{"guid": "fb080f30-85b8-46c4-aad2-d5e3ee5b5bad:865d6c41-6f27-4652-b488-77c9c318c3d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1", "spisova_znacka": "5Asan/9/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/9/2017 z 11. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. 5Asan/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1", "identifikacne_cislo": "2615204576", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 106 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/865d6c41-6f27-4652-b488-77c9c318c3d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/9/2017\n2615204576\n11. 09. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:2615204576.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: OIL JPM\ns.r.o., Hodonínska cesta, Holíč, IČO: 31 644 945, zastúpeného advokátom Mgr. Milanom Sadloňom,\nV. Paulinyho - Tótha 30, Senica, proti žalovanému: Okresnému úradu Senica, Vajanského 17, Senica,\no preskúmanie zákonnosti žalovaného č. OU-SE-OCDPK-2015/002367 zo 4. marca 2015, konajúc\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.\n20S/66/2015-50 z 15. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.\n20S/66/2015-50 z 15. novembra 2016 z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/66/2015-50 z 15. novembra 2016 zamietol žalobu\nsťažovateľa podľa § 190 zákona č. 172/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\") ako nedôvodnú\na súčasne v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom na\nskutočnosť, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.\n2. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-SEOCDPK-2015/002367 zo dňa 04.03.2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Mesta Holíč sp.zn. 4360/14/SD zo dňa\n18.12.2014 ukladajúcemu podľa § 106 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) pokutu\nvo výške 6 639,- € za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v\nmesiacoch máj a jún 2014 začal vykonávať stavebné práce na stavbe: „Oprava a prestavba spevnených\nplôch\" na pozemku parc.č. 592/3, 147/1 a 602/1 v rozpore so stavebným povolením sp.zn. 66/13 zo\ndňa 26.02.2013 - podľa zistenia správneho orgánu žalobca nad rámec stavebného povolenia zmenil\nšírku vjazdu z Kollárovej ulice na prejazdnú komunikáciu do areálu zo šírky 5,8m na šírku cca 10m,\nposunul stojisko pod zberné kontajnery pred objekt SO-07 a začal stavebné práce na krajnici miestnej\nkomunikácie v dĺžke cca 40m na pozemkoch vo vlastníctve mesta. Namietal, že správne orgány si\nnesplnili povinnosť podľa § 47 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní náležite odôvodniť\nsvoje rozhodnutie, keď stavebný úrad svoje rozhodnutie o uložení pokuty v spodnej hranici vo výške 6\n639,- € stručne odôvodnil iba tým, že prihliadal najmä na závažnosť konania a na okolnosti, ktoré žalobcu\nviedli k protiprávnemu konaniu, a žalovaný sa v súvislosti s výškou pokuty obmedzil na konštatovanie, že\nvýška pokuty, ktorá predstavuje 1/10 z možnej výšky pokuty, je primeraná. Žalobca pritom v správnom\n\nkonaní poukazoval na to, že popri vjazde z Kollárovej ulice upravil aj vedľajšie plochy na chodník tak,\naby spolu s areálom, vjazdom do areálu a okolitými komunikáciami vytvorili funkčný a harmonický celok.\nNad rámec projektu tak zhodnotil majetok mesta Holíč tým, že na neudržiavanej zelenej ploche vedľa\ncesty vybudoval chodník oddelený od vjazdu pre vozidlá pruhom z farebne odlišnej zámkovej dlažby a\nvybudoval spevnené plochy pod kontajnermi, čím uľahčil manipuláciu s nimi pri ich vyprázdňovaní. Tieto\nzásahy dal vykonať na verejnom priestranstve v dobrej viere, že ide o prospešnú vec pre mesto ako\nvlastníka pozemkov, tak aj pre obyvateľov mesta. O tom, že tieto úpravy neboli v rozpore s verejným\nzáujmom, svedčí najmä rozhodnutie Mesta Holíč č. 4561/14 zo dňa 22.09.2014 o dodatočnom povolení\nstavby. Pripustil, že sa dopustil konania, ktoré formálne je porušením stavebného zákona, ale fakticky je\npre verejný záujem a účastníkov konania prínosom, keď dobrovoľne a bez nároku na náhradu zveľadil\nmajetok mesta vynaložením nákladov 4 770,- €.\n3. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd prejednal vec so súhlasom účastníkov bez\nnariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho\nspisu žalovaného, a dospel k záveru o nedostatku dôvodov pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.\n4. Krajský súd uviedol, že v danom prípade otázky týkajúce sa skutkového stavu veci a samotné\ndopustenie sa správneho deliktu podliehajúceho právnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 106 ods.\n2 písm. b/ stavebného zákona neboli medzi účastníkmi sporné. Nakoľko nejde o situáciu, s ktorou\nzákon spája možnosť realizácie stavby bez predchádzajúceho povolenia (§ 127a) a zákon možnosť\nstavebného úradu upustiť od uloženia sankcie v prípade zistenia správneho deliktu neupravuje, sporným\nnemôže byť ani uloženie peňažnej sankcie v zákonom stanovenom rozpätí.