{"guid": "3839d7cf-b58e-478a-8ac4-eb15d9e763bb:75b5e6de-cc8e-406a-b4ab-41f40adc1e8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3013200777.1", "spisova_znacka": "6Sžf/77/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/77/2015 z 24. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 6Sžf/77/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:3013200777.1", "identifikacne_cislo": "3013200777", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75b5e6de-cc8e-406a-b4ab-41f40adc1e8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3013200777.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3013200777.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3013200777.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/77/2015\n3013200777\n24. 01. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:3013200777.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. N., bytom A. XX, A., právne zastúpeného\nJUDr. Danica Birošová, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému:\nDaňový úrad Trenčín, so sídlom K dolnej stanici 22, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nžalovaného č. 9313302/5/3692440/2013 a č. 9313302/5/3691785/2013 zo 6. augusta 2013 a č.\n9313302/5/4092281/2013 a č. 9313302/5/409147/2013 z 12. septembra 2013, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/158/2013-99 z 9. septembra 2015 v časti výroku o trovách\nkonania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/158/2013-99 z 9.\nseptembra 2015 vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. 13S/158/2013-99 z 9. septembra 2015 podľa § 250d ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia\nnemôžu byť predmetom preskúmania súdom. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie\nžalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov\nkonania v celom rozsahu, alternatívne aby rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na opätovné rozhodnutie. Žalobca sa s názorom súdu nestotožnil,\nkeďže mu neboli zo strany žalovaného doručené rozhodnutia, ktorými by žalovaný zrušil alebo zmenil\nnapadnuté rozhodnutia a teda bol nútený zotrvať na podanej žalobe a vyjadril vôľu v pokračovaní v\nkonaní z dôvodu opatrnosti a zachovaní bdelosti pri ochrane svojich práv a oprávnených záujmov.\nDôvodnosť žaloby uznal v konaní aj samotný žalovaný, ktorý po podaní žalobného návrhu údajne zrušil\nrozhodnutia, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu, čo svedčí o 100 % procesnom úspechu žalobcu.\nVo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že žalované rozhodnutia neboli rozhodnutiami\nsprávcu dane v zmysle § 63 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ale boli to oznámenia, ktoré sú\nv spojitosti s platnou judikatúrou pre účely správneho súdnictva považované za rozhodnutia vydané v\nsprávnom konaní, ktoré je možné súdne preskúmať. V rámci daňového konania nie je možné oznámenie\nzrušiť, ani ho dať preskúmať odvolaciemu orgánu, jeho právne účinky však boli anulované ďalším\npostupom žalovaného a opätovným doručovaním výmerov. Žalovanému preto nie je zrejmé, aká ujma\nna právach žalobcu mu mohla byť privodená. Na základe uvedeného sa žalovaný stotožnil so záverom\nsúdu ohľadom nepriznania trov konania žiadnemu z účastníkov konania.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné.\nZ predloženého spisu najvyšší súd zistil, že krajský súd uznesením č. k. 13S/158/2013-99 z 9. septembra\n2015 zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že v danej veci neboli splnené procesné podmienky\nna prejednanie veci v merite, nakoľko napadnuté rozhodnutia žalovaného nevyvolávajú žiadne právne\núčinky a teda žiadnym spôsobom nemôžu zasiahnuť do práv a povinností žalobcu, čo má za následok, že\nv súdnom konaní absentuje jedna zo základných procesných podmienok konania a to spôsobilý predmet\nsúdneho prieskumu. Z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom\npreskúmania súdom, krajský súd uznesením konanie zastavil (§250d ods. 3 O.s.p.).