{"guid": "3cd8db85-00b5-4d6b-a918-4295403c0fa8:3ff2ba76-48d9-49fa-95ff-b3dbb71cc7f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200350.1", "spisova_znacka": "5Asan/19/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/19/2017 z 11. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. 5Asan/19/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200350.1", "identifikacne_cislo": "2016200350", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-10.odsek-6", "nazov": "§ 10 ods. 6 zákona č. 377/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-10.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 377/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/377", "nazov": "zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 377/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 377/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-2004/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/377#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/377#paragraf-7", "/SK/ZZ/2004/377#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ff2ba76-48d9-49fa-95ff-b3dbb71cc7f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200350.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200350.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200350.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/19/2017\n2016200350\n11. 09. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:2016200350.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nAPIMEX, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 586, 925 22 Veľké Úľany, IČO: 34 108 530, zastúpený\nsplnomocneným zástupcom: Mgr. Martin Chrapčiak, Višňová 47, 900 42 Dunajská Lužná, proti\nžalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie,\nso sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSK/0768/99/2015 zo dňa 7. marca 2016, rozhodujúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č.k. 14S/38/2016-52 zo dňa 20. septembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/38/2016-52 zo dňa 20.\nseptembra 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný\ninšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0768/99/2015 zo dňa 7. marca 2016 z r u š u j e a\nvec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi voči žalovanému\nkasačnom súde.\n\npriznáva\n\nnárok na náhradu trov konania na krajskom súde a\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,krajský súd\" alebo ,,správny súd\") rozsudkom č.k. 14S/38/2016-52\nzo dňa 20. septembra 2017 postupom podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0768/99/2015 zo dňa 07.03.2016. Krajský súd\nžalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. SK/0768/99/2015 zo dňa 07.03.2016 žalovaný ako odvolací orgán podľa\n§ 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ,,Správny poriadok\") zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. F/0294/02/2015 zo dňa 16.09.2015, ktorým ako\npríslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. h/ zákona č. 128/2002\nZ.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a § 9 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, v súlade s § 46 Správneho poriadku uložil žalobcovi pre porušenie:\na) povinnosti upozorniť verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením, ktoré\nmusí byť umiestnené na viditeľnom mieste v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 377/2004 Z.z., nakoľko\npri kontrole vykonanej dňa 03.06.2015 bolo v predajni Rozličný tovar APIMEX, Hlavná 585, Veľké\nÚľany zistené, že kontrolovaná predajňa nebola označená bezpečnostným a zdravotným označením\n\npodľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie\nbezpečnostného a zdravotného označenia pri práci;\nb) povinnosti v priestoroch, kde je podľa § 7 zákaz fajčenia, na viditeľnom mieste umiestniť oznam s\ninformáciou, kde a na ktorých kontrolných orgánoch je možné podať oznámenie o porušovaní zákona\nč. 377/2004 Z.z. v zmysle § 8 ods. 4 tohto zákona, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 03.06.2015 bolo\nv predajni Rozličný tovar APIMEX, Hlavná 585, Veľké Úľany zistené, že v kontrolovanej predajni chýbal\noznam s informáciou, kde a na ktorých kontrolných orgánoch je možné podať oznámenie o porušení\ntohto zákona,\npodľa § 10 ods. 6 zákona č. 377/2004 Z.z. pokutu vo výške 331,- €, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť\ndo 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\n3. Žalobca domáhajúc sa zrušenia vyššie označeného rozhodnutia vo svojej žalobe namietal, že\nInšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave súčasne vykonal kontrolu podľa zákona\nč. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, výsledkom ktorej je jeho rozhodnutie č. P/0293/02/2015 zo dňa\n16.09.2015 o uložení pokuty vo výške 700,- € za porušenie § 4 ods. 1 písm. a/, § 14a ods. 1 a § 18 ods. 1\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zmenené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného\nč. SK/0767/99/2015 zo dňa 07.03.2016, tak že pokuta bola znížená zo sumy 700,- € na 500,- € (toto\nrozhodnutie bolo predmetom preskúmania v konaní pred krajským súdom pod sp.zn. 14S/23/2016),\npričom došlo k nezákonnému zásahu do jeho práv, najmä do práva na spravodlivý proces a dobrú verejnú\nsprávu. Nezákonnosť vykonanej kontroly podľa žalobcu vyplývala z nedostatku poverenia inšpektorov,\nktoré nebolo vydané, ani netvorilo súčasť obsahu spisu. V tejto súvislosti poukazoval na právny názor\nNajvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku 3Sžz/1/2011, v zmysle ktorého je existencia poverenia\nnevyhnutnou podmienkou zákonnosti inšpekcie úradu. Z kontroly bol vypracovaný jeden inšpekčný\nzáznam, z obsahu ktorého nie je možné rozlíšiť dve samostatné kontroly - kontrolu podľa zákona č.\n250/2007 Z.z. a kontrolu podľa zákona č. 377/2004 Z.z.. Zmätočný postup vyústil do vedenia dvoch\nsamostatných správnych konaní, čím došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu - zvýšenia sankcie, nakoľko\npri ukladaní pokuty správny orgán nepoužil absorpčnú zásadu, ktorá sa uplatňuje pri ukladaní pokút pri\nviacčinnom súbehu priestupkov. Nakoľko žalovaný sa pri vysporadúvaní s jeho námietkou v tomto smere\nnesprávne zaoberal naplnením podmienky „ne bis in idem\", odôvodnenie jeho rozhodnutia je zmätočné\na ide mimo rámca veci. Porušenie zákona podľa žalobcu spočíva v tom, že uložená pokuta v súčte\noboch pokút je vyššia ako tá, ktorá by mu hrozila, ak by správny orgán dodržal absorpčnú zásadu. Má za\nto, že správne delikty spĺňajú definíciu „trestného obvinenia\" podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a na konanie o nich sa vzťahujú predpisy trestného práva, ktoré je potrebné\nanalogicky uplatňovať a aplikovať jeho základné zásady, preto neobstojí odôvodnenie žalovaného, ktorý\nsa odvoláva na skutočnosť, že chýba právna norma upravujúca určité právne vzťahy. Postup žalovaného\npovažuje za odporujúci zákonu a jeho legitímnym očakávaniam, nakoľko použitie správnej úvahy musí\nbyť v súlade so zásadou predvídateľnosti rozhodnutia. Dôvod pre zrušenie rozhodnutia videl žalobca\naj v nepreukázaní a nepodložení skutočností uvádzaných v rozhodnutí a tiež v tom, že zistenia z\nvykonanej kontroly nesprávne právne posúdil, nakoľko tieto neboli podložené relevantnými dôkazmi.\nMal za to, že správne orgány pri určovaní výšky pokuty neprihliadali na to, aby výška pokuty a aplikácia\npráva pri ukladaní pokuty nebola v neprospech žalobcu - kontrolovaného subjektu. Znamená to, že\nrozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku,\nnakoľko žalovaný sa nevysporiadal so všetkými vznesenými námietkami žalobcu, pričom v zmysle\nzásady prezumpcie neviny v správnom konaní je správny orgán povinný dokázať vinu obvineného, a v\nprípade pochybností o nej, rozhodnúť v prospech obvineného zo správneho deliktu. Žalobca súčasne\npoukazoval na nehospodárnosť správneho konania vo veci.