\n5. Prvostupňový súd ďalej mal za to, že pochybnosti v tomto smere nemôže vzbudzovať ani skutočnosť,\nže žalobcom realizované stavebné úpravy boli dodatočne schválené a že tieto neboli v rozpore s\nverejným záujmom, resp. kultivovali verejné priestranstvo (verejným záujmom chráneným zákonom v\ntakom prípade je to, aby stavebné úpravy neboli vykonávané podľa predstáv jednotlivcov bez povolenia\npríslušného orgánu).\n6. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Mesta Holíč z 18. decembra 2014 správny orgán pri ukladaní\npokuty prihliadal najmä na závažnosť konania a na okolnosti, ktoré spoločnosť OIL JPM s.r.o. viedli k\nprotiprávnemu konaniu, pričom z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že týmito posudzovanými okolnosťami\nbol záujem investora prezentovaný na ústnom pojednávaní vo veci konanom 9. júla 2014 - realizovať\naj spevnené plochy na verejnom priestranstve, ktoré môžu slúžiť ako chodník, jeho záujem, aby pred\nbudovou nezostal neupravený priestor, a jeho dobrá vôľa pri tomto konaní.\n7. Správny súd mal za nepochybné, že práve s prihliadnutím na tieto okolnosti správny orgán konaniu\nžalobcu ako porušovateľa zákona priznal nízku závažnosť vyjadrenú uložením pre neho priaznivej\npokuty vo výške v spodnej hranici jej zákonnej sadzby ohraničenej sumou 66 387,83 €.\n8. V rozpore s právnym názorom žalobcu preto súd rozhodnutie stavebného úradu o pokute\nnepovažoval za nepreskúmateľné a arbitrárne, a pokiaľ žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, pričom\nv súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa výšky pokuty konštatoval, že „pokuta má byť\nvýchovným prostriedkom na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania za účelom udržania právneho\nstavu v spoločnosti a výška pokuty, ktorá predstavuje 1/10 z možnej výšky pokuty, je primeraná\",\nnedopustil sa pochybenia v neprospech účastníka správneho konania, ktoré by odôvodňovalo zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia.\n9. Za nedôvodnú v tejto súvislosti považoval správny súd argumentáciu žalobcu rozhodnutím spravneho\nsúdu č.k. 14S/116/2015, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného v obdobnej veci pre nedostatky\nodôvodnenia výšky uloženej pokuty a súčasne pre rozpor medzi výrokovou časťou rozhodnutia a jeho\nodôvodnením.\n10. Správny súd v odôvodnení rozsudku odkázal na § 54 a 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, ako\naj § 3 ods. 4 a 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.\nII.\n\n11. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zastúpení splnomocneným právnym zástupcom\nriadne a včas kasačnú sťažnosť, z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP a navrhol, aby\nkasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na\nďalšie konanie a žalobcovi priznáva náhradu trov konania a trov kasačného konania.\n12. Sťažovateľ k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že\nsprávny súd sa v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia zaoberal protiprávnosťou žalobcovho\nkonania z pohľadu stavebného zákona a nie tým, čoho sa žalobca správnou žalobou domáhal. Krajský\nsúd sa mal meritom žaloby podľa sťažovateľa zaoberať v bodoch 12 a 13, ktoré sťažovateľ citoval a\nv tejto súvislosti uviedol, že sa domnieva, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu neposkytlo\nsúdu dostatočný podklad na riadne odôvodnenie zamietavého rozhodnutia.\n13. Konštatovaním súdu, že uloženie pokuty pri dolnej hranici je priznaním nízkej závažnosti konania\nporušovateľa, zašiel súd podľa názoru sťažovateľa nad rámec svojich kompetencií, keď vlastným\nnázorom na vec odôvodnil rozhodnutie správneho orgánu, čím nahradil jeho správnu úvahu spôsobom\nako ju správny orgán v rozhodnutí nevyjadril. O stupni závažnosti protiprávneho konania v rozhodnutí\nsprávneho orgánu nie je ani zmienka, rovnako o tom, ktoré okolnosti uvádzané porušovateľom boli v\nkonaní preukázané, a ktoré z nich boli pri ukladaní sankcie brané do úvahy.\n14. Sťažovateľ mal za to, že voľná úvaha Mesta Holíč pri ukladaní pokuty podlieha prieskumu súdom,\nnajmä či nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Všeobecné odôvodnenie výšky pokuty\nbez uvedenia konkrétnych dôvodov a iných okolností, ktoré viedli k uloženiu pokuty súd považoval za\ndostatočné, aj keď podľa sťažovateľa sú rozhodnutia zaťažené touto vadou všeobecne považované za\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n15. V sťažnostnom bode týkajúcom sa odklonu správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu citoval sťažovateľ z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n3Sžo/64/2013 z 12. marca 2014, 2Sžp/16/2011 z 30. mája 2011 a 5Sžo/204/2010 zo 7. decembra 2010,\nv tejto súvislosti poukázal sťažovateľ na to, že napriek tomu, že v žalobe sťažovateľ odkázal na ustálenú\nrozhodovaciu prax kasačného súdu, správny súd sa s týmto nevyrovnal a neuviedol, prečo rozhodol\nodlišne a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie správneho súdu za nepreskúmateľné, čím bol porušený\nprincíp právnej istoty, predvídateľnosti práva, predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj\nprincípu ochrany legitímnych očakávaní.\nIII.\n16. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa s uloženou pokutou stotožňuje, pokuta\nbola primeraná k maximálnej možnej výške pokuty, preto sa stotožňuje aj s rozhodnutím správneho\nsúdu, pokuta má byť výchovným prostriedkom na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania za účelom\nudržania právneho stavu v spoločnosti. Nerešpektovanie výzvy na okamžité zastavenie stavebných\nprác na zmene stavby do doby vydania právoplatného rozhodnutia vo veci, čo bolo zistené služobným\nzáznamom Mestskej polície v Holíči dňa 04. a 05. júna 2014 boli rozhodujúcimi dôvodmi, ktoré správny\norgán zobral do úvahy pri určovaní výšky pokuty.\n17. K poznámke o zhodnotení majetku mesta o takmer 5 000,- € uvádza žalovaný, že konanie o\ndodatočnom povolení stavby bolo samostatným konaním stavebného úradu, ak by vlastník stavby\nnepredložil potrebné doklady, ktorými preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom,\nstavebný úrad by nariadil odstránenie stavby. Vyčíslenie nákladov zrealizovanej stavby na základe\ndodatočného stavebného povolenia, za účelom stanovenia primeranej sankcie za porušenie stavebného\nzákona, nemá zákonnú oporu pri určovaní výšky pokuty podľa § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného\nzákona. K namietanému neodôvodneniu výšky uloženej pokuty, uviedol žalovaný, že uložená pokuta v\npredmetnej výške bola zákonná a Mesto Holíč v rozhodnutí uviedlo skutočnosti, ktoré boli podkladom\nna rozhodnutie vo veci uloženia pokuty. Záverom zhodnotil žalovaný, že tým, že § 106 ods. 2 písm.\nb/ stavebného zákona neurčuje konkrétnu výšku pokuty podľa hodnotového kritéria porušenia, bolo\nuloženie pokuty v predmetnej výške na úvahe a rozhodnutí správneho orgánu.\nIV.\n\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 písm. a/ SSP), s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou), preskúmal napadnutý rozsudok\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP)\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná (§ 461 SSP).\n19. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\n20. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených\nv § 453 SSP prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný\nsúd primárne na základe dôvodov v kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu nedostatkov konania a\nrozsudku krajského súdu v rozsahu sťažnostných bodov.\n21. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n22. K sťažovateľovmu nesúhlasu so závermi správneho súdu, ktorý považoval odôvodnenie výšky\npokuty za dostatočné, kasačný súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu slúži na to,\naby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci a správny orgán vydal správne a zákonné rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nmá uviesť všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a analyzuje svoje úvahy,\nktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ak aplikoval aj správnu úvahu, to znamená,\nže vybral jednu z viacerých možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú možnosť\nza najvhodnejšiu. Ak v priebehu konania podali účastníci námietky alebo návrhy, či už k procesným\núkonom vykonaným správnym orgánom alebo navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, správny orgán\nje v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal, aké navrhnuté\ndôkazy vykonal a hodnotil, resp. prečo vykonanie dôkazov vykonaných navrhnutých účastníkmi konania\nodmietol. Rozhodnutie, ktorému chýbajú základné náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku,\nje rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie musí vyzerať tak, aby posilňovalo dôveru občanov\nv správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé a viedli občanov a organizácie k\ndobrovoľnému plneniu ich povinností. Kasačný súd po preskúmaní napádaného rozhodnutia má za to,\nže predmetné rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti podľa § 47 správneho poriadku.\n23. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie č. Rs 89/2002, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 3SžoKS 64/2006, rozhodnutia č. 69/2008 ZSP, č.\n58/2009 ZSP), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležité zdôvodnil uloženie\nsankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt,\nsamotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného\nuváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto\nrozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia\npredpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta\nspĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania\nsa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania\nnásledkov protiprávneho konania, takýto postup, kedy správny orgán zohľadnil vyššie uvedené, je zo\nznenia sťažovateľom napádaného rozhodnutia žalovaného zrejmý.