{"guid": "4317d9f8-4a0c-4430-bebb-1981a1cfbe8e:14491b59-22fa-4b44-9b12-8270624501d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/11/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/11/2018 z 28. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2018, sp. zn. 9Sžsk/11/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1", "identifikacne_cislo": "2016200498", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-6", "nazov": "§ 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/417-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14491b59-22fa-4b44-9b12-8270624501d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/11/2018\n2016200498\n28. 11. 2018\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2018:2016200498.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nz členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: Y. K.,\nbytom S. XX/XX, M., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. mája 2016, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nBEZ/2016/13468-0002Zv, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.\nk. 20Sa/10/2016-35 zo dňa 2. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/10/2016-35 z 2. júna\n2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20Sa/10/2016-35 z 2. júna 2017 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok\") zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.5.2016, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nBEZ/2016/13468-0002Zv v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská\nStreda č. DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 29.2.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len\n„prvostupňový orgán\") rozhodnutím č. DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 29.2.2016\nuložil žalobkyni v zmysle § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len ,,zákon\no pomoci v hmotnej núdzi\") vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 1.1.2016\ndo 31.1.2016 v sume 117,40 eur zvýšenú o 10%, t.j. celkovo 129,14 eur do 15 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že dňa 19.2.2016 z IS RSD\nzistil, že žalobkyňa je od 1.12.2015 poberateľkou peňažného príspevku na osobnú asistenciu v sume\n126,96 eur mesačne so splatnosťou mesačne pozadu. Žalobkyňa bola zároveň poberateľkou pomoci v\nhmotnej núdzi od 1.12.2015 v sume 117,40 eur mesačne so splatnosťou mesačne pozadu. Poukázal\nna ustanovenia § 28 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a uviedol, že z dôvodu, že peňažný\npríspevok na osobnú asistenciu za december 2015 bol vyplatený v januári 2016 v sume 126,96 eur a na\njanuár 2016 poberateľka dostala aj dávku v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur, vznikol za toto obdobie\npreplatok na dávke v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur. S odvolaním sa na § 25 ods. 6 zákona o\npomoci v hmotnej núdzi zvýšil preplatok v sume 117,40 eur o 10% (t. j. 11,74 eur), takže pohľadávka\nspolu činila 129,14 eur.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom\nuviedla, že ju rozhodnutie prvostupňového orgánu prekvapilo vzhľadom k tomu, že v čase podania\nžiadosti o priznanie dávky v hmotnej núdzi sa osobne informovala u zamestnankýň prvostupňového\norgánu, či môže poberať spolu príspevok na osobnú asistenciu (OA) aj dávku v hmotnej núdzi (DHN).\n\nUviedla, že jej opakovane bolo oznámené, že pokiaľ suma príspevku na OA neprevyšuje sumu\nživotného minima, môže poberať oboje. Tvrdenie prvostupňového orgánu, že včas neinformovala\nprvostupňový orgán o poberaní príspevku na OA považovala za nepravdivé, vzhľadom k tomu, že\nzmluvu o vykonávaní OA založila do spisu oddelenia kompenzácií ZŤP a tiež do spisu pracovníčke,\nktorá žiadosť kompletizovala pre ďalšie konanie vo veci priznania dávky v hmotnej núdzi. Mala za to, že\npracovníčka prvostupňového orgánu si nesplnila svoje povinnosti a pochybila pri vydaní rozhodnutia o\npriznaní dávky v hmotnej núdzi aj napriek tomu, že mala všetky potrebné podklady k dispozícií, a takéto\nkonanie považovala za účelové. Uviedla, že nemá z čoho vrátiť poskytnutú dávku v hmotnej núdzi a\nžiadala preto žalovaného o odpustenie povinnosti dávku v hmotnej núdzi vrátiť, vzhľadom k tomu, že\nsituáciu sama nezavinila.