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.07.2016 žiadajúc žalobu ako nedôvodnú zamietnuť\nuviedol, že inšpektormi bolo pri kontrole vykonanej dňa 03.06.2015 v prevádzke žalobcu zistené\nporušenie povinností podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 377/2004 Z.z., nakoľko žalobca si v zmysle § 7\nods. 1 písm. f/ zákona č. 377/2004 Z.z. v spojení s § 8 ods. 3 a 4 tohto zákona nesplnil povinnosť\nupozorniť verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením podľa prílohy č. 2\nNariadenia vlády SR č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného\noznačenia pri práci. Zároveň bolo predmetnou kontrolou zistené, že vo vyššie uvedenej prevádzke\nžalobcu, v ktorej je v zmysle § 7 ods. 1 písm. f/ zákona č. 377/2004 Z.z. zakázané fajčiť, žalobca ako\núčastník konania neumiestnil na viditeľnom mieste oznam s informáciou, kde a na ktorých kontrolných\norgánoch, ktoré sú podľa § 9 tohto zákona povinné vykonať kontrolu dodržiavania zákona, je možné\npodať oznámenie o jeho porušení. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\no uložení pokuty, pričom nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný\n\nsa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, zistil, že prvostupňový orgán\nvec správne právne posúdil a nedostatky boli spoľahlivo zistené, postupované bolo v súlade so\nzásadami správneho konania a Ústavou SR. Postup, práva a povinnosti inšpektorov pri výkone štátnej\nkontroly sú upravené zákonom č. 128/2002 Z.z., v ktorom nie je ustanovená povinnosť inšpektorov\ndisponovať osobitným poverením na výkon kontroly, na ktorú ich v zmysle § 5 ods. 5 oprávňujú\npreukazy inšpektorov s príslušnými náležitosťami. V tejto súvislosti žalobcom uvádzané rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžz/1/2011 sa týka kontroly vykonanej Protimonopolným úradom SR,\ninšpektori ktorého kontrolu realizujú podľa zákona č. 136/2001 Z.z. na základe písomného poverenia.\nZ inšpekčného záznamu je zrejmé, dodržiavanie ktorých právnych predpisov bolo kontrolované, ktorý\nzákon bol ktorým nedostatkom porušený. Žalobca nemôže očakávať, že bude vopred o kontrole a\njej predmete informovaný, nakoľko by to zmarilo účel kontroly. Žalovaný mal za to, že absorpčnú\nzásadu je možné aplikovať pri zistení viacerých porušení toho istého zákona, nie pri porušení odlišných\nprávnych predpisov, inštitúty na ukladanie pokút ktorých sú rozdielne. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno aplikovať na rozhodnutia správnych orgánov,\nktoré nemajú postavenie nezávislého a nestranného súdu a sú preto podrobované preskúmaniu súdom.\nPoužitie analógie iuris sa má uplatňovať s prihliadnutím na účel a zmysel zákona, v systéme správneho\ntrestania podľa rozdielnych zákonov má výrazné limity, všeobecne vo verejnom práve je možnosť\npoužitia analógie ojedinelá a v danom prípade neaplikovateľná.\n5. Krajský súd sa v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatku osobitného poverenia osôb,\nktoré v mene Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonali dňa 03.06.2015 kontrolu v prevádzkarni Rozličný\ntovar APIMEX vo Veľkých Úľanoch, v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného. V tejto\nsúvislosti uviedol, že zákon č. 128/2002 Z.z., ktorý postup Slovenskej obchodnej inšpekcie upravuje,\ntakúto povinnosť inšpektorov neobsahuje a v ustanovení § 5 jasne definuje, kto kontrolu vnútorného trhu\nvykonáva - zamestnanci Slovenskej obchodnej inšpekcie, čo ich oprávňuje na výkon kontroly a ako sa\npri jej realizácii preukazujú - preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie. Postup správnych orgánov\nv danom prípade, zahŕňajúci skutočnosť, že výkon kontroly zameranej na dodržiavanie požiadaviek\nvyplývajúcich z viacerých právnych predpisov bol zaznamenaný v jednom inšpekčnom zázname a\nže správny orgán o sankciách za zistené nedostatky vydal dve samostatné rozhodnutia rozlišujúce\nporušenie toho ktorého zákona (zákona č. 250/2007 Z.z. a zákona č. 377/2004 Z.z.) neodporuje\nžiadnemu z ustanovení zákona, je logický a účelný, a nie je žiaden dôvod pre jeho posudzovanie ako\npostup, ktorý zhoršuje postavenie páchateľa priestupku.