{"guid": "d2205a9d-bf28-470a-98af-1a89ae6f8c57:835692ed-6f3e-4609-a1c3-f93c347b0dbd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2314206793.1", "spisova_znacka": "10Sžsk/8/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/8/2017 z 27. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2018, sp. zn. 10Sžsk/8/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2314206793.1", "identifikacne_cislo": "2314206793", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-65.odsek-19", "nazov": "§ 65 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-65.odsek-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-63.odsek-4", "nazov": "§ 63 ods. 4 zákona č. 195/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-63.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/195-1998/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-65", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-37", "/SK/ZZ/1998/195#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/835692ed-6f3e-4609-a1c3-f93c347b0dbd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2314206793.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2314206793.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2314206793.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/8/2017\n2314206793\n27. 04. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:2314206793.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,\nv právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., proti žalovanému:\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/6421/Chr zo dňa 4. februára 2014, o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/45/2015-41 zo dňa 13.\nseptembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/6421/Chr zo dňa 04.02.2014 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“), bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie Úrade\npráce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Holíč č. SE3/\nOPPNKAPČ/SOC/2013/35446 zo dňa 27.11.2013 (ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“) ukladajúce\nsťažovateľovi podľa § 37 a § 65 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o peňažných príspevkoch“) povinnosť vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na úpravu bytu\n- kúpeľne za obdobie od 01.11.2013 do 30.09.2017 v celkovej výške 1.361,96 eur.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že sťažovateľovi bol príspevok poskytnutý\nna základe rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Skalica č. MEO6/378/2007/\nFil zo dňa 10.09.2007 vo výške 2.749,68 eur a č. MEO6/388/2007/Fil zo dňa 02.10.2007 vo výške\n727,68 eur (ďalej len „rozhodnutia o priznaní príspevku“), pričom sťažovateľ sa v zmluve č. 8/2007/Fil zo\ndňa 27.08.2007 zaviazal, že v prípade zmeny trvalého pobytu pred uplynutím 10 rokov od poskytnutia\npríspevku príspevok alebo jeho pomernú časť vráti. Nakoľko sťažovateľ pred uplynutím doby 10 rokov od\nposkytnutia príspevku trvalý pobyt dňa 18.10.2013 zmenil, správny orgán výpočtom zo sumy 3.477,36\neur stanovil pomernú časť príspevku zodpovedajúcu tej dobe z 10 ročnej lehoty, po ktorú sťažovateľ byt,\nna úpravu ktorého bol príspevok poskytnutý, neužíval.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n3. Sťažovateľ podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného. Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „Ss.p.“) správnu žalobu zamietol z nasledujúcich dôvodov:\n- pokiaľ aj sťažovateľ v konaní a v odvolaní proti prvoinštančnému rozhodnutiu spochybňoval reálnu\nvýšku nákladov na úpravu kúpeľne, na ktorý účel mu bol priznaný peňažný príspevok v celkovej výške\n3.477,36 eur (82.837,- Sk + 21.922,- Sk), nespochybnil tým samotnú výšku príspevku, ktorá mu na\nzáklade rozhodnutí o priznaní príspevku reálne poskytnutá bola,\n- sťažovateľ sa práva na podanie odvolania voči rozhodnutiam o priznaní príspevku vzdal a voči výške\npríspevku jednoznačného určenia nenamietal. Ako dôvodnú preto nemožno posudzovať námietku, že\nsa o cene prestavby dozvedel až po zmene bydliska.\n- za preukazný v súvislosti so skutočnými nákladmi úpravy bytu - kúpeľne sťažovateľa nemožno\npovažovať ním predložený rozpočet na 1.090,41 eur, ktorý vo vzťahu k zákonnej a zmluvnej povinnosti\nsťažovateľa vrátiť pomernú časť poskytnutého príspevku, nie reálnych nákladov prestavby, nie je\nrelevantnou argumentáciou spôsobilou privodiť pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie.\n- nakoľko samotný výpočet časti príspevku zodpovedajúci nedodržanej dobe užívania bytu zo sumy\nposkytnutého príspevku 3.477,36 eur sťažovateľ nespochybnil a tento aj podľa zistenia konajúceho súdu\nbol vykonaný správne a v súlade so zákonom, súd, ktorý pochybenia v postupe alebo v rozhodnutí\nžalovaného, odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia, nezistil.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces,\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. t. j. krajský súd sa odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe.\n5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- postup zo strany žalovaného nebol v súlade zo zákonom o peňažných príspevkoch.\n- namieta skutočnosti týkajúce sa poskytnutia peňažného príspevku, ktoré bližšie popísal.\n- žalovaný nepredložil relevantné dôkazy.\n- namieta formalistický prístup žalovaného.\n- zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci\n- odôvodnenie rozsudku a právne posúdenie námietok krajským súdom absentuje.