{"guid": "0fbfc131-e15d-4efa-9004-d4f028b56cc7:08a4170e-eed4-497a-83aa-3ed165b3052f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1", "spisova_znacka": "10Asan/26/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/26/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. 10Asan/26/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1", "identifikacne_cislo": "2016200352", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-91.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-91.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-91", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08a4170e-eed4-497a-83aa-3ed165b3052f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/26/2017\n2016200352\n19. 06. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nIng. M. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, N., právne zastúpeného: JUDr. Jana Hreňová, advokát, Krížna\n14, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. SK/0545/99/2015 zo dňa 29.03.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/55/2016-104 zo dňa 06.09.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ a písm. e/ zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nSK/0545/99/2015 zo dňa 29.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na\nnáhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že nezistil relevantnosť\nspotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu odberateľ - dodávateľ plynu v súvislosti s posudzovaním\ncharakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu v správnom konaní.\n3. V ďalšom sa krajský súd stotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia\na nedostatočného zistenia skutkového stavu rozhodujúcimi správnymi orgánmi. Uviedol, že síce\nžalovaný ako odvolací orgán podľa obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia „odstránil nedostatok\ntýkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia“, ale bez toho, aby vysvetlil, v čom konkrétne\nspočívala neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia zo dňa 24.07.2015, správne orgány oboch\nstupňov dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber\nplynu a jeho následky. Poukázal na to, že zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon“)\nv ustanovení § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5, ktoré správny orgán aplikoval, upravuje uloženie pokuty\nvo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinnosti (okrem iného) podľa § 82. Samotné\nustanovenie § 82 však upravuje a odberateľovi ukladá iba povinnosť uvedenú v jeho odseku 2 (povinnosť\nuhradiť dodávateľovi, prípadne iným subjektom špecifikovaným v ustanovení, skutočne vzniknutú\nškodu, ak pri neoprávnenom odbere vznikla). Krajský súd dodal, že v súvislosti s neoprávneným\nodberom odberateľovi zákon neukladá žiadne povinnosti a tieto ako porušené žalobcom vo výroku\nsvojho rozhodnutia neidentifikuje ani rozhodnutie žalovaného, či jemu predchádzajúce rozhodnutie.\nZ odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za neoprávnený odber plynu preto nemal za zrejmé, či\n\nsprávny orgán napriek zneniu výrokovej časti rozhodnutia sankciu uložil za porušenie určitej povinnosti\nalebo, naopak, napriek zneniu ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 upravujúceho pokutu za porušenie\npovinnosti sankciu uložil za konanie, ktoré ako porušenie povinnosti zákonom nie je definované a akým\nvýkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravoval.\n4. Krajský súd dal ďalej do pozornosti, že skutočnosť, že ide o administratívne trestanie spravujúce sa\nprimerane špecifickému charakteru tohto konania zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, kladie\nzvýšené požiadavky nielen na identifikáciu sankcionovaného konania (nekonania) vo výrokovej časti\nrozhodnutia a presvedčivosť vysvetlenia, akým postupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na\nzdôvodnenie práve uloženej sankcie z hľadiska jej druhu a výšky, pri ktorej (výške pokuty) rozhodujúci\norgán podľa § 91 ods. 5 zákona prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky\nporušenia povinnosti. Krajský súd vyjadril názor, že v danom prípade správne orgány oboch stupňov v\nodôvodnení svojich rozhodnutí v súvislosti s rozhodovaním o výške pokuty zrozumiteľne identifikovali\niba spôsob porušenia povinnosti, ktorý zohľadňovali, hoci aj tento je v ich rozhodnutiach rozdielny\n(v prípade žalovaného ide o