Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/11/2018 z 27. 11. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2018, sp. zn. 9Sžsk/11/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1 Najvyšší súd | 9Sžsk/11/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1 | 2018-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z., zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14491b59-22fa-4b44-9b12-8270624501d6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/11/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200498
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a
z členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: Y. K.,
bytom S. XX/XX, M., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. mája 2016, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
BEZ/2016/13468-0002Zv, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.
k. 20Sa/10/2016-35 zo dňa 2. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/10/2016-35 z 2. júna
2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20Sa/10/2016-35 z 2. júna 2017 (ďalej len
„napadnutý rozsudok") zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.5.2016, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
BEZ/2016/13468-0002Zv v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská
Streda č. DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 29.2.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len
„prvostupňový orgán") rozhodnutím č. DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 29.2.2016
uložil žalobkyni v zmysle § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len ,,zákon
o pomoci v hmotnej núdzi") vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 1.1.2016
do 31.1.2016 v sume 117,40 eur zvýšenú o 10%, t.j. celkovo 129,14 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že dňa 19.2.2016 z IS RSD
zistil, že žalobkyňa je od 1.12.2015 poberateľkou peňažného príspevku na osobnú asistenciu v sume
126,96 eur mesačne so splatnosťou mesačne pozadu. Žalobkyňa bola zároveň poberateľkou pomoci v
hmotnej núdzi od 1.12.2015 v sume 117,40 eur mesačne so splatnosťou mesačne pozadu. Poukázal
na ustanovenia § 28 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a uviedol, že z dôvodu, že peňažný
príspevok na osobnú asistenciu za december 2015 bol vyplatený v januári 2016 v sume 126,96 eur a na
január 2016 poberateľka dostala aj dávku v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur, vznikol za toto obdobie
preplatok na dávke v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur. S odvolaním sa na § 25 ods. 6 zákona o
pomoci v hmotnej núdzi zvýšil preplatok v sume 117,40 eur o 10% (t. j. 11,74 eur), takže pohľadávka
spolu činila 129,14 eur.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom
uviedla, že ju rozhodnutie prvostupňového orgánu prekvapilo vzhľadom k tomu, že v čase podania
žiadosti o priznanie dávky v hmotnej núdzi sa osobne informovala u zamestnankýň prvostupňového
orgánu, či môže poberať spolu príspevok na osobnú asistenciu (OA) aj dávku v hmotnej núdzi (DHN).



Uviedla, že jej opakovane bolo oznámené, že pokiaľ suma príspevku na OA neprevyšuje sumu
životného minima, môže poberať oboje. Tvrdenie prvostupňového orgánu, že včas neinformovala
prvostupňový orgán o poberaní príspevku na OA považovala za nepravdivé, vzhľadom k tomu, že
zmluvu o vykonávaní OA založila do spisu oddelenia kompenzácií ZŤP a tiež do spisu pracovníčke,
ktorá žiadosť kompletizovala pre ďalšie konanie vo veci priznania dávky v hmotnej núdzi. Mala za to, že
pracovníčka prvostupňového orgánu si nesplnila svoje povinnosti a pochybila pri vydaní rozhodnutia o
priznaní dávky v hmotnej núdzi aj napriek tomu, že mala všetky potrebné podklady k dispozícií, a takéto
konanie považovala za účelové. Uviedla, že nemá z čoho vrátiť poskytnutú dávku v hmotnej núdzi a
žiadala preto žalovaného o odpustenie povinnosti dávku v hmotnej núdzi vrátiť, vzhľadom k tomu, že
situáciu sama nezavinila.

4. Žalovaný rozhodnutím č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2016/13468-0002Zv z 13.5.2016
rozhodnutie prvostupňového orgánu zmenil tak, že žalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi
poskytnutú neprávom za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40 eur, do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu. Neuložil jej však povinnosť vrátiť aj 10%
zvýšenie v sume 11,74 eur. V odôvodnení žalovaný uviedol, že z predloženého spisu má za preukázané,
že žalovaná mala v mesiaci január 2016 vyplatený peňažný príspevok na osobnú asistenciu v sume
126,96 eur. Uvedený príjem je vyšší ako suma nárokov pomoci v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur, a
preto za uvedený mesiac žalovanej pomoc v hmotnej núdzi nepatrí. Žalovaný sa nestotožnil s názorom
prvostupňového úradu o tom, že poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi neprávom spôsobila účastníčka
konania, pretože zmluva o výkone osobnej asistencie bola prvostupňovému orgánu predložená už dňa
16.12.2015.

5. Rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa včas podanou žalobou. Dôvodila skutočnosťami
uvádzanými aj v správnom konaní, predovšetkým tým, že zo strany pracovníčok prvostupňového orgánu
bola opakovane nesprávne informovaná o možnosti poberať príspevok na osobnú asistenciu a zároveň
dávku v hmotnej núdzi. Namietala, že danú situáciu nespôsobila ona, ale spôsobil ju prvostupňový orgán,
keď jej priznal pomoc v hmotnej núdzi, na ktorú nebola oprávnená a ktorú teraz od nej žiada späť. Tým,
že jej bola pomoc v hmotnej núdzi priznaná a následne odňatá, sa dostala do ešte väčšej núdze, než
v akej bola pôvodne. Nemá prostriedky na vrátenie priznanej pomoci v hmotnej núdzi a nie je ochotná
prijatú dávku vrátiť, pretože ona bola poškodená konaním prvostupňového orgánu a jeho zamestnancov,
ktorí za vzniknutú situáciu nesú zodpovednosť.

6. Žalovaný považoval podanú žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať
žalobkyni náhradu trov konania. Tvrdenia žalobkyne, že daný stav nespôsobila považoval za irelevantné
a poukázal na to, že každá fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi, ktorá jej bola
poskytnutá neprávom. Od skutočnosti, či daný stav spôsobila alebo nie závisí spôsob jej vrátenia, teda či
pomoc v hmotnej núdzi vráti aj s 10 % zvýšením. Žalovaný mal za to, že správne vyhodnotil skutkový stav
a právnu stránku veci. Pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a postupoval
v súlade s platnými normami, ktorými je viazaný.

7. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú z hľadiska vzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku zásadné
(zrozumiteľné) vysvetlenie, ktorú podmienku priznania pomoci v hmotnej núdzi a podľa ktorého
konkrétneho ustanovenia zákona žalobkyňa v súvislosti s vyplatením príspevku na osobnú asistenciu
nespĺňala, resp. prestala spĺňať. Konštatovanie v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia o tom, že
rozhodujúci orgán vyhovuje odvolaniu účastníčky konania, čo je v rozpore so skutočnosťou, naznačuje,
že žalobkyňa napadla odvolaním rozhodnutie prvostupňového orgánu iba v časti o zvýšení sumy o 10
% z dôvodu zavinenia, a vyvoláva preto pochybnosti o tom, či žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o
celom predmete odvolacieho konania. Krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenia oboch rozhodnutí
nespĺňajú základné náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

8. Proti napadnutému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ"). Ako dôvod
kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol nesprávny procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania
znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP)



a nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Nesprávny procesný postup videl
žalovaný v tom, že v rozpore s § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neinštruoval
žalovaného, ako má ďalej v konaní postupovať, čím znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný
ďalej nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
v predmetnej veci neobsahujú z hľadiska vzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku zásadné vysvetlenie,
ktorú podmienku priznania pomoci v hmotnej núdzi a podľa ktorého ustanovenia zákona žiadateľka v
súvislosti s vyplatením príspevku na osobnú asistenciu nespĺňala, resp. prestala spĺňať. Nesúhlasil ani
s tým, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mal za to, že
odvolací orgán sa so skutočnosťami namietanými v napadnutom rozsudku jednoznačne vysporiadal. V
rámci odôvodnenia rozhodnutia odvolací orgán na strane 2 a 3 poukázal na § 2, § 4 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1
ako aj § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v zmysle ktorých pristúpil k uloženiu povinnosti vrátiť
pomoc v hmotnej núdzi neprávom poskytnutú za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40 eur. V
súvislosti s konštatovaním krajského súdu o pochybnostiach, či žalovaný rozhodoval o celom predmete
odvolacieho konania, žalovaný poukázal na spôsoby rozhodovania správneho orgánu v zmysle § 59
ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Uviedol, že vzhľadom na možnosti, ktoré Správny poriadok upravuje,
rozhodol tak, že odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zmenil, pričom mohlo ísť o čiastočnú zmenu
alebo úplnú zmenu. Na záver žalovaný namietal, že správny súd zrušil aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu, napriek tomu, že o to žalobkyňa nežiadala.

9. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala, že aj napriek tomu, že jej dávka
v hmotnej núdzi bola poskytnutá za mesiac január 2016 neoprávnene, na vzniknutej situácií nenesie
najmenší podiel viny, pretože pracovníčka ktorá žiadosť spracovávala mala všetky potrebné dokumenty.
Žiadala vyvodenie sankcie voči pracovníčke, ktorá pri rozhodovaní o priznaní dávky v hmotnej núdzi
pochybila. Zároveň žiadala priznať trovy kasačného konania, ktoré vyčíslila na sumu 140 eur.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem členov
domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom
a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva
k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní
pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

13. Podľa § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu,
majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

14. Podľa § 9 ods. 1 nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa
podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3 a