{"guid": "ca3618cd-4567-407b-b80a-55fa2efd9bd9:7a86c2f0-dd6f-4f36-8152-5870f443c914", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200665.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/70/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/70/2017 z 21. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2018, sp. zn. 3Sžfk/70/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200665.1", "identifikacne_cislo": "2016200665", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a86c2f0-dd6f-4f36-8152-5870f443c914", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200665.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200665.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200665.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/70/2017\n2016200665\n21. 11. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:2016200665.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členiek\nsenátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Anny Peťovskej PhD. v právnej veci žalobcu: Ján Brocka BROCKA,\nso sídlom Svätopeterská ul. č. 66, Hlohovec, IČO: 33 429 707, zastúpeného: Advokátska kancelária\nMCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti sťažovateľovi (predtým žalovanému): Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 103883505/2016 zo dňa 12.09.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/73/2016-121 zo dňa 13. júla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/73/2016-121 zo dňa 13.\njúla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §\n191 ods. 1 písm. e), g) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 103883505/2016 zo dňa 12.09.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava\nč. 103371750/2016 zo dňa 20.06.2016, ktorým správca dane žalobcovi podľa ustanovenia § 68 ods. 5\nzákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie\nobdobie september 2008 v sume 35.877,11 €.\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly, začatej v zmysle zápisnice zo dňa 25. 05. 2012, o výsledku\nktorej bol vyhotovený protokol č. 9201402/5/4458967/2013 zo dňa 02. 10. 2013 správca dane neuznal\nžalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii\nza dodávku bravčového mäsa.\n3. Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nesúhlasí s prijatým záverom\nsprávcu dane, že žalobca sa dopustil nezákonnosti, alebo že vedel, resp. mohol vedieť, že dodávateľské\nsubjekty sa dopustili podvodu, a to z dôvodu, že v konaní nebol zákonným spôsobom vykonaný výsluch\nkľúčového svedka, X. C., dňa 05. 05. 2014, ktorý vystupoval ako zástupca dodávateľa žalobcu. Žalovaný\npriznal určité pochybenie pri vykonaní predmetného dôkazu bez prítomnosti žalobcu, podľa jeho názoru,\ntento procesný nedostatok bol žalovaným odstránený tak, že žalobca bol s výpoveďou tohto svedka\noboznámený a konfrontovaný osobne dňa 14. 11. 2014.\n4. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný porušil § 25 ods. 4 daňového poriadku a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Skutočnosť, že za dodávateľa žalobcu konal svedok C. ako neoprávnená osoba\nje vo vzťahu k preverovaniu nároku na uplatnenie odpočtu DPH irelevantná. Prekročenie právomoci\nuvedenej osoby zakladá len jeho zodpovednosť v oblasti obchodnoprávnych vzťahov s tretími osobami.\n\nVýpoveď tohto svedka predstavuje zásadný dôkaz, potrebný na preverenie dodávateľských vzťahov v\nrámci obchodného reťazca. Okolnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je súčasťou podvodného\nreťazca obchodných spoločnosti je možné a potrebné vyhodnotiť z výpovede svedka získanej zákonným\nspôsobom.\n5. Krajský súd dal žalovanému na zváženie vypočutie ďalších svedkov, O. D. a Ing. C. I.. I keď žalovaný\npoukazuje na povinnú mieru opatrnosti zo strany žalobcu, nemožno na jeho ťarchu pripísať skutočnosť,\nže si dostatočným spôsobom nepreveril subdodávateľov svojho dodávateľa. V tejto súvislosti poukázal\nna právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011.\n6. V závere svojho rozhodnutia správny súd uviedol, že ak správca dane a žalovaný tvrdia, že žalobca\nmal vedomosť o podvodnom obchodnom reťazci subjektov, ktoré sa zúčastňovali na obchodovaní s\nbravčovým mäsom, tieto tvrdenia musia byť založené na relevantných dôkazoch a nepostačuje len\ndomnienka, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že je jeho súčasťou.\n7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi\npriznal úplnú náhradu trov konania.\n8. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalovaný v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, pretože súd, podľa jeho názoru, rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n9. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu o závažnom procesnom pochybení správcu dane\nvo vzťahu k vypočutiu kľúčového svedka X. C., ani s jeho argumentáciou o rozdiele medzi inštitútmi\n„výpoveď svedka“ a „konfrontácia“. Orgány verejnej správy pri výkone svojej činnosti postupujú podľa\ndaňového poriadku, pričom daňový poriadok nedefinuje pojem konfrontácia, ale pracuje len s inštitútom\n„vypočutie svedka“. X. C. bol dňa 14. 11. 2014 vypočutý ako svedok, pričom na ústnom pojednávaní dňa\n06. 10. 2014 žalobca vyjadril nesúhlas s jeho výpoveďou zo dňa 05. 05. 2014, že si tovar objednával\nu šoférov, im platil za tovar a požiadal o vzájomnú konfrontáciu. Výsluch kľúčového svedka X. C.\nbol vykonaný 3x, dňa 05.02. 2014 za prítomnosti žalobcu, dňa 05. 05. 2014 bez prítomnosti žalobcu,\npričom o obsahu tejto výpovede bol žalobca oboznámený dňa 06. 10. 2014. Dňa 14. 11. 2014 bol\nvýsluch predmetného svedka realizovaný opäť za prítomnosti žalobcu. Zo zápisníc, ktoré správca dane\nspísal so svedkom za prítomnosti žalobcu sú zrejmé aj jeho vyjadrenia týkajúce sa dodávateľských\nvzťahov medzi jednotlivými subjektami dodávateľských vzťahov, prepravných služieb ako aj o vzťahu\nžalobca - V., preto je nesporné, že X. C., ako kľúčový svedok, sa vyjadril ku všetkým rozhodným\nskutočnostiam v preverovanej veci. Správca dane dňa 14. 11. 