{"guid": "595b9d02-495b-4ff0-815f-e956bbfa6e54:7dbeb254-3890-497f-85f8-a29b6dce4321", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3013200515.3", "spisova_znacka": "7Sžo/39/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/39/2016 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 7Sžo/39/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:3013200515.3", "identifikacne_cislo": "3013200515", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/725", "nazov": "zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/725-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dbeb254-3890-497f-85f8-a29b6dce4321", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3013200515.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3013200515.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:3013200515.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/39/2016\n3013200515\n25. 04. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:3013200515.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci žalobcu: DataCompany s. r. o., so sídlom Trenčianska cesta 1496, Bánovce nad Bebravou, IČO:\n46 965 971, zastúpeného JUDr. Zuzanou Čížovou, advokátkou so sídlom J. Jesenského 69, Bánovce\nnad Bebravou, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej\ndopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného z 31. mája 2013, č. AA/2013/00936-005, o odvolaní žalobcu a o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. februára 2016,\nč. k. 13S/97/2013-75, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 10. februára 2016, č. k.\n13S/97/2013-75, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej v texte len „krajský súd“) rozsudkom z 10. februára 2016, č. k.\n13S/97/2013-75 (ďalej v texte len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie krajského súdu“), zrušil\nrozhodnutie žalovaného z 31. mája 2013, č. AA/2013/00936-005, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu\nv správnom konaní zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie v Trenčíne, Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode\nTrenčín z 26. februára 2013, č. AA/2013/00455-004/DUR, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z\ndôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaného krajský súd zaviazal\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 523,26 eur a iné trovy konania (za\nzaplatený súdny poplatok za žalobu a odvolanie) vo výške 140,- eur, do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku, k rukám jeho advokátky.\nKrajský súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že medzi účastníkmi bola spornou\notázka, či žalovaný bol povinný prihliadnuť na skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého\nrozhodnutia (v odvolacom konaní) mal už žalobca navýšené základné imanie na sumu 50 000,- eur.\nNa rozdiel od právneho názoru žalovaného zastával krajský súd ten právny názor, že žalovaný bol\npovinný sa zaoberať tým, že ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, t. j. v čase rozhodovania\nodvolacieho správneho orgánu mal už žalobca navýšené základné imanie na sumu 50 000,- eur,\nnakoľko pre správny orgán je rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase vydania rozhodnutia.\n\nTo platí rovnako pre správny orgán prvého stupňa ako i pre orgán odvolací, teda i pre konanie\nprvostupňové, ako i pre konanie odvolacie. V žiadnom prípade neplatí, že pre odvolací správny orgán,\npri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Konanie na prvom a druhom stupni totiž tvorí jeden celok, čo\njednoznačne vyplýva zo znenia ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého odvolací\norgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie\ndoplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sa teda v odvolacom konaní zmenia skutkové okolnosti,\nje správny orgán druhého stupňa povinný na to prihliadať. Ide o zásadu v správnom súdnictve, od\nktorej je možné sa odchýliť len v prípade, ak to zákon výslovne stanovuje, ako je tomu napr. podľa\nustanovenia § 65 ods. 3 veta druhá správneho poriadku, podľa ktorého pri preskúmavaní rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania nie je možné zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní\ndodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.