{"guid": "21fef243-f8d6-4228-8fee-52db2cc3e354:f186972e-a214-447e-aa5a-11f19aa839ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2713207653.1", "spisova_znacka": "8Cdo/116/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/116/2017 z 28. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 8Cdo/116/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2713207653.1", "identifikacne_cislo": "2713207653", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-70", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f186972e-a214-447e-aa5a-11f19aa839ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2713207653.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2713207653.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2713207653.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/116/2017\n2713207653\n28. 02. 2018\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2018:2713207653.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu L. V., bývajúceho v L., zastúpeného JUDr. Jánom\nPekárom, advokátom v Skalici, Potočná 191/39, proti žalovanej DRAGOM, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nKopčianska 3759/10, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom v Skalici, Škarniclovská 1, o\nurčenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp.zn.\n2 Cpr 4/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. mája 2016 sp.zn.\n9CoPr1/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1/ Okresný súd Skalica čiastočným rozsudkom z 29. októbra 2015 č.k. 2 Cpr 4/2013- 184 určil, že\nokamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného zo 16. augusta 2013 je neplatné s\ntým, že o nároku na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade\ntrov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. V odôvodnení uviedol, že žalobca bol u žalovaného\nzamestnaný na základe pracovnej zmluvy uzavretej 31. decembra 2009 s určeným dňom nástupu\ndo práce 1. januára 2010, miestom výkonu práce N. a druhom práce pekár. Žalobca okamžité\nskončenie pracovného pomeru žalovaným zo 16. augusta 2013 odmietol prevziať, čím nastali účinky\njeho doručenia. Určenia jeho neplatnosti sa na súde domáhal v zákonom stanovenej dvojmesačnej\nlehote. Žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka\npráce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že 26. júla 2013 a opakovane 2. augusta\n2013 odcudzil tovar zamestnávateľa. Žalovaný podľa názoru súdu splnil hmotnoprávnu podmienku\nplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo v ňom presne špecifikoval dôvod skončenia\npracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Vzhľadom na to, že u\nžalovaného nebola zriadená zamestnanecká rada a ani nebol zvolený zamestnanecký dôverník, nebolo\nmožné od žalovaného požadovať splnenie povinnosti prerokovať okamžité skončenie pracovného\npomeru so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce). Sporným medzi stranami bolo, či\ndôvody skončenia pracovného pomeru uvedené v okamžitom skončení, sú opodstatnené a či žalobca\nsa skutočne dopustil konania, ktorým mal závažne porušiť pracovnú disciplínu. Ako z okamžitého\nskončenia pracovného pomeru vyplýva závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca\ndopustiť tým, že 26. júla 2013 a opakovane 2. augusta 2013 odcudzil tovar zamestnávateľa z priestorov\nspoločnosti (žalobcu), ktorú skutočnosť mali potvrdiť záznamy z bezpečnostných kamier umiestnených\nv prevádzke spoločnosti. Z vykonaného dokazovania prehratím záznamu z CD nosiča ako spôsobilým\ndôkazným prostriedkom (§ 125 O.s.p.) nebolo zrejmé, či a akým spôsobom mal žalobca odcudziť z\npriestorov zamestnávateľa tovar. Teda tvrdenie žalovaného o odcudzení tovaru žalobcom nebolo v\nkonaní preukázané, a to ani svedeckými výpoveďami a zápisom v knihe evidencie záznamov o zásahu\nspoločnosti I., ktorá zabezpečuje bezpečnostnú službu u žalovaného. Napokon nebolo preukázané ani\nto, či žalobca bol v dňoch 26. júla a 2. augusta 2013 v práci, lebo v predložených listinných dôkazoch knihe príchodov a odchodov za mesiac júl a august 2013 - nebola táto skutočnosť zaznamenaná a\n\nv evidencii pracovného času za uvedené obdobie boli zistené nedostatky Inšpektorátom práce Trnava.\nSúd dospel k záveru, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer neplatne, pretože závažné\nporušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť, nebolo preukázané.