Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/9/2017 z 10. 9. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2018, sp. zn. 5Asan/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1 Najvyšší súd | 5Asan/9/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1 | 2018-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 106 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/865d6c41-6f27-4652-b488-77c9c318c3d5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Asan/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615204576
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek
senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: OIL JPM
s.r.o., Hodonínska cesta, Holíč, IČO: 31 644 945, zastúpeného advokátom Mgr. Milanom Sadloňom,
V. Paulinyho - Tótha 30, Senica, proti žalovanému: Okresnému úradu Senica, Vajanského 17, Senica,
o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. OU-SE-OCDPK-2015/002367 zo 4. marca 2015, konajúc
o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.
20S/66/2015-50 z 15. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.
20S/66/2015-50 z 15. novembra 2016 z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/66/2015-50 z 15. novembra 2016 zamietol žalobu
sťažovateľa podľa § 190 zákona č. 172/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") ako nedôvodnú
a súčasne v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom na
skutočnosť, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-SE-
OCDPK-2015/002367 zo dňa 04.03.2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Mesta Holíč sp.zn. 4360/14/SD zo dňa
18.12.2014 ukladajúcemu podľa § 106 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) pokutu
vo výške 6 639,- € za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v
mesiacoch máj a jún 2014 začal vykonávať stavebné práce na stavbe: „Oprava a prestavba spevnených
plôch" na pozemku parc.č. 592/3, 147/1 a 602/1 v rozpore so stavebným povolením sp.zn. 66/13 zo
dňa 26.02.2013 - podľa zistenia správneho orgánu žalobca nad rámec stavebného povolenia zmenil
šírku vjazdu z Kollárovej ulice na prejazdnú komunikáciu do areálu zo šírky 5,8m na šírku cca 10m,
posunul stojisko pod zberné kontajnery pred objekt SO-07 a začal stavebné práce na krajnici miestnej
komunikácie v dĺžke cca 40m na pozemkoch vo vlastníctve mesta. Namietal, že správne orgány si
nesplnili povinnosť podľa § 47 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní náležite odôvodniť
svoje rozhodnutie, keď stavebný úrad svoje rozhodnutie o uložení pokuty v spodnej hranici vo výške 6
639,- € stručne odôvodnil iba tým, že prihliadal najmä na závažnosť konania a na okolnosti, ktoré žalobcu
viedli k protiprávnemu konaniu, a žalovaný sa v súvislosti s výškou pokuty obmedzil na konštatovanie, že
výška pokuty, ktorá predstavuje 1/10 z možnej výšky pokuty, je primeraná. Žalobca pritom v správnom



konaní poukazoval na to, že popri vjazde z Kollárovej ulice upravil aj vedľajšie plochy na chodník tak,
aby spolu s areálom, vjazdom do areálu a okolitými komunikáciami vytvorili funkčný a harmonický celok.
Nad rámec projektu tak zhodnotil majetok mesta Holíč tým, že na neudržiavanej zelenej ploche vedľa
cesty vybudoval chodník oddelený od vjazdu pre vozidlá pruhom z farebne odlišnej zámkovej dlažby a
vybudoval spevnené plochy pod kontajnermi, čím uľahčil manipuláciu s nimi pri ich vyprázdňovaní. Tieto
zásahy dal vykonať na verejnom priestranstve v dobrej viere, že ide o prospešnú vec pre mesto ako
vlastníka pozemkov, tak aj pre obyvateľov mesta. O tom, že tieto úpravy neboli v rozpore s verejným
záujmom, svedčí najmä rozhodnutie Mesta Holíč č. 4561/14 zo dňa 22.09.2014 o dodatočnom povolení
stavby. Pripustil, že sa dopustil konania, ktoré formálne je porušením stavebného zákona, ale fakticky je
pre verejný záujem a účastníkov konania prínosom, keď dobrovoľne a bez nároku na náhradu zveľadil
majetok mesta vynaložením nákladov 4 770,- €.
3. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd prejednal vec so súhlasom účastníkov bez
nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedostatku dôvodov pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

4. Krajský súd uviedol, že v danom prípade otázky týkajúce sa skutkového stavu veci a samotné
dopustenie sa správneho deliktu podliehajúceho právnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 106 ods.
2 písm. b/ stavebného zákona neboli medzi účastníkmi sporné. Nakoľko nejde o situáciu, s ktorou
zákon spája možnosť realizácie stavby bez predchádzajúceho povolenia (§ 127a) a zákon možnosť
stavebného úradu upustiť od uloženia sankcie v prípade zistenia správneho deliktu neupravuje, sporným
nemôže byť ani uloženie peňažnej sankcie v zákonom stanovenom rozpätí.

5. Prvostupňový súd ďalej mal za to, že pochybnosti v tomto smere nemôže vzbudzovať ani skutočnosť,
že žalobcom realizované stavebné úpravy boli dodatočne schválené a že tieto neboli v rozpore s
verejným záujmom, resp. kultivovali verejné priestranstvo (verejným záujmom chráneným zákonom v
takom prípade je to, aby stavebné úpravy neboli vykonávané podľa predstáv jednotlivcov bez povolenia
príslušného orgánu).

6. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Mesta Holíč z 18. decembra 2014 správny orgán pri ukladaní
pokuty prihliadal najmä na závažnosť konania a na okolnosti, ktoré spoločnosť OIL JPM s.r.o. viedli k
protiprávnemu konaniu, pričom z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že týmito posudzovanými okolnosťami
bol záujem investora prezentovaný na ústnom pojednávaní vo veci konanom 9. júla 2014 - realizovať
aj spevnené plochy na verejnom priestranstve, ktoré môžu slúžiť ako chodník, jeho záujem, aby pred
budovou nezostal neupravený priestor, a jeho dobrá vôľa pri tomto konaní.

7. Správny súd mal za nepochybné, že práve s prihliadnutím na tieto okolnosti správny orgán konaniu
žalobcu ako porušovateľa zákona priznal nízku závažnosť vyjadrenú uložením pre neho priaznivej
pokuty vo výške v spodnej hranici jej zákonnej sadzby ohraničenej sumou 66 387,83 €.

8. V rozpore s právnym názorom žalobcu preto súd rozhodnutie stavebného úradu o pokute
nepovažoval za nepreskúmateľné a arbitrárne, a pokiaľ žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, pričom
v súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa výšky pokuty konštatoval, že „pokuta má byť
výchovným prostriedkom na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania za účelom udržania právneho
stavu v spoločnosti a výška pokuty, ktorá predstavuje 1/10 z možnej výšky pokuty, je primeraná",
nedopustil sa pochybenia v neprospech účastníka správneho konania, ktoré by odôvodňovalo zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia.

9. Za nedôvodnú v tejto súvislosti považoval správny súd argumentáciu žalobcu rozhodnutím spravneho
súdu č.k. 14S/116/2015, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného v obdobnej veci pre nedostatky
odôvodnenia výšky uloženej pokuty a súčasne pre rozpor medzi výrokovou časťou rozhodnutia a jeho
odôvodnením.

10. Správny súd v odôvodnení rozsudku odkázal na § 54 a 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, ako
aj § 3 ods. 4 a 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

II.



11. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zastúpení splnomocneným právnym zástupcom
riadne a včas kasačnú sťažnosť, z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP a navrhol, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na
ďalšie konanie a žalobcovi priznáva náhradu trov konania a trov kasačného konania.

12. Sťažovateľ k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že
správny súd sa v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia zaoberal protiprávnosťou žalobcovho
konania z pohľadu stavebného zákona a nie tým, čoho sa žalobca správnou žalobou domáhal. Krajský
súd sa mal meritom žaloby podľa sťažovateľa zaoberať v bodoch 12 a 13, ktoré sťažovateľ citoval a
v tejto súvislosti uviedol, že sa domnieva, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu neposkytlo
súdu dostatočný podklad na riadne odôvodnenie zamietavého rozhodnutia.

13. Konštatovaním súdu, že uloženie pokuty pri dolnej hranici je priznaním nízkej závažnosti konania
porušovateľa, zašiel súd podľa názoru sťažovateľa nad rámec svojich kompetencií, keď vlastným
názorom na vec odôvodnil rozhodnutie správneho orgánu, čím nahradil jeho správnu úvahu spôsobom
ako ju správny orgán v rozhodnutí nevyjadril. O stupni závažnosti protiprávneho konania v rozhodnutí
správneho orgánu nie je ani zmienka, rovnako o tom, ktoré okolnosti uvádzané porušovateľom boli v
konaní preukázané, a ktoré z nich boli pri ukladaní sankcie brané do úvahy.

14. Sťažovateľ mal za to, že voľná úvaha Mesta Holíč pri ukladaní pokuty podlieha prieskumu súdom,
najmä či nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Všeobecné odôvodnenie výšky pokuty
bez uvedenia konkrétnych dôvodov a iných okolností, ktoré viedli k uloženiu pokuty súd považoval za
dostatočné, aj keď podľa sťažovateľa sú rozhodnutia zaťažené touto vadou všeobecne považované za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

15. V sťažnostnom bode týkajúcom sa odklonu správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu citoval sťažovateľ z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Sžo/64/2013 z 12. marca 2014, 2Sžp/16/2011 z 30. mája 2011 a 5Sžo/204/2010 zo 7. decembra 2010,
v tejto súvislosti poukázal sťažovateľ na to, že napriek tomu, že v žalobe sťažovateľ odkázal na ustálenú
rozhodovaciu prax kasačného súdu, správny súd sa s týmto nevyrovnal a neuviedol, prečo rozhodol
odlišne a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie správneho súdu za nepreskúmateľné, čím bol porušený
princíp právnej istoty, predvídateľnosti práva, predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj
princípu ochrany legitímnych očakávaní.

III.

16. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa s uloženou pokutou stotožňuje, pokuta
bola primeraná k maximálnej možnej výške pokuty, preto sa stotožňuje aj s rozhodnutím správneho
súdu, pokuta má byť výchovným prostriedkom na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania za účelom
udržania právneho stavu v spoločnosti. Nerešpektovanie výzvy na okamžité zastavenie stavebných
prác na zmene stavby do doby vydania právoplatného rozhodnutia vo veci, čo bolo zistené služobným
záznamom Mestskej polície v Holíči dňa 04. a 05. júna 2014 boli rozhodujúcimi dôvodmi, ktoré správny
orgán zobral do úvahy pri určovaní výšky pokuty.

17. K poznámke o zhodnotení majetku mesta o takmer 5 000,- € uvádza žalovaný, že konanie o
dodatočnom povolení stavby bolo samostatným konaním stavebného úradu, ak by vlastník stavby
nepredložil potrebné doklady, ktorými preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom,
stavebný úrad by nariadil odstránenie stavby. Vyčíslenie nákladov zrealizovanej stavby na základe
dodatočného stavebného povolenia, za účelom stanovenia primeranej sankcie za porušenie stavebného
zákona, nemá zákonnú oporu pri určovaní výšky pokuty podľa § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného
zákona. K namietanému neodôvodneniu výšky uloženej pokuty, uviedol žalovaný, že uložená pokuta v
predmetnej výške bola zákonná a Mesto Holíč v rozhodnutí uviedlo skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie vo veci uloženia pokuty. Záverom zhodnotil žalovaný, že tým, že § 106 ods. 2 písm.
b/ stavebného zákona neurčuje konkrétnu výšku pokuty podľa hodnotového kritéria porušenia, bolo
uloženie pokuty v predmetnej výške na úvahe a rozhodnutí správneho orgánu.

IV.



18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1
SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť
podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 písm. a/ SSP), s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania
kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou), preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP)
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná (§ 461 SSP).

19. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.

20. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených
v § 453 SSP prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný
súd primárne na základe dôvodov v kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu nedostatkov konania a
rozsudku krajského súdu v rozsahu sťažnostných bodov.

21. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

22. K sťažovateľovmu nesúhlasu so závermi správneho súdu, ktorý považoval odôvodnenie výšky
pokuty za dostatočné, kasačný súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu slúži na to,
aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci a správny orgán vydal správne a zákonné rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
má uviesť všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a analyzuje svoje úvahy,
ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ak aplikoval aj správnu úvahu, to znamená,
že vybral jednu z viacerých možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú možnosť
za najvhodnejšiu. Ak v priebehu konania podali účastníci námietky alebo návrhy, či už k procesným
úkonom vykonaným správnym orgánom alebo navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, správny orgán
je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal, aké navrhnuté
dôkazy vykonal a hodnotil, resp. prečo vykonanie dôkazov vykonaných navrhnutých účastníkmi konania
odmietol. Rozhodnutie, ktorému chýbajú základné náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku,
je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie musí vyzerať tak, aby posilňovalo dôveru občanov
v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé a viedli občanov a organizácie k
dobrovoľnému plneniu ich povinností. Kasačný súd po preskúmaní napádaného rozhodnutia má za to,
že predmetné rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti podľa § 47 správneho poriadku.

23. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie č. Rs 89/2002, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 3SžoKS 64/2006, rozhodnutia č. 69/2008 ZSP, č.
58/2009 ZSP), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležité zdôvodnil uloženie
sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt,
samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného
uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto
rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia
predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta
spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania
sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania
následkov protiprávneho konania, takýto postup, kedy správny orgán zohľadnil vyššie uvedené, je zo
znenia sťažovateľom napádaného rozhodnutia žalovaného zrejmý.

24. Pokiaľ sťažovateľ namietal v poslednom sťažnostnom bode porušenie zásad. Kasačný súd uvádza,
že podstata precedenčnej zásady (zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych
očakávaní), uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti
správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch,
pričom ide nielen o extrémne odklony (napr. jednému účastníkovi sa vyhovie, druhému v tej istej veci
a za tých istých podmienok nie), ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny
charakter (napr. výška uloženej pokuty za ten istý skutok páchateľovi s podobnou charakteristikou by
mala byť podobná). Porušenie žiadnej z vyššie uvedených zásad kasačný súd pri skúmaní rozhodnutia
prvostupňového súdu ako aj rozhodnutia žalovaného nenašiel.



25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa, sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej,
ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí
byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných
povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k
porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Súd má za preukázané, že sťažovateľ realizoval
stavbu nad rámec stavebného povolenia, čo sám sťažovateľ pred správnym orgánom priznal, zmeny
stavby realizoval sťažovateľ na verejnom priestranstve, teda na pozemkoch parc.č. 147/1 a 602/1,
ku ktorým nemal ako stavebník vlastnícke právo. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že pri
rozhodovaní o uložení pokuty vychádzal správny orgán zo záznamu z vykonaného štátneho stavebného
dohľadu z 03. júna 2014, zo služobného záznamu Mestskej polície v Holíči zo 4. a 5. júna 2014, ďalej zo
stavebného povolenia sp.zn. 4360/14/SD z 18. decembra 2014, zo zápisnice z ústneho pojednávania
z 9. júla 2014 a rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby sp.zn. 4561/14 z 22. septembra 2014.
Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca napriek výzve stavebného úradu aby s okamžitou
platnosťou zastavil všetky stavebné práce, ako stavebník ďalej pokračoval v nezákonnom konaní.

27. Takto stanovená výška pokuty, nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí stanovených
zákonom, je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené
medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu,
charakteru a opakovanosti porušenia zákona. Samotný stavebný úrad dobrý zámer a záujem stavebníka
pri stanovovaní výšky pokuty zohľadnil, ako jednu z okolností, ktoré viedli stavebníka k protiprávnemu
konaniu. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa
účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností. Zároveň je treba zdôrazniť, že
predmetná pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

28. Ustálenie výšky pokuty v rámci zákonom určeného rozpätia, či sadzby je zásadne otázkou správneho
uváženia a súd pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správneho
uváženia), preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z rámca povolenej voľnej úvahy, a či je
v súlade so zákonom. Najvyšší súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, pretože žalovaný v
dostatočnom rozsahu uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej zdôvodnil postup pri určovaní
výšky sankcie v posudzovanej veci. Senát najvyššieho súdu konštatuje, že výška pokuty bola určená v
rozsahu správnej úvahy zákonom dovolenej.

29. Napadnuté rozhodnutie žalovaného aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu bolo vydané v súlade
so zákonom, bez formálnych a logických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne
zisteného skutkového stavu.

30. Senát kasačného súdu pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci a vzhľadom na vyššie uvedené,
sťažnostné body vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozhodnutia ako správneho orgánu, tak správneho súdu. Zároveň po preskúmaní podanej
kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa správny súd v
rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na
kasačnom súde. Správny súd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil práva sťažovateľa na
spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167
ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP
a analogicky podľa § 168 SSP).



32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. <. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.