\nPodľa krajského súdu na vyššie uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani to, že zo strany správneho\norgánu bola žalobcovi určená lehota na predloženie dokladu o finančnej spoľahlivosti, v ktorej lehote\nžalobca požadovaný doklad nepredložil. Tu krajský súd poznamenal, že doklad o finančnej spoľahlivosti\nje jedným z podkladov rozhodnutia. Všeobecne platí (t. j. pokiaľ zákon nestanovuje výslovnú výnimku,\no ktorý prípad - výnimku v súdenej veci nejde), že účastník správneho konania môže podklady pre\nrozhodnutie predkladať správnemu orgánu až do vydania rozhodnutia, čomu nasvedčuje aj znenie\nustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom\nkonania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Preto žalobcovi nič nebránilo, aby\nsvoju finančnú spoľahlivosť preukázal správnemu orgánu aj po uplynutí lehoty, ktorú mu správny orgán\nurčil na predloženie dokladu o finančnej spoľahlivosti, avšak najneskôr predtým, než vo veci rozhodne\nsprávny orgán druhého stupňa. Stanovenie lehoty na predloženie dokladu o finančnej spoľahlivosti\nje teda potrebné v konkrétnej veci chápať ako lehotu, po uplynutí ktorej správny orgán pristúpi k\nrozhodnutiu vo veci samej. Ak teda správny orgán zamietne žiadosť žalobcu o povolenie na zriadenie\npracoviska kontroly originality, môže to byť len preto, že splnenie podmienok nepreukáže žalobca v čase\nrozhodovania o jeho žiadosti a nie preto, že tieto podmienky nespĺňal v čase pred vydaním rozhodnutia\n(do uplynutia lehoty, ktorú mu určil správny orgán). Zamietnutie žiadosti žalobcu o povolenie na zriadenie\npracoviska kontroly originality nemôže byť teda dôsledkom márneho uplynutia lehoty na odstránenie\nnedostatkov podania. Nemožno totiž opomenúť, že jedinou zákonnou sankciou márneho uplynutia\nlehoty na odstránenie nedostatkov podania je v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d/ správneho\nporiadku zastavenie konania.\nĎalej krajský súd uviedol, že žalovaný sa pri svojom rozhodovaní dôsledne neriadil vyššie uvedenou\nzásadou, keď na zmenu skutkového stavu spočívajúcu v tom, že žalobca už v čase, kedy žalovaný\nrozhodoval o odvolaní, mal svoje základné imanie navýšené na 50 000,- eur, neprihliadol. Jeho postup\nteda nebol správny. Tým zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku\na skonštatoval, že za použitia tohto zákonného ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nÚlohou správneho orgánu bude - rešpektujúc príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy\n- vyššie vytknutú vadu vo svojom ďalšom konaní odstrániť, znova vo veci rozhodnúť tak, aby jeho\nrozhodnutie zodpovedalo zákonu, vrátane riadneho odôvodnenia.\nĎalej krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o zvyšné žalobné námietky, týmito bolo nadbytočné sa zaoberať,\nnakoľko bez ohľadu na to, či správne orgány dostatočne poučili žalobcu, ako odstrániť nedostatky jeho\npodania, ako aj bez ohľadu na to, či bola žalobcovi poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie,\nžalobca sa rozhodol svoju finančnú spoľahlivosť preukázať tým, že navýšil svoje základné imanie na\n50 000,- eur v rámci odvolacieho konania, na ktorú skutočnosť - ako vyššie zdôvodnil krajský súd bol povinný žalovaný pri svojom rozhodovaní prihliadať. Vyhodnotenie týchto zvyšných námietok by tak\nžiadnym spôsobom neovplyvnilo výsledok sporu.\nKrajský súd poukázal na ustanovenie § 250k ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a\nuviedol, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania\nv konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 veta\n\nprvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013\nsuma 130,16 eur, v roku 2014\nsuma 134,- eur a v roku 2016 suma 143,- eur (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá § 11 ods. 4,\nkeďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto by mu prináležalo\npodľa ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právo na náhradu trov za zaplatený\nsúdny poplatok za žalobu a odvolanie vo výške 2 x 70,- eur (iné trovy konania) ako aj trovy právneho\nzastúpenia za 2 úkony právnej služby po 130,16 eur - prevzatie a príprava právneho zastúpenia (§ 13a\nods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004\nZ. z.), 2 úkony právnej služby po 134,- eur - účasť na pojednávaní 23.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/\nvyhl. č. 655/2004 Z. z.), podanie odvolania (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), 1 úkon právnej\nslužby po 143,- eur - účasť na pojednávaní 23.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.),\n2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur a 1 x 8,58 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), cestovné\n30,49 eur (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), náhrada za stratu času 26,80 eur za 2 polhod. po 13,40\neur a 28,60 eur za 2 polhod. po 14,30 eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), 20 % DPH 159,50 eur\n(§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).\nĎalej krajský súd uviedol, že advokátka žalobcu si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v menšom\nrozsahu, a to len vo výške 523,26 eur a krajský súd nemôže žalobcovi priznať nad rozsah, ktorý si\nadvokátka uplatnila. Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 663,26 eur\n(523,26 eur trovy právneho zastúpenia a 140,- eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu a odvolanie),\nktoré v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá Občianskeho súdneho poriadku je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokátky žalobcu.