konštatovanie, že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku\nplomby, v prípade prvostupňového orgánu, že účastník konania sám alebo za pomoci iných osôb porušil\npôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby). Hoci\noba rozhodujúce orgány konštatovali zohľadnenie aj závažnosti protiprávneho konania a jeho možný\nnásledok, neuviedli, aký stupeň závažnosti, z akých okolností a na základe akých úvah hodnotili, a v\nprípade následku konštatovali, že ním je škoda spôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej\nsiete, rozsah a charakter ktorej neuviedli, preto nie je zrejmé, či mali na mysli škodu na meradle, hodnotu\nneoprávnene odobratého plynu (a v akej výške ) alebo niečo iné.\n5. Poznamenal tiež, že hoci by aj zodpovednosť žalobcu bola objektívnou, ako tvrdí žalovaný,\nstupeň závažnosti porušenia povinnosti bez akýchkoľvek pochybností ovplyvňuje skutočnosť, či k\nneoprávnenému odberu plynu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, s ktorou\nokolnosťou sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadali.\n6. Dodal, že samotný záver správneho orgánu o neoprávnenom odbere plynu je z dôvodu nedostatočne\nzisteného skutkového stavu veci minimálne predčasným.\n7. Ďalej uviedol, že zákon bližšie nešpecifikuje, čo považuje za porušenie zabezpečenia meradla proti\nneoprávnenej manipulácii, ktoré je možné považovať za neoprávnený odber, je však logické, že za takéto\nporušenie v súvislosti s „neoprávneným odberom“ je dôvodné považovať iba porušenie, ktoré smeruje k\nodstráneniu prekážky v prístupe do technológie meradla a umožneniu ovplyvňovania zaznamenávania\n(merania) spotreby plynu, ako to súdnou praxou bolo ustálené aj v súvislosti s posudzovaním nárokov\ndodávateľa na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Za takéto by podľa názoru\nkrajského súdu nemalo byť považované napr. porušenie drobné, nemajúce akýkoľvek vplyv na funkčnosť\nplomby, odberateľom aj pri zachovaní patričnej ostražitosti ťažko rozpoznateľné, ktoré môže byť\nprípadne aj následkom nesprávnej inštalácie plomby a pod..\n8. Zdôraznil, že stručnosť znaleckého posudku v danom prípade neumožňuje jednoznačné\nzodpovedanie všetkých otázok majúcich vplyv na zodpovednosť žalobcu a vytvorenie úsudku o tom,\naký zaisťovací prvok plomby bol odstránený, kde sa nachádzajúci, jeden z koľkých zaisťovacích prvkov,\nči jeho odstránenie bez ďalšieho umožňuje nepozorovateľné odstránenie plomby a tým aj vstup do\nmeradla a ovplyvnenie jeho činnosti, či išlo o nedostatok plomby viditeľný bez použitia špeciálnych\nprostriedkov pozorovania, aký mohol byť mechanizmus odstránenia zaisťovacieho prvku plomby, či tento\njej nedostatok mal znaky úmyselného zásahu alebo môže byť následkom nesprávnej inštalácie plomby,\nči dokonca následkom výrobnej vady, ktorá sa prejavila až po inštalácii a podobne.\n9. Vychádzajúc z uvedených obsahových nedostatkov odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia\nneumožňujúceho posúdiť, či uloženie pokuty a práve v stanovenej výške je v súlade s účelom a\nzmyslom aplikovaných ustanovení zákona a nespĺňajúceho z tohoto dôvodu požiadavky kladené naň\nustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj z nedostatkov zistenia skutkového stavu veci\nkrajský súd primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm.\ne) S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako\nodvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za dôvodné\nnavrhované zrušenie rozhodnutia zo dňa 24.07.2015.\n\n10. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/\nS.s.p.) a tiež tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm.\nk/ S.s.p.).\n11. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že krajský súd vydal v skutkovo obdobných prípadoch\n(neoprávnený odber plynu) čo do výroku rozhodnutia totožné rozhodnutia, avšak s rôznymi\nodôvodneniami. V predmetnom prípade krajský súd nepovažoval za hlavný dôvod na zrušenie\nrozhodnutia a vrátenie veci sťažovateľovi na ďalšie konanie možnú subjektívnu zodpovednosť\núčastníkov konania, ktorú sťažovateľ napádal vo svojich predchádzajúcich kasačných sťažnostiach,\nale namietal najmä skutočnosť, že rovnako ako prvostupňový správny orgán, tak aj odvolací orgán\nuložili pokutu účastníkovi konania na základe § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, pričom podľa názoru\nkrajského súdu uvedený paragraf neukladá povinnosť účastníkovi konania neodoberať neoprávnene\nplyn. Ďalej podľa jeho názoru správne orgány neuviedli, ako dospeli k uvedenému uloženiu povinnosti,\nakým výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravovali, a teda dôsledne neozrejmili spôsob\naplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber plynu a jeho následky.