{"guid": "99fc4b63-e569-41c6-8b3d-df89d1d3162d:cff38e21-d1c9-43d9-8ec0-a09b320c35bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3014200131.3", "spisova_znacka": "10Sžsk/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/1/2017 z 24. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 10Sžsk/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:3014200131.3", "identifikacne_cislo": "3014200131", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-3", "nazov": "§ 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-5.pismeno-e", "nazov": "§ 36 ods. 5 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-5.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cff38e21-d1c9-43d9-8ec0-a09b320c35bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200131.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200131.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3014200131.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/1/2017\n3014200131\n24. 01. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:3014200131.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD v právnej\nveci žalobcu: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., zastúpený Mgr. Miroslavom Svatíkom, bytom Sedličná\n157, Trenčianske Stankovce, proti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Ústredie práce, sociálnych vecí\na rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2013/91509/27774/OPČSSZ\nzo dňa 28. novembra 2013, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 13S/26/2014-62 zo dňa 21. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sťažovateľ rozhodnutím č. 2013/91509/27774/OPČSSZ zo dňa 28.11.2013 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nTrenčín č. TN1/OSAP/ZAM/2013/18911-004 zo dňa 17.09.2013 (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu 1. stupňa“). Týmto rozhodnutím bol žalobca podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e)\nzákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 5/2004 Z.z.“) vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 04.09.2013.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočností, že žalobca bol dňa 10.04.2013 zaradený\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe ním podanej žiadosti, pričom bol poučený o\nprávach a povinnostiach evidovaného uchádzača o zamestnanie vyplývajúcich zo zákona o službách\nzamestnanosti. Žalobca sa mal dostaviť na úrad dňa 04.09.2013, o tejto povinnosti bol riadne poučený\ndňa 12.06.2013. Žalobca sa v určenom termíne na úrad nedostavil, a preto bol s ním dňa 05.09.2013\nspísaný úradný záznam o zisťovaní podkladov pre rozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o\nzamestnanie. Žalobca uviedol, že dňa 04.09.2013 bol u lekára a na úrad sa dostavil v nasledujúci deň,\nt. j. 05.09.2013.\n3. Žalobcove tvrdenia, ako aj ním predložené potvrdenie o lekárskom vyšetrení zo 04.09.2013\nnepovažoval sťažovateľ za právne relevantné pre zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nSťažovateľ vychádzal zo zistenia, že potvrdenie o lekárskom vyšetrení nemá náležitosti dokladu\npráceneschopnosti v zmysle § 36 ods. 4 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z a neboli dané ani vážne dôvody\nv zmysle § 36 ods. 5 písm. e) predmetného zákona, pretože žalobca nepreukázal práceneschopnosť\n\nrelevantným a zákonným spôsobom a formou. Vzhľadom na uvedené bol daný zákonný dôvod na\nvyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Sťažovateľ dodal, že žalobca môže byť podľa\n§ 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr\npo uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Trenčíne v zákonnej lehote žalobu\ndôvodiac tým, že:\n- v správnom konaní nebol prizvaný na ústne konanie, nemal možnosť nahliadnuť do spisu a navrhovať\ndôkazy, čím mu bola odňatá možnosť účinne obhajovať svoje práva,\n- riadne splnil svoju povinnosť a dňa 05.09.2013, teda nasledujúci pracovný deň po skončení dočasnej\npracovnej neschopnosti, svoju neúčasť riadne ospravedlnil potvrdením vydaným MUDr. Miroslavom\nMalayom,\n- nebol úradom nikdy poučený, aké potvrdenie má v prípade pracovnej neschopnosti predložiť,\n- potvrdenie, ktoré predložil úradu, obsahuje všetky podstatné náležitosti ako obsahuje potvrdenie, ktoré\nsa dá stiahnuť z oficiálnych web stránok www.upsvar.sk a ktoré slúži podľa úradu na ospravedlnenie\ndočasnej pracovnej neschopnosti,\n- žalovaný celú vec riadne neprešetril, objektívne nezistil skutkový stav veci a žalobcovi ani nebolo\numožnené účinne obhájiť svoje záujmy.\n5. Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní veci dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné\nzrušiť a vec vrátiť sťažovateľovi na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:\n- žalobca počas správneho konania ani raz neuviedol, že dôvodom jeho nedostavenia sa na úrad by\nbola skutočnosť, že by bol práceneschopný,\n- žalovaný v podstate stotožnil vážny dôvod ustanovený v ust. § 36 ods. 4 písm. c) s iným vážnym\ndôvodom podľa § 36 ods. 4 písm. e) zákona, pričom svoju úvahu v tomto smere pritom žiadnym\nspôsobom neodôvodnil,\n- žalovaný sa tvrdenými a preukazovanými dôvodmi žalobcu nezaoberal, vec riadne neposúdil podľa\n§ 36 ods. 4 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. a nezistil ani v potrebnom rozsahu podklady pre takéto\nrozhodovanie, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne\nzisteného skutkového stavu.