{"guid": "ba769803-4c30-4b00-98a5-113deb3151c6:453e6f9f-f0a4-4e7a-8ebf-78a3508bdba5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1", "spisova_znacka": "2Tdo/46/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/46/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. 2Tdo/46/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1", "identifikacne_cislo": "2517010005", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Mesiarkinová", "sudca_id": 501, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-sona-mesiarkinova-501", "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-201", "nazov": "§ 201 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-201", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-201"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-438d", "nazov": "§ 438d TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-438d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-438d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 61 ods. 5 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-201", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-438d", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-61", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/453e6f9f-f0a4-4e7a-8ebf-78a3508bdba5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/46/2018\n2517010005\n16. 10. 2018\nJUDr. Peter Paluda\nECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov\nJUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.\noktóbra 2018 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. S. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej\nlátky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného R. S. proti rozsudku Krajského súdu\nv Trnave zo dňa 20. apríla 2017, sp. zn. 5To/24/2017, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. S. sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie predchádzajúce dovolaniu\nRozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 27. februára 2017, sp. zn.\n16T/3/2017, bol obvinený R. S. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky\npodľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\ndňa 20. novembra 2016 v čase pred 21.56 hodinou v Q. pri miestnom kostole viedol pod vplyvom\nalkoholu ako vodič osobné motorové vozidlo značky škoda Felícia, modrej farby, evidenčné číslo: S.,\npričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vrbové, ktorá ho podrobila\ndychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, a následne mu bola prostredníctvom prístroja\nDräger Alcotest 7410, číslo prístroja B., pod číslom merania 0064 v čase o 21.56 hodine nameraná\nhodnota 1,05 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 2,19 promile alkoholu v krvi, a\npri opakovanej dychovej skúške pod číslom merania 0065 o 22.18 hodine hodnota 1,02 mg/l alkoholu\nvo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 2,13 promile alkoholu v krvi.\nZa to mu prvostupňový súd uložil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37\npísm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody\nzaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti\nvedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na doživotie.\nPodľa § 73 ods. 2 Trestného prvostupňový súd obvinenému uložil ochranné protialkoholické liečenie\nambulantnou formou.\nKrajský súd v Trnave rozhodujúc o odvolaní obvineného R. S. proti uvedenému rozsudku súdu prvého\nstupňa rozsudkom z 20. apríla 2017, sp. zn. 5To/24/2017, podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného\n\nporiadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3\nTrestného poriadku obvinenému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37\npísm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, na\nvýkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so\nstredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. a) Trestného zákona krajský súd\nuložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.\nII.\nDovolanie\na vyjadrenie k nemu\nProti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený R. S. dovolanie prostredníctvom\nzvoleného obhajcu JUDr. Juraja Gavalca písomným podaním z 28. februára 2018, podaným toho istého\ndňa na poštovú prepravu, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku.\nV podanom dovolaní obvinený vo vzťahu k týmto dovolacím dôvodom v podstate zopakoval\nsvoju argumentáciu uvedenú aj v podanom odvolaní, týkajúcu sa skutočnosti, že podmienka\npredchádzajúceho dvojnásobného odsúdenia za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky\npodľa § 289 Trestného zákona, ktorá tvorí predpoklad uloženia trestu zákazu činnosti na doživotie\npodľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, podľa jeho názoru v predmetnej veci nebola splnená.