\n2/ Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 17. mája 2016 sp.zn. 9 CoPr 1/2016\nnapadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Dospel k záveru,\nže vymedzenie skutku, pre ktorý došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, nezodpovedá\nzákonnej dikcii § 70 Zákonníka práce, pretože je neurčité, nejasné a nedostatočné. Nie je v ňom\nuvedené to, presne kedy počas uvedených dňoch žalobca odcudzil tovar, o aký tovar išlo, kedy, kto a\nakým spôsobom toto odcudzenie u žalovaného zistil, čo nasledovalo ďalej, ako na tieto zistenia reagoval\nžalobca, prípadne prečo si tovar napriek tomu z objektov žalovaného odniesol, kedy toto žalovaný\nzistil a pod., prinajmenšom vôbec nie je pomenovaný tovar, o ktorý tu išlo, jeho množstvo, cena,\nči spôsob zistenia skutku. Táto charakteristika závadného konania žalobcu nedáva jasný prehľad o\nvzniknutej situácii, je nedostatočne vyjadrená, nedostatočne charakterizovaná a bolo by možné pod\ntakúto všeobecnú charakteristiku zaradiť všetky závadné konania vytýkané zamestnancovi tohto dňa\n(nie je ohraničený čas, spôsob zistenia, predmet krádeže, jeho cena, kto uvedené konanie zistil, aká\nbola spôsobená škoda, v čom spočíva závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, aká bola jej intenzita a\npod.). Odkaz na záznamy z bezpečnostných kamier umiestnených v spoločnosti žalovaného je vlastne\nlen odkazom na dôkaz, ktorým sa má uvedená skutočnosť preukázať. Záznam nemôže nahradiť slovné\nvyjadrenie náležitostí, ktoré malo mať vymedzenie skutkov spôsobených žalobcom v sporných dňoch.\nPritom vo všeobecnej rovine je možné takto uvedený dôvod zameniť s akýmkoľvek iným porušením\npracovnej disciplíny. Ani výpovede svedkov, či prehratie záznamov z bezpečnostných kamier nemôžu\nnahradiť to, čo malo byť v zrušujúcom prejave vôle žalovaného vyjadrené slovne tak, aby bol žalobca\nkonfrontovaný so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, aby sa vedel k nemu vyjadriť a mal možnosť tak\nzvrátiť tvrdenia svojho zamestnávateľa o závažnom porušení pracovnej disciplíny. Napokon tvrdenie o\nporušení pracovnej disciplíny nebolo v konaní preukázané. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom\nsúdu prvej inštancie, že skutočnosti kladené za vinu žalobcovi, neboli preukázané, keďže za danej\nsituácie pri nedostatočnej špecifikácii a ich nepreukázaní, nie je možné považovať okamžité skončenie\npracovného pomeru za platné.\n3/ Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť na\nďalšie konanie odvolaciemu súdu. Prípustnosť dovolania a tiež existenciu dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP videla v tom, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\njudikatúry najvyššieho súdu, pričom táto právna otázka je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne\na rovnako je vec nesprávne právne posúdená (§ 432 ods. 1 CSP). Poukázala na to, že podľa\nustálenej judikatúry najvyššieho súdu dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť\nuvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú ku skončeniu pracovného pomeru,\naby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcela strana prejaviť. Teda, ktorý zákonný dôvod okamžitého\nskončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné\ndodatočne meniť. V tejto súvislosti citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5\nCdo 95/2009 z 29. apríla 2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 74/2008\nz 29. septembra 2009, R 18/1974, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo\n160/1999 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2000 str. 131, rozsudok Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp.zn. 21 Cdo 2596/2011 zo 17. októbra 2012. Z týchto vyplýva, že skutočnosti,\nktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých\npodrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného\npomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný\npomer okamžite skončený. Podľa jej názoru bol v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru\ndôvod dostatočne jasným spôsobom uvedený, kedy žalobca nemohol mať pochybnosť, o aký dôvod\nsa jedná. Z ňou citovanej judikatúry tiež vyplýva, že za jedno zo závažných porušení pracovnej\ndisciplíny súd považoval aj majetkové delikty a žalobca sa nedopustil majetkového deliktu voči nej\njedenkrát, jednalo sa o viacnásobné porušenie, ktoré sa rozhodla riešiť práve okamžitým skončením\npracovného pomeru. Tak zo Zákonníka práce, ani z judikatúry dovolacieho súdu pritom nevyplýva,\nže by zamestnávateľ musel zamestnanca pri krádeži, resp. majetkovom delikte, priamo prichytiť.