\nPokiaľ advokátka zaslala súdu opravu vyčíslenia trov konania, na túto opravu súd nemohol prihliadnuť,\nnakoľko pre vyčíslenie trov konania, ako to explicitne vyplýva z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2\nObčianskeho súdneho poriadku je rozhodujúci stav do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.\nV konkrétnom prípade bolo možné prihliadať len na vyčíslenie, ktoré advokátka učinila do 15. februára\n2016. Rozsudok bol totiž vyhlásený 10. februára 2016 a tretím pracovným dňom bol deň 15. februára\n2016. Oprava vyčíslenia trov konania je zo 16. februára 2016, teda po zákonom určenej lehote.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nŽalobca podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie v časti výroku o náhrade\ntrov právneho zastúpenia, ktoré podal z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ Občianskeho súdneho\nporiadku, nakoľko v konaní sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca v podanom odvolaní poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a\nskonštatoval, že rozhodnutie, ktorým konanie skončilo, bolo vyhlásené 10.02.2016. Lehota na vyčíslenie\ntrov konania uplynula 15.02.2016. Právny zástupca žalobcu podaním z 10.02.2016, ktoré bolo odoslané\nna poštovú prepravu 10.02.2016 vyčíslil trovy konania. Spätnou kontrolou podania, právny zástupca\nžalobcu zistil, že v podaní z 10.02.2016 urobil chybu v písaní a počítaní a vyčíslil odmenu právneho\nzastúpenia v nesprávnej výške. Okamžite po tomto zistení, podaním zo 16.02.2016 vykonal opravu\nvyčíslených trov konania z 10.02.2016, ktorú v ten deň odoslal na poštovú prepravu.\nPrávny zástupca žalobcu teda v súlade so znením ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku trovy konania vyčíslil. Ustanovenie § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku neuvádza,\nže trovy konania je možné priznať iba vo výške podľa vyčíslenia trov konania, ktoré bolo súdu zaslané\nv lehote troch dní. Žalobca má za to, že uvedené ustanovenie ponecháva priestor účastníkom opraviť\nsvoje podanie, ak je výsledkom ľudskej chyby a ak bolo okamžite po zistení napravené a chyby\nodstránené, zvlášť v prípade, ak bolo podané v deň po uplynutí lehoty.\nĎalej žalobca uviedol, že na opravu vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo 16.02.2016 mal súd\nprvého stupňa prihliadnuť, nakoľko išlo iba o opravu číselného vyjadrenia výšky náhrady trov právneho\nzastúpenia, ktorú žalobca žiadal priznať. Žalobca v oprave vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo\n\n16.02.2016 nerozširoval vyčíslenie náhrady trov právneho zastúpenia o tarifnú odmenu za iné úkony\nprávnej služby než za tie, ktoré boli uplatnené už v zaslaní z 10.02.2016.\nVyčíslenie trov právneho zastúpenia z 10.02.2016 bolo žalobcom uplatnené za úkony právnej služby,\nktoré boli reálne právnym zástupcom žalobcu uskutočnené. Omylom a chybou v písaní a počítaní však\ndošlo k uvedeniu nesprávnej výšky odmeny. Opravou vyčíslenia trov konania zo 16.02.2016 bola táto\nnesprávnosť odstránená, pričom rozsah úkonov právnej služby, za ktorý žalobca žiadal priznať náhradu\ntrov konania zostal nezmenený. Opravu vyčíslenia trov konania zo 16.02.2016 preto súd prvého stupňa\nnesprávne vyhodnotil ako nové vyčíslenie trov konania, odlišné od vyčíslenia uvedeného v zaslaní z\n10.02.2016.\nMožnosť odstránenia chýb v podaní podľa žalobcu je prezumované v § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku. S prihliadnutím na krátky časový úsek, v ktorom žalobca odstránil chyby vyčíslenia trov je\nžalobca toho názoru, že tieto účinne zhojil v primeranej lehote a na podanie z 10.02.2016 mal súd prvého\nstupňa prihliadať v znení jeho opravy zo 16.02.2016.\nĎalej žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že § 151 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\nneupravuje postup súdu v prípade, ak úspešný účastník vyčísli náhradu trov konania v menšom rozsahu\nnež ako mu patrí a následne toto vyčíslenie opraví. Žalobca je toho názoru, že súd má na vyplnenie tejto\nmedzery v zákone použiť analógiu k § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vyhodnotiť či táto\noprava bola vykonaná v primeranej lehote a o tomto podaní rozhodnúť ako o jednom podaní, podanom\nv zákonom stanovenej lehote.\nŽalobca je toho názoru, že súd prvého stupňa odmietnutím prihliadnutia na opravu vyčíslenia trov\nkonania zo 16.02.2016, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci v podobe neaplikovania analógie k §\n43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, tým, že prísne\naplikoval § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neumožnil mu uplatniť svoje právo na opravu\npodania.\nV súvislosti s opravou vyčíslenia náhrady trov konania poukázal žalobca aj na uznesenie Krajského súdu\nTrnava sp. zn. 9Co/33/2013 z 29.10.2013, kde súd rozhodoval o výške uplatnenej náhrady trov konania\npodľa žalobcom v odvolaní opraveného vyčíslenia náhrady trov konania. Súd opravu vyčíslenia náhrady\ntrov konania uvádzanú v odvolaní nevyhodnotil ako oneskorene podanú a o návrhu rozhodoval.