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), t. j. krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.\n7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- pokladá za nesprávne výroky súdu a právne posúdenie veci súdom v tom, že zaviazal žalovaného\nkonať nad rozsah zákona č. 5/2004 Z. z. a v teda v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,\n- žalobca sa na úrad v termíne určenom úradom, t. j. dňa 04.09.2013 nedostavil, pričom túto skutočnosť\nsám žalobca ani nepopiera,\n- pokiaľ dôjde k naplnenie \"nespolupráce s úradom\", je úrad v zmysle uvedeného ustanovenia povinný\nvyradiť uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,\n- z predloženého potvrdenia vystaveného MUDr. Miroslavom Malayom vyplýva iba skutočnosť, že\nžalobca sa dňa 04.09.2013 podrobil vyšetreniu, no nevyplýva z neho skutočnosť, že by bol žalobca dňa\n04.09.2013 zároveň uznaný za dočasne pracovne neschopného,\n- zistenie skutkového stavu správnym orgánom je dostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie je\npreskúmateľné, pretože je jasné a zrozumiteľné a obsahuje dostatok dôvodov,\n- v súvislosti s odklonom od ustálenej praxe poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky- Zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 6/2003 Rozhodnutie č. 122; Občiansky\n\npublikovaný judikát č. 58/2001 Jo. a na rozhodnutie č. 39 - Stanoviská a rozhodnutia vo veciach\nsprávnych, Zbierka stanovísk NS a súdov SR 5/2016.\n8. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil alebo zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\nŽalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. januára 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s §\n452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov\no zamestnanie dňom zistenia\na) vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,\nb) nespolupráce s úradom alebo\nc) že mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie.\nPodľa § 36 ods. 5 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom\npodľa odseku 2 písm. b) sa považuje nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely\npodľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až e).\nPodľa § 36 ods. 4 písm. c) a e) zákona .č. 5/2004 Z.z. za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e)\na h) sa považuje,\nc) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa\núradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa\nvystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení\ndočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o\nzamestnanie osobne,\ne) iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad.\n10. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny\nvýber právneho predpisu a v neposlednom rade ako nesprávny výber konkrétneho ustanovenia.\n11. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n12. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou\n\nrozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako odvolacieho súdu (viď bod č. 9) vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku.\n13. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu\npri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani odklon od\nustálenej rozhodovacej praxe.\n14. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v zmysle úvodných ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. <.\npredmetom jeho regulácie je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní služieb zamestnanosti, okrem\niného pre uchádzača o zamestnanie, t. j. pre občana, ktorý môže a chce pracovať, preto hľadá\nzamestnanie a za týmto účelom je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Právo uchádzača\no zamestnanie na prístup k zamestnaniu (§ 14 <. v spojení s § 34 <. zákona č. 5/2004 Z.z. <.) a\njeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je limitované tým, že v danom okamihu nie je\nani zamestnancom, ani nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť na Slovensku či v cudzine alebo v\ndanom okamihu dosahuje mzdu (plat) presahujúci zákonom stanovenú výšku.\n15. V ustanovení <. § 36 zákona č. 5/2004 Z.z. zákonodarca ustanovil dôvody na vyradenie uchádzača\no zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, vážne dôvody, ktoré exkulpujú (oslobodzujú)\nuchádzača od inak povinného vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj skutočnosti,\npri ktorých je možné opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ustanovením sa\npredovšetkým určujú dôvody, ktoré sú rozhodné pre vyradenie z evidencie na strane úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny. Ide o množinu dôvodov, ktoré oprávňujú úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nrozhodnúť o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie ex lege, t. j. zo zákona v dôsledku vzniku\ndefinovaných právnych skutočností, ktoré môžu mať v zásade dvojakú podobu:\n- ide o objektívne právne skutočnosti (napr. úmrtie) alebo subjektívne právne skutočnosti (napr. nástup\ndo zamestnania) viažuce sa na osobu uchádzača o zamestnanie, vymenované v ods. 1 <.