\nPráve preto zamestnáva SBS službu, ktorá kontroluje kamery a kamerové záznamy, na ktorých bolo\nopakovane zachytené, ako žalobca z priestorov expedície vynáša tovar zamestnávateľa. V konaní bolo\njednoznačne - prostredníctvom kamerových záznamov - preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia\npracovnej disciplíny uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru. Teda okamžité skončenie\n\npracovného pomeru spĺňalo všetky zákonné náležitosti a bola preukázaná existencia závažného\nporušenia pracovnej disciplíny, a teda platne skončila pracovný pomer so žalobcom. Krajský súd sa\npožiadavkou na špecifikáciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedenú v odôvodnení\njeho rozsudku jednoznačne nielenže odklonil od existujúcej judikatúry najvyššieho súdu, ale dopustil\nsa aj nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav § 68\nods. 1 písm. b/ a § 70 Zákonníka práce. Identifikácia skutku tak, ako ju vyžadoval krajský súd, je\nneštandardná a nadbytočná, lebo v okamžitom skončení pracovného pomeru bol dôvod okamžitého\nskončenia pracovného pomeru dostatočne konkretizovaný a určitý, aj keď nie je uvedený presný čas,\ntovar, ktorý žalobca odcudzil, kedy, kto a akým spôsobom toto odcudzenie zistil, čo nasledovalo ďalej,\nako na tieto zistenia reagoval žalobca, prípadne prečo si tovar napriek tomu z priestorov odniesol.\nUrčitosť sa musí vzťahovať na dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je v danom\nprípade dostatočne jasný, keď je formulovaný tak, že ide o porušenie pracovnej disciplíny, a to konkrétne\nz dôvodu odcudzenia tovaru zamestnávateľovi.\n4/ Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.\n5/ Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel\nk záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6/ V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný\nprocesný kódex. Procesné účinky teda dovolanie vyvolalo po tomto dni. Podmienky, za ktorých možno\npodať dovolanie (a účinky vyvolané podaním dovolania), bolo preto potrebné posudzovať podľa právnej\núpravy účinnej od uvedeného dňa.\n7/ Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol C.s.p. v porovnaní s\npredchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné\npostavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania\nktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo\n275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/201 ).\n8/ Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Podľa\n§ 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §\n420 a § 421 C.s.p. V danom prípade žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 C.s.p.\n9/ Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.).\n10/ Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.\n11/ Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery.\n12/ Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 C.s.p. je taxatívny.\n\nVšetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne\nna právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.\n13/ Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že žalovaná vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.\n14/ Podľa názoru žalovanej sa odvolací súd pri právnom posudzovaní veci odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá riešila otázku vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia\npracovného pomeru. Uviedol, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe dôvod okamžitého skončenia\npracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak,\naby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k\ntomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j.\nktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené,\nže uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Poukázala pritom na právne závery vyslovené\nv rozsudku najvyššieho súdu z 29. septembra 2009 sp.zn. 5 Cdo 74/2008 a v uznesení najvyššieho\nsúdu z 29. apríla 2010 sp.zn. 5 Cdo 956/2009, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť, čím sa\ndopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo nesprávne aplikoval § 68 ods. 1 písm. b/ a\n§ 70 Zákonníka práce. Identifikáciou skutku (závažného porušenia pracovnej disciplíny) tak, ako ju\npožadoval odvolací súd (konkrétne požiadavkou, že mala v špecifikácii dôvodu okamžitého skončenia\npracovného pomeru uviesť presný čas, tovar, ktorý žalobca odcudzil, kedy, kto a akým spôsobom\ntoto odcudzenie zistil, čo nasledovalo ďalej, ako na tieto zistenia reagoval žalobca, prípadne prečo\nsi tovar napriek tomu z priestorov odniesol, rovnako tak tvrdením, že výpoveď svedkov a prehratie\nkamerových záznamov z bezpečnostných kamier nemôže nahradiť to, čo malo byť v zrušujúcom prejave\nvôle vyjadrené ...), sa podľa jej názoru odklonil od existujúcej judikatúry najvyššieho súdu. Považovala\nju za neštandardnú a nadbytočnú, lebo dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (zrejme\nomylom uvedené výpovedného dôvodu) bol podľa jej názoru dostatočne konkretizovaný a určitý, aj\nkeď v okamžitom skončení pracovného pomeru (zrejme omylom uvedené vo výpovedi) neboli uvedené\nskutočnosti požadované odvolacím súdom.