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že mu patrí náhrada trov právneho\nzastúpenia v rozsahu, v akom bola uplatňovaná v oprave vyčíslenia trov konania zo 16.02.2016.\nNa základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu v\nnapadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia\nvo výške 956,99 eur a iné trovy konania (za zaplatený súdny poplatok za žalobu a odvolanie) vo výške\n140,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska\nkancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o. vedený v H., č. účtu IBAN: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.\nŽalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nIII.\nOdvolanie žalovaného\nŽalovaný podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie a navrhol odvolaciemu\nsúdu, aby rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na\nďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný odvolanie odôvodňuje ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ a f/\nObčianskeho súdneho poriadku.\nĎalej žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, predovšetkým podľa písm. h/. Krajský súd podľa žalovaného nesprávne\nvec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil\nskutkový stav.\n\nŽalovaný ako odvolací orgán svojím rozhodnutím č. AA/2013/00936-005 z 31.05.2013 potvrdil\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. AA/2013/00455-004/DUR z 26.02.2013, nakoľko\nžalobca v určenej 15-dňovej lehote nepredložil správnemu orgánu prvého stupňa doklad o finančnej\nspoľahlivosti podľa § 73 ods. 7 zákona č. 725/2004 Z. z., t. j. navýšené základné imanie na sumu 50\n000,- eur. Túto povinnosť síce splnil, ale až po márnom uplynutí určenej 15-dňovej lehoty zostavenú\nk 30.01.2013, ktorá však nebola overená audítorom, ako to určuje § 73 ods. 4 písm. c/ zákona č.\n72572004 Z. z., čo bol dôvod, potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí\nžiadosti žalobcu o povolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality.\nŽalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, nakoľko žalobca nechal márne uplynúť stanovenú 15-dňovú lehotu a nesplnil podmienku stanovenú\nzákonom č. 725/2004 Z. z., lebo tým, že splnením uvedenej podmienky, až po uplynutí tejto lehoty, by\nišlo o určenie novej lehoty. Žalobca až po uplynutí určenej lehoty (deň po vydaní rozhodnutia) požiadal\nlistom z 27.02.2013 žalovaného o jej predĺženie, pričom žalovanému nie sú známe dôvody, pre ktoré\nžalobca o takéto predĺženie lehoty (v prípade ak zistil, že ju nie je schopný dodržať) nepožiadal krátkym\nlistom už pred jej uplynutím. V takom prípade by mohol správny orgán prvého stupňa určenú lehotu\npredĺžiť tak, aby žalobca v jej rámci doplnil požadované listiny. Keďže však žalobca o predĺženie požiadal\naž po uplynutí pôvodnej lehoty, správny orgán prvého stupňa túto predĺžiť nemohol, nakoľko, ako je\nvyššie uvedené, išlo by o určenie novej lehoty, na ktorý postup nie je správny orgán v zmysle správneho\nporiadku oprávnený, pretože uplynutím lehoty určenej správnym orgánom na vykonanie konkrétneho\nprocesného úkonu v zmysle § 27 ods. 1 správneho poriadku stráca účastník konania právo uskutočniť\ntento procesný úkon.\nŽalobca preukázal zvýšenie jeho základného imania na hodnotu 50 000,- eur, tak ako to vyžaduje zákon\nč. 725/2004 Z. z. na zriadenie pracoviska kontroly originality až spolu s odvolaním proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu prvého stupňa 03.04.2013, teda oneskorene a z tohto dôvodu žalovaný na túto\nskutočnosť nemohol prihliadať pri rozhodovaní odvolacieho orgánu aj napriek tomu, že ako uviedol\nkrajský súd konanie na prvom stupni a na druhom stupni tvorí jeden celok. Nakoľko však žalobca nesplnil\npodmienky stanovené § 73 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 9 zákona č. 725/2004 Z. z., ktorý je\nšpeciálnym zákonom v zmysle § 1 ods. 1 písm. e/ zákona č. 725/2004 Z. z., pre vybavenie žiadosti o\npovolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality pri podaní žiadosti ktorýmkoľvek žiadateľom a platí\nrovnosť pred zákonom, žalovaný ako odvolací orgán nemohol na oneskorené preukázanie zvýšeného\nzákladného imania prihliadať.\nK uvedenému žalovaný dodal, že podľa zistenia žalovaného, v historickom prehľade údajov z\nObchodného registra Okresného súdu Trenčín, žalobca má základné imanie na 50 000,- eur zvýšené\nod 20.03.2013, t. j. 22 dní po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a 7 týždňov po\npredloženej mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej k 30.01.2013 bez overenia audítorom, čo bola\ndôležitá skutočnosť pri rozhodovaní žalovaného (odvolacieho orgánu).\nIV.\nVyjadrenie k odvolaniu žalobcu\nK podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/97/2013-75 z 10. februára 2016, podaného\n29.03.2016, nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,\npredovšetkým podľa písm. h/, kedy krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, z čoho vyplýva, že žalovaný s\nuvedeným odvolaním žalobcu nesúhlasí.