\n- s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. Ús 14/07 uviedol, že\ntakýto záver potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v uznesení z 30. septembra 2015 pod\nsp. zn. 7Cdo/155/2014, pričom odklon od ustálenej judikatúry musí súdu dôkladne odôvodniť.\n6. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zrušil napadaný rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil rozhodnutie a vrátenie kompenzácii vo výške 1.361,96 eur.\nB)\n7. Žalovaný v vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že\n- námietky uvedené v l. sťažnostnom bode sú irelevantné, nakoľko smerujú k vyššie vymedzeným\nrozhodnutiam, ktorými bol sťažovateľovi peňažný príspevok priznaný, voči ktorým sa sťažovateľ\nodvolania vzdal a ktoré sú právoplatné.\n- kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon konaním taxatívne vymedzeným v správnom súdnom poriadku, pričom sťažovateľ v 2.\nsťažnostnom bode napáda konanie žalovaného, že uvedená námietka je právne bezvýznamná, pričom\npoukázal na svoje stanovisko k žalobe v podaní zo dňa 11.06.2015, v ktorom sa vyjadril ku všetkým\npodstatným a rozhodujúcim okolnostiam.\n- nie je dostatočne jasné v čom spočíva sťažovateľom namietaný nedostatočne zistený skutkový stav.\n\n- sťažovateľ sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie, že v rozsudku absentuje odôvodnenie\na právne posúdenie žalobných námietok pričom nešpecifikoval s akými konkrétnymi žalobnými\nnámietkami sa krajský súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.\n- z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že krajský súd sa zaoberal všetkými rozhodujúci a pre\nvec podstatnými sťažovateľom vznesenými žalobnými námietkami, ako aj dôkazmi, ktoré sťažovateľ\npredložil na podporu svojich tvrdení.\n- sťažovateľ nevymedzil v čom sa krajský súd v danej veci odklonil od ustálenej rozhodcovskej praxe\nkasačného súdu a rovnako nešpecifikoval ani ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu od ktorej sa\nmal krajský súd podľa názoru sťažovateľa odkloniť.\n- uvedené dôkazy priložené ku kasačnej sťažnosti v doterajšom konaní neboli sťažovateľom predložené\na z tohto dôvodu odkázal na ustanovenie § 441 Správneho súdneho poriadku v zmysle ktorého v\nkasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nC)\n9. Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol v deviatich bodoch skutočnosti vzťahujúce\nsa k poskytnutému príspevku. Ďalej uviedol, že žalovaný podal zmätočné vyjadrenie, ktoré nesmeruje\nk meritu veci a je nejasné. Boli hrubo porušené postupy správneho orgánu ako aj zo strany žalovaného\npreukázané žiadne relevantné dôkazy skutočnosti k predmetnej veci a postupu správneho orgánu.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s.\np.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť\nkasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodala oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému\nje kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru, že\nkasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n27. apríla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 65 ods. 19 o peňažných príspevkoch, na povinnosti a lehoty súvisiace s jednorazovými\npeňažnými príspevkami na kompenzáciu, ktoré boli poskytnuté podľa zákona účinného do 31. decembra\n2008, sa po 31. decembri 2008 vzťahuje zákon účinný do 31. decembra 2008.\nPodľa § 63 ods. 4 zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“)\npeňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť, ak občan s ťažkým\nzdravotným postihnutím vopred uzatvorí písomnú zmluvu s príslušným orgánom, v ktorej sa zaviaže, že\nv prípade zmeny trvalého pobytu, predaja, darovania alebo prenájmu bytu, rodinného domu alebo garáže\ninej osobe pred uplynutím 10 rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku peňažný príspevok alebo\njeho pomernú časť vráti.\n11. Sťažovateľ v dôvodoch kasačnej sťažnosti primárne namieta, že krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods.\n1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle ústavných princípov (čl.\n1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať\naj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (viď\nbod č. 9) vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Naopak s kasačným dôvodom\nuvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t. j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) zákonodarca\nspája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440\nods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu\nv merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n\n12. Sťažovateľ taktiež namietal, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Kasačný súd uvádza, že pojem \"právo na spravodlivý proces\" nahrádza doterajší pojem \"odňatie\nmožnosti konať pred súdom\", nakoľko obsahové znaky pojmu \"právo na spravodlivý proces\" vyplývajú\nz konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a\nv zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná\nvada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje,\nbude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.\n13. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu\npri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ako ani odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe. Taktiež súd nedospel k záveru o porušení práva sťažovateľa na\nspravodlivý proces.\n14. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou\nsa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti preskúmavanému rozhodnutiu. Týmto rozhodnutím\nžalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvoinštančné rozhodnutie ukladajúce sťažovateľovi\npovinnosť vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na úpravu bytu - kúpeľne za obdobie od 01.11.2013\ndo 30.09.2017 v celkovej výške 1.361,96 eur. Nakoľko predmetom konania nie je preskúmanie\nrozhodnutí o priznaní príspevku na úpravu bytu, námietky v súvislosti s podmienkami priznania tohto\npríspevku kasačný súd považuje za irelevantné, nesúvisiace s predmetnou vecou, s poukazom na to,\nže proti rozhodnutiam o priznaní príspevku sa sťažovateľ neodvolal.\n15. Z obsahu administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľovi boli na základe\nrozhodnutí o priznaní príspevku poskytnuté príspevky vo výške 2.749,68 eur a vo výške 727,68\neur, pričom sťažovateľ výšku poskytnutých príspevkov nespochybnil, ani proti rozhodnutiam nepodal\nopravný prostriedok. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 27.08.2007 sa sťažovateľ v zmluve č. 8/2007/FIL\nuzavretej s prvoinštančným orgánom pred poskytnutím finančného príspevku zaviazal, že v prípade\nzmeny trvalého pobytu, predaja, darovania alebo prenájmu bytu, rodinného domu alebo garáže inej\nosobe pred uplynutím 10 rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku peňažný príspevok alebo\njeho pomernú časť vráti, čo potvrdil svojim podpisom. Sťažovateľ dňa 18.10.2013 zmenil trvalý pobyt,\npreto prvoinštančný orgán vydal rozhodnutie potvrdené preskúmavaným rozhodnutím.\n16. Vo svetle uvedeného je nesporné, že nakoľko sťažovateľ zmenil trvalý pobyt, pričom túto zmenu\nsám nahlásil správnemu orgánu, pred uplynutím desiatich rokov od poskytnutia príspevku, z § 63 ods.\n4 zákona o sociálnej pomoci jednoznačne vyplýva, že je povinný vrátiť pomernú časť poskytnutého\npríspevku. Kasačný súd rovnako ako krajský súd považuje za správny výpočet pomernej časti príspevku,\nktorý je sťažovateľ povinný vrátiť. Nakoľko sťažovateľ v konaní spochybňoval reálnu výšku nákladov\nprestavby, kasačný súd poukazuje na to, že výška reálnych nákladov v tomto konaní nie je relevantná,\nnakoľko správne orgány pri určení pomernej časti správne vychádzali z výšky príspevku, ktorá bola\nposkytnutá a ktorá sťažovateľom spochybnená nebola.\n17. V ďalšom považuje súd za nevyhnutné uviesť, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným\nspôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil\naj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa\nnázoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.\nKasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy ako aj\ns ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho\nz ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch inštancií\nobsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej\nsprávy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení\ndôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom\nrozhodnutia.\n18. Kasačný súd má zato, že krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho prvoinštnančného rozhodnutia.\nNemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa zaoberal podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľa\n\na dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu\nzákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nNie je preto dôvodná námietka o absencii ako odôvodnenia tak aj právneho posúdenia v napadnutom\nrozsudku krajského súdu.\n19. V súvislosti s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky v kasačnej sťažnosti,\na s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/155/2014, kasačný súd dáva do\npozornosti, že ich obsahom bol princíp právnej istoty, pričom sťažovateľ namietal neodôvodnený odklon\nsúdu od ustálenej judikatúry. K tomu kasačný súd poznamenáva, užšou kategóriou ako právna istota\nje aj legitímne očakávanie (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp.\nzn. PL. ÚS 16/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS\n12/05). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány/súdy\nsa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s\npodkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že\nhoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam/ k rozhodnutiam súdov možno správne\npredpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a\nprávne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Dotknuté osoby sa nemôžu účinne\ndovolávať nemennosti rozhodovacej činnosti verejnej správy/súdov, ani ju však naopak očakávať tam,\nkde na takúto zmenu neexistuje legitímny dôvod.\n20. Vo svetle uvedeného má kasačný súd za to, že ako zo strany správnych orgánov, tak aj zo strany\nkrajského súdu nedošlo v konaní k postupu v rozpore so zákonom, pretože išlo o postup v súlade\nso zákonom o sociálnej pomoci, Správnym poriadok ako aj S.s.p. Rozhodnutia správnych orgánov i\nnapadnutý rozsudok boli dostatočne odôvodnené, a zároveň nedošlo k odklonu od ustálenej praxe, s\npoukazom na to, že sťažovateľ nekonkretizoval judikatúru, od ktorej sa mal krajský súd odchýliť, a ani\nkasačný súd po preskúmaní veci nedospel k záveru o tom, že rozhodnutia sú v rozpore s ustálenou\njudikatúrou.\n21. Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať\ninak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že preskúmavané\nrozhodnutie je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal\na vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil. Z uvedeného dôvodu kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 467 ods.\n1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p..\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}