\n15/ Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže\nvýnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec\na/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,\nb/ porušil závažne pracovnú disciplínu.\n\nokamžite skončiť pracovný pomer\n\n16/ Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj\nzamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné\nzameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.\nUvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.\n17/ Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje významný zásah\ndo existencie pracovného pomeru, lebo pracovný pomer sa na jeho základe končí okamžite okamihom jeho doručenia. Je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, ku ktorému môže\nzamestnávateľ pristúpiť vtedy, ak nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby s ohľadom na závažné\nporušenie pracovnej disciplíny, mohol zamestnanca ďalej zamestnávať, t.j. ponechať ho na pracovisku\nešte počas plynutia výpovednej doby. Teda porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom musí byť\nzávažné, najvyššej intenzity a musí doliehať nielen na samotného zamestnávateľa, ale aj na ostatných\nzamestnancov, kedy nie je žiadúce s ohľadom na morálku, pracovnú disciplínu na pracovisku a plnenie\núloh zamestnávateľa, aby zamestnanec zotrval na pracovisku.\n18/ V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru zo 16. augusta 2013 daného mu žalovanou na základe § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka\npráce s uvedením dôvodu : „dňa 26. júla 2013 a opakovane 2. augusta 2013 ste opätovne\nzávažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu, a to svojvoľným odcudzením tovarov zamestnávateľa\nz priestorov spoločnosti, čo potvrdzujú záznamy z bezpečnostných kamier umiestnených v prevádzke\nspoločnosti a boli inštalované na ochranu majetku“.\n19/ Krajský súd dospel k záveru, že vymedzenie skutku, pre ktorý došlo v danom prípade k okamžitému\nskončeniu pracovného pomeru, nezodpovedá zákonnej dikcii § 70 Zákonníka práce, ktorý normuje\npodmienky a povinnosti toho, kto má písomne v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo\n\nvymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom špecifikovaný dôvod\nnie je možné zameniť s iným. Charakteristiku skutku, obsiahnutú v predmetnom okamžitom skončení\npracovného pomeru považoval za neurčitú, nejasnú a nedostatočnú, lebo v nej nie je uvedené to, presne\nkedy počas uvedených dní žalobca odcudzil tovar, o aký tovar išlo, kedy, kto a akým spôsobom toto\nodcudzenie tovaru v spoločnosti žalovanej zistil, čo nasledovalo ďalej, ako na tieto zistenia reagoval\nžalobca, prípadne prečo si tovar napriek tomu z objektu žalovanej odniesol, kedy toto žalovaná zistila\na pod., prinajmenšom nie je vôbec pomenovaný tovar, o ktorý tu išlo, jeho množstvo, cena, či spôsob\nzistenia skutku. Charakteristika závažného porušenia pracovnej disciplíny je nedostatočne vyjadrená\na bolo by možné pod takúto všeobecnú charakteristiku zaradiť všetky závadné konania vytýkané\nzamestnancovi v tieto dni. Odkaz na záznamy z bezpečnostných kamier je len odkazom na dôkaz,\nktorým sa má uvedená skutočnosť preukázať a nemôže nahradiť slovné vyjadrenie náležitostí, ktoré\nmalo mať vymedzenie skutkov spôsobených žalobcom v sporných dňoch. Pritom vo všeobecnej rovine\nje možné takto vymedzený dôvod zameniť s akýmkoľvek iným porušením pracovnej disciplíny. Dôvod\ncitovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru pritom nie je možné dodatočne meniť, ani dopĺňať,\nvysvetľovať, keďže tieto dôvody musia byť presne a jednoznačne vymedzené v okamžitom skončení\npracovného pomeru.\n20/ Právny názor, na podklade ktorého dospel odvolací súd k tomuto záveru, je v súlade s názormi\nzodpovedajúcimi ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu uvedenými v citovaných rozhodnutiach.