2014 vypočul svedka za prítomnosti\nžalobcu aj ohľadom skutočností, ktoré boli predmetom výsluchu dňa 05. 05. 2014. Týmto boli odstránené\nprocesné pochybenie správcu dane, ktorého sa dopustil dňa 05. 05. 2014. Žalobcovi bolo umožnené\nvykonať jeho zákonné právo klásť svedkovi otázky, čo aj využil a jeho procesné práva boli preto\nzachované.\n10. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu o nepreukázaní skutočností, či žalobca vedel o tom,\nže sa zúčastňuje svojim plnením na reťazci v dodaní tovaru poznačeného daňovým podvodom, poukázal\nna rozsudok ESD v spojených veciach C-k 439/04 a C-v 440/04 (Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL).\nV predmetnom rozsudku bol vyslovený záver, že plnenia, ktoré nie sú sami osebe poznačené podvodom\nvo vzťahu k DPH predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane a hospodársku činnosť v\nzmysle článku 2 bodu 51, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá,\nna ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa\ndane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca alebo na prípadnú podvodnú povahu iného\nplnenia, o ktorej tento platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca\na predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane. Subjekty, ktoré príjmu\nvšetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli\npoznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia\nmať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo\nna odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Boj proti podvodu, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadným\nzneužitiam je cieľom, ktorý je uznaný a podporovaný šiestou smernicou. Subjekty podliehajúce súdnej\nprávomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem spoločenstva podvodne alebo obchádzajúc zákon.\nVnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych\n\nskutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu\nvo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené\npojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Vychádzajúc z uvedených názorov,\nznalosť osoby o existencii podvodu je možné vydedukovať len komplexným posúdením všetkých\nobjektívnych skutočností.\n11. V danom prípade je nesporné, že žalobca bol článkom reťazca, ktorý bol poznačený podvodom.\nSvedok C. popísal fungovanie tohto reťazca v priebehu ústneho pojednávania dňa 14. 11. 2014, o čom\nbola spísaná zápisnica za prítomnosti žalobcu. Žalovaný svoje závery oprel o skutočnosti, že žalobca\nkonal s neoprávnenou osobou, pretože pán C. nebol zamestnancom dodávateľa žalobcu. Žalobca\nuzatvoril dodávateľsko - odberateľskú zmluvu s p. C. napriek tejto skutočnosti, čo sa žalovanému javí\nvzhľadom na bežnú obchodnú prax a objemy dodávok za neštandardné a riskantné. Napriek tomu, že\ntáto skutočnosť nemá priamy vplyv na reálnosť zdaniteľných obchodov je podstatná pre posúdenie, či\nžalobca prijal všetky rozumné opatrenia, aby sa svojim plnením nezúčastňoval na daňovom podvode.\nPoukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sžf/42/2012, podľa ktorého: „V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatváranie jasných\na korektných záväzkových vzťahov je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri\núprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si\ninformácie a skutočnosti ohľadom svojho obchodného partnera“. V obdobnom zmysle boli vydané aj\nďalšie rozhodnutia, napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 104/2012-89,\nrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/25/2011 a 4Sžf/25/2011. Žalobca si v\ndanom prípade nielenže nepreveril deklarovaného dodávateľa, ale s rovnakou neopatrnosťou konal aj\nvo vzťahu k svojim odberateľom. V umelo vytvorených odberateľských vzťahoch s V. bolo preukázané,\nže títo si tovar neobjednávali u žalobcu. Šofér spoločnosti Jatky Moravský Krumlov (JMK) odovzdal\nžalobcovi údaje, podľa ktorých mal pre nich vystaviť faktúry a žalobca platil za seba i za V., hoci si\nod neho tovar nikdy neobjednávali. Šoférom JMK žalobca vyplatil celkovú sumu vyčíslenú bez DPH,\nčo mu šofér potvrdil na objednávke, dodacom liste, ktorý odovzdal pánovi Valášekovi, na základe\nktorého dodávateľ žalobcu vystavil faktúru. Uvedené nemožno považovať za poctivú, transparentnú\na reálnu podnikateľskú činnosť. Žalovaný ďalej poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu o realizácii\nobjednávok svojich odberateľov a uviedol, že žalobca tovar svojim odberateľom reálne nedodával, a teda\nmu nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, ale z titulu uvedenia dane na faktúre podľa § 69\nods. 5 zákona o DPH, a preto sa jedná o podvodné konanie, ktorého priamym účastníkom bol aj žalobca.\nŽalobca pečiatkoval a podpisoval doklady bez toho, aby si overil čo podpisuje. Očakávanie, že osoba,\nktorá podpisuje dokument sa s obsahom tohto dokumentu vopred oboznámila nie je nadštandardnou\npožiadavkou žalovaného, ale základnou požiadavkou kladenou na každú plnoletú fyzickú osobu, ktorá\nje spôsobilá na právne úkony. Žalobca uzatvoril za kontrolované zdaňovacie obdobia rokov 2008 až\n2011 sporné zdaniteľné obchody v značnom finančnom rozsahu a sám uviedol, že podpisoval nejaké\ndoklady vystavené spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov (nie EUROCOOP), ktoré odovzdával pánu C.