\nKrajský súd zdôraznil, že podstatou celého súdneho sporu bolo to, aby žalobca dosiahol na základe\nním podaných odvolaní voči dodatočným platobným výmerom ich vecné preskúmanie zo strany\nodvolacieho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Tento cieľ žalobca v konečnom\ndôsledku dosiahol v plnej miere, keď žalovaný opätovne pristúpil k doručovaniu dodatočných platobných\nvýmerov žalobcovi, následne sa žalobca voči nim odvolal a žalovaný v rámci procesného postupu\nodvolania žalobcu postúpil odvolaciemu orgánu, ktorý tieto dodatočné platobné výmery zrušil. Na\nzáklade uvedených skutočností bolo procesnou povinnosťou žalobcu zobrať správne žaloby späť, čím by\nsi zabezpečil priznanie náhrady trov konania, keďže žaloby by boli vzaté späť pre správanie žalovaného\na v čase podania boli podané dôvodne. Keďže žalobca naďalej trval na podaných žalobách, bolo naňho\npotrebné hľadieť ako na účastníka, ktorý nemal v konaní úspech, keď konanie bolo zastavené z dôvodu,\nže smerovalo proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu.\nPredmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny záver krajského súdu, keď žalobcovi nebola\npriznaná náhrada trov konania z dôvodu zastavenia konania.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov obsahuje dve, resp. tri ustanovenia o spôsobe\nrozhodnutia o trovách konania v prípade jeho zastavenia. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.\nToto ustanovenie má všeobecný charakter a upravuje rozhodovanie súdu o náhrade trov konania pri\nzastavení konania z objektívnych dôvodov.\nPodľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je\npovinný uhradiť jeho trovy; ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,\nje povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP je len subsidiárne\nk ustanoveniu § 146 ods. 2 O.s.p.. Vyplýva to z logického a gramatického výkladu oboch ustanovení.\nKým ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) je všeobecným ustanovením pre náhradu trov konania pri\nzastavení konania bez bližšej špecifikácie, ustanovenie § 146 ods. 2 upravuje prípady zavineného\nzastavenia konania - zastavenie konania zo subjektívnych príčin. Druhá veta tohto ustanovenia je ešte\nviac špecifikovaná a uplatňuje sa len pre prípady zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu,\nktoré zavinil odporca.\nVzhľadom na vzájomný vzťah týchto dvoch ustanovení je pri určovaní povinnosti účastníka nahradiť\ntrovy konania relevantné a potrebné rozlišovať, z akého dôvodu a na základe akých okolností došlo k\nzastaveniu konania a na tomto základe aj zvážiť aplikáciu toho - ktorého ustanovenia pri rozhodovaní\no náhrade trov konania.\nZ predloženého spisu vyplýva, že žalobca podaním zo 7. augusta 2015, doručeným krajskému súdu 10.\naugusta 2015, označeným ako „Výzva súdu zo dňa 30.7.2015 - odpoveď“ oznámil krajskému súdu, že\ntrvá na podanej žalobe, nakoľko mu rozhodnutia, ktorými by žalovaný zrušil alebo zmenil prvostupňové\n\nrozhodnutie neboli doručené. Krajský súd sa uvedeným podaním nezaoberal a o náhrade trov konania\nrozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže predmet súdneho prieskumu nebol spôsobilý.\nNajvyšší súd dospel k záveru zhodnému s odvolacou námietkou žalobcu, že bez disponovania\nautoritatívnym rozhodnutím, ktoré by jednoznačne vyjasňovalo žalovaným nastolený stav, mohla byť\nžalobcovi privodená ujma na jeho právach.\nBude úlohou krajského súdu zistiť, či žalobca mal vedomosť o zrušení predmetných platobných výmerov\nv čase predmetného rozhodnutia krajského súdu. Ak áno, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v\núkonoch do času pojednávania išlo o nevyhnutne vynaložené náklady, čo priznáva aj samotný krajský\nsúd. Ak žalobca nemal vedomosť o zrušení platobných výmerov, je potrebné mu priznať právo na\nnáhradu trov konania v zmysle jeho odvolania, keďže išlo o účelne vynaložené náklady.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov uznesenie krajského súdu v\nnapadnutej časti podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(§ 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/158/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}