{"guid": "727033bd-62b7-4ee0-b6c0-df41e3ba26aa:c0578714-a73b-436f-b385-1904ac46fe66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2514200120.1", "spisova_znacka": "7Cdo/130/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/130/2017 z 29. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2018, sp. zn. 7Cdo/130/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2514200120.1", "identifikacne_cislo": "2514200120", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2018-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0578714-a73b-436f-b385-1904ac46fe66", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2514200120.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2514200120.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2514200120.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/130/2017\n2514200120\n29. 11. 2018\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2018:2514200120.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ A. R., bytom C. XXX, XXX XX R. H. H. a 2/ E. R.,\nbytom C. XXX, XXX XX R. H. H., oboch zastúpených obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária\nJUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jakub Mandelík, proti žalovaným: 1/ C. C., bytom C. XXX, XXX\nXX R. H. H. a 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,\n811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Legal\nCases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, v mene\nktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Ingrid Gyökeresová, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom\nna Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6 C 5/2014, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave z 24. februára 2016 sp. zn. 24 Co 128/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná 2/ je povinná zaplatiť náhradu trov dovolacieho konania žalobcom 1/ a 2/ vo výške určenej\nsúdom prvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Piešťany (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. novembra 2014 č. k. 6 C\n5/2014-155 určil, že nárok žalobcov 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy je čo\ndo základu dôvodný. V odôvodnení uviedol, že mal za preukázané, že dcéra žalobcov 1/ a 2/ podľahla\nzraneniam, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný 1/, ktorý mal v čase predmetnej\nnehody uzavretú poistnú zmluvu so žalovanou 2/, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; poistný vzťah tak v čase dopravnej\nnehody trval. Podľa súdu prvej inštancie pasívna legitimácia žalovanej 2/, ktorá bola v čase dopravnej\nnehody poisťovateľkou zodpovedného subjektu, t.j. žalovaného 1/, vyplýva z § 15 zákona č. 381/2001\nZ.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z.z.“), v zmysle ktorého si\npoškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči\npoisťovateľovi alebo voči obom súčasne. Súd prvej inštancie má za to, že pojem škoda použitý v zákone\nč. 381/2001 Z.z. je nutné vykladať extenzívne tak, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej\nujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci\nv zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke\ndopravných prostriedkov. Má za to, že v rámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma\nspôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, ako poškodeným, za ktorú možno priznať náhradu\n(zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie\nteda dospel k záveru, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 Občianskeho\nzákonníka spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, a to žalovaného\n1/, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.\n\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 2/ rozsudkom z 24. februára\n2016 sp. zn. 24 Co 128/2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - proti žalovanej\n2/ podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že má za to, že s použitím\neurokonformného výkladu (Smernica EP a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009) pojmov „náhrada\nškody, škoda na zdraví“ v ust. § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a s prihliadnutím k\nsamotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do\nosobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje\naj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu\npeňažnou formou podľa § 13 Občianskeho zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za\nškodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa odvolacieho súdu predmetná\nnáhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia ako súčasť\nškody na zdraví. K námietkam žalovanej 2/ o neprípustnosti eurokonformného výkladu si je odvolací\nsúd vedomý, že smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia nemá priamu\nzáväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby\nvykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď zásady neboli\nešte do vnútroštátnych noriem inkorporované. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd\noprávnene použil eurokonformný výklad § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože jeho znenie nie je\ndostatočne určité a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ, je potrebné obsah pojmu škody na\nzdraví rozšíriť aj na nemajetkovú ujmu upravenú v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko stratou\nblízkej osoby vzniká pozostalým trvalá ujma, ktorá sa prejaví na následnej kvalite života pozostalých,\npričom sa môže v jednotlivých prípadoch prejaviť aj na psychickom zdraví. Prvoinštančnému súdu podľa\nodvolacieho súdu nič nebránilo v použití eurokonformného výkladu právnej normy, o čom svedčí aj\njudikatúra Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ dovolanie a žiadala napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušiť. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p., nakoľko sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa žalovanej 2/\nuvedená všeobecná konštatácia odvolacieho súdu o prednosti noriem komunitárneho práva pred\nvnútroštátnym právom zásadne nerieši prejednávanú vec a preto ani nie je dostatočným a presvedčivým\nzdôvodnením záveru odvolacieho súdu o možnosti uplatniť priamy účinok smerníc EÚ vo vzťahu\njednotlivca voči jednotlivcovi, nakoľko samotné primárne právo EÚ vrátane ustálenej judikatúry Súdneho\ndvora EÚ takýto účinok smerníc voči jednotlivcom členských štátov EÚ nezaložilo. Namieta, že odvolací\nsúd právne nezdôvodnil legitimitu ním uplatneného „všeobecného princípu prednosti práva ES pred\nnárodným poriadkom“, rozhodnutie preto považuje žalovaná 2/ za nepreskúmateľné a arbitrárne.\nPoukazuje tiež na to, že odvolací súd neuviedol dostatočne jasne, z akého dôvodu sa odchýlil od\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 168/2009, ktoré potvrdilo nemožnosť\npodriadenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pod škodu podľa zákona č. 381/2001 Z.z.