\na pečiatkoval len prázdnu zadnú stranu CMR dokladov, pričom prednú stranu si nikdy nevšimol, ani či\nbola vôbec vypísaná a nepoznal ani dôvod, prečo mu CMR dávali šoféri potvrdzovať, keď mu súčasne\ndávali na potvrdenia dodacie listy a žiadnu časť CMR mu vodič nikdy neodovzdal. Takéto konanie\nnemožno považovať za opatrné, starostlivé a zodpovedné. Žalobca podniká v oblasti mäsovýroby a\nspracovania mäsa už od roku 1992, a preto má značné skúsenosti ako zhodnotiť, či je ponúknutá cena\nnereálne nízka a ktorá teda nemôže zodpovedať reálnym výrobným nákladom. Jedná sa o dôvodnú\npožiadavku, ktorá je v súlade s bežnými obchodnými zvyklosťami, pričom žalobca ani na túto skutočnosť\nodôvodňujúcu pochybnosti neprihliadal. Sťažovateľ sa zaoberal vo svojej sťažnosti aj porovnávaním\nzvýhodnenej nákupnej ceny mäsa s bežnými obchodnými cenami na Slovensku. Žalobca vykonával\nplatby v hotovosti vo vysokých čiastkach osobám, ktoré nekonali za dodávateľa, a to pánovi C. aj šoférom\nJMK a pánovi C.. Tovar, ktorý mal sám dodávať svojim k odberateľom - Orbánovcom uhrádzal aj za\nnich v hotovosti, pretože títo nechceli vykonávať hotovostné platby. Žalobca teda dobrovoľne súhlasil,\nže bude finančne pokrývať obchody svojich odberateľov za ponuku lacnejšieho mäsa, čo taktiež nie je\nbežné. Žalobca zároveň uviedol, že potvrdenie od šoféra nikdy nedostal, vedel, že peniaze boli pre Jatky\nMoravský Krumlov, pričom šofér podpisoval na objednávke prevzatie peňazí a kópia objednávky mu\nzostala. Je zrejmé, že aj dodávateľ žalobcu sa správal neštandardne. Odovzdávanie značných objemov\nfinančných prostriedkov bez akýchkoľvek záruk rôznym osobám a uspokojenie sa, že faktúra bude od\ndeklarovaného dodávateľa, nemožno považovať za obozretné konanie podnikateľa. Sťažovateľ zároveň\npoukázal na okolnosť, že žalobca si nepreveroval registráciu svojho dodávateľa na príslušnej regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správe a toto jeho konanie vyhodnotil ako povrchné správanie.\n\n12. Sťažovateľ vyhodnotil rozhodnutie správneho súdu za nesprávne, pretože neprihliadol na všetky\nzistené skutočnosti, ale vzal do úvahy len niektoré z nich. Zdôraznil, že v celom vytvorenom reťazci\nspoločností je viacero zdaniteľných obchodov poznačených podvodom vo vzťahu k DPH, pričom pri\nniektorých bol ich priamym účastníkom i žalobca - vo vzťahu k V.. Je nesporné, že žalobca nekonal\nobozretne a s náležitou starostlivosťou a neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo možné od neho\nočakávať, aby sa vyhol svojej účasti na reťazci plnení poznačených daňovým podvodom a v priebehu\nkonania svoje vyjadrenia menil. Svoje vyjadrenia menil v priebehu konania aj kľúčový svedok. Podľa\nnázoru sťažovateľa závery krajského súdu sú v rozpore s daňovým poriadkom, judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ako aj skutkovým stavom a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Navyše, v napadnutom rozsudku dal krajský súd žalovanému na zváženie, či\nby nebolo vhodné vykonať aj výsluch ďalších svedkov, pričom v zmysle § 139 ods. 2 SSP je povinnosťou\nsúdu stanoviť, či je tento úkon potrebné vykonať alebo nie.\n13. Na základe uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok Krajského súdu v Trnave\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n14. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že argumentačná línia žalovaného vo\nvzťahu k porušeniu práva žalobcu dávať kľúčovému svedkovi otázky počas ústneho pojednávania nemá\nopodstatnenie. Dôvodom opätovného predvolania svedka bolo uvedomenie si dôležitosti svedeckej\nvýpovede X. C.. Žalobca nevedel, že sa takýto výsluch bude opätovne konať a nemohol svedka vo\nsvetle nových skutočností priamo konfrontovať, prípadne mu položiť doplňujúce otázky. Žalovaný konal\nvoči nemu svojvoľne, jeho procesné úkony vyniesli do celého daňového konania zmätok a značné\nnepresnosti, ako aj nehospodárne predlžovanie celého administratívneho konania. Napriek tomu, že\ndošlo k opätovnému výsluchu svedka na základe žiadosti žalobcu, predchádzajúci postup správcu dane\npredstavuje závažné procesné pochybenie. Za výsluch svedka nie je možné považovať prípady, ktorých\nsvedok len odkáže na svoju inú výpoveď, ktorú urobil v minulosti. Zhojiť nezákonnosť výsluchu nemožno\ntým, že správca dane oboznámi daňový subjekt o jeho obsahu. Na takéto dôkazy nie je možné v rámci\ndaňového konania prihliadať. Je zrejmé, že k opakovanému výsluchu svedka za prítomnosti žalobcu by\nnedošlo, nebyť jeho žiadosti.\n15. Žalobca sa stotožňuje so závermi krajského súdu a uviedol, že vzhľadom na všetky relevantné\nokolnosti jeho dlhoročného obchodovania s družstvom EUROCOOP a dôvery k osobe pána Valášeka\nprijal všetky opatrenia na to, aby predišiel podvodu. Zároveň sa spoliehal na to, že sa vždy jednalo o\nplnenia realizované v súlade so zákonom. Žalobca si uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr,\nktoré boli riadnym daňovým dokladom, ničím nespochybneným správcom dane, za dodávky tovaru\npreukázateľne zaplatil a dodaný tovar aj použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na\nvýstupe. Právne závery v rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukázal, nie je možné na daný prípad aplikovať.\nDodávateľ žalobcu nikdy počas dlhodobej obchodnej spolupráce nespochybnil relevantnosť uzatvárania\nobchodov so žalobcom v zastúpení pánom Valášekom, všetky dojednané dodania sa realizovali a\ndodávateľ nikdy nespochybnil oprávnenosť úhrad za dodaný tovar. Závery žalovaného o tom, že\nžalobca podpísal dodávateľsko - odberateľskú zmluvu zo dňa 09. 01. 2007 s neoprávnenou osobou, sú\nneudržateľné a sú výrazom neporozumenia pravidiel obchodného styku v danom odvetví. Je nevyhnutné\nprisvedčiť záverom krajského súdu o neopodstatnenosti daných súvislostí s preverovaním nároku na\nodpočet DPH.\n16. Žalobca argumentoval princípom zmluvnej voľnosti v obchodno - záväzkových vzťahoch a zaužívané\nobchodné zvyklosti. Žalovaný svojimi vyjadreniami nepochopiteľne spochybňuje zavedenú obchodnú\nprax medzi stranami. Zdôraznil, že realizovaný spôsob dodania je bežný v rámci trojstranných vzťahov,\nnajmä s ohľadom na odlišné materiálne a organizačné kapacity jednotlivých účastníkov obchodného\nvzťahu. Orgány verejnej správy sa nezaoberali skutočnosťou, že aj občasný spôsob platby za dodávky\nprostredníctvom šoférov JMK zakladala komisionársky vzťah medzi družstvom EUROCOORP a JMK.\nBolo nezmyselné, aby pre peňažné prostriedky vo všetkých prípadoch chodil zástupca družstva, keď na\ndodávku družstvo využívalo chladiarenské vozidlá svojho dodávateľa. Rovnaký záver platí aj pre dodanie\ntovaru Orbánovcom zo strany žalobcu, keď bol využívaný spôsob dodania tovaru prostredníctvom\ntretieho subjektu, z dôvodu, že boli využívané chladiarenské vozidlá JMK vzhľadom na nedostatok\nvlastných materiálnych kapacít.\n\n17. Vo vzťahu k spochybneniu cenového zvýhodnenia z daného obchodu žalobca uviedol, že svoje\ntvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval a týmto sa nezaoberal. Pri danom druhu činnosti\nnie je obvyklé a ani opodstatnené kontrolovať registráciu dodávateľa v príslušnom registri vedenej\nregionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Kvalitu mäsa a jeho nezávadnosť mal žalobca\npreukázanú veterinárnymi razítkami priamo na jatočných polovičkách. Prípadné porušenie registračných\npovinností nemajú vplyv na nárok žalobcu pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n18. Pri všetkých spochybnených transakciách so svojimi dodávateľmi ako i odberateľmi konal žalobca v\ndobrej viere a urobil všetky opatrenia, ktoré považoval za rozumné. Pri dodávkach tovaru sa vo väčšej\nmiere spoliehal na osobu X. C., ktorý sprostredkoval aj obchody s odberateľskými organizáciami. Keďže\nprofitoval z daného obchodného vzťahu formou množstevných zliav, ktoré dostával od dodávateľa,\nnemal dôvod spochybňovať realizáciu obchodov so svojimi odberateľmi. Žalobca nemal dôvod neveriť\nsvojmu presvedčeniu, že realizované obchody sú v najlepšom záujme jeho podniku, preto neobstojí\nzáver žalovaného, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou\npodvodu na DPH. Žalovaný nemôže klásť žalobcovi za vinu konanie jeho dodávateľov a na podklade\ndomnelého a nepreukázaného nedostatku odbornej starostlivosti založiť nesplnenie podmienok pre\nuplatnenie práva na odpočet DPH.\n19. Sťažovateľ ďalej uviedol, že žalovaný sa síce odvolával na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, avšak uviedol len niektoré, pre jeho argumentáciu vhodné a zovšeobecňujúce\nzávery bez nadväznosti na posudzovaný prípad, a preto je zrejmé, že krajský súd sa neodklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n20. Podľa jeho názoru, kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje sťažnostné body podľa § 445 SSP.\nNa základe uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj kasačný súd) ako súd príslušný podľa ust. § 11 písm.\ng) SSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <., podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452\nods. 1 SSP.\n22. Podľa ust. § 440 písm. g) a h) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd\nv konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n23. Predmetom skúmania kasačného súdu bolo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z hľadiska\nposúdenia, či vec bola správne právne posúdená z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie správou\ndaní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa\ntohto zákona alebo osobitných predpisov.\n25. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n26. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\n\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n30. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n31. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n32. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n33. Podľa § 46 ods. 3 a 8 daňového poriadku, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj\nbez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej\nkontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo\niné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej\nkontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí\ndaňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,\ndôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie.\nZamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej\nkontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená\npodľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný\ndaňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok\npodľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu\naj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo\nvýzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má\nkontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt\npredloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,\nktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na\nktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.\nRovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho\nmu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.\n34. Podľa § 68 ods. 1, 3 a 5 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.\n8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,\nak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa\n§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú\nkontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48\nods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.\nAk daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa\n§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov\nním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt\n\nnemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe\npísomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo\nmiestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok\na dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a\no výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj\nopakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej\nzápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.\nSprávca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti\nvyrubenej dani.\n35. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n36. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n37. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v\nodôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\n38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH v účinnom znení, predmetom dane je dodanie tovaru,\nposkytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n39. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\n40. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru.\n41. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej veta ods. 2 zákona o DPH v účinnom znení, daňová povinnosť\nvzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s\ntovarom ako vlastník. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n42. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí\nprotihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý\ndodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n43. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n44. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\n45. Podľa ust § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n46. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“), účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\n\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n47. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\n48. Predmetom kasačného konania je preveriť správnosť právneho posúdenia veci krajským súdom z\ndôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n49. Z nesporných tvrdení účastníkov konania a obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že\nz dôvodov podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku začal správca dane u žalobcu dňom 25. 05. 2012\ndaňovú kontrola na DPH a EDP za zdaňovacie obdobia január až december 2008. Zo zápisnice o\nzačatí daňovej kontroly a EDP kontroly zo dňa 25. 05. 2012 vyplýva, že daňový subjekt bol informovaný\no dôvode začatia daňovej kontroly a bola vyzvaný na predloženie všetkých dokladov potrebných na\njej vykonanie za kontrolované obdobie. Za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2008 podal\nžalobca dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za\ndeklarovaný nákup bravčového mäsa od dodávateľa, EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, so\nsídlom v Malackách vo výške 1.080.833,60 Sk (35.877,11 €) z prijatých faktúr č. 800122, 800123,\n800124, 800125, 800126, 800127, 800129, 800130, 800132. Žalobca preukazoval realizáciu dodávok\ntovaru predmetnými faktúrami, vystavenými za spoločnosť dodávateľa X. C., príjmovými pokladničnými\ndokladmi, ktorými predmetný dodávateľ potvrdil prevzatie fakturovaných čiastok od sťažovateľa formou\nhotovostných platieb. Správca dane uskutočnil kontrolu reálnych plnení, na základe ktorých boli účtovné\ndoklady vyhotovené. Daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 19. 07. 2012 uviedol, že dodávky od\nspoločnosti EUROCOOP sa uskutočňovali vozidlom dodávateľa - kamiónom z Českej republiky. Vozidlá,\nktoré boli použité na prepravu tovaru boli označené názvom Jatky Moravský Krumlov (predmetné vozidlá\nteda nepatrili spoločnosti EUROCOOP, ktorá bola deklarovaným dodávateľom žalobcu). Potvrdil, že\ndoklady o príjme tovaru od predmetného dodávateľa neboli vystavené, cena prepravy bola zahrnutá v\ncene tovaru. Tvrdil, že za dodávateľa preberal hotovosť pán C.. S totožnými autami bolo potom následne\nbravčové mäso dodávané odberateľom žalobcu - V.. V prípade, ak dodával tovar vlastnými autami, tento\nvykladal na expedícii, pričom si konkrétne mená preberajúcich nepamätal.\n50. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca preukazoval vznik zmluvného vzťahu s predmetným\ndodávateľom dodávateľsko - odberateľskou zmluvou zo dňa 09. 01. 2007, ktorú za dodávateľa\npodpísal X. C.. Zo zápisu v obchodnom registri subjektu, EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii\nvyplýva, že štatutárnym orgánom spôsobilým konať navonok je jeho predseda predstavenstva Branislav\nKostolanský. Ako vyplýva zo zápisu o štatutárnom orgáne spoločnosti, ak je na právny úkon, ktorý robí\npredstavenstvo predpísaná písomná forma, je potrebný podpis dvoch členov. Vo vzťahu k odberateľom\n- V., žalobca na pojednávaní dňa 10. 04. 2013 uviedol, že ho s nimi skontaktoval X. C., ktorému\nnahlasovali množstvo mäsa pre seba a on si u neho tiež nahlásil svoje požadované množstvá tovaru.\nTovar bol dovezený v roku 2008 autami JMK k nemu, kde bol vyložený a prevážený. Ak bol tovar\nprevezený jeho autami, platili jeho odberatelia priamo šoférovi za predchádzajúcu dodávku mäsa na\nzáklade faktúry odovzdanej pri realizácii ďalšej dodávky. Dňa 16. 04. 2013 došlo k prerušeniu daňovej\nkontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Prerušenie konania bolo ukončené dňa 03. 09.\n2013. Z medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že daňový subjekt Jatky Moravský Krumlov v\nobdobí rokov 2008 až 2011 nevykonal dodávky pre žalobcu. Dňa 09. 10. 2013 správca dane realizoval\nústne pojednávanie, na ktorom daňový subjekt informoval o výsledku kontroly a zároveň mu odovzdal\nprotokol z daňovej kontroly spoločne s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam, a predloženie dôkazov\nna podporu jeho tvrdení, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, v lehote 30 pracovných\ndní. Žalobca sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole podaním zo dňa 15. 11. 2013, doručeným\nsprávcovi dane dňa 18.11.2013. Žiadne nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať. Okrem svojej\nprávnej argumentácie namietal okolnosť, že ak tovar bol prepravený vozidlami ktoré nevlastnil dodávateľ,\nnemôže táto skutočnosť spochybniť realizáciu plnenia.\n51. Správca dane napriek skutočnosti, že daňový subjekt v určenej lehote neoznačil dôkazy, ktoré\nby preukazovali jeho tvrdenia a ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a nenavrhol\nvykonať ďalšie dôkazy, na základe vyjadrenia daňového subjektu, ktorý popieral konštatované zistenia,\npokračoval vo vykonávaní dôkazov. Dňa 05. 02. 2014 vypočul X. C. za prítomnosti žalobcu. Tento\n\nuviedol, že spoločnosť EUROCOOP neobchodovala so žiadnou českou firmou, tovar nakupoval na\nSlovensku od viacerých firiem, ktoré neoznačil. Tovar od slovenského dodávateľa následne fakturoval\npánovi Brockovi. Na otázku, z akého dôvodu spoločnosť nefakturovala dodávky pre V., ktorí si u neho\ndodávku priamo objednali uviedol, že V. nechcel platiť v hotovosti, pán Brocka ho úveroval a potom mu V.