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2016/13468-0002Zv z 13.5.2016\nrozhodnutie prvostupňového orgánu zmenil tak, že žalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi\nposkytnutú neprávom za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40 eur, do 15 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu. Neuložil jej však povinnosť vrátiť aj 10%\nzvýšenie v sume 11,74 eur. V odôvodnení žalovaný uviedol, že z predloženého spisu má za preukázané,\nže žalovaná mala v mesiaci január 2016 vyplatený peňažný príspevok na osobnú asistenciu v sume\n126,96 eur. Uvedený príjem je vyšší ako suma nárokov pomoci v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur, a\npreto za uvedený mesiac žalovanej pomoc v hmotnej núdzi nepatrí. Žalovaný sa nestotožnil s názorom\nprvostupňového úradu o tom, že poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi neprávom spôsobila účastníčka\nkonania, pretože zmluva o výkone osobnej asistencie bola prvostupňovému orgánu predložená už dňa\n16.12.2015.\n5. Rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa včas podanou žalobou. Dôvodila skutočnosťami\nuvádzanými aj v správnom konaní, predovšetkým tým, že zo strany pracovníčok prvostupňového orgánu\nbola opakovane nesprávne informovaná o možnosti poberať príspevok na osobnú asistenciu a zároveň\ndávku v hmotnej núdzi. Namietala, že danú situáciu nespôsobila ona, ale spôsobil ju prvostupňový orgán,\nkeď jej priznal pomoc v hmotnej núdzi, na ktorú nebola oprávnená a ktorú teraz od nej žiada späť. Tým,\nže jej bola pomoc v hmotnej núdzi priznaná a následne odňatá, sa dostala do ešte väčšej núdze, než\nv akej bola pôvodne. Nemá prostriedky na vrátenie priznanej pomoci v hmotnej núdzi a nie je ochotná\nprijatú dávku vrátiť, pretože ona bola poškodená konaním prvostupňového orgánu a jeho zamestnancov,\nktorí za vzniknutú situáciu nesú zodpovednosť.\n6. Žalovaný považoval podanú žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať\nžalobkyni náhradu trov konania. Tvrdenia žalobkyne, že daný stav nespôsobila považoval za irelevantné\na poukázal na to, že každá fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi, ktorá jej bola\nposkytnutá neprávom. Od skutočnosti, či daný stav spôsobila alebo nie závisí spôsob jej vrátenia, teda či\npomoc v hmotnej núdzi vráti aj s 10 % zvýšením. Žalovaný mal za to, že správne vyhodnotil skutkový stav\na právnu stránku veci. Pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a postupoval\nv súlade s platnými normami, ktorými je viazaný.\n7. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie\nprvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že\nrozhodnutia správnych orgánov neobsahujú z hľadiska vzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku zásadné\n(zrozumiteľné) vysvetlenie, ktorú podmienku priznania pomoci v hmotnej núdzi a podľa ktorého\nkonkrétneho ustanovenia zákona žalobkyňa v súvislosti s vyplatením príspevku na osobnú asistenciu\nnespĺňala, resp. prestala spĺňať. Konštatovanie v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia o tom, že\nrozhodujúci orgán vyhovuje odvolaniu účastníčky konania, čo je v rozpore so skutočnosťou, naznačuje,\nže žalobkyňa napadla odvolaním rozhodnutie prvostupňového orgánu iba v časti o zvýšení sumy o 10\n% z dôvodu zavinenia, a vyvoláva preto pochybnosti o tom, či žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o\ncelom predmete odvolacieho konania. Krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenia oboch rozhodnutí\nnespĺňajú základné náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (Správny poriadok) a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n8. Proti napadnutému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ\"). Ako dôvod\nkasačnej sťažnosti žalovaný uviedol nesprávny procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania\nznemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP)\n\na nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Nesprávny procesný postup videl\nžalovaný v tom, že v rozpore s § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neinštruoval\nžalovaného, ako má ďalej v konaní postupovať, čím znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný\nďalej nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov\nv predmetnej veci neobsahujú z hľadiska vzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku zásadné vysvetlenie,\nktorú podmienku priznania pomoci v hmotnej núdzi a podľa ktorého ustanovenia zákona žiadateľka v\nsúvislosti s vyplatením príspevku na osobnú asistenciu nespĺňala, resp. prestala spĺňať. Nesúhlasil ani\ns tým, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mal za to, že\nodvolací orgán sa so skutočnosťami namietanými v napadnutom rozsudku jednoznačne vysporiadal. V\nrámci odôvodnenia rozhodnutia odvolací orgán na strane 2 a 3 poukázal na § 2, § 4 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1\nako aj § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v zmysle ktorých pristúpil k uloženiu povinnosti vrátiť\npomoc v hmotnej núdzi neprávom poskytnutú za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40 eur. V\nsúvislosti s konštatovaním krajského súdu o pochybnostiach, či žalovaný rozhodoval o celom predmete\nodvolacieho konania, žalovaný poukázal na spôsoby rozhodovania správneho orgánu v zmysle § 59\nods. 2 a 3 Správneho poriadku. Uviedol, že vzhľadom na možnosti, ktoré Správny poriadok upravuje,\nrozhodol tak, že odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zmenil, pričom mohlo ísť o čiastočnú zmenu\nalebo úplnú zmenu. Na záver žalovaný namietal, že správny súd zrušil aj rozhodnutie prvostupňového\norgánu, napriek tomu, že o to žalobkyňa nežiadala.\n9. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala, že aj napriek tomu, že jej dávka\nv hmotnej núdzi bola poskytnutá za mesiac január 2016 neoprávnene, na vzniknutej situácií nenesie\nnajmenší podiel viny, pretože pracovníčka ktorá žiadosť spracovávala mala všetky potrebné dokumenty.\nŽiadala vyvodenie sankcie voči pracovníčke, ktorá pri rozhodovaní o priznaní dávky v hmotnej núdzi\npochybila. Zároveň žiadala priznať trovy kasačného konania, ktoré vyčíslila na sumu 140 eur.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.\n11. Podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem členov\ndomácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom\na členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva\nk majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\n12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní\npomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.\n13. Podľa § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu,\nmajetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.\n14. Podľa § 9 ods. 1 nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa\npodmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3 a <S., § 11 ods. 2, § 12\nods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej\nnúdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.\n15. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného\npredpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, ň 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak.\n16. Podľa § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej\nnúdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.\nAk fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný\npríspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc\nv hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.\n17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\n\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n19. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n20. Rozhodnutím číslo: DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 24.2.2016 prvostupňový\nsprávny orgán uložil žalobkyni povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie\nod 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40 eur, zvýšenú o 10 %, t. j. celkovo 129,14 eur do 15 dní od\nprávoplatnosti. Povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi odôvodnil prvostupňový orgán tým, že zistil, že\nžalobkyňa je poberateľkou peňažného príspevku na osobnú asistenciu v sume 126,96 eur mesačne,\npričom poukázal na § 28 ods. 1 a 2 a § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.\n21. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím UPS/US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2016/13468-0002Zv zo dňa\n13.5.2016 zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že žalobkyňu zaviazal iba na úhradu\nneoprávnene vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal\nna to, že žalobkyňa mala v mesiaci január 2016 vyplatený peňažný príspevok na osobnú asistenciu v\nsume 126,96 eur a keďže táto suma je vyššia ako suma nárokov pomoci v hmotnej núdzi 117,40 eur,\nza uvedený mesiac žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi nepatrí. Povinnosť vrátiť neoprávnene poskytnutú\npomoc v hmotnej núdzi zároveň odôvodnil ustanovením § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.\nNesúhlasil však so zvýšením sumy o 10 %, pretože súhlasil s tvrdením žalobkyne, že uvedenú situáciu\nnezavinila ona.\n22. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že v danom prípade nie je relevantné skúmať, ktorú povinnosť\nobsiahnutú v poučení tlačiva žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi mala žiadateľka tvrdeným neoznámením\no prebiehajúcom konaní vo veci žiadosti porušiť a aký význam prípadne toto porušenie povinnosti pre\nrozhodnutie malo. Žalovaný ako odvolací orgán totiž v tomto prípade dal žalobkyni za pravdu, že žiadnu\npovinnosť neporušila.\n23. Pokiaľ krajský súd uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov neobsahujú z hľadiska\nvzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku zásadné vysvetlenie, ktorú podmienku priznania pomoci v\nhmotnej núdzi a podľa ktorého konkrétneho ustanovenia zákona žalobkyňa v súvislosti s vyplatením\npríspevku na osobnú asistenciu nespĺňala, resp. prestala spĺňať, kasačný súd uvádza, že s touto\nskutočnosťou sa správny orgán vysporiadal, keď uviedol, že žalobkyni bol v mesiaci január 2016\nvyplatený príspevok na osobnú asistenciu, a tento príjem je vyšší ako suma nárokov pomoci v hmotnej\nnúdzi v sume 117,40 eur. Podmienky vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi vymedzuje zákon o\npomoci v hmotnej núdzi v § 9 ods. 1, podľa ktorého úhrn súm príjmu podľa § 4 nemôže byť vyšší ako\núhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2. Z tohto\ndôvodu žalovaný správne uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi bola žalobkyni poskytnutá neoprávnene,\nčo v konečnom dôsledku nenamietala ani samotná žalobkyňa. Zároveň žalovaný uviedol aj relevantné\nprávne ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 a 2, a § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.\n24. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že odôvodnenia oboch rozhodnutí\nnespĺňajú základné náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku a sú\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že\nžalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi, pretože jej bola poskytnutá neprávom, a to vzhľadom\nk tomu, že v mesiaci január 2016 mala príjem, ktorý je vyšší ako suma poskytnutej pomoci v hmotnej\nnúdzi. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní zároveň uviedol aj ustanovenia právneho predpisu, na základe\nktorého jej povinnosť vrátiť neoprávnene poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi vzniká, a to konkrétne\n§ 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Na vznik povinnosti vrátiť neoprávnene poskytnutú\npomoc v hmotnej núdzi nemá vplyv skutočnosť, či žalobkyňa nejakú povinnosť porušila alebo nie.\nUvedená povinnosť vzniká aj napriek tomu, že v danom prípade bola pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá\nneoprávnene z dôvodu pochybenia na strane prvostupňového správneho orgánu.\n\n25. Od zavinenia neoprávneného poskytnutia pomoci v hmotnej núdzi, a teda porušenia povinnosti (§\n25 ods. 6) závisí iba povinnosť uhradiť okrem vyplatenej dávky aj 10 % zvýšenie; takú povinnosť však\nžalovaný svojím rozhodnutím žalobkyni neuložil.\n26. K záveru krajského súdu, že z rozhodnutia žalovaného nie je jasné, či rozhodol o celom predmete\nodvolania, kasačný súd uvádza, že aj napriek nepresnému konštatovaniu žalovaného, že odvolaniu\nžalobkyne vyhovuje, je zrejmé, že žalovaný konal a rozhodol o celom predmete konania, keď výrok\nrozhodnutia prvostupňového orgánu zmenil tak, že zaviazal žalobkyňu vrátiť sumu neoprávnene\nvyplatenej pomoci v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur a zároveň v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil,\nprečo navýšenie o 10 % v sume 11,74 eur v tomto prípade nie je prípustné.\n27. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, preto rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n28. Kasačný súd za nedôvodnú považoval námietku sťažovateľa, týkajúcu sa možnosti zrušenia aj\nrozhodnutia prvostupňového orgánu, nie je dôvodná. Žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p., ale podľa\n§ 491 ods. 1 SSP je na konanie potrebné aplikovať ustanovenia Správneho súdneho poriadku a v zmysle\n§ 199 ods. 1 písm. c/ SSP išlo o žalobu v sociálnych veciach; v takom prípade správny súd nie je\nviazaný žalobnými bodmi.\n29. Keďže kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil, námietkou žalovaného ohľadom\nnedostatočného poučenia sa už nezaoberal.\n30. V ďalšom konaní bude krajský súd povinný vec znova rozhodnúť s prihliadnutím na právny názor\nvyjadrený v tomto rozhodnutí.\n31. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/10/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "35789ad4-a73e-49fc-a65a-dd7e22cd9555:5076356c-ba8c-4902-88b6-d749650a7cbb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016200751.1", "spisova_znacka": "20Sa/10/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/10/2016 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200751.1"}], "citovane_v": []}