\nV.\nVyjadrenie k odvolaniu žalovaného\nK podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že po oboznámení sa s tvrdeniami\nžalovaného namietanými v predmetnom odvolaní sa žalobca stotožňuje s výrokom rozhodnutia\nkrajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z\ndôvodu § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku.\n\nPokiaľ žalovaný uvádza, že keďže žalobca mal o predĺženie lehoty požiadať až po uplynutí pôvodnej\nlehoty, správny orgán prvého stupňa túto predĺžiť nemohol, nakoľko by malo ísť o určenie novej lehoty,\nna ktorý postup nemá byť správny orgán v zmysle správneho poriadku oprávnený, pretože uplynutím\nlehoty určenej správnym orgánom na vykonanie konkrétneho procesného úkonu v zmysle § 27 ods. 1\nsprávneho poriadku má stratiť účastník konania právo uskutočniť tento procesný úkon, tak takýto postup\nsprávneho orgánu nenachádza podľa žalobcu oporu v zákone.\nŽalobca mal za to, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok, pričom odvolací správny\norgán mal vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia.\nŽalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že to bol práve žalovaný, ktorý mal prihliadnuť na zvýšenie\nzákladného imania žalobcu, t. j. preukázanie finančnej spoľahlivosti na zriadenie pracoviska kontroly\noriginality podľa § 73 ods. 2 písm. c/ zák. č. 725/2004 Z. z. a žiadosti žalobcu v rámci odvolacieho konania\nvyhovieť. O uvedenom svedčí aj fakt že súd zrušil iba rozhodnutie žalovaného a nie aj rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa.\nPrvostupňový súd dospel podľa žalobcu k správnemu záveru, že žalovaný bol povinný zaoberať sa tým,\nže ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, t. j. v čase rozhodovania odvolacieho správneho\norgánu mal už žalobca navýšené základné imanie na sumu 50 000,- eur, nakoľko pre správny orgán je\nrozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase vydania rozhodnutia. To platí rovnako pre správny\norgán prvého stupňa ako aj pre orgán odvolací, teda aj pre konanie prvostupňové, ako aj pre konanie\nodvolacie.\nV žiadnom prípade neplatí podľa žalobcu, že pre odvolací správny orgán, pri preskúmavaní odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia, je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia. Konanie na prvom a druhom stupni totiž tvorí jeden celok, čo jednoznačne vyplýva zo\nznenia ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady\nodstráni. Ak sa teda v odvolacom konaní zmenia skutkové okolnosti, je správny orgán druhého stupňa\npovinný na to prihliadať.\nŽalobca zastáva rovnaký názor, ako súd prvého stupňa, že žalobcovi nič nebránilo, aby svoju finančnú\nspoľahlivosť preukázal správnemu orgánu aj po uplynutí lehoty, ktorú mu správny orgán určil na\npredloženie dokladu o finančnej spoľahlivosti, avšak najneskôr pred tým, než vo veci rozhodne správny\norgán druhého stupňa.\nVI.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu\nuvedenom v žalobcom a žalovanom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku a postupom podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §\n492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia\n\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho\nsúdu (www.nsud.sk) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal\nodvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvoinštančného\nsprávneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho\nsúdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nZ administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť vo veci\nžalobcu ako žiadateľa o povolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality motorových vozidiel podľa\n§ 73 ods. 9 zákona č. 725/2004 Z. z., z dôvodu, že žalobca prvostupňovému správnemu orgánu v určenej\nlehote až do vydania prvostupňového správneho rozhodnutia nepredložil doklady preukazujúce finančnú\nspoľahlivosť žalobcu v súlade s § 73 ods. 7 zákona 725/2004 Z. z., keď žalobca, prvostupňovému\nsprávnemu orgánu, predložil na tento účel mimoriadnu účtovnú uzávierku zostavenú k 30. januáru\n2013, ktorá nebola overená audítorom tak, ako vyžadoval zákon, preto nemohla preukazovať žalobcovu\nfinančnú spoľahlivosť v súlade s ustanoveniami zákona č. 725/2004 Z. z.. V konaní bolo nesporným, že\nžalobca spolu s podaním odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu preukázal navýšenie\nsvojho základného imania na sumu 50 000,- eur od 29. marca 2013. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuviedol, že správny orgán považoval lehotu 15 dní na odstránenie vád podania za primeranú, ktorú\nposkytol žalobcovi, keď konal v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 a § 27 ods. 1 správneho poriadku,\npreto predĺženiu termínu podania, nemohol vyhovieť, i keď zákon pripúšťa takúto možnosť, ale žiadosť\nmusí byť podaná správnemu orgánu včas, t. j. do konca tejto lehoty, ktorá bola stanovená. Žiadosť\nbola podaná po tejto lehote, nejednalo sa o predĺženie lehoty, alebo určenie novej lehoty, na čo nie je\nsprávny orgán zo správneho poriadku oprávnený, preto uplynutím lehoty určenej správnym orgánom na\nvykonanie konkrétneho procesného úkonu v zmysle § 27 ods. 1 správneho poriadku, stráca účastník\nkonania, podľa žalovaného, právo uskutočniť tento procesný úkon. Z uvedených dôvodov žalovaný\ndodatočne, navýšené základné imanie v obchodnom registri, nemohol v konaní zohľadniť.