\n- ide o pasívne konanie, protiprávne konanie, resp. nekonanie zo strany uchádzača o zamestnanie\n(napr. vykonávanie tzv. čiernej práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,\nnespolupráca s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny) podľa ods. 2 <..\n16. V ďalšom považuje kasačný súd za nevyhnutné uviesť, že odsek 5 ustanovenia § 36 predmetného\nzákona je identifikáciou dôvodov a skutkových okolností, ktoré sú ex lege považované za nespoluprácu\nuchádzača o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 36 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 5/2004 Z.z., pričom za takúto nespoluprácu je považované aj nedostavenie sa na úrad alebo miesto\nurčené úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b) až e).\nProstredníctvom § 36 ods. 4 písm. e) bola na základe aplikačnej praxe doplnená aj možnosť úradu\npráce individuálne posúdiť vážnosť iných dôvodov, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti toho-ktorého\nprípadu.\n17. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa k správnemu orgánu 1. stupňa v určený deň dňa 04.09.2013\nnedostavil, avšak prišiel hneď na druhý deň s tým, že dôvodom jeho absencie bola skutočnosť, že bol u\nlekára. Kasačný súd poukazuje na to, že žalobca počas správneho konania nikdy netvrdil, že bol dočasne\npráceneschopný, predložil len potvrdenie o jednorazovom lekárskom vyšetrení dňa 04.09.2013, pričom\nsprávny orgán nezisťoval, či v danom prípade nejde o vážny dôvod v zmysle § 36 ods. 4 písm. e)\nzákona č. 5/2004 Z.z. s poukazom na to, že posúdenie vážnosti iných dôvodov patrí do právomoci\nsprávneho orgánu prvého stupňa. Zároveň sťažovateľ v odôvodnení rozhodnutia nesprávne stotožňuje\ndôvod zakotvený v § 36 odsek 4 pod písm. b) a dôvod pod písm. e), pričom nie každú návštevu lekára\nmožno stotožňovať s dočasnou práceneschopnosťou, avšak ide o dôvod, pri ktorom je nutné posúdiť,\nči bol tak závažný, že objektívne znemožňoval žalobcovi dostaviť sa na úrad, pričom rovnako ako\nkrajský súd, aj kasačný súd príkladmo poukazuje na kritériá, ktoré je potrebné posudzovať, ako napríklad\ncharakter ťažkostí, akútnosť stavu, prípadne či ide o vyšetrenie, na ktoré je potrebné vopred sa objednať.\nPodľa názoru kasačného súdu možno pod písm. e) zahrnúť zdravotný stav uchádzača o zamestnanie\nvyžadujúci lekárske ošetrenie bez toho, aby musel byť uznaný za dočasne práceneschopného, ak to\nodôvodňujú individuálne okolnosti prípadu.\n18. Vo vzťahu ku kontrolnému preukazu a záznamu o kontaktoch, na ktoré poukazoval sťažovateľ,\nkasačný súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Sžso 17/2009: Pre\n\nposúdenie spolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pri hľadaní\nzamestnania je právne významné skúmanie, či sa uchádzač o zamestnanie nedostavil na úrad bez\nospravedlnenia a vážneho dôvodu, hoci bol s touto povinnosťou a s určeným termínom oboznámený.\nÚdaje v kontrolnom preukaze a v zázname o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, nie sú jediným\ndôkazom, ktorý túto skutočnosť môže preukázať.\n19. Vo svetle uvedeného sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu, že preskúmavané\nrozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho\nposúdenia veci sťažovateľom, ktorý bez bližšieho preskúmania skutkových okolností a tvrdení žalobcu\nv predmetnej veci, a na základe nesprávneho stotožnenia dôvodov zakotvených v § 36 ods. 4 pod písm.\nb) a písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. dospel v preskúmavanom rozhodnutí k nesprávnemu právnemu\nzáveru o naplnení zákonného dôvodu na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie.\n20. Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré sťažovateľ poukazoval,\nkasačný súd poznamenáva, že v predmetnej veci dôvodom zrušenia rozhodnutia sťažovateľa zo strany\nkrajského súdu bolo nesprávne právne posúdenie veci ako i nedostatočne zistený skutkový stav, a teda\nnie iba formálne vady, ktoré nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre účastníka konania.\nČo sa týka preskúmavacej právomoci kasačného súdu v predmetnej veci, v tejto súvislosti, rovnako ako\nkrajský súd, kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle § 199 ods. 1 písm. d) S.s.p. je táto právna vec\nvecou sociálnou a teda krajský súd nebol je pri jej prejednaní viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§\n203 ods. 2 S.s.p.), rovnako ako kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 S.s.p. ).\n21. Nakoľko preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, z vyššie uvedených\ndôvodov má kasačný súd za to, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď rozhodnutie sťažovateľa\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p.\nako nedôvodnú zamietol.\n22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že účastníkom\nnárok na ich náhradu nepriznal, lebo žalobcovi žiadne trovy v kasačnom konaní nevznikli a sťažovateľ\nv tomto konaní nemal úspech (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}