\n12. K tomu sťažovateľ dodal, že krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodovali v minulosti\npodľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, teda pred platnosťou a účinnosťou\nzákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, pričom nebola otázna objektívna zodpovednosť účastníkov\nkonania. Sťažovateľ poukázal na to, že zmenou zákona sa zmenilo len číslo paragrafového znenia\nustanovenia z § 59 ods. 1 písm. d/ na § 82 ods. 1 písm. d/, pričom nedošlo k žiadnej zmene v uvedenom\nustanovení, a taktiež nedošlo k zmene celkovej podstaty uvedeného paragrafu (zmena nastala len v\nprípade výpočtu výšky škody dodávateľovi, t. j. zmena vo vzťahu dodávateľ - odberateľ). Sťažovateľovi\npreto nebolo zrejmé, kedy, akým spôsobom a na základe akých skutočností nastal zlom v ustálenej\nrozhodovacej praxi krajských súdov (rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa\nsťažovateľovi aj naďalej javí konštantná a logicky a právne odôvodnená).\n13. Sťažovateľ k argumentácii krajského súdu ohľadne neexistencie povinnosti v ustanovení § 82 ods.\n1 písm. d) zákona uviedol, že § 91 ods. 1 písm. d/ zákona taxatívne uvádza § 82 cit. zákona, pričom\nna rozdiel od ostatných, striktne vyňatých sankčných ustanovení neuvádza konkrétne odseky, resp.\npísmená, ktoré je možné postihovať, ale uvádza celý paragraf, čo podľa názoru sťažovateľa značí, že\nuvedený paragraf obsahuje viacero povinností a oprávnení, nad ktorými má dodržiavať dozor sťažovateľ.\n14. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že správny orgán rozhodol o porušení\n§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike len z toho titulu, že neprejavil vôľu dostatočným spôsobom\nzisťovať skutkový stav veci, t. j. aj zavinenie odberateľa, ako zodpovednostný prvok, resp., že\ns okolnosťou zodpovednosti sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom\nnevysporiadali. Sťažovateľ k tomu uviedol, že v šetrenej veci nebolo sporné, či meradlo zaznamenáva\nsprávne, alebo či vôbec zaznamenáva spotrebu plynu; podstatnou otázkou bolo vyriešiť, či bol alebo\nnebol poškodený zabezpečovací prvok plomby určeného meradla, pričom už správny orgán na prvom\nstupni mal skutkový stav za preukázaný práve na základe vykonaného znaleckého skúmania Ing. S.\nF., ktorý zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby určeného meradla, v\ndôsledku čoho bola overovacia/zabezpečovacia značka mechanicky poškodená. Za takto zisteného\nskutkového stavu sťažovateľ, ani správny orgán na prvom stupni neboli povinní skúmať zavinenie\npáchateľa správneho deliktu - žalobcu, nakoľko sa tu uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti.\n15. Sťažovateľ v ďalšom uviedol, že v zmysle jednotnosti konania platí upravený výrok odvolacieho\norgánu, a to: „že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby“, pričom k uvedenej\nzmene odvolací orgán pristúpil práve v dôsledku otázky zodpovednosti, keď sa odvolaciemu orgánu,\nrovnako ako prvostupňovému správnemu orgánu a orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo\npreukázať subjektívnu zodpovednosť účastníka konania a odvolací orgán len pristúpil k zosúladeniu\nzisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia.\n16. Sťažovateľ konštatoval, že pri odôvodňovaní výšky sankcie zohľadnil spôsob spáchania iného\nsprávneho deliktu (v rámci dostupných možností), čas trvania porušenia povinnosti, závažnosť a\nmožný následok porušenia povinnosti (aspoň v určitom rozsahu); tiež poukázal na objektívny charakter\n\nkonštrukcie zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt a samotné zjavné nedodržanie zákazu\nustanovené v zákone. Zároveň pri zdôvodňovaní výšky postihu pri tomto druhu iného správneho deliktu\nmal za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že jeho skutková podstata umožňuje pod predmetné\nustanovenie zákona subsumovať viacero druhov konaní, avšak presný priebeh a charakter skutku je\nčasto nezistiteľný z objektívnych príčin. Tak tomu bolo aj v šetrenom prípade, keď správny orgán na\nprvom stupni, ani sám sťažovateľ nedisponovali presným priebehom skutku, ktorým došlo k naplneniu\nskutkovej podstaty § 82 ods. 1 písm. d/ zákona.