\n6. Podľa názoru správneho súdu v rozpore s právnym názorom žalobcu uplatňovanie zásad pre\nukladanie trestov v konaniach o správnych deliktoch nemôže byť už vzhľadom na rozdielnosti právnej\núpravy obsiahnutej v predpisoch trestného práva a v predpisoch správneho právna, ako aj na rozdielnosti\nv druhovom rozsahu sankcií, absolútne. Ide o uplatňovanie „primerané\", zohľadňujúce osobitosti\nsprávneho konania, v ktorom by uplatňovanie absorpčnej zásady vo význame, aký jej prisudzuje\nžalobca, malo za následok nielen nemožnosť uloženia dvoch (a viac) pokút za porušenie predpisov\nupravujúcich rozdielne oblasti verejnej správy, ako v tomto prípade oblasť ochrany spotrebiteľa na\nvnútornom trhu a oblasť ochrany nefajčiarov, ale aj za porušenie predpisov, sankcionovanie ktorých\npatrí do kompetencie rôznych správnych orgánov (napr. v prípade porušenia predpisov dopravných a\nstavebných), či dokonca uloženie sankcie za správny delikt v prípade, ak jeho „páchateľ\" je súčasne\npáchateľom činu podliehajúceho trestnému konaniu. Pokuta v danom prípade bola rozhodnutím\nInšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. F/0294/02/2015 a rozhodnutím\nžalovaného zo dňa 07.03.2016 v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 377/2004 Z.z. uložená\nza viacero porušení tohto zákona, pričom nemožno opomenúť, že v prospech žalobcu na spodnej\nhranici zákonnej sadzby, horná hranica ktorej dosahuje 3 319,- €. V danom prípade správne orgány\npredmetnú vec správne posúdili, keď uložili v rámci síce jedného kontrolného zistenia dva tresty, avšak\nje potrebné zdôrazniť, že išlo o dva rôzne správne delikty posudzované rôznymi právnymi predpismi, čo\nje konštatované aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžd/26/2011 zo dňa 28.02.2012. Účelom\nzásady správneho práva ne bis in idem, je v oblasti správneho trestania zabrániť opakovanému trestaniu\npáchateľa priestupku alebo porušovania administratívnoprávnej povinnosti. Podstatou uvedenej zásady\nje nielen totožnosť skutku, osoby páchateľa, ale aj vykonávateľa správneho trestania, a právneho\ntitulu správneho trestania vrátane vymedzenia skutkových podstát, spolu s právnymi dopadmi jeho\nspoločensky nežiaduceho konania na spoločnosť. Správny súd ďalej zdôraznil, že žalobca sa dopustil\nviacerých správnych deliktov, pričom sankcia mu bola vždy uložená v spodnej hranici zákonného\nrozmedzia za jednotlivé delikty.\n\n7. Krajský súd mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú všetky\nnáležitosti predpokladané a vyžadované zákonom (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku), správne orgány\nsa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu, logicky, jasne a zrozumiteľne ozrejmili\nspôsob zistenia skutkového stavu, ktorý správne podriadili pod súvisiace právne normy. Rozhodnutia\nsprávnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, tieto si obstarali potrebné podklady\npre rozhodnutie a vec aj správne právne posúdili.\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nalternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.Namietal,\nže rozsudok správneho súdu vychádza predovšetkým z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo\nzakladá dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a navyše rozsudok správneho\nsúdu v rozpore s § 141 S.s.p. riadne nepodpísali (všetci) členovia senátu, čo zakladá dôvod kasačnej\nsťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e/ a f/ S.s.p. Taktiež odvolávajúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 8Sžo/28/2007 poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia správnych orgánov trpia i formálnym\nnedostatkom, keďže vo výroku rozhodnutia úplne absentuje údaj o čase spáchanie deliktu.\n9. Uviedol, že tzv. správne trestanie spadá pod rozsah ,,trestného obvinenia\" v zmysle čl. 6 ods.\n1 Dohovoru, a preto sa na ukladanie pokuty musia primerane aplikovať základné zásady trestného\npráva. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru, z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy\nč. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov Rady Európy 13.\nfebruára 1991 ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavný súd pripomína, že\ntrestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je\npreto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna\nzodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa\nktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie č. (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd a\nsprávnymi deliktmi, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a\nnie sú odvodené prirodzeno-právnymi princípmi. Pri súbehu správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej\núpravy v predpisoch upravujúcich správne delikty je potrebné použiť ,,analogiae legis\" trestnoprávnu\ntzv. absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich,\nčo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest\nuloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým\ns ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku\nktorému je ochrana právnym predpisom určená). Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS/571/2015 zo\ndňa 12.4.2016.\n10. Sťažovateľ dal v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutia Nejvyššího správniho soudu ČR\nsp.zn.8As/5/2009 a Vrchního soudu v Praze sp.zn. 6A/226/95, ale i rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 6Sžo/34/2007, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/39/2013, nález Ústavného súdu SR\nsp.zn. PL.ÚS/106/2011.\n11. Podľa sťažovateľa správny súd pri právnom posúdení pokuty v rozpore s § 195 S.s.p. neprihliadol\nna zásady ukladania trestov. Dokonca § 195 S.s.p. ako osobitné ustanovenie týkajúce sa správneho\ntrestania neaplikoval vôbec. Rozhodnutia správnych orgánov ako i rozsudok krajského súdu preto\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a vylúčenia trestnoprávnych zásad pri ukladaní sankcie\nza viacčinný súbeh správnych deliktov v spojení so závermi vyššie uvedenej judikatúry, ktoré sú\naplikovateľné v pomeroch Slovenskej republiky. Poznamenal i to, že správny súd postupoval v rozpore s\nprincípom tzv. racionálneho zákonodarcu a s princípom v pochybnostiach miernejšie, keď aj v správnom\ntrestaní je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi, ktoré patrí aj princíp zákonnosti, ktorý\nje spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, z ktorej taktiež vyplýva\nneprípustnosť analógie v neprospech páchateľa.\n12. Záverom kasačnej sťažnosti namietal, že z písomného vyhotovenia rozsudku krajského súdu, ako\nbol doručený zástupcovi sťažovateľa vyplýva, že obsahuje iba podpis zapisovateľky zodpovednej za\n\nsprávnosť vyhotovenia rozsudku. V podpisovej časti rozsudok totiž obsahuje iba text ,,JUDr. Ľubomír\nBundzel, predseda senátu, JUDr. Róbert Foltán, člen senátu, JUDr. Ľuboslava Vanková, člen senátu\".\nPrvopis rozsudku nachádzajúci sa v súdnom spise obsahuje iba podpis pri mene predsedu senátu.\nPri ostatných menách a priezviskách členov senátu ako podpisujúcich osôb vyhotoveného (prvopisu)\nrozsudku sa nijaký vlastnoručný podpis nenachádza. Poukázal na ustanovenie § 141 S.s.p., ale i\ndôvodovú správu k tomuto zákonnému ustanoveniu, z čoho vyvodil, že rozsudok ako bol vyhotovený je\nnezákonný a zakladá porušenie § 440 ods. 1 písm. e/ S.s.p.\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky sťažovateľa v kasačnej sťažnosti\npovažuje za bezpredmetné a po opätovnom zhodnotení procesného postupu ako aj rozhodnutia o\nmerite veci si žalovaný nie je vedomý žiadneho porušenia zákona. Podľa žalovaného sa sťažovateľ\nsnažil v rámci celého správneho i súdneho konania spochybniť rozhodnutia správnych orgánov ako\naj rozsudok správneho súdu, pričom opomenul skutočnosť, že práve sťažovateľ je tým, kto porušil\nzákonné ustanovenia, ktorým sa je povinný pri vykonávaní podnikateľskej činnosti riadiť. K námietke\nsťažovateľa týkajúcej sa otázky vedenia dvoch samostatných konaní z jednej úradnej kontroly uviedol,\nže z inšpekčného záznamu zo dňa 03.06.2015 je zrejmé, že došlo k viacerým porušeniam povinnosti\nzo strany sťažovateľa, a to jednak podľa zákona č. 250/2007 Z.z. a zákona č. 377/2004 Z.z.. V\ntejto súvislosti poukázal na to, že ide o dve samostatné konania, ktoré boli samostatne a osobitne\nposúdené podľa týchto zákonov, pričom nie je podstatné, že uvedené konania vychádzajú z jedného\nkontrolného zistenia, ale v danom prípade ide o dva rôzne skutky, ktorých porušenie je sankcionovateľné\nv dvoch rôznych právnych predpisoch. Skutočnosť, že pri jednej kontrole boli zistené viaceré nedostatky,\nktoré sú porušením, resp. správnym deliktom rôznych úprav, nezakladá dôvod na spojenie rozličných\nprávnych úprav do jedného postihu, resp. rozhodnutia. Žalovaný poukazujúc na judikatúru Najvyššieho\nsúdu (rozsudok sp.zn. 3Sžf/41/2008) mal za to, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných\nľudských