložil, že ako advokát samostatne vykonávajúci\nadvokáciu, je platiteľom DPH, keď krajskému súdu doložil osvedčenie o registrácii a pridelení daňového\nidentifikačného čísla pre daňový subjekt JUDr. Mária Bustinová - IURA REAL.\nToto tvrdenie krajského súdu nie je podľa žalobcu správne, nakoľko JUDr. Mária Bustinová je platcom\nDPH ako fyzická osoba - a to samostatne zárobkovo činná osoba (čo krajskému súdu preukázala\nplatnými dokladmi), a preto všetky jej príjmy podliehajú DPH a je povinná z nich odviesť DPH štátu. Jej\ndaňové identifikačné číslo pridelené daňovým úradom začína číslom 1, čo je číslo pre fyzické osoby\n(u právnických osôb je počiatočným číslom 2). Nie je preto podstatné jej označenie na osvedčení\no registrácii, pretože DPH podliehajú všetky jej príjmy, bez ohľadu na to či ide o príjem zo živnosti,\nalebo príjem z advokátskej činnosti vykonávaný na základe licencie udelenej Slovenskou advokátskou\nkomorou, alebo prípadne príjem z nájmu hnuteľných alebo nehnuteľných vecí. Na základe rozhodnutia\no náhrade trov konania vo výške 284,04 eur (priznanej bez DPH) je povinná z takto priznanej sumy\nodviesť 56,81 eur ako DPH štátu.\nIII.\nOdvolanie žalovaného\nŽalovaný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne z 9. septembra 2015, č. k. 13S 139/2014-55 odvolanie (ďalej len „odvolanie žalovaného“), v\nktorom sa domáhal aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že žalobu zamieta, alebo\naby rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV podanom odvolaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že závery krajského\nsúdu v podstate vedú k tomu, že žalovaný by mal sprístupniť informácie, ktoré nemá a ani nemá právny\ndôvod mať vo svojej dispozícii, a ktoré sa nachádzajú u súkromnej spoločnosti MD, a.s.. Spoločnosť\nMDS, a.s. však v zásade nenakladá s majetkom Mesta Považská Bystrica, pričom mesto je len jej\nmenšinovým akcionárom a žiadny verejný majetok jej mesto na podnikanie ani nezverilo, a preto v\ndanom prípade zrejme nejde o informácie, ktoré by táto spoločnosť mala sprístupňovať. Žalovaný\nzastáva názor, že z vlastníctva menšinového podielu akcií súkromnej spoločnosti MDS, a.s. Mestom\nPovažská Bystrica nemožno vyvodzovať, že na tomto základe by spoločnosť MDS, a.s. mala nakladať s\nmajetkom Mesta Považská Bystrica. Spoločnosť MDS, a.s. totiž ani nemôže nakladať s akciami Mesta\nPovažská Bystrica v nej, čo prislúcha len akcionárovi. Naviac, krajský súd v predmetnej veci podľa\nžalovaného zrejme konal so subjektom, ktorému nesvedčí pasívna vecná legitimácia.\nĎalej žalovaný uviedol, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, a to v celom rozsahu\nproti všetkým jeho výrokom z dôvodu, že ho považuje za nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho\nporiadku).\nŽalovaný zastáva právny názor, že závery krajského súdu o tom, že informácie, ktorých sprístupnenia sa\ndomáhal žalobca, sú informáciami o nakladaní s majetkom mesta, a že žalovaný s týmito informáciami\ndisponoval, vychádzajú z omylu krajského súdu pri aplikácii práva, pričom vedú k tomu, že súkromné\nobchodné spoločnosti, v ktorých majú obce a mestá nejakú i minimálnu majetkovú účasť by museli\nsprístupňovať v podstate akékoľvek informácie, o ktoré žiadateľ požiada v zmysle zákona č. 211/2000 Z.\nz., čo určite nemohlo byť úmyslom zákonodarcu a v aplikačnej praxi by spôsobovalo veľké problémy pre\npovinné subjekty. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu by sa tak na základe záverov\nkrajského súdu v podstate mali sprístupňovať aj informácie „prevádzkového“ alebo „súkromného“\ncharakteru, čo nemôže obstáť.\n\nV prejednávanom prípade však žalovaný v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 211/2000 Z. z. aj\nv kontexte vydaného prvoinštančného rozhodnutia správneho orgánu sprístupnil všetky informácie, o\nktoré ho žalobca požiadal v žiadosti o sprístupnenie informácií z 5. marca 2014, a ktoré žalovaný mal\nreálne k dispozícii. Žalovaný nemohol sprístupniť žalobcovi len tie informácie, ktoré nemal a ani nemá\nprávny dôvod mať vo svojej dispozícii. Preto žiadosť v bodoch 4 až 8 postúpil na vybavenie tretej osobe,\nktorá podľa jeho informácií požadovanými informáciami disponuje, pričom aj v týchto bodoch žalobcovi\nsprístupnil časť informácií, ktoré mal k dispozícii.\nĎalej žalovaný poukázal na § 2 ods. 1 až ods. 3 a § 3 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a uviedol,\nže krajský súd opiera svoj záver o povinnosti žalovaného sprístupniť žalobcovi požadované informácie o\ntézu, podľa ktorej skutočnosť, že Mesto Považská Bystrica má v spoločnosti MDS, a.s. majetkovú účasť,\npreukazuje, že spoločnosť MDS, a.s. pri svojej činnosti nakladá s majetkom Mesta Považská Bystrica.\nMajetková účasť mesta v uvedenej obchodnej spoločnosti v konaní pritom nebola ani sporná, a sám\nžalovaný ju priznal. Krajský súd však podľa žalovaného pri právnom hodnotení vecí vôbec nevzal do\núvahy, že majetková účasť Mesta Považská Bystrica v obchodnej spoločnosti MDS, a.s. je len veľmi\nnízka a mesto je len jej minoritným akcionárom. Je potrebné pritom poukázať, že žalovaný vlastní len\n34% akcií v spoločnosti MDS, a.s., čo mu neumožňuje samostatne prijímať rozhodnutia alebo riadiť\nspoločnosť.\nŽalovaný zastáva právny názor, že pri spoločnosti MDS, a.s. ide o povinnú osobu s obmedzenou\ninformačnou povinnosťou. Spoločnosť MDS, a.s. nehospodári s verejnými prostriedkami, ani nenakladá\ns majetkom štátu, VÚC alebo obce. Spoločnosť MDS, a.s. v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o\nrozpočtových pravidlách verejnej správy nehospodári s verejnými prostriedkami a naviac ani nie je\nsubjektom verejnej správy.\nĎalej žalovaný uviedol, že legálnu definíciu pojmu „verejné prostriedky“ zákon č. 211/2000 Z. z.\nneobsahuje. Táto je však upravená v § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy ako „finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy;\nverejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii“. Ustanovenie § 3\nods. 2 uvedeného zákona následne vymenúva inštitúcie, ktoré sú subjektmi verejnej správy. Žalovaný\npoukazuje, že medzi takéto subjekty nie sú zahrnuté obchodné spoločnosti založené štátnym orgánom,\nVÚC alebo obcou, a teda tu nepatrí ani spoločnosť MDS, a.s..\nPre úplnosť žalovaný uviedol, že v určitých prípadoch sa súdna prax prikláňa k názoru, že pod pojem\nverejné prostriedky možno zahrnúť aj finančné prostriedky obchodných spoločností založených štátnym\norgánom, VÚC alebo obcou. Ide však o prípady spoločnosti, v ktorých majú štát, samosprávy výlučnú\nmajetkovú účasť alebo sú štátom alebo samosprávami ovládané. Spoločnosť MDS, a.s. však nemá\nvýlučnú majetkovú účasť obce a nie je ňou ani ovládaná, nakoľko obec - mesto je v nej iba menšinovým\nakcionárom. Žalovaný ďalej dodal, že spoločnosť MDS, a.s. nie je ani rozpočtovou a ani príspevkovou\norganizáciou mesta. Žalovaný nemá ani reálnu možnosť zásadnejšie ovplyvňovať činnosť spoločnosti\nMDS, a.s.. Nemôže jej teda ani ukladať povinnosť sprístupňovať nejaké informácie. Z uvedeného možno\njednoznačne vyvodiť, že spoločnosť MDS, a.s. nehospodári s verejnými prostriedkami.\nĎalej žalovaný zdôraznil, že spoločnosť MDS, a.s. je súkromnou obchodnou spoločnosťou, ktorá\nhospodári iba so svojím majetkom, pričom nenakladá s majetkom štátu, VÚC ani obce. Majetok\n(dopravné prostriedky a pod.) je vlastníctvom spoločnosti MDS, a.s. a tvorí vlastné imanie spoločnosti.\nŽalovaný do spoločnosti MDS, a.s. žiadny majetok nevložil. Majetková účasť mesta v tejto obchodnej\nspoločnosti totiž neznamená, že by spoločnosť mohla s akciami mesta nejako nakladať. S akciami môže\nnakladať len ich vlastník, a teda mesto, nie samotná obchodná spoločnosť.\nŽalovaný poukázal na § 154 ods. 1 a § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že spoločnosť MDS,\na.s. nemá povinnosť poskytovať informácie o svojom hospodárení, o svojej činnosti, ani o zmluvných\nvzťahoch s tretími subjektmi, pretože ako žalovaný už uviedol, nehospodári s verejnými prostriedkami\nani nenakladá s majetkom obce. Mesto Považská Bystrica ako menšinový akcionár spoločnosti MDS,\na.s. v zásade preto ani nemôže od nej takéto informácie vyžadovať.\nZáver, že žalovaný požadovanými informáciami disponoval, krajský súd taktiež opiera o tézu, že obec\nako povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak požadované\ninformácie má v dispozícii len právnická osoba, v ktorej má obec ako povinná osoba majetkovú účasť.\nAko žalovaný už uviedol, Mesto Považská Bystrica je len minoritným akcionárom spoločnosti MDS,\na.s., ktoré nemá neobmedzený prístup k jej obchodným dokumentom. Svoje akcionárske práva totiž\nMesto Považská Bystrica môže vykonávať len na valnom zhromaždení spoločnosti a kontrolu správnosti\nposkytnutých údajov môže vykonávať len ad hoc podľa zmluvy a príslušného zákona č. 369/1990Zb. o\nobecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Neznamená to však, že mesto môže prostredníctvom\nhlavného kontrolóra vykonávať na základe zákona o obecnom zriadení kontrolu príslušných subjektov\n\nzakaždým, keď podľa zákona č. 211/2000 Z. z. žiadateľ požiada o sprístupnenie informácie, ktorá sa\nnachádza u tohto subjektu, a ktoré mesto nemá k dispozícii. Závery krajského súdu totiž k takémuto\nnezmyselnému výkladu zákona vedú, a to v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\nŽalovaný poukázal na § 180 a § 183a Obchodného zákonníka a skonštatoval, že z citovaných ustanovení\nje zrejmé, že ani akcionár (Mesto Považská Bystrica) ako spoločník v akciovej spoločnosti (MDS, a.s.)\nnemá neobmedzený prístup ku všetkým dokumentom spoločnosti, a teda sa vo všeobecnosti nemôže\ndomáhať nahliadnutia napr. do rôznych účtovných dokladov spoločnosti, faktúr alebo zmlúv.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pritom vo svojich rozhodnutiach podľa žalobcu konštatuje, že zo\nzákona o slobode informácií nevyplýva žalovanému povinnosť zhromaždiť a vyhľadať pre žalobcu\ninformácie, ktoré sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú (rozhodnutie sp. zn.\n2Sžo/190/2008).\nŽalovaný zdôraznil, že ani nemá právny dôvod vyžiadanými informáciami disponovať. V zmysle článku\nIII bod 4 Zmluvy o spolupráci pri zabezpečovaní dopravy a o výkone vo verejnom záujme v mestskej\nautobusovej doprave na území mesta Považská Bystrica z 27. júna 2006 v znení jej neskorších dodatkov\n„Mesto je ďalej oprávnené kontrolovať správnosť údajov poskytnutých dopravcom na základe, ktorých\nbola vyčíslená preukázateľná celková strata a tiež parciálne straty na jednotlivých linkových spojoch,\nvzniknuté z titulu z poskytovania zliav z cestovného a zabezpečenia obslužnosti územia Mesta pri výkone\ndopravných služieb dopravcu podľa tejto zmluvy a jej prípadných dodatkov.“.\nĎalej v zmysle článku II bod 13 zmluvy s MDS, a.s. je dopravca povinný „umožniť Mestu kontrolovať\nsprávnosť údajov poskytnutých Mestu v súvislosti s predmetom tejto zmluvy, za týmto účelom sa\ndopravca zaväzuje umožniť prístup písomne povereným zástupcom Mesta ku všetkým informáciám\na dokladom týkajúcich sa predmetu zmluvy, umožniť nahliadanie do účtovných záznamov z dôvodu\nkontroly opodstatnenosti vykazovanej straty a inú súčinnosť potrebnú na splnenie predmetu tejto\nzmluvy.“.\nPodľa žalovaného z citovaného ustanovenia článku III bodu 13 vyplýva, že žalovaný nemá ani právo a ani\npovinnosť disponovať zmluvami dopravcu s tretími osobami, ale má právo povereným zamestnancom\nmesta (hlavným kontrolórom) kontrolovať správnosť vykazovaných údajov a právo „nahliadať“ do\núčtovných záznamov, avšak len v súvislosti s predmetom zmluvy s MDS, a.s.. Spoločnosť MDS, a.s. má\nnaproti tomu povinnosť umožniť mestu kontrolu, sprístupniť všetky informácie a umožniť nahliadanie do\núčtovných dokladov v súvislosti s touto zmluvou. Následne podľa článku III bod 3 zmluvy s MDS, a.s.\n„Mesto má právo kontrolovať výšku nákladových položiek dopravcu a má právo navrhovať dopravcovi\nich výšku.“.\nŽalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 482/2013 a\nuviedol, že sa stotožňuje sa s názorom, že informačnú povinnosť má osoba, ktorá je pôvodcom\ninformácie, resp. ktorej bola informácia priamo určená. Žalovaný však žalobcom vyžiadanými\ninformáciami nedisponuje a ani nie je ich pôvodcom a dokonca nie sú mu ani priamo určené. Nemôže ich\npreto ani sprístupniť. Naviac, kontrola oprávnenosti nákladov dopravcu sa vykonáva v sídle dopravcu,\nkedy má zástupca mesta kontrolované dokumenty od spoločnosti MDS, a.s. len zapožičané za účelom\nvýkonu kontroly. Tieto dokumenty teda mestu ani nepatria.\nK reštriktívnemu výkladu informačnej povinnosti podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sa\npritom prikláňa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Sži/4/2014. Podľa\nžalovaného, však nie všetky informácie vyžadované žalobcom v žiadosti vychádzajú z rozhodovacej\nčinnosti žalovaného, ale ide skôr o prevádzkové informácie, ktoré informačnej povinnosti nepodliehajú.\nŽalovaný tiež poukázal na to, že kontrola postupu dopravcu je Mestom Považská Bystrica každoročne\ndôsledne vykonávaná v sídle dopravcu útvarom hlavného kontrolóra mesta v zmysle platných právnych\npredpisov. Práve pri takejto kontrole má žalovaný prístup a možnosť nahliadnuť do dokladov dopravcu,\ninak nim nemá dispozičný prístup. Takúto kontrolu však nemožno vykonávať na základe každej žiadosti\no sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. Potom by už naviac ani nešlo o informáciu,\nktorú má povinná osoba k dispozícii. Pre úplnosť, doterajšie kontroly nepreukázali neopodstatnenosť\nuplatňovaných nákladov. Neexistuje pritom právny dôvod a nie je ani logicky mysliteľné, aby Mesto\nPovažská Bystrica po každej žiadosti oprávnenej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z. z. išlo vykonávať\nkontrolu v spoločnosti MDS, a.s., aby mohlo vyžiadané informácie, ktorými nedisponuje, žiadateľovi\nsprístupniť. Naviac, keď by malo ísť o informácie súkromného, resp. prevádzkového charakteru.\nĎalej žalovaný uviedol, že podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo zákona o informáciách\nnevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré\nnesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť\n\nna požiadanie oprávnených osôb (rozhodnutie sp. zn. 8Sži/2/2010). Žalovaný je toho názoru, že právne\nzávery krajského súdu nemôžu v tomto ohľade obstáť.\nPodľa žalovaného, v žiadosti sčasti ide aj o prevádzkové informácie, ktoré nepodliehajú informačnej\npovinnosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/5/2013. Na základe tohto rozhodnutia podľa\nžalovaného možno vyvodiť záver, že vyžiadané informácie prevádzkového charakteru by preto\nani spoločnosť MDS, a.s. nemusela sprístupniť (napr. informácie o ekonomicky opodstatnených\nskutočnostiach navýšenia súm za umývanie autobusov resp. energií areálu a zmlúv spoločnosti MDS,\na.s. s tretími subjektmi).\nKrajský súd v odôvodnení svojich právnych záverov v podstate vychádza zrejme z ustanovenia § 2 ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia\nkrajský súd poukazuje aj na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z. z., týkajúce\nsa informácie odovzdanej osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá. Ide však o ustanovenia\npojednávajúce o rôznej informačnej povinnosti. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu preto nedáva\npodľa žalovaného celkom jednoznačnú a presnú odpoveď na otázku, ktoré ustanovenie právneho\npredpisu malo byť rozhodnutím žalovaného porušené, a teda ako vec krajský súd právne posúdil.\nŽalovaný tiež uviedol, že žalobca podal žalovanému ďalšiu žiadosť o sprístupnenie informácií z\n19. mája 2014, v ktorej požiadal o sprístupnenie informácií súvisiacich s umývaním autobusov a\ns navýšením ceny za energie areálu, teda otázok, ktoré sa podľa žaloby týkajú aj predmetu tohto\nkonania. Prvoinštančný správny orgán rozhodnutím č. Odd.OP/3937/2014/16442/AO2-5 z 10. júna\n2014 žalobcovi sprístupnil informácie, ktoré mal k dispozícii. Odvolací orgán na odvolanie žalobcu\ntoto rozhodnutie svojim rozhodnutím č. Odd.OP/3937/2014/18226/A02-5 zo 7. júla 2014 potvrdil. Časť\ninformácií preto bola žalobcovi vysvetlená a už sprístupnená aj v tomto konaní. O tejto skutočnosti\nžalovaný krajskému súdu predložili dôkazy. Krajský súd sa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\ns týmito tvrdeniami žalovaného a predloženými dôkazmi vôbec procesné nevysporiadal. V tejto časti je\npreto podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie zrejme arbitrárne.\nŽalovaný tiež zastáva právny názor, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia. V zmysle ustanovenia §\n90 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný)\nalebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Podľa § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\núčastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka\nsprávneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.\nNásledne podľa § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného\nv správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.\nĎalej žalovaný poukázal na § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 19 Občianskeho súdneho poriadku\na uviedol, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby\nzákon priznáva spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú subjektivitu) správnemu orgánu, ktorý\nrozhodol v poslednom stupni, a to i za predpokladu, že by tento nemal hmotnoprávnu subjektivitu.\nRovnako ako napr. zdravotníckemu zariadeniu v konaní o spôsobilostí na právne úkony. V danom\nprípade týmto orgánom bol práve Primátor Mesta Považská Bystrica. Preto by mal byť ako účastník na\nstrane žalovaného označený správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, teda Primátor Mesta\nPovažská Bystrica.\nHoci pasívna vecná legitimácia zrejme svedčí Primátorovi Mesta Považská Bystrica, podľa žalovaného,\nvšak jeho označenie ako konkrétnej fyzickej osoby, identifikovanej menom a priezviskom, nemá oporu v\nzákone. K tomuto záveru dospel podľa Krajského súdu v Trenčíne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv konaní medzi tými istými účastníkmi konania sp. zn. 11 S/26/2013.\nNa záver žalovaný uviedol, že zastáva názor, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. V danom\nprípade nejde o informácie o nakladaní s majetkom mesta a žalovaný s týmito informáciami ani\nnedisponoval.\nSpoločnosť MDS, a.s. je súkromnou obchodnou spoločnosťou, ktorá hospodári iba so svojím majetkom,\npričom nenakladá s majetkom mesta, a to ani na základe vlastníctva menšinového majetkového\npodielu Mestom Považská Bystrica v nej. Spoločnosť MDS, a.s. nemá preto povinnosť poskytovať\ninformácie o svojom hospodárení, o svojej činnosti, ani o zmluvných vzťahoch s tretími subjektmi, pretože\nnehospodári s verejnými prostriedkami ani nenakladá s majetkom obce.\nMesto Považská Bystrica ako menšinový akcionár spoločnosti MDS, a.s. v zásade preto ani nemôže od\nnej takéto informácie vyžadovať. Podľa žalovaného, enormné množstvo podaných žiadostí žalobcu o\nsprístupňovanie širokého okruhu informácií naznačuje, že zo strany žalobcu už zrejme ide o informačný\nfiltbustering.\n\nMesto Považská Bystrica je len minoritným akcionárom spoločnosti MDS, a.s., ktoré nemá\nneobmedzený prístup k jej obchodným dokumentom. Svoje akcionárske práva totiž môže vykonávať\nlen na valnom zhromaždení spoločnosti, kde sa žalobcom vyžiadaných informácií nemožno dovolávať a\nkontrolu správnosti poskytnutých údajov môže vykonávať len ad hoc podľa zmluvy a príslušného zákona\nč. 369/1990Zb. o obecnom zriadení.\nZ platnej právnej úpravy ani zmluvy s MDS, a.s. podľa žalovaného nevyplýva povinnosť žalovaného\ndisponovať dokladmi, ktoré požaduje žalobca sprístupniť. Žalovaný nemá ani právo a ani povinnosť\ndisponovať zmluvami dopravcu s tretími osobami, ale má právo povereným zamestnancom Mesta\nPovažská Bystrica (hlavným kontrolórom) kontrolovať správnosť vykazovaných údajov a nahliadať do\núčtovných záznamov, avšak len v súvislosti s predmetom zmluvy s MDS, a.s.. Tieto kontroly pritom\nMesto Považská Bystrica v zmysle platných právnych predpisov aj dôsledne vykonáva.\nIba pri kontrole má Mesto Považská Bystrica prístup a možnosť nahliadnuť do dokladov dopravcu\nspoločnosti MDS, a.s., inak k nim nemá dispozičný prístup. Krajský súd tak napadnutým rozhodnutím\nnúti žalovaného sprístupniť informácie, ktoré ani nemá k dispozícii, a ktoré majú aj prevádzkovú povahu.\nŽalovaný má preto za to, že rozhodnutie a postup žalovaného bol v súlade so zákonom.\nIV.\nVyjadrenia k odvolaniam\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, rovnako žalobca sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného.\nV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv žalobcom podanom odvolaní a v žalovanom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho\nporiadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku a postupom podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §\n492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho\nsúdu (www.nsud.sk) po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti náhrady\ntrov konania je dôvodné a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho\nsúdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nPredmetom konania na krajskom súde bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nz 25. apríla 2014, č. Odd.OP/2259/2014/10711/AO2-5, ktorým primátor Mesta Považská Bystrica ako\npríslušný orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., rozhodujúc o odvolaní žalobcu podanom\nproti rozhodnutiu Mestského úradu v Považskej Bystrici z 26. marca 2014, č. Odd.OP/2259/2014/8587/\nAO2-5, rozhodnutie potvrdil.\nOdvolací súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca sa žiadosťou o sprístupnenie\ninformácií, ktorá bola doručená 5. marca 2014 Mestu Považská Bystrica, domáhal v zmysle zákona č.\n211/2000 Z. z. sprístupnenia nasledovných informácií:\n1. materiálu (dokumentu) s názvom Komentár k rozpočtu vypracovaného spoločnosťou MDS, a.s.\nobsahujúceho informácie o porovnaní nákladových položiek kalkulačného vzorca v medziročnom\nporovnaní rozpočtov rokov 2013 a 2014, ktorý bol zaslaný Mestu Považská Bystrica.\n2. informácie o výške tržieb z dopravy MHD Považská Bystrica podľa jednotlivých mesiacov od\n01.01.2011 do 31.10.2013.\n3. informácie o vývoji počtu prepravených osôb podľa jednotlivých mesiacov od 01.01.2011 do\n31.10.2013.\n4. informácie o prehľade príjmov pre spoločnosť MDS, a.s. za poskytnutie reklamných služieb v\nmedziročnom porovnaní rokov 2011 až 2013 so špecifikáciou druhu poskytnutej reklamnej činnosti, ktorú\nrealizovala spoločnosť MDS, a.s..\n5. o zaslanie informácie na základe akých ekonomicky opodstatnených skutočností došlo k navýšeniu\nsumy za prenájom areálu medzi spoločnosťami Mestská dopravná spoločnosť, a.s. a Žilinská regionálna\nželeznica, a.s. a v časti Prevádzková réžia kalkulačného vzorca pre výpočet náhrady predpokladanej\nstraty zo sumy 35 000 eur v roku 2013 na sumu 38 000 eur na rok 2014; zmluvy o nájme medzi\nspoločnosťou Mestská dopravná spoločnosť, a.s. a Žilinská regionálna železnica, a.s. uzatvorenej na\ndobu neurčitú vrátane všetkých dodatkov zmluvy.\n6. o zaslanie informácie na základe akých ekonomicky opodstatnených skutočnosti došlo v roku 2014\nmedziročne k navýšeniu sumy za energie areálu zo sumy 6 000 eur na sumu 8 000 eur v časti\nPrevádzková réžia medzi spoločnosťou Mestská dopravná spoločnosť a.s. a dodávateľom energií,\npričom žiadame o zaslanie zmluvy vrátane všetkých jej dodatkov,\n7. o zaslanie informácie na základe akých ekonomicky opodstatnených skutočností došlo v roku 2014\nmedziročne k navýšeniu sumy za umývanie autobusov zo sumy 30 000 eur na sumu 44 000 eur v časti\nOstatné priame náklady - Iné podľa Protokolu o výsledku kontroly opodstatnenosti jednotlivých položiek\nnávrhu predpokladaných kalkulovaných ekonomicky oprávnených nákladov pri zabezpečovaní mestskej\nhromadnej dopravy („kalkulačného vzorca“) na rok 2014 zo dňa 09.01.2014; zmluvy s dodávateľom\nzabezpečujúcim činností - umývania autobusov vrátane všetkých dodatkov, ak činnosť umývania\nautobusov patriacich spoločnosti MDS, a.s. vykonáva dodávateľská spoločnosť; informácie, či ak\numývanie autobusov vykonáva dodávateľská spoločnosť, ktorá spoločnosť prevádzkuje a zabezpečuje\npre spoločnosť MDS, a.s. umývanie autobusov.\n8. zaslanie Zmluvy o poskytovaní služieb č. 1/2008/209 medzi MDS, a.s. a dodávateľom služby, vrátane\nvšetkých dodatkov a špecifikáciou o aké činnosti v predmete zmluvy sa jedná.\nListom z 10. marca 2014 Mestský úrad Považská Bystrica žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií\npostúpil podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/000 Z. z. MDS, a.s., z dôvodu, že informácie v bodoch 4 až 8\nMestský úrad Mesta Považská Bystrica nemá k dispozícii.\nĎalej odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že MDS, a.s. listom z 10. marca 2014, oznámila\nMestu Považská Bystrica, že v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. dáva podnet na vydanie\nrozhodnutia, keďže MDS, a.s. žiadosti o sprístupnenie informácií v bodoch 4 až 8 nevyhovela.\nMestský úrad v Považskej Bystrici z 26. marca 2014, č. Odd.OP/2259/2014/ 8587/AO2-5 vydal\nrozhodnutie, ktorým v plnom rozsahu žalobcovi sprístupnil požadované informácie v bodoch 1 až 3.\nK bodom 4 až 8 Mestský úrad v Považskej Bystrici uviedol, že tieto informácie sa nachádzajú v sídle\nMDS, a.s., nemá ich preto k dispozícii a ani nemá povinnosť týmito informáciami disponovať. Žiadosť o\nsprístupnenie informácií bola postúpená MDS, a.s., ktorá dala podnet na vydanie rozhodnutia.\nProti rozhodnutiu Mestského úradu v Považskej Bystrici z 26. marca 2014, č. Odd.OP/2259/2014/8587/\nAO2-5 podal žalobca v správnom konaní odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie\nnapadnuté odvolaním potvrdil.\n\nNa úvod odvolací súd uvádza, že z ustanovenie článku 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nmožno vyvodiť ústavné právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie.\nVyhľadávanie informácií je vlastne zisťovaním, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva,\ninformácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Nejde teda ešte o samotné informácie, ale o\ninformáciu o informácií. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak,\naby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie\nsa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými\nsú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek\niným spôsobom. Rozširovaním informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu\nsubjektu, resp. ďalším subjektom.\nÚstavné právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie nie je ratione personae obmedzené, lebo\npatrí každému, teda akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe.\nZ ustanovenia článku 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ďalej vyplýva ústavná povinnosť poskytovať\ninformácie každému. Táto povinnosť je ratione personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale\niba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou. Iné subjekty (ktoré netvoria súčasť orgánov\nverejnej moci) ústavne zakotvenú povinnosť poskytovať informácie každému nemajú. To samozrejme\nneznamená, že by im, resp. niektorým z nich nemohla byť takáto povinnosť uložená, napr. zákonom\nalebo na základe zákona.\nZa orgány verejnej moci treba považovať jednak orgány štátnej moci a jednak orgány verejnej správy.\nOrgánmi štátnej moci sú Národná rada Slovenskej republiky (ako orgán zákonodarnej moci), prezident\nSlovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky (ako orgány výkonnej moci), Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, všeobecné súdy a Súdna rada Slovenskej republiky (ako orgány súdnej moci).\nOrgánmi verejnej správy sú jednak orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy (ústredné, resp.\ns celoštátnou pôsobnosťou a regionálne), ďalej vyššie územné celky a obce ako orgány územnej a\nobecnej samosprávy a napokon aj iné subjekty, ktoré vykonávajú niektoré právomoci verejnej správy.\nZ hľadiska skúmanej problematiky je pre orgány verejnej moci príznačné najmä to, že náplňou ich\nčinnosti je realizácia práv a povinností verejnej moci. Ďalej je dôležité, že pri tejto činnosti hospodária s\nverejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu, alebo majetkom obcí. Napokon je príznačné, že\norgány verejnej moci sú spravidla kreované zákonmi, resp. na základe zákonov, ktoré patria do oblasti\nverejného práva. Skôr len výnimočne sú tieto orgány kreované podľa súkromného práva.\nV ústave vymedzená povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti je\npremietnutá do ustanovenia § 2 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže v tomto ustanovení sa definujú povinné\nosoby, teda osoby povinné sprístupňovať informácie. V § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. uvedené\nštátne orgány, obce a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať\no právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, treba\npovažovať za orgány verejnej moci. V § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií uvedené právnické osoby\nzriadené zákonom môžu byť tiež orgánmi verejnej moci, pokiaľ majú právomoc rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. V rovnakom ustanovení uvedené právnické osoby\nzriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného zákona spravidla orgánmi verejnej moci nie\nsú. Ide totiž o rozpočtové a príspevkové organizácie. Napokon v § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.\nprávnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a ods. 2 taktiež spravidla nie sú orgánmi\nverejnej moci.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že hoci ústavnú povinnosť poskytovať informácie o svojej\nčinnosti majú v zmysle článku 26 ods. 5 ústavy iba orgány verejnej moci, zákonom o slobode informácií\nbol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej moci považovať\nnemožno.\nĎalej treba konštatovať, že všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1 až ods. 3 č.\n211/2000 Z. z. majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.\nJedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o\nprávach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy podľa § 2 ods.\n1 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae\nvymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti.\nV konaní nebolo sporným, že žalovaný je akcionárom (menšinovým) MDS, a.s. a jej aj zakladateľom\ntejto obchodnej spoločnosti a vlastní majetkové práva MDS, a.s., ktorými sú práva akcionára. Rovnako\nodvolací súd zistil, že žalovaný mal a má zastúpenie v predstavenstve a dozornej rade MDS, a.s..\nV tejto súvislosti nemožno podľa odvolacieho súdu opomenúť ani to, že cieľom zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám je poskytovať informácie z činnosti verejnej správy a tým napomáhať princípu\ndobrej verejnej správy ako aj skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá\n\nsprávneho konania uvedené v § 3 Správneho poriadku <I.>, pre ktoré východiskom je systém\nprameňov práva predovšetkým ústava (najmä článok 2 Ústavy Slovenskej republiky) a zákony (vrátane\nprávnej úpravy založenej právom Európskej únie, resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú\nformulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou\neurópskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných\npožiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy dobrej\nsprávy (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych\ninštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru\nministrov Rady Európy) a Európskej únie.\nOdporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej\nverejnej správe vypočítava základné princípy, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo\nvzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby,\naby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce\nnepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na\ndobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých\nuznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo.\nPrávo na dobrú verejnú správa zahŕňa v sebe aj princíp transparentnosti, ktorý sa spája kontrolu\nčinnosti verejnej správy s právom osôb vedieť všetko podstatné o výkone verejnej správy. Má teda\naj ďalšiu dimenziu, a to právo na informácie, ktoré patrí medzi základné politické práva (článok 17\nListiny základných práv a slobôd <I.> a Slovenskej <I.> republiky). Ústavnoprávna úprava na Slovensku\nukladá orgánom verejnej moci povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti.\nPodmienky a spôsob vykonávania tejto povinnosti ustanovuje zákon č. 211/2000 Z. z. <I.> o slobodnom\nprístupe k informáciám.\nOdvolací súd ďalej zdôrazňuje, že koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych\nnormách hmotnoprávnej a procesnej povahy ale aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne\norgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard\nverejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja.\nOdvolací súd neakceptoval ani námietku, že sa jedná výlučne o prevádzkové informácie, ktoré aplikácii\nzákona č. 211/2000 Z. z. nepodliehajú. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že prevádzkové informácie\nnemajú priamo súvislosť s výkonom štátnej správy povinnej osoby na zverenom úseku štátnej správy\na nepodliehajú právnemu režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 12. marca 2014, sp. zn. 3Sži/5/2013). O prevádzkovú informáciu ide v tom\nprípade, ak informácia má prevádzkovo pracovný charakter a týka sa vnútornej činnosti organizácie, bez\npriameho dopadu vo vzťahu k verejnosti. Úlohou správneho orgánu preto bude v tomto svetle posúdiť\nsamostatne každú jednu žalobcom požadovanú informáciu.\nPokiaľ žalovaný namieta pasívnu legitimáciu v konaní, odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na\nzdôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, preto je žalovaný povinnou osobou, tak ako\nkonštatoval krajský súd. Pokiaľ by odvolací súd akceptoval obranu žalovaného, tak žiadané informácie\nnebol povinný poskytnúť ani žalovaný, a vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 211/2000 Z. z. (§ 3 ods.\n2 vo väzbe na § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) ani MDS, a.s., čo by v konečnom dôsledku viedlo\nk absolútnemu nesprístupneniu informácie týkajúcej sa spôsobu nakladania s majetkom žalovaného,\nčím by bol popretý princíp dobrej verejnej správy a právo verejnosti na poskytnutie prístupu k orgánom\nverejnej správy.\nOdvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nespochybňujú vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu, odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku na dôvody rozhodnutia\nkrajského súdu v plnom rozsahu odkazuje a s nimi sa stotožňuje.\nOdvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, výroku o trovách konania, podal žalobca a prostredníctvom\nsvojej právnej zástupkyne a tvrdil, že krajský súd pochybil, keď mu nepriznal trovy právneho zastúpenia\ns príslušnou daňou z pridanej hodnoty.\nZ obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že právna zástupkyňa žalobcu si v podanej\nžalobe uplatnila trovy právneho zastúpenia s 20 % daň z pridanej hodnoty a predložila spolu s plnou\nmocou fotokópiu osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla a osvedčenia o\nregistrácii pre daň z pridanej hodnoty, z ktorých odvolací súd zistil, že právna zástupkyňa žalobcu je\nplatiteľom dane od 1. septembra 2004 (Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydané\nDaňovým úradom Trenčín 25.10.2013).\nRegistračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty je upravená v § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto\n\npodnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo\nsa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich\nkalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre\ndaň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť\no registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3, daňový úrad ju\nzaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad\nvykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do\n60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku\nna daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva\nplatiteľom dane.\nRegistrácia pre daň z pridanej hodnoty bola vydaná pre zdaniteľnú osobu JUDr. Mária Bustinová - JURA\nREAL, Štvrť SNP 128/14, 914 51 Trenčianske Teplice.\nZákon o dani z pridanej hodnoty upravuje registráciu pre daň z pridanej hodnoty vo vzťahu k fyzickej\nalebo právnickej osobe. Podmienky registračnej povinnosti sú komplexne upravené v § 4 zákona č.\n222/2004 Z. z.. Z právnej úpravy je zrejmé, že registrácia môže byť vykonávaná vo vzťahu ku konkrétnej\nprávnickej osobe alebo konkrétnej fyzickej osobe. Z právnej úpravy nevyplýva oprávnenie vykonať\nregistračnú povinnosť pre daň z pridanej hodnoty vo vzťahu k rôznym podnikateľským aktivitám fyzickej\nosoby. Pokiaľ fyzická osoba bola registrovaná pre daň z pridanej hodnoty, musela spĺňať zákonné\npodmienky registrácie, bolo jej vydané konkrétne registračné číslo, bez ohľadu na to, aké služby,\nplnenia sú predmetom dane z pridanej hodnoty, či sa jedná o služby, plnenia v súvislosti s výkonom\nživnostenských oprávnení, licenčných činnosti, z prenájmu nehnuteľností, resp. iné. V konaní nebolo\nsporným, že JUDr. Mária Bustinová je advokátkou, zapísanou v Slovenskej advokátskej komore a pred\npodaním žaloby bola registrovaná ako fyzická osoba pre daň z pridanej hodnoty.\nPrávna zástupkyňa žalobcu mala nárok na odmenu za právne služby za jednotlivé úkony právnej služby\nspolu s príslušnou daňou z pridanej hodnoty. Právna zástupkyňa žalobcu bola pred podaním žaloby\nako aj v priebehu súdneho konania advokátkou a súčasne aj platcom dane z pridanej hodnoty. Tieto\nskutočnosti preukázala krajskému súdu spolu s podaním žaloby, preto názor krajského súdu, ktorý\nkonštatoval, že nevzniká právnej zástupkyni žalobcu právo na trovy právneho zastúpenia zvýšené o\n20% dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) z dôvodu, že nedoložila, že\nako advokátka samostatne vykonávajúca advokáciu je platcom dane z pridanej hodnoty, odvolací súd\nvyhodnotil ako nesprávny. Odvolací súd akceptoval odvolacie námietky žalobcu.\nVzhľadom na skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie krajský súd zrušil, tak ako požadoval\nžalobca, mal v konaní úspech, patrilo mu podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právo na\nplnú náhradu trov konania pred krajským súdom.\nTrovy konania pred krajským súdom predstavujú iné trovy konania vo výške 70 eur za zaplatený súdny\npoplatok za podanú žalobu a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby roku 2014 prevzatie\na príprava právneho zastúpenia (134 eur) a písomné podanie na súd - žaloba (134 eur), k tomu\nzodpovedajúci režijný paušál 2 krát 8,04 eur (spolu 16,08 eur) a to všetko zvýšené o 20 % dane z pridanej\nhodnoty, celkovo trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 eur, čo zodpovedá aj sume vyčíslenej\nprávnou zástupkyňou žalobcu.\nOdvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 09.\nseptembra 2015, č. k. 13S 139/2014-55 vo výroku, ktorým krajský súd zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur a iné trovy konania (súdny poplatok)\nvo výške 70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokátky tak, že žalovaného\nzaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 340,90\neur a iných trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,00 eur, do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia, na účet právnej zástupkyne žalobcu.\nVI.\nTrovy odvolacieho konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s § 224 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca mal v odvolacom\nkonaní úspech, trovy konania si v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil, preto mu odvolací súd náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n\nŽalovaný v konaní úspech nemal, nevzniklo mu právo na náhradu trov konania, naviac keď správnemu\norgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom súdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}