\nObvinený bol totiž rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 22. marca 2007, sp. zn. 6To/46/2006, a\nrozsudkom Okresného súdu Piešťany z 24. júna 2003, sp. zn. 2T/91/2003, odsúdený za trestný čin\nohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. a) a písm. d) zákona č. 140/1961 Zb., a\nnie za trestný čin podľa § 289 Trestného zákona. Išlo teda o odsúdenie za iný trestný čin podľa iného\nustanovenia Trestného zákona, a to aj s poukazom na § 8 Trestného zákona a na skutočnosť, že\nakékoľvek rozširovanie podmienok trestnosti je v trestnom práve hmotnom zakázané (zákaz analógie\nin malam partem).\nV ustanovení § 61 ods. 5 Trestného zákona je podľa obvineného jednoznačne použité slovné spojenie\ntrestný čin podľa § 289 Trestného zákona, so všetkými dôsledkami, ktoré sa k tomuto trestnému činu\nviažu, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že v predmetnej veci konajúce súdy nemohli ustanovenie § 61\nods. 5 Trestného zákona použiť, pretože obvinený nebol za trestný čin podľa § 289 Trestného zákona\nv minulosti ani raz odsúdený.\nObvinený v podanom dovolaní poukázal aj na ustanovenie § 438d Trestného zákona, z ktorého je\npodľa jeho názoru taktiež možné vyvodiť, že zákonodarca mal v § 61 ods. 5 Trestného zákona na mysli\nlen trestné činy podľa § 289 Trestného zákona. V opačnom prípade by totiž nepovažoval za potrebné\nosobitným ustanovením upraviť, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na spáchanie trestného činu podľa\n§ 289 Trestného zákona pred 1. novembrom 2011.\nNa podporu svojej argumentácie obvinený uviedol, že podľa prechodného ustanovenia § 437 ods. 5\nTrestného zákona sa ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona vzťahuje aj na osobu, ktorá bola\npotrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., avšak\niba za podmienky, že osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Trestného zákona po\nnadobudnutí účinnosti Trestného zákona. Z uvedeného je podľa obvineného zrejmé, že Trestný zákon\nautomaticky nepovažuje trestné činy uvedené v zákone č. 140/1961 Zb. za totožné, a to ani v prípade\nich zhodného slovného pomenovania. Bez existencie takého zákonného splnomocnenia, akým je napr.\n§ 437 ods. 5 Trestného zákona, by prihliadanie na trestné činy podľa § 201 zákona č. 140/1961 Zb.\nv rámci ukladania trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 5 Trestného zákona znamenalo nedovolené\nrozširovanie podmienok trestnosti a právnu neistotu, pretože by sa tým pripustilo aj používanie iných\nzákonov v oblasti trestného práva, napr. zákona č. 86/1950 Zb. a teoreticky aj predchádzajúcich (ak by\nsa nejaký obvinený dožil v zdraví vysokého veku), čo podľa obvineného nemôže byť právne v poriadku.\nV závere podaného dovolania obvinený poukázal aj na to, že zo skutkovej vety odsudzujúceho\nrozsudku Okresného súdu Piešťany z 27. februára 2017, sp. zn. 16T/3/2017, nemožno vyvodiť zákonnú\nmožnosť uložiť mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie, pričom\npredchádzajúce odsúdenia, napĺňajúce túto zákonnú možnosť, musia byť podľa obvineného súčasťou\npopisu skutku.\n\nNa základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom podľa § 386 Trestného poriadku\nvyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dovolací dôvod opiera, podľa § 386 ods. 2\nTrestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2017, sp. zn. 5To/24/2017, a\npodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu\nznovu prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa podaním zo 7. apríla 2018 vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry\nPiešťany, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že s obvineným prezentovanými dovolacími dôvodmi sa\nnestotožňuje a napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za zákonný a správny. Poukázal pritom\nna § 438d Trestného zákona, ktorý bol do tohto zákona doplnený novelou - zákonom č. 313/2011 Z.\nz., cieľom ktorého bolo prehĺbiť ochranu života, zdravia a majetku občanov pred vodičmi motorových\nvozidiel, ktorí vedú vozidlo v podnapitom stave alebo pod vplyvom drog. Z hľadiska plynutia času však\ntento zákon neustanovuje žiadne iné obmedzenie, ustanovuje len to, že pri ukladaní trestu je nutné vziať\ndo úvahy aj odsúdenia, ktoré sa stali pred 1. novembrom 2011, pričom zákon výslovne neurčuje, že\nby malo ísť len o odsúdenia podľa Trestného zákona účinného do 1. januára 2006. S poukazom na\nznenie § 438d Trestného zákona je zrejmé, že predchádzajúcimi odsúdeniami, ktoré sa stali pred 1.\nnovembrom 2011, budú potom okrem odsúdení za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom\nnávykovej látky podľa § 289 Trestného zákona aj odsúdenia za spáchanie trestného činu ohrozenia pod\nvplyvnom návykovej látky podľa § 201 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, pretože ide o\ntrestné činy, ktoré sú totožné nielen pomenovaním, ale aj obsahovo.\nV dovolaní prezentovaný výklad obhajoby by podľa prokurátora znamenal dvojaký prístup k špeciálnej\nrecidíve páchateľov, ak v jednom prípade by bola recidíva postihnutá a v inom nie, a to nielen v závislosti\nod spáchania skutku za účinnosti Trestného zákona. Je pritom evidentné, že zákonodarca uvedenou\nnovelou a sprísnením postihu v prípade trestu zákazu činnosti po 1. novembra 2011, mal v úmysle\nzásadu trikrát a dosť uplatniť aj vo vzťahu k odsúdeniam, ku ktorým došlo pred 1. novembrom 2011 s\ntým, že súd môže prihliadnuť len na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich odsúdení, nie na plynutie\nčasu alebo právne posúdenie skutku.\nKonkurenciu viacerých trestných zákonov upravuje § 2 Trestného zákona, pričom z judikatúry je zrejmé,\nže pri postupe podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní povinné skúmať, či správne\nzistený čin obvineného je trestný podľa ustanovenia nového Trestného zákona, t.j. či jeho činom sú dané\nznaky niektorého trestného činu, pričom nie je rozhodujúce pomenovanie trestného činu, ale materiálny\nobsah páchateľovho konania (R 32/1962).\nKonajúce súdy preto postupovali správne, keď obvinenému uložili trest zákazu činnosti na doživotie,\npretože i keď bola trestná činnosť obvineného právne posúdená podľa rozdielnych Trestných zákonov,\nz materiálneho hľadiska išlo o totožnú trestnú činnosť a preto podľa názoru prokurátora nemožno\nkonštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nRovnako tak podľa prokurátora nie je naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, pretože na hlavnom pojednávaní konanom 27. februára 2017 boli predchádzajúce odsúdenia\nobvineného riadne oboznámené, pričom obvinený a obhajca mali možnosť sa k uvedeným dôkazom\nvyjadriť; toto právo však nevyužili. Skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia, na ktoré súd pri ukladaní\ntrestu prihliadol, nie sú súčasťou skutkovej vety, nie je v rozpore s aplikačnou praxou, pretože súčasťou\nopisu skutku je výhradne to, čo má odraz v tzv. právnej vete rozsudku, to znamená iba to, čo tvorí znaky\nskutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Recidíva je\nsúčasťou opisu skutku iba v prípade, ak je aj znakom základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty\nstíhaného trestného činu.\nNa základe uvedeného prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave považuje za\nzákonný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dovolanie obvineného\npodľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.\nSpis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 23. júla 2018.\nIII.\n\nKonanie pred dovolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo\npodané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), oprávnenou osobou\n[§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods.\n3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2\nTrestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1\nTrestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny\nopravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.\nSúčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,\nnakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. h), písm. i)\nTrestného poriadku.\nÚvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným\nrozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne\nuvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži\nna revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.\nObvinený v podanom dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného\nporiadku, podľa ktorých dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,\na ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť. Naplnenie týchto dovolacích dôvodov obvinený videl v nesprávnej aplikácii §\n61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona a v neuvedení predchádzajúcich odsúdení obvineného v skutkovej\nvete rozsudku prvostupňového súdu.\nV tejto súvislosti je potrebné v prvom rade ozrejmiť vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Kým prvý z nich je\nvšeobecným hmotnoprávnym dôvodom, druhý je špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim\nsa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste, okrem prípadov\nnesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste, môže byť\nnapadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu,\nktorý sa viaže k výroku o treste (stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj\n46/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nč. 5, roč. 2011). Z uvedeného je potom zrejmé, že dovolacie námietky obvineného obsahovo spadajú\npod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a nie pod dovolací dôvod podľa §\n371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nPokiaľ ide o obvineným namietané nesprávne uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie z\ndôvodu nemožnosti prihliadnuť na predchádzajúce odsúdenia obvineného, tu je potrebné v zhode\ns odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu poukázať na uznesenie najvyššieho súdu zo 16.\ndecembra 2014, sp. zn. 2 Tdo 56/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 87, roč. 2015 - II., v zmysle ktorého „ak odsúdený už bol odsúdený za\nto, že prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve, než je zákonné maximum pre miernejšiu\nprávnu kvalifikáciu (§ 186 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005) a teda bolo jeho\nkonanie, bez ohľadu na danosť alebo absenciu osobno-spotrebného účelu držby, kvalifikované podľa §\n187 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005, zodpovedá táto kvalifikácia v právnom\nrežime súčasne účinného Trestného zákona kvalifikácii podľa § 172 Trestného zákona (teda znaku\nuvedenému v ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia), a nie kvalifikácii podľa § 171 Trestného zákona. Je preto\naplikačne správne použiť znak uvedený v § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (skoršie odsúdenie\nza „taký“ čin) ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.“\nAplikujúc závery vyplývajúce z vyššie citovaného rozhodnutia na predmetnú trestnú vec možno\nkonštatovať, že pokiaľ § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona vo svojom znení predpokladá uloženie\n\ntrestu zákazu činnosti na doživotie v prípade odsúdenia páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom\nnávykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci bol už za taký\ntrestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, slovné spojenie\n„taký trestný čin“ nemožno vykladať spôsobom, ktorý naznačil obvinený v podanom dovolaní, teda, že\nide len o trestný čin podľa § 289 Trestného zákona, ale je potrebné ho vykladať spôsobom, ktorý popísal\nprvostupňový súd v odôvodnení rozsudku a s ktorým sa stotožnil aj krajský súd v odôvodnení svojho\nrozsudku. Pokiaľ by totiž zákonodarca chcel obmedziť predchádzajúce odsúdenia obvineného len na\ntie, ktoré sú kvalifikované ako ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona,\nuviedol by to tak v rámci ustanovenia § 61 ods. 5 Trestného zákona (teda namiesto „za taký trestný čin“ by\nuviedol „za trestný čin podľa § 289“), čo však neurobil. Ak teda zákonodarca v predmetnom ustanovení\nuviedol slovné spojenie „za taký trestný čin“, je zrejmé, že takouto formuláciou chcel do predmetného\nrámca zahrnúť aj predchádzajúce odsúdenia obvineného, kvalifikované ako trestný čin ohrozenia pod\nvplyvom návykovej látky podľa § 201 zákona č. 140/1961 Zb.\nSprávne preto postupoval prvostupňový súd, keď pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na predchádzajúce\nodsúdenia obvineného, ktorých sa dopustil za účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona, a takýto\npostup, s poukazom na vyššie uvedené, nie je nedovoleným rozširovaním podmienok trestnosti, ani\nnesprávnou aplikáciou § 61 ods. 5 Trestného zákona, ako to prezentoval obvinený v podanom dovolaní.\nNa uvedenom nič nemení ani obvineným poukazované ustanovenie § 438d Trestného zákona, pretože\ntoto ustanovenie nevylučuje vyššie uvedené použitie predchádzajúcich odsúdení podľa zákona č.\n140/1961 Zb., naopak, poukazuje na znenie § 61 ods. 3 alebo ods. 5 Trestného zákona a rovnako ako\nodkazované ustanovenia používa slovné spojenie „trestný čin“ a nie „trestný čin podľa § 289.“\nNapokon, vo vzťahu k obvineným namietanému neuvedeniu predchádzajúcich odsúdení v skutkovej\nvete odsudzujúceho rozsudku je potrebné uviesť, že predchádzajúce odsúdenia obvineného,\nodôvodňujúce aplikáciu § 61 ods. 5 Trestného zákona, nie sú zákonným znakom trestného činu [na\nrozdiel napr. od predchádzajúceho odsúdenia pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §\n289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona], ale ide o skutočnosti, ktoré majú za následok stanovenie výmery\ntrestu zákazu činnosti. Tieto odsúdenia sa tak v predmetnom prípade nevzťahujú na výrok o vine, súvisia\nlen s výrokom o treste a z tohto dôvodu uvádzanie skutočností odôvodňujúcich použitie § 61 ods. 5\nTrestného zákona v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku nemá žiadne opodstatnenie (na rozdiel od\nprípadu, v ktorom by tieto skutočnosti tvorili zákonný znak trestného činu, čo však nie je tento prípad).\nMožno preto uzavrieť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku v predmetnej\nveci naplnený nebol.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej\nveci nie je splnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného R. S. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/24/2017", "guid": "14fca508-bb47-4ade-8462-f125fcb2e6be:4d0a79ac-be18-4757-839b-9f622c671e0b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "976b5684-fefd-4d2d-956c-15dedf7f4dc9:49e00d6f-ed8c-41f7-a67d-0f56f7cff391", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5412010053.1", "spisova_znacka": "2Tdo/56/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/56/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5412010053.1"}, {"guid": "d750cc25-1a5d-498a-b1e7-1eef3948674c:8dba1a70-fd78-4aba-a59b-3e834df2a78e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8716010892.1", "spisova_znacka": "5To/24/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/24/2017 z 6. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-06", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8716010892.1"}], "citovane_v": []}