\n4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k podanému dovolaniu žiadajú dovolanie ako nedôvodné odmietnuť.\n5. V danom prípade bolo dovolanie podané 17. mája 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je\nustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa\n§ 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas žalovanou 2/, ktorá je v dovolacom\nkonaní zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či\nje dovolanie procesne prípustné.\n7. Vychádzajúc z ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP, s prihliadnutím na základné princípy obsiahnuté v čl.\n2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 CSP, najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolaní podľa právneho\nstavu účinného ku dňu ich podania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\n8. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia § 238\nods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je\nprípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého\n\nstupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho\npotvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke\nzásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa\nvo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie je tiež\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru\ndovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).\n9. Z obsahu dovolania žalovanej 2/ je zrejmé, že smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol\npotvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcov 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/\nna náhradu nemajetkovej ujmy.\n10. V súvislosti s napadnutým potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu treba uviesť, že nejde o\nrozsudok, ktorý by mal znaky uvedené v ustanoveniach § 238 ods. 2 a 3 O.s.p. Prípustnosť dovolania\nžalovanej 2/ preto z ustanovení § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť.\n11. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladalo dovolaciemu\nsúdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní\npostihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., dovolací súd sa zaoberal\naj otázkou, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p., teda či v\ndanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho\nzastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv\nzačatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad\nodňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom\nnesprávne obsadeným. Takúto vadu konania ale dovolací súd nezistil.\n12. Žalovaná 2/ namieta nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Už dávnejšia judikatúra\nnajvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá\nzmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu\nstupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok\nnesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj ústavný súd\n(pozri rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Dovolací\nsúd v súvislosti s uvedenou námietkou poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu z 3. decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.\nf/ Občianskeho súdneho poriadku“.\n13. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok\n„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku\nodvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Obsah\nspisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovanej 2/, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil\nspôsobom priečiacim sa zákonu. V tomto pri´pade totizˇ ako su´d prvej insˇtancie, tak i odvolaci´ su´d\nsa v odo^vodneniach svojich rozsudkov venovali proble´mu priamej aplikovatelˇnosti (resp. presnejsˇie\nnedostatku priamej za´va¨znosti) smerni´c, zˇiaden z nich vsˇak svoje rozhodnutie vyhovuju´ce zˇalobe\nnezalozˇil na priamej aplika´cii smernice, ale na eurokonformnom vy´klade vnu´trosˇta´tnej pra´vnej u\n´pravy povinne´ho zmluvne´ho poistenia zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou motorovy\n´ch vozidiel a za´vere, zˇe taky´to vy´klad je mozˇny´ a tiezˇ namieste. Za vadu konania v zmysle §\n237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa.\n\n14. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2\nO.s.p. sa v takomto prípade mohol obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia. Táto forma skráteného rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia\nz pohľadu práva na spravodlivé súdne konanie vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zaujal jasné\nstanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací\nsúd sa však napriek možnosti vydania skráteného rozhodnutia vyjadril aj k odvolacím námietkam a\nzaoberal sa eurokonformným výkladom vnútroštátnej právnej úpravy povinného zmluvne´ho poistenia\nzodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou motorovy´ch vozidiel, čím zdôvodnil svoj právny\nzáver o pasívnej legitimácii žalovanej 2/. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu má odôvodnenie\ndovolaním napadnutého rozsudku náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 236 CSP) a žalovaná\n2/ neopodstatnene namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd\nzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup,\nvo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím prvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne\nneodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom\nzmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n15. Vychádzajúc z obsahu dovolania prevažná časť dovolania sa týka nesprávneho právneho posúdenia\notázky jej pasívnej vecnej legitimácie odvolacím súdom a nesprávnou priamou aplika´ciou smernice\nEuro´pskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009. Nesprávne právne posúdenie\nveci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť\nv procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania\nnezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1 Cdo 62/2010,\n2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8\nECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku)\nrozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže v danom\nprípade žalovaná 2/ uplatnila tento dovolací dôvod v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, najvyšší\nsúd nemohol podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych\nzáverov ohľadne vyššie spomenutej otázky.\n16. So zreteľom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej 2/ smerujúceho proti potvrdzujúcemu výroku\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva z ustanovení § 238 O.s.p. a vady konania podľa\n§ 237 ods. 1 O.s.p v dovolacom konaní nevyšli najavo, najvyšší súd odmietol dovolanie žalovanej 2/ ako\nprocesne neprípustné v zmysle § 447 písm. c/ CSP.\n17. Žalobcom 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/, ktorá v dovolacom konaní\nnemala úspech (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}