\nV prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie žalovaného\nje súladné so zákonom a či žalovaný bol povinný pri rozhodovaní, na listinný dôkaz - výpis z obchodného\nregistra žalobcu z 20. marca 2013, preukazujúci navýšenie základného imania žalobcu na 50 000,- eur,\nprihliadať.\nUstanovenie § 59 správneho poriadku nevymedzuje povinnosť žalovaného preskúmať rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu v správnom konaní len v rozsahu zistení či skutkových alebo\nprávnych, ku dňu vydania prvostupňového správneho rozhodnutia.\n\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nnezákonné a v plnom rozsahu na dôvody rozhodnutia krajského súdu poukazuje a sa s nimi stotožňuje.\nOdvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného\npri rozhodovaní o odvolaní žalobcu, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu, posúdiť všetky odvolacie dôvody žalobcu a vyhodnotiť aj tvrdenie žalobcu, ktoré preukazoval\npredložením výpisu z obchodného registra žalobcu z 20. marca 2013, že došlo k navýšeniu základného\nimania žalobcu na sumu 50 000,- eur. Bolo povinnosťou žalovaného posúdiť, či na základe skutočností\ntvrdených žalobcom v podanom odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a dôkazov, ktoré\nk odvolaniu pripojil, žalobca naplnil dikciu ustanovenia § 73 ods. 4 písm. c/ a § 73 ods. 7 zákona č.\n725/2004 Z. z., a či preukázal svoju finančnú spoľahlivosť v súlade s ustanovením zákona č. 725/2004 Z.\nz., ako jednu z podmienok na udelenie povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality motorových\nvozidiel. Neobstojí argumentácia žalovaného uvádzaná v napadnutom rozhodnutí žalovaného, pre ktorú\nuvedenú skutočnosť, pri rozhodovaní, neskúmal a nezohľadňoval.\nPre posúdenie veci je podstatné, aby účastníci správneho konania - žiadateľ (žalobca) v priebehu\nsprávneho konania, to znamená až do jeho právoplatného skončenia, preukázali splnenie zákonných\npodmienok pre udelenie povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality motorových vozidiel.\nPotom postup správnych orgánov a napadnuté rozhodnutie žalovaného nemôže byť zákonné a nemôže\npoužívať právnu ochranu. Tento postup a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné vyhodnotiť\nako postup a rozhodnutie v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore s princípmi dobrej verejnej správy.\nV tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a\nzákladné pravidlá konania uvedené v § 3 správneho poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?\nt=27&p=1435876-1435890&f=2>, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým\nústava (najmä čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom\nEurópskej únie, resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným\nspôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému,\nv praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a\nčinnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy dobrej správy (Good Governance, Good\nAdministration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch,\nnajmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.\nOdporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej\nverejnej správe vypočítava základné princípy, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo\nvzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby,\naby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce\nnepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na\ndobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých\nuznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo.\nOdvolací súd ďalej zdôrazňuje, že koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych\nnormách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ale aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne\norgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard\nverejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja.\nOdvolací súd rozhodnutie krajského súdu pri aplikácii § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho\nporiadku, § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku ako vecne správny potvrdil vo výroku, ktorým krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nOdvolací súd potvrdil aj výrok rozhodnutia krajského súdu o trovách konania, proti ktorému podal\nodvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, keď neakceptoval odvolacie námietky žalobcu.\nŽalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, advokátom, v mene žalobcu advokát žalobu\npodával, v petite žaloby žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania do 3 dní\nod špecifikácie a vyčíslenia trov konania.