\n17. Sťažovateľ uviedol, že aj napriek prekážkam spočívajúcim v objektívnych dôvodoch a nie v\nnedbalosti a zanedbaní povinnosti presne zistiť skutkový stav veci, zotrváva na svojom názore, že\nžalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, a preto musí niesť za\ntakéto porušenie povinnosti následky. Predmetný zákon sa pritom riadi princípom, na základe ktorého\nsťažovateľ uloží pokutu v každom prípade porušenia povinnosti. Preto sťažovateľ poukázal na možnosť\nkrajského súdu využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a/ S.s.p.\n18. Na základe uvedených skutočností, vyjadril sťažovateľ názor, že kasačnou sťažnosťou napadnutý\nrozsudok krajského súdu bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, v dôsledku čoho sú\nopodstatnené dôvody pre podanie kasačnej sťažnosti zo strany sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ a k/ S.s.p, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a\nvrátil mu vec na ďalšie konanie.\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti nie sú vymedzené\nv súlade s § 440 ods. 2 S.s.p., pretože z nej nie je možné zistiť, v čom spočíva nesprávnosť právneho\nposúdenia správneho súdu. Kasačná sťažnosť tiež nie je žiadnym spôsobom odôvodnená v tom smere,\nprečo by malo dôjsť podľa sťažovateľa k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 191 ods. 1 písm. d/ a e/\nSSP zo strany správneho súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považoval za správne, a to aj\nvo výroku a aj v jeho odôvodnení. Konštatoval, že správny súd zrušil rozhodnutie sťažovateľa z dôvodov\nuvedených v § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p., pričom žalobca mal za to, že tieto dôvody sú dané, a\nsprávny súd správne právne posúdil tak § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p., ako aj súvisiace ustanovenia,\nktoré v tejto súvislosti posudzoval.\n20. Poznamenal, že zo znenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona vyplýva, že tento pokrýva výsledok konania\n(bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), a nie konanie samotné. Len v prípade,\nak by toto ustanovenie pokrývalo samotné konanie, ktoré by bolo týmto ustanovením zakázané, by bolo\nmožné hovoriť o tom, že došlo k porušeniu takéhoto zákazu a tým k porušeniu povinností, za ktoré možno\nuložiť pokutu. Samotné konanie porušujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je zakázané,\na tým protiprávne, nie ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, ale ustanovením § 76 ods. 11 zákona,\nv ktorom je uvedený jasný zákaz akéhokoľvek zásahu odberateľa do meradla, pričom porušením tohto\nzákazu je naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. c/ zákona v spojení\n§ 76 ods. 11 zákona.\n21. Podľa názoru žalobcu sú úvahy sťažovateľa v kasačnej sťažnosti v rozpore s postavením a úlohou\nsprávneho orgánu, pretože ak má sťažovateľ právomoc vykonávať dozor, nemôže si selektívne vyberať,\nnad ktorým ustanovením zákona právomoc bude vykonávať a nad ktorým nie. Z uvedeného mal žalobca\nza zrejmé, že správny orgán nesprávne pristupuje k výkonu svojich právomocí a k výkladu a uplatňovaniu\njednotlivých ustanovení zákona.\n22. V ďalšom poukázal na otázku právneho posúdenia vzťahu medzi § 91 ods. 1 písm. c/ zákona\nv spojení s § 76 ods. 11 zákona a § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o\npriestupkoch“). Konštatoval, že zmenou prvostupňového rozhodnutia, ktorú vykonal sťažovateľ, pričom\ntúto zmenu nijakým spôsobom nezohľadnil vo výške pokuty, došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu\ntotožnosti skutku. Súčasne vyjadril názor, že v prípade správnych deliktov podľa § 91 ods. 1 písm. d/\nbod 5 v spojení s § 82 zákona a podľa § 91 ods. 1 písm. c/ zákona v spojení s § 76 ods. 11 zákona sa má\nuplatňovať princíp subjektívnej zodpovednosti, t. j. správny orgán musí skúmať zavinenie odberateľa.\n23. Žalobca vyjadril súhlas s tvrdením správneho súdu, podľa ktorého sťažovateľ nedostatočne zistil\nskutkový stav veci, pretože sťažovateľ svoje rozhodnutie oprel o jediný dôkaz - znalecký posudok č.\n151/PL-2014 zo dňa 16.03.2014, ktorý nebol vypracovaný znalcom ustanoveným žalovaným podľa §\n\n36 Správneho poriadku, ale jedná sa o znalecký posudok objednaný (ešte pred správnym konaním)\nobchodnou spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. pre jej interné potreby. Žalobca nemal možnosť\nparticipovať na znaleckom dokazovaní, nemal možno klásť znalcovi otázky, a rovnako aj sťažovateľ\nžiadnym spôsobom neparticipoval na znaleckom dokazovaní. Sťažovateľ však závery znalca uvedené\nv znaleckom posudku nekriticky bez ďalšieho prevzal, a postavil na nich svoje rozhodnutie.