\n21/ V rozsudku z 29. septembra 2009 sp.zn. 5 Cdo 74/2008 najvyšší súd dospel k záveru, že : „dôvod\nokamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného\npomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka\npracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo\nchcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a\naby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej\npodmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého\nskončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých\núčastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa\npracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného\npomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť\nprejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani\nvýkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený“. Ale tiež k záveru,\nže „ jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je\nintenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí\nod konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu\npracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia,\nv ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo\nzamestnávateľovi škodu a pod.“. Ďalej, že: „Na okamžité skočenie pracovného pomeru podľa § 68\nods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca,\na to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným\nspôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer\nso zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje pracovné povinnosti, ak\ndosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia\npracovnej disciplíny“. V uznesení z 29. apríla 2010 sp.zn. 5 Cdo 95/2009 najvyšší súd uviedol, že :\n„Iba porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/\nZákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto zákonného\nustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu,\naby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou\nsúdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade\nkladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri\ntýchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie\nv úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak bola prijatá)“. Dovolací\nsúd zdôraznil, že „hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych\nokolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje 1/ osoba zamestnanca, 2/ funkcia, ktorú vykonáva (resp.\njeho pracovné zaradenie), 3/ jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4/ spôsob a intenzita\nporušenia konkrétnych pracovných povinností, 5/ situácia, v ktorej k porušeniu došlo, 6/ dôsledky pre\n\nzamestnávateľa. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho\nposúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny“.\n22/ Právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého je charakteristika skutku obsiahnutá v predmetnom\nokamžitom zrušení pracovného pomeru neurčitá a nedostatočná, je plne v súlade so závermi\nvyslovenými v citovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu. Bez konkrétnej špecifikácie aký tovar, akým\nspôsobom mal žalobca odcudziť, kedy a kto odcudzenie zistil a pod. nie je totiž možné zistiť, aké boli\nskutočné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru potrebné na to, aby súd mohol posúdiť,\nči došlo k zavinenému porušeniu pracovnej disciplíny, a to takej intenzity, aby ho bolo možné, vzhľadom\nna konkrétne okolnosti danej veci, vyhodnotiť za závažné.\n23/ Dovolací súd z týchto dôvodov uzatvára, že v predmetnej otázke, t.j. v otázke vymedzenia\ndôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, sa odvolací súd neodklonil od rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu uvedenej v citovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu. Túto možno považovať za\nustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, pretože závery vyslovené v týchto rozhodnutiach neboli\nv neskorších rozhodnutiach najvyššieho súdu spochybnené (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.).\n24/ Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol, pretože smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).\n25/ Žalobcovi trovy dovolacieho konania nevznikli.\n26/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9CoPr/1/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "c4544ef0-4bc3-4a62-b0e0-5fe6dfa8a327:73cb76b7-88ee-4222-b374-557be4bb4fef", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113219190.1", "spisova_znacka": "9CoPr/1/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoPr/1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113219190.1"}], "citovane_v": []}