\n\nPodľa § 250k ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku vzniklo žalobcovi proti žalovanému právo\nna náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže žalobca mal v konaní úspech. Krajský súd bol povinný\no náhrade trov konania rozhodnúť v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho\nporiadku v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku.\nPrávna zástupkyňa si v podanej žalobe a na nariadenom pojednávaní 10. februára 2016, ktorého sa\nosobne zúčastnila, trovy konania nevyčíslila, vyčíslila ich v písomnom podaní z 10. februára 2016,\ndoručenom Krajskému súdu v Trenčíne 15. februára 2016 (podané na pošte 10. februára 2016). V\ntomto podaní si uplatnila trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 70,eur a náklady právneho zastúpenia vo výške 523,26 eur, ktoré vyšpecifikovala ako 2 úkony právnej\nslužby - prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 21.06.2013, písomné podanie na súd, žaloba zo dňa\n21.06.2013, spolu vo výške 120,14 eur, ďalej 2 úkony právnej služby - pojednávanie dňa 23.04.2014 a\npísomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 20.05.2014, spolu za 2 úkony 123,74 eur, ďalej účasť na\npojednávaní dňa 10.02.2016 vo výške úkonu právnej služby\n66,- eur a režijné paušály - 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur, 1 x 8,58 eur, ako aj cestovné vlastným motorovým\nvozidlom dňa 23.04.2014 v sume 10,98 eur a dňa 10.02.2016 v sume 10,98 eur, polhodina straty času\ndňa 23.04.2014 vo výške 26,80 eur a polhodina straty času dňa 10.02.2016 vo výške 28,60 eur, celkove\nodmena spolu s 20% DPH vo výške 523,26 eur.\nPísomným podaním zo 16. februára 2016, doručeným Krajskému súdu v Trenčíne 18. februára 2016,\noznačeným ako oprava vyčíslenia trov konania sp. zn. 13S/97/2013, si uplatnil žalobca prostredníctvom\nprávnej zástupkyne trovy konania za rovnaké právne úkony, avšak vo vyššej čiastke v celkovej výške\n956,99 eur. Charakter úkonov právnej služby je rovnaký ako vo vyčíslení z 10. februára 2016, avšak\nvýška úkonov právnej služby pri prevzatí a príprave, podaní žaloby, účasti na pojednávaní dňa 23. apríla\n2014, ako aj písomné podanie na súd odvolanie z 20.05.2014 je vyčíslená vo vyššej čiastke než v podaní\nz 10.02.2016, ako aj vyčíslenie úkonu právnej služby - pojednávanie dňa 10.02.2016. Ostatné úkony\nsú vyčíslené v rovnakej výške ako vo špecifikácii vyčíslenia trov konania zo dňa 10.02.2016 (v rovnakej\nvýške sú uplatnené režijné paušály a náhrady cestovného a straty času).\nKrajský súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z podania žalobcu z 10. februára 2016 (č. l. 69\nspisu) a na ďalšie podanie žalobcu (podanie zo 16. februára 2016) neprihliadal. Tento postup odôvodnil\ntým, že na opravu vyčíslenia trov konania nemohol prihliadnuť, keď pre vyčíslenie trov konania, ako to\nvyplýva z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, je rozhodujúci stav vyčíslenia\ndo 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, preto prihliadal len na vyčíslenie, ktoré advokátka urobila\ndo 15. februára 2016, keď rozsudok bol vyhlásený 10. februára 2016, tretím pracovným dňom bol 15.\nfebruára 2016. Oprava vyčíslenia trov konania je zo 16. februári 2016, teda po zákonom určenej lehote.\nOdvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu uvedeným v podanom odvolaní, ktorý tvrdil, že § 151\na nasl. Občianskeho súdneho poriadku neupravuje postup súdu v prípade, ak úspešný účastník vyčísli\nnáhradu trov v menšom rozsahu, než ako mu patrí a následne toto vyčíslenie opraví, keď podľa žalobcu\nsúd má na vyplnenie tejto medzery v zákone použiť analógiu § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\na vyhodnotiť, či táto oprava bola vykonaná v primeranej lehote a o tomto podaní rozhodnúť ako o jednom\npodaní v zákonom stanovenej lehote.\nPodmienkou priznania práva na náhradu trov konania je úspech žalobcu v konaní, čo žalobca preukázal,\na aj splnenie ďalšej podmienky povinnosť účastníka vyčísliť trovy konania.\nPokiaľ účastník konania trovy konania v zákonnej lehote § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\nnevyčísli, nevyčíslil ich spolu s podaním žaloby, resp. pri ďalších jednotlivých úkonoch právnej služby\n(písomné podanie, odvolanie a pod.), súd má povinnosť rozhodnúť o trovách konania v súlade s úpravou\n§ 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade, že účastník konania trovy konania vyčísli,\nvrátane nákladov právneho zastúpenia, v súlade s ustanovením § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho\nporiadku, súd preskúma vyčíslenie náhrady trov konania a v súlade so zákonnou úpravou o výške trov\nkonania (nákladov právneho zastúpenia a ostatných trov konania) rozhodne. Pokiaľ účastník konania\nvyčísľuje náklady právneho zastúpenia vo vyššej čiastke, než mu zákon priznanie nákladov právneho\nzastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby umožňuje, súd je oprávnený a povinný priznať účastníkovi\nkonania iba náklady právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby vo výške, ktorá je v súlade\n\nso zákonnou úpravou (v nižšej čiastke). Účastník konania vyčísľuje trovy právneho zastúpenia a ostatné\ntrovy konania, pritom si uplatňuje trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby a\nhodnotu konkrétnych úkonov právnej služby vyčísli konkrétnou výškou za konkrétny úkon právnej služby\na následne za všetky úkony. Takto postupoval aj žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, keď v\nsúlade s ustanovením § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v písomnom podaní z 10. februára\n2016 si uplatnil trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval podľa jednotlivých\núkonov právnej služby ako aj špecifikoval ich uplatnenou výškou a uplatnil si súčasne aj ostatné trovy\nkonania v súvislosti s právnym zastúpením ako režijné paušály, náhrady cestovného, stratu času a ďalšie\ntrovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu\nv podaní z 10. februára 2016 (č. l. 69 spisu) vyčíslil v zákonnej lehote trovy konania, vrátane trov\nprávneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby (konkrétnu výšku týchto úkonov v konkrétnej\nsume), a súčasne sumou všetkých trov konania (náklady právneho zastúpenia, ako aj náhrady súdnych\npoplatkov), spolu vo výške 523,26 eur. Táto suma je sumou všetkých trov konania. V danom prípade sa\nnejedná o chybu v počítaní trov konania, kedy by súčet celkovo uplatnených trov konania (523,26 eur)\nnezodpovedal špecifikácii a výške uplatnených jednotlivých trov, či už nákladov právneho zastúpenia,\nalebo uplatnenej náhrady zaplatených súdnych poplatkov.\nPodanie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu zo 16. februára 2016 č. l. 72 spisu, označené ako\nOprava vyčíslenia trov konania sp. zn. 13S/97/2013, ktoré odvolací súd vyhodnocoval z obsahového\nhľadiska, nemožno hodnotiť ako „opravu“ trov konania, ktoré žalobca prostredníctvom právneho\nzástupcu vyčíslil v podaní z 10. februára 2016, keď obsahovo si uplatňuje v obidvoch podaniach trovy\nkonania za rovnaké úkony, len ich výšku špecifikuje pri jednotlivých úkonoch (úkon právnej služby\nprevzatie a príprava 21. júna 2013, podanie žaloby z 21. júna 2013, účasť na pojednávaní 23. apríla\n2014, písomné podanie na súd - odvolanie z 20.05.2014 a účasť na pojednávaní 10. februára 2016) v\ninej výške (podanie zo 16. februára 2016) vo vyššej čiastke než vyčíslil tieto úkony právnej pomoci v\npodaní z 10.02.2016.\nUstanovenie § 151 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku ukladá povinnosť účastníkovi konania vyčísliť v zákonnej lehote (troch\npracovných dní) trovy konania. V zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (10.\nfebruára 2016) si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil trovy konania v celkovej výške\n523,26 eur, v tejto výške aj krajský súd náhradu trov konania žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi, v\nkonaní proti žalovanému, priznal. Žalobcovi vzniká právo na náhradu trov konania vo výške za zaplatené\nsúdne poplatky a náklady právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby v súlade so zákonnou\núpravou. Žalobcom vyčíslená výška trov konania (nákladov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony\nprávnej služby) vo vyčíslení z 10. februára 2016 nepresiahla zákonom určenú výšku nákladov právneho\nzastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby a bola súladná s ustanovením § 151 ods. 5 Občianskeho\nsúdneho poriadku, preto postup krajského súdu, ktorý z vyčíslených trov konania v písomnom podaní\nz 10 februára 2016 vychádzal, je vecne správny, bol súladný so zákonom, keď účastníkovi konania je\nmožné v súlade s postupom upraveným v § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, priznať len\ntie trovy konania, ktoré v zákonnej lehote (troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia) vyčíslil.\nKeďže v posudzovanej veci písomné podanie zo 16. februára 2016 vychádzajúc z jeho obsahu, nemožno\npovažovať za opravu chýb v písaní a počítaní v súvislosti s písomným podaním a vyčíslením trov konania\nz 10. februára 2016, nebolo možné na obsah vyčíslenia trov konania v písomnom podaní zo 16. februára\n2016 prihliadať.\nPri aplikácii § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 219 ods. 1 a ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým rozhodol krajský súd o náhrade trov konania (druhý výrok\nnapadnutého rozsudku krajského súdu) ako vecne správny potvrdil.\nVII.\nTrovy odvolacieho konania\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, § 250k ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku a contrario a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi vzhľadom\n\nna jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie\nnáhrady trov konania v správnom súdnictve neumožňuje.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}