\n24. Uviedol, že trvá na tom, že sťažovateľ pri ukladaní pokuty postupoval v rozpore s § 91 ods. 5\nzákona, pretože výšku pokuty smerom ku kritériám uvedeným v tomto ustanovení riadne neodôvodnil.\nAbsencia zdôvodnenia uvedených kritérií pre výšku uloženej pokuty v prípade, keď zákon pripúšťa\nrozpätie sankcie, je podľa žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre jeho\nnepreskúmateľnosť. Žalobca dodal, že ak by sa pripustil svojvoľný a arbitrárny prístup sťažovateľa, podľa\nktorého adresátovi rozhodnutia nemusia byť presne známe dôvody uloženia konkrétnej výšky pokuty,\npopreli by sa princípy právneho štátu a rezignovalo by sa na povinnosť vyžadovať od správneho orgánu\nplnenie jeho základných povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.\n25. Taktiež mal za to, že nie je naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., a to najmä\nz dôvodu, že ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu tykajúca sa znakov správneho deliktu podľa\n§ 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona v spojení s § 82 zákona neexistuje, a preto sa od nej správny súd\nani nemohol odkloniť.\n26. Vzhľadom na uvedené žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby kasačnú sťažnosť zamietol a\npriznal žalobcovi voči sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. júna 2018 (§ 137 ods.\n4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.)\n28. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa,\nktorým sťažovateľ v časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy\nprvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,\nna ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré\nnebolo namontované prevádzkovateľom siete.\nPodľa § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona, inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe\nvo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b) až h), § 36 ods.\n2 písm. a) až e), § 39, 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), § 72, § 77 ods.\n1, 3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27.\n29. Kasačný súd z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu sťažovateľa zistil, že\ndňa 17.09.2014 bol orgánu verejnej správy prvej inštancie postúpený spisový materiál Obvodného\noddelenia Policajného zboru v Trstíne ČVS: ORP-1420/TR-TT-2014 dokumentujúci správny delikt\npodľa § 91 ods. 1 písm. d/ zákona. Na podklade uvedeného vykonal prvoinštančný orgán verejnej\nsprávy dňa 23.06.2015 kontrolu dodržiavania zákona o energetike, ktorej výsledok je zaznamenaný v\nProtokole o výsledku kontroly zo dňa 23.06.2015, v zmysle ktorého inšpektori ustálili, že kontrolovaný\nsubjekt porušil zákon, nakoľko v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 25.02.2014 sám alebo za\n\npomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru\nč. XXXXXXXXXXX . na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX tým spôsobom, že poškodil - odstránil\njeden zaisťovací prvok plomby, čím neoprávnene odoberal zemný plyn. Oznámením o začatí správneho\nkonania č. EN/0246/02/2015 zo dňa 07.07.2015 bol žalobca oboznámený o začatí správneho konania\no uložení pokuty podľa § 91 ods. 1 písm. d/ zákona z dôvodu zistenia neoprávneného odberu\nplynu odberateľom (žalobcom) v domácnosti, čím došlo k porušeniu § 82 ods. 1 písm. d/ zákona.\nVýsledkom správneho konania bolo prvoinštančné správne rozhodnutie č. EN/0246/02/2015 zo dňa\n24.07.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.900 eur za neoprávnený odber plynu,\nzadokumentovaný v Protokole o výsledku kontroly zo dňa 23.06.2015, nakoľko bol u odberateľa plynu\nv domácnosti zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, keďže pri kontrole vykonanej dňa\n23.06.2015Inšpektorátom SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj bolo pri prešetrovaní podnetu č.\n670/2014 zistené, že účastník konania na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX v presne nezistenom\nčase od 19.04.2013 do 25.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do\noverovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX tým spôsobom, že poškodil odstránil jeden zaisťovací prvok plomby. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvej inštancie\nvyjadril názor, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný s tým, že pri určení výšky pokuty\nprihliadal najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti.\n30. O podanom odvolaní rozhodol sťažovateľ napadnutým rozhodnutím č. SK/0545/99/2015 zo dňa\n29.03.2016 tak, že prvoinštančné správne rozhodnutie v časti zmenil tak, že časť výroku „účastník\nkonania na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa K., v presne nezistenom čase od 19.04.2013\ndo 25.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a\nzabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX tým spôsobom, že poškodil - odstránil\njeden zaisťovací prvok plomby“ nahradil znením „na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa\nK., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 25.02.2014 bol vykonaný neoprávnený zásah do\noverovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX tým spôsobom, že bol poškodený\n- odstránený jeden zaisťovací prvok plomby.“ Ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie, ostala bez\nzmeny. Rozhodnutie odôvodnil sťažovateľ tým, že v odvolacom konaní bol zistený dôvod na zmenu\nnapadnutého prvoinštančného rozhodnutia, preto sťažovateľ v novom rozhodnutí upresnil opis zisteného\nskutkového stavu a odstránil nedostatok týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia,\npričom sťažovateľ nezistil dôvod na zmenu právnej kvalifikácie, zrušenie napadnutého rozhodnutia ani\nprehodnotenie výšky uloženej pokuty. Sťažovateľ mal teda za to, že v danej veci bol skutkový stav\ndostatočne zistený, tento bol správne právne posúdený, nedošlo k upretiu práva žalobcu na vyjadrenie\nsa k podkladom rozhodnutia, či spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia, pričom prvoinštančný\nsprávny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zaoberal a riadne sa s nimi vyrovnal. Sťažovateľ sa\nnestotožnil s názorom žalobcu, že za predmetné porušenie je adekvátne uloženie sankcie v najnižšej\nmožnej výške, nakoľko jeho závažnosť je minimálna až nulová, pretože uvedený skutok považoval za\nspoločensky nebezpečné a v demokratickej spoločnosti neprijateľné konanie.\n31. O podanej žalobe rozhodol krajský súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom, ktorým\nrozhodnutie sťažovateľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že správne orgány oboch\ninštancií dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber\nplynu a jeho následky. V ďalšom konštatoval obsahové nedostatky odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia neumožňujúceho posúdiť, či uloženie pokuty a práve v stanovenej výške je v súlade s\núčelom a zmyslom aplikovaných ustanovení zákona, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci.\n32. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona\nvyplýva objektívna zodpovednosť účastníkov konania. Mal za jednoznačné, že v zmysle ustanovenia §\n91 ods. 1 písm. d/ zákona má sťažovateľ vykonávať dozor nad dodržiavaním povinností a oprávnení\nvyplývajúcich z celého ustanovenia § 82 zákona. S poukazom na stanovenú objektívnu zodpovednosť\nžalobcu za spáchaný správny delikt mal za to, že nebol povinný skúmať zavinenie. Dal do pozornosti, že\nv zmysle jednotnosti konania pristúpil k zmene výroku prvoinštančného správneho rozhodnutia z dôvodu\nzosúladenia zisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia. Odôvodnenie výšky pokuty\nmal za dostatočné s tým, že pokiaľ považoval krajský súd odôvodnenie výšky pokuty za nedostatočné\nvo vzťahu k zákonným kritériám pre určenie jej výšky, mal možnosť využiť moderačné právo v zmysle\n§ 198 ods. 1 písm. a/ S.s.p.\n\n33. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia\nkrajského súdu, aj keď sa s dôvodmi jeho rozhodnutia nestotožnil v celom rozsahu.