\nplatil. Žalobca svedkovi nepoložil žiadnu otázku. O opätovnom vypočutí predmetného svedka dňa 05. 05.\n2014 nebol žalobca informovaný. Pri tomto vypočutí svedok tvrdil, že mäso bolo objednané žalobcom u\nšoférov spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, títo šoféri vozili mäso priamo sťažovateľovi, ktorým zaplatil\nza dodávky. O obsahu výpovede svedka bol žalobca informovaný dňa 06. 10. 2014. Svedok pán C. bol\nopätovne vypočutý dňa 14. 11. 2014 za účasti žalobcu. Počas tohto vypočúvania žalobca uviedol, že\nplatby za tovar odovzdával šoférom prepravujúcim tovar - Jatky Moravský Krumlov, niekedy v hotovosti,\naj svedkovi alebo jeho spolupracovníkovi. Na dodacom liste od JMK malo byť uvedené množstvo a\ndruh mäsa, miesto vykládky Hlohovec, pričom cenu určil pán C., túto dopísal na dodací list, jeden\ndoklad potvrdil a odovzdal šoférovi a druhý odovzdal C.. Dňa 08. 06. 2015 sa uskutočnilo prerokovanie\nvýsledkov dokazovania v rámci vyrubovacieho konania. Na ústnom pojednávaní nepredložil žiadne\nnové dôkazy, a žiadal o vypočutie svedka K. C. - zamestnanca p. C., ktorého bližšie identifikačné\núdaje nemal. Listom zo dňa 10. 06. 2015 správca dane opätovne vyzýval žalobcu, aby pre účely\nvyrubovacieho konania predložil dôkazy. Na výzvu reagoval podaním, v ktorom bližšie určil potrebné\núdaje o navrhovanom svedkovi. Následne boli na ústnych pojednávaniach vypočutí navrhnutí svedkovia.\nK. C., ktorý nebol zamestnancom dodávateľa (pracoval pre p. C.), bol vypočutý dňa 25. 08. 2015\nza prítomnosti daňového subjektu, pričom sa vyjadroval k fakturáciám a objednávkam. Jeho výpoveď\nsa netýkala podania svedectva ohľadom skutočnej realizácie dodania tovaru. Dňa 14. 06. 2016 bol\nopätovne prerokovaný priebeh a výsledky dokazovania v rámci vyrubovacieho konania. Dňa 20. 06.\n2016 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n35.877,11 € za zdaňovacie obdobie september 2008.\n52. Krajský súd v Trnave žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane zo dňa 20. 06. 2016 zrušil z dôvodu nezákonne získaného dôkazného prostriedku výpovede X. C., ktorý bol vypočutý ako svedok bez toho, aby bol o tejto skutočnosti informovaný daňový\nsubjekt. Podľa názoru správneho súdu, správca dane porušil svojím postupom procesné práva žalobcu\ntým, že mu neumožnil byť pri výpovedi svedka a klásť mu otázky. Uvedeným spôsobom správca dane\nzískal nezákonný dôkaz, a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce\nrozhodnutie daňového úradu Trnava zrušiť.\n53. Ako vyplýva z vyššie popísaného postupu správcu dane pri vykonávaní dokazovania, v priebehu\nkonania bol Ivan Valášek k predmetu dodávateľsko - odberateľských vzťahov so sťažovateľom vypočutý\n3 krát. I keď možno súhlasiť s názorom krajského súdu, že informácie získané pri vypočutí svedka X.\nC. dňa 05. 05. 2014 nemôžu predstavovať dôkazný prostriedok z dôvodu jeho nezákonného získania\n(bez oboznámenia daňového subjektu o jeho vypočutí v postavení svedka), správca dane predmetného\nsvedka vypočul aj dňa 05.02.2014 za prítomnosti žalobcu a opakovane dňa 14.11.2013 k totožným\nskutočnostiam ako dňa 05.05.2014, taktiež za prítomnosti žalobcu.\n54. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že existencia nezákonne\nzískaného dôkazného prostriedku v daňovom konaní nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia vydaného\nvo vyrubovacom konaní, ak bolo toto vydané na základe iných dôkazov, získaných zákonným\nspôsobom. To znamená, že ak nezákonne získaný dôkaz nebol podkladom pre rozhodnutie, toto\nnetrpí nezákonnosťou. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádza najmä z ostatných dôkazov\nzískaných v priebehu daňovej kontroly a dokazovania vedeného vo vyrubovacom konaní, pričom\nsprávca dane vychádzal predovšetkým z dokladov predložených daňovým subjektom, tvrdení žalobcu o\nspôsobe vzťahov so spoločnosťou EUROCOOP, spôsobe prepravy, preberania tovaru. Daňový subjekt\nokrem faktúr a dokladov o prevzatí vyúčtovaných súm pánom C., ktorý nie je štatutárnym orgánom\ndodávateľa, nepredložil počas daňovej kontroly žiaden iný dôkaz o skutočnej realizácii plnenia. V\npriebehu daňového konania nebolo preukázané, že dodávateľ žalobcu disponoval dodaným tovarom, že\ns týmto mohol nakladať ako vlastník, v súlade s ust. § 412, resp. § 413 Obchodného zákonníka v spojitosti\ns ust. § 8 zákona o DPH, a teda mu vzniklo oprávnenie odovzdať ho ďalej žalobcovi. Daňový subjekt\nnepredložil žiaden prepravný list, nákladný list, vážny list, a teda žiaden dôkaz preukazujúci prevzatie\nkonkrétneho tovaru uvedeného v spochybnených faktúrach. Správca dane vykonal dokazovanie nad\nrozsah povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku, keď vo vyrubovacom\nkonaní vykonával dokazovanie, ktoré daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej\n\nkontroly nenavrhol. Ani na základe takto doplneného dokazovania neuniesol daňový subjekt dôkazné\nbremeno a bez pochybností nepreukázal daňové plnenie dodávateľa tak, ako bolo na faktúrach\nvyúčtované. K prerokovaniu výsledkov dokazovania došlo dňa 08.06.2015.\n55. Zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie\nustanovení osobitných predpisov je účelom daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 563/2009\nZ.z.). Daňová kontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné\nrozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným\nz najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní. Daňová kontrola predstavuje verejnomocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie\nsmeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií.\n56. Zákon č. 563/2009 Z.z. v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z nich je zásada\nzákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania\nvyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa\nproti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového\norgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán.\n57. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní\niba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci\nsvojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je\nteda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú\nzverejnené v Zbierke zákonov.\n58. V daňovom konaní sa uplatňuje aj požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu\ndane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval exaktne určením\nlimitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu\nprebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry\nprávneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality a ustanovenie lehôt na vykonanie\ndaňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality.\n59. Keďže v prípade daňovej kontroly ide o závažný zásah a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový\nsubjekt, je ohraničená dĺžka jej trvania zákonnou lehotou. V čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu\nboli limity, obmedzujúce dĺžku daňovej kontroly upravené v § 44 ods. 1 veta druhá zákona č. 563/2009\nZ.z., podľa ktorého daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie\njej účelu, ale aj v § 46 ods. 10 veta prvá zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého lehota na vykonanie\ndaňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.\n60. Daňový subjekt môže aj po vykonaní daňovej kontroly navrhovať a predkladať ešte ďalšie dôkazy,\na to vo vyrubovacom konaní, v písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane\nna základe takto predložených dôkazov vykoná dokazovanie a miestne zisťovanie, pričom sa musí\npreukázateľne jednať o dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly. Účelom takéhoto\npostupu je odbremenenie odvolacieho konania, v ktorom, ak by neexistovala pri prerokovaní protokolu z\ndaňovej kontroly možnosť predkladania ďalších dôkazov daňovým subjektom, mohlo by kvôli dôkazom\ndôjsť k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie.\n61. Najvyšší súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5Sžf/97/2010, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje\nnielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť,\nže súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny\norgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ\nnapĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj\n\no subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu\nobchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva\nv zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti\núdajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák.\nč. 511/1992 Zb. oprávnené“.\nPotreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady\nposudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\nZásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nPreto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.\nSúdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie\npráva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou\nzúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie\nspĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska\nčinnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,\naby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa\nuistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo\nveciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).\nMožno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade, požadovať od zdaniteľnej osoby\nuplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.\nSprávca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním\nodstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený\ntyp kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom\nsa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho\nobchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob\npreverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.\nV okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový\nsubjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už\nsamotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne\nmožnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho\ndaňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho\ndodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania\nz toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť\ndôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať\nvšetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.\nPodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\nani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu\nzabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal\nexistenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH).\n„...dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom\nsubjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady\nEurópskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom\na prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group,\nC-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I.\n1609, bod 71).\nV tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte\n- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu\nDPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi) čo žalobca neurobil.\n„Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva,\na to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre\n\nriadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať\nvedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky\npojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými\ntak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v\ndanom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka\nprávnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom\nsú oprávnené“. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžf/97/2010).\nVzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení,\nsa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných\nformálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca\npreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika\npodnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby\nsa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality\nDPH.\nNezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne\nnepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka\nskutočne pochádza od zmluvného dodávateľa, odovzdá finančné prostriedky v značnej sume v hotovosti\nosobe, u ktorej si nepreverí, že koná v mene deklarovaného dodávateľa (napr. formou splnomocnenia),\na tým v podstate nemá doklad, komu cenu za dodávku zaplatil. V danom prípade žalobca nepreukázal\npri kontrole ani existenciu dodaného tovaru, z dôvodu jeho spotrebovania.\nVýkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného\nstyku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými\norgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti\nvykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na\nodstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome.\nZákladným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ\nmusí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH.\nV danom prípade na základe uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil\nDPH z prijatého tovaru platiteľovi, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný.“\n62. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\n63. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami,\nsnažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly\nnevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane\nnevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo\nvšetkých vzájomných súvislostiach.\n64. Dôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo síce spochybnenie existencie tovaru\nani reálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bol\ndodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, t. j. dodanie tovaru plátcom DPH. Správca\ndane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nie len z formálnej\nstránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to výsluchom osoby,\nktorá za dodávateľa vystupovala. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a\nnásledne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo\nslužby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení,\npretože formálne doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa.\n\n65. Kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07 - 44, podľa ktorého, zo zásady\nskutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska\nje rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení,\na teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o\nekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,\nna základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa\nprejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n66. Krajský súd v Trnave neposudzoval zákonnosť rozhodnutí a postupov správcu dane a žalovaného v\nzmysle zásad uvedených vyššie, svoje rozhodnutie zdôvodnil tvrdením o nezákonne získanom dôkaze zistení vyplývajúcich z výpovede svedka X. C. dňa 05. 05. 2014. Nevzal do úvahy jeho vyjadrenia získané\nzákonným spôsobom, vyplývajúce z výsluchov realizovaných za prítomnosti daňového subjektu.\n67. Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení dodávateľom deklarovaným na faktúrach vyplynula z\nokolnosti, že v mene spoločnosti dodávateľa vystupovala osoba, ktorá v zmysle verejne prístupného\nzápisu v príslušnom obchodnom registri nebola oprávnená navonok v jej mene konať. Daňový\nsubjekt predložil na preukázanie zmluvného vzťahu s predmetným dodávateľom zmluvu, ktorá nebola\npodpísaná oprávnenou osobou, pričom si sťažovateľ oprávnenie X. C. konať v mene dodávateľa\nnepreveroval. Podľa názoru kasačného súdu venovať náležitú pozornosť overeniu si skutočností z\nverejne dostupných zdrojov o oprávnení osoby konať v mene spoločnosti, za ktorú vystupuje, nie je\nv rozpore s názorom obsiahnutým v rozsudku najvyššieho súdu č. k. 3Sžf/1/2011, na ktorý poukázal\nsprávny súd, ale predstavuje primeranú mieru opatrnosti podnikateľa.\n68. Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení vznikla aj v dôsledku toho, že daňový subjekt preberal\ntovar vyúčtovaný spoločnosťou EUROCOOP od iných subjektov ako od tohto dodávateľa, a to od\nspoločnosti, resp. vodičov Jatky Moravský Krumlov, ktorí nevykonávali prepravu pre dodávateľa, ani\npre žalobcu. Podľa vlastného vyjadrenia zo dňa 19.07.2012 podpisoval doklady o príjme vystavené\nspoločnosťou Jatky Moravský Krumlov a tieto následne odovzdal pánovi C., na základe ktorých\ntento vystavil faktúru. Z tohto tvrdenia vyplýva pochybnosť o skutočnom dodávateľovi tovaru, teda že\ndodávateľ EUROCOOP disponoval dodaným tovarom tak, že ho mohol následne dodať žalobcovi.\n69. Krajský súd v Trnave, vyššie popísané, zákonným spôsobom získané zistenia vyplývajúce z daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania nevzal do úvahy a týmito sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal.\n70. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná,\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Podľa doterajšej úpravy Občianskeho súdneho poriadku mohol\nNajvyšší súd SR v prípade, ak zistil dôvodnosť podaného odvolania, aj sám zmeniť rozhodnutie\nkrajského súdu a žalobu zamietnuť. Podľa novej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku to už nie\nje v zmysle § 462 S.s.p. možné. Revízna právomoc zostala najvyššiemu súdu zachovaná len v prípade,\nak bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na okolnosť, že krajský súd nerozhodol uvedeným spôsobom,\nkasačný súd jeho rozsudok č. k. 14S/73/2016-121 zo dňa 13. 07. 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.\n71. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP.\n72. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nDôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo spochybnenie existencie tovaru ani\nreálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bol\ndodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, t. j. dodanie tovaru plátcom DPH.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/73/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}