\n24. Pokiaľ sťažovateľ namietal v poslednom sťažnostnom bode porušenie zásad. Kasačný súd uvádza,\nže podstata precedenčnej zásady (zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych\nočakávaní), uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti\nsprávnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch,\npričom ide nielen o extrémne odklony (napr. jednému účastníkovi sa vyhovie, druhému v tej istej veci\na za tých istých podmienok nie), ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny\ncharakter (napr. výška uloženej pokuty za ten istý skutok páchateľovi s podobnou charakteristikou by\nmala byť podobná). Porušenie žiadnej z vyššie uvedených zásad kasačný súd pri skúmaní rozhodnutia\nprvostupňového súdu ako aj rozhodnutia žalovaného nenašiel.\n\n25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa, sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n26. Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej,\nktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí\nbyť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných\npovinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k\nporušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Súd má za preukázané, že sťažovateľ realizoval\nstavbu nad rámec stavebného povolenia, čo sám sťažovateľ pred správnym orgánom priznal, zmeny\nstavby realizoval sťažovateľ na verejnom priestranstve, teda na pozemkoch parc.č. 147/1 a 602/1,\nku ktorým nemal ako stavebník vlastnícke právo. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že pri\nrozhodovaní o uložení pokuty vychádzal správny orgán zo záznamu z vykonaného štátneho stavebného\ndohľadu z 03. júna 2014, zo služobného záznamu Mestskej polície v Holíči zo 4. a 5. júna 2014, ďalej zo\nstavebného povolenia sp.zn. 4360/14/SD z 18. decembra 2014, zo zápisnice z ústneho pojednávania\nz 9. júla 2014 a rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby sp.zn. 4561/14 z 22. septembra 2014.\nNemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca napriek výzve stavebného úradu aby s okamžitou\nplatnosťou zastavil všetky stavebné práce, ako stavebník ďalej pokračoval v nezákonnom konaní.\n27. Takto stanovená výška pokuty, nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí stanovených\nzákonom, je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené\nmedze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu,\ncharakteru a opakovanosti porušenia zákona. Samotný stavebný úrad dobrý zámer a záujem stavebníka\npri stanovovaní výšky pokuty zohľadnil, ako jednu z okolností, ktoré viedli stavebníka k protiprávnemu\nkonaniu. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa\núčastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností. Zároveň je treba zdôrazniť, že\npredmetná pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.\n28. Ustálenie výšky pokuty v rámci zákonom určeného rozpätia, či sadzby je zásadne otázkou správneho\nuváženia a súd pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správneho\nuváženia), preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z rámca povolenej voľnej úvahy, a či je\nv súlade so zákonom. Najvyšší súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, pretože žalovaný v\ndostatočnom rozsahu uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej zdôvodnil postup pri určovaní\nvýšky sankcie v posudzovanej veci. Senát najvyššieho súdu konštatuje, že výška pokuty bola určená v\nrozsahu správnej úvahy zákonom dovolenej.\n29. Napadnuté rozhodnutie žalovaného aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu bolo vydané v súlade\nso zákonom, bez formálnych a logických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne\nzisteného skutkového stavu.\n30. Senát kasačného súdu pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci a vzhľadom na vyššie uvedené,\nsťažnostné body vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozhodnutia ako správneho orgánu, tak správneho súdu. Zároveň po preskúmaní podanej\nkasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa správny súd v\nrozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na\nkasačnom súde. Správny súd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil práva sťažovateľa na\nspravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167\nods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP\na analogicky podľa § 168 SSP).\n\n32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. <. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/66/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}