\n34. V prvom rade kasačný súd dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona\nvyplýva, že inšpekcia uloží obligatórne pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe (v danom prípade\nžalobcovi) za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených ustanovení citovaného\nzákona, okrem iného aj vo vzťahu k ustanoveniu § 82 zákona. Z predmetného ustanovenia § 82 ods. 1\nzákona vyplývajú zasa definície neoprávneného odberu, z ktorých je možné vyvodiť, o aký odber musí\nísť, aby bol neoprávnený. V ods. 1 písm. d/ je ďalej uvedené, že neoprávneným odberom plynu je odber,\nktorý musí spĺňať dve podmienky, prvou je odber meraný určeným meradlom a druhou je, že pôjde o\nmeradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na sankcionovanie\ntohto neoprávneného odberu stačí splnenie týchto dvoch podmienok s tým, že zodpovednosť nesie\nodberateľ (žalobca), pričom zákon nevyžaduje priamo jeho zavinenie. Sťažovateľ tak správne vyhodnotil,\nže v danom prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť, nie subjektívnu zodpovednosť, preto nie je\npodstatné, či došlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla úmyselným alebo nedbanlivostným\nkonaním, resp. kto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie; zodpovednosť nesie odberateľ plynu.\nUvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo 99/2012, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan 19/2017). Na základe vyššie uvedeného nemohol kasačný\nsúd prisvedčiť tvrdeniu krajského súdu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď sa\nnezaoberali skutočnosťou, či k neoprávnenému odberu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným\nkonaním žalobcu, keď v prípade objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. K uvedenému\nvšak kasačný súd uvádza, že skutočnosť kto, kedy a akým spôsobom porušil zabezpečovaciu značku\nplynomeru, resp. ako došlo k danému porušeniu je nutné vziať do úvahy pri určovaní výšky pokuty.\n35. Kasačný súd zároveň nesúhlasí s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorej\nkrajský súd konštatoval, že sťažovateľ tak ako aj prvoinštančný orgán verejnej správy neozrejmili\nspôsob aplikácie ustanovení zákona - § 82 ods. 1 písm. d/ zákona a § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5\nzákona. V nastolenej otázke kasačný súd ustálil, že ak by zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať\naj ustanovenie § 82 ods. 1 zákona, ale výlučne len ustanovenie § 82 ods. 2 zákona, bol by to výslovne\nvymedzil v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona. Súčasne má kasačný súd za to, že vylúčenie\nmožnosti sťažovateľa sankcionovať páchateľov správnych deliktov len z dôvodu, že ustanovenie § 82\nods. 1 zákona nie je výslovne formulované ako povinnosť by odporovalo zásadám právneho štátu, v\nktorom nie je možné akceptovať a ponechať bez trestu protispoločenské konanie, akým neoprávnený\nodber plynu bez pochýb je.\n36. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty, ktorú považuje sťažovateľ za dostatočne odôvodnenú v\nrámci toho, že nie je možné presne uviesť priebeh skutku, musí kasačný súd vyzdvihnúť právny názor\nkrajského súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd dospel k\njednoznačnému záveru, že z obsahu prvoinštančného a druhoinštančného správneho rozhodnutia nie\nje možné dostatočne vyvodiť, prečo bola žalobcovi uložená práve pokuta vo výške 1.900 eur, prečo nie\nmenej, resp. viac.\n37. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených Správnym súdnym poriadkom s tým, že nie sú dotknuté ustanovenia o sankčnej\nmoderácii. Avšak neznamená to, že orgán verejnej správy by nemal dostatočne odôvodniť použitú\nsprávnu úvahu pri ukladaní výšky sankcie, najmä ak ukladá sankciu v určitom zákonom stanovenom\nrozpätí, v danom prípade od 100 eur do 30.000 eur. Zároveň musí byť z rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy zrejmá jeho správna úvaha pri aplikácii právnych predpisov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).\n38. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu rovnako dospel k záveru o nedostatočnom\nodôvodnení rozhodnutia sťažovateľa a prvoinštančného správneho rozhodnutia v súvislosti s výškou\nuloženej sankcie, keď konajúce orgány verejnej správy síce tvrdili, že pri určovaní výšky pokuty\nzohľadnili závažnosť protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi\na prevádzkovateľovi distribučnej siete, a preto žalobcovi uložili pokutu na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sadzby, no súčasne výšku uloženej pokuty stanovili na sumu 1.900 eur zo zákonnom\nstanoveného rozpätia od 100 eur do 30.000 eur. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo sa orgány verejnej\n\nsprávy domnievali, že uložená pokuta predstavuje dolnú hranicu zo zákonnom stanovenej sadzby, keď\nuložená pokuta 19-násobne prevyšuje skutočnú dolnú hranicu (100 eur). Rovnako zostalo pre kasačný\nsúd neznáme, ako mohli orgány verejnej správy uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1.900 eur, keď sami\nuviedli, pri určení výšky pokuty prihliadali v zmysle ustanovenia § 91 ods. 5 zákona najmä na závažnosť,\nspôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, teda museli prihliadnuť okrem iného na\nskutočnosti, že\n- orgán verejnej správy prvej inštancie rovnako ako sťažovateľ a ako orgány činné v trestnom konaní\nnepreukázali, že práve žalobca bol osobou, ktorá vykonala neoprávnený zásah do overovacej a\nzabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený\njeden zaisťovací prvok plomby;\n- k porušeniu plomby určeného meradla mohlo vzhľadom na bod 1 dôjsť aj konaním inej osoby ako osoby\nžalobcu, pričom nebolo vylúčené, že porušenie mohlo byť spôsobené aj inými vplyvmi ako napríklad\nvplyvom počasia, plynutím času či inou okolnosťou;\n- nebol preukázaný vznik škody prevádzkovateľovi distribučnej siete spojený s neoprávneným odberom\nplynu;\n- predmetné meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste.\n39. Kasačný súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu, že hoci sťažovateľ zmenil výrok\nrozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu práve vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané\npoškodenie predmetného meradla práve žalobcom ako odberateľom, túto okolnosť pri výške pokuty\nnijako nezohľadnil. Je predsa rozdiel, či je ukladaná pokuta odberateľovi, ktorý preukázateľne sám\npoškodil meradlo, alebo sa ukladá pokuta odberateľovi, ktorému nebol preukázaný zásah do meradla,\nktoré je navyše umiestnené na verejne prístupnom mieste, čo zohľadňuje aj sám zákonodarca pri určení\nvýšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ( § 82 ods. 4 zákona).\n40. Vzhľadom na uvedené nemohol kasačný súd postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým\nkrajským súdom v napadnutom rozhodnutí o nedostatku odôvodnenie výšky uloženej pokuty s tým,\nže napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení s prvoinštančným rozhodnutím je aj podľa názoru\nkasačného súdu v uvedenom smere v rozpore so zákonom.\n41. Krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne\nposúdenie veci. Kasačný súd sa stotožňuje s uvedeným tvrdením krajského súdu v tom smere, že\nsamotný sťažovateľ uviedol, že nebolo možné zistiť, ako presne prebiehal skutok, čo malo vplyv na\nodôvodnenie výšky pokuty a svoju úvahu oprel len o znalecký posudok, ktorý bol spochybňovaný\nžalobcom. Aj napriek tomu, že v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, pokiaľ sa nepreukáže,\nže zabezpečenie meradla plynu bolo poškodené žalobcom, bude úlohou orgánu verejnej správy zvážiť\nuloženie sankcie ozaj na spodnej hranici, ktorú zákonodarca určil sumou 100 eur.\n42. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení\ndospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť (§ 461 S.s.p.), nakoľko v\nrozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe\njeho zrušení a na ktoré musel kasačný súd prihliadať.\n43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi\nvzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 S.\ns. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n44. Senát najvyššieho súdu prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "2529ba08-edf7-474d-88c5-901b48acc0ee:10876f6a-a912-481f-b91c-687472e78e25", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200367.1", "spisova_znacka": "6Asan/19/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/19/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200367.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c7105bec-7084-4a93-9e83-18cddf9dadb4:359bf034-d3cf-4030-872a-0b416b593088", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3018200185.1", "spisova_znacka": "4Svk/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/13/2024 z 10. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3018200185.1"}, {"guid": "7837d8b8-6b6d-4e88-b25c-02288f606e5b:36d69242-eb68-4812-bcf1-2769a4f46ba8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2115224581.3", "spisova_znacka": "23Co/43/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/43/2020 z 26. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2115224581.3"}, {"guid": "eaa21615-bd63-4c5c-9483-d239160314df:2702ce10-57da-43cf-9816-e374f7c9e9c4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2016200507.1", "spisova_znacka": "14S/52/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/52/2019 z 19. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2016200507.1"}]}