práv a základných slobôd nemožno aplikovať na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú\npostavenie nezávislého a nestranného súdu a sú preto podrobované preskúmaniu súdom. Použitie\nanalógie iuris sa má uplatňovať s prihliadnutím na účel a zmysel zákona. V systéme správneho\ntrestania podľa rozdielnych zákonov má výrazné limity, všeobecne vo verejnom práve je možnosť\npoužitie analógie ojedinelá a v danom prípade neaplikovateľná. Podľa žalovaného sa aplikácia zásad\ntrestného práva, konkrétne v danom prípade absorpčnej zásady pri viacčinnom súbehu rôznorodom,\nv podmienkach administratívneho trestania, javí v uvedenom špecifickom prípade, pri preukázanom\nporušení rôznych povinností, chrániacich rozdielny objekt záujmu ochrany práv a oprávnených záujmov\nspotrebiteľa, stanovených viacerými zákonmi v oblasti ochrany spotrebiteľa, obsahujúcich vlastný\nsankčný mechanizmus, ako neaplikovateľná v praxi vzhľadom na špecifickosť samotnej úpravy. V danom\nprípade sa jednalo o odlišné skutky, chrániace odlišný objekt zákonom chráneného záujmu, upravené\nodlišnými právnymi predpismi. Spájať dve rôzne úpravy nie je v súlade so zákonmi a takýto postup by\nspôsoboval zmätočnosť, nejasnosť a v konečnom dôsledku nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia.\nOrgán dozoru má tak v zmysle zákona č. 377/2004 Z.z. ako i zákona č. 250/2007 Z.z. obligatórnu\npovinnosť postihovať každé zistené porušenie v intenciách porušeného zákona. Žalovaný sa nestotožnil\nani s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa formálneho nedostatku správneho rozhodnutia, v ktorom\nmá absentovať údaj o čase spáchania deliktu. Podľa žalovaného čas spáchania deliktu bol vo výroku\nrozhodnutia jednoznačne určený dátumom vykonania kontroly, t.j. 03.06.2015, pričom z inšpekčného\nzáznamu vyplýva aj uvedenie presného času kontroly, ktorá bola vykonaná od 12.00 hod. do 14.00 hod.\nK samotnému vymedzeniu času spáchania iného správneho deliktu žalovaný uviedol, že uvedený atribút\nvýroku rozhodnutia je splnený, ak je vo výroku uvedený dátum vykonanej kontroly, v čase ktorej bolo\nzistené porušenie zákona.\n14. Sťažovateľ v replike ku vyjadreniu žalovaného poukázal na rozhodnutie Regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy Humenné zo dňa 01.02.20118, kde je expressis verbis vyjadrená diskrečná\nprávomoc správneho orgánu vo veci ukladania sankcií, pričom správna úvaha štátnej a veterinárnej\npotravinovej správy je v rozpore s tvrdeniami žalovaného. Taktiež dal do pozornosti skutočnosť, že k\nžurnalizácii administratívneho spisu došlo až po tom, čo sťažovateľ do spisu nahliadol, čo nemožno\noznačiť za postup súladný s princípom právnej istoty a takýto spis nemôže byť ani hodnoverným\ndôkazným substrátom pre dobrú a spravodlivú verejnú správu.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nS.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 S.s.p. ),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\n\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 452 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu -sťažovateľa je dôvodná.\n16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 14S/38/2016-52 zo\ndňa 20. septembra 2017, ktorým podľa § 190 S.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia č. SK/0768/99/2015 zo dňa 07.03.2016, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom\nv Trnave pre Trnavský kraj č. F/0294/02/2015 zo dňa 16.09.2015, ktorým uložil sťažovateľovi pre\nporušenie:\na) povinnosti upozorniť verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením, ktoré\nmusí byť umiestnené na viditeľnom mieste v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 377/2004 Z.z., nakoľko\npri kontrole vykonanej dňa 03.06.2015 bolo v predajni Rozličný tovar APIMEX, Hlavná 585, Veľké\nÚľany, zistené, že kontrolovaná predajňa nebola označená bezpečnostným a zdravotným označením\npodľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie\nbezpečnostného a zdravotného označenia pri práci;\nb) povinnosti v priestoroch, kde je podľa § 7 zákaz fajčenia, na viditeľnom mieste umiestniť oznam s\ninformáciou, kde a na ktorých kontrolných orgánoch je možné podať oznámenie o porušovaní zákona\nč. 377/2004 Z.z. v zmysle § 8 ods. 4 tohto zákona, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 03.06.2015 bolo\nv predajni Rozličný tovar APIMEX, Hlavná 585, Veľké Úľany, zistené, že v kontrolovanej predajni chýbal\noznam s informáciou, kde a na ktorých kontrolných orgánoch je možné podať oznámenie o porušení\ntohto zákona,\npodľa § 10 ods. 6 zákona č. 377/2004 Z.z. pokutu vo výške 331,- €, ktorú bol sťažovateľ povinný zaplatiť\ndo 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\n17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)\n18. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 S.s.p.)\n19. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 S.s.p.)\n20. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 S.s.p.)\n21. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto\nhlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe. (§ 194 ods. 1, 2 S.s.p.)\n22. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne\ntrestanie. (§ 195 písm. c/ S.s.p.)\n23. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal námietkou sťažovateľa, ktorou namietal, že rozsudok\nkrajského súdu vlastnoručne podpísal iba predseda senátu a teda nebol vlastnoručne podpísaný\nvšetkými členmi senátu rozhodujúceho v predmetnej veci tak, ako to vyžaduje § 141 S.s.p., čím malo\ndôjsť k porušeniu ustanovenia § 440 ods. 1 písm. e/ a f/ S.s.p.. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna ustanovenia § 2 ods. 11 písm. a/ a § 61 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z.\no Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a\nvojenské súdy v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je prvopisom písomnosť súdu vyhotovená\nako elektronický úradný dokument, ktorý je autorizovaný, pričom v prípade senátneho rozhodovania\nprvopis rozhodnutia autorizujú (podpisujú) všetci členovia senátu. Spôsob autorizácie je upravený v §\n23 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon\n\no e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že rozsudok Krajského súdu v\nTrnave č.k. 14S/38/2016-52 zo dňa 20. septembra 2017 bol všetkými členmi senátu riadne autorizovaný,\npričom túto skutočnosť je možné overiť v elektronickom súdnom spise, kasačný súd uvedenú námietku\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\n24. Sťažovateľ taktiež namietal, že rozhodnutia správnych orgánov trpia formálnym nedostatkom, keďže\nvo výroku rozhodnutia o uložení pokuty úplne absentuje údaj o čase spáchania deliktu. K uvedenému je\nnutné uviesť, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne rozhodnutia o správnych\ndeliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné\nzaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho\nspáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť\nzamenený s iným. V preskúmavanej veci výroková časť rozhodnutia o uložení pokuty zhora uvedené\nkritéria spĺňa. Vo výroku tohto rozhodnutia je označený subjekt dopúšťajúci sa správneho deliktu podľa\nzápisu v príslušnom obchodnom registri, miesto spáchania správneho deliktu vymedzením mena a sídla\nprevádzky - predajne sťažovateľa. Rovnako aj čas spáchania správneho deliktu bol vymedzený obdobím\nvykonania kontroly dňa 03.06.2015. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený aj spôsob spáchania,\nkeď správny orgán popísal skutok dostačujúcim spôsobom, pričom uviedol, ktorými spôsobmi sťažovateľ\nnaplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Kasačný súd zastáva názor, že vymedzenie\nčasu spáchania správneho deliktu nemožno obmedziť iba na čas resp. dobu trvania inšpekcie (v\ntomto prípade od 12.00 hod. do 14.00 hod.), pretože je nepochybné, že k porušovaniu povinnosti\nvyplývajúcich zo zákona č. 377/2004 Z.z. dochádzalo aj pred 03.06.2015. Z uvedeného dôvodu je podľa\nnázoru kasačného súdu dostatočné, ak je čas spáchania správneho deliktu označený dňom zistenia\nnedostatkov počas inšpekcie, a to 03.06.2015, čím je zachovaná požiadavka na nezameniteľnosť\nskutku.\n25. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že inšpektori Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj vykonali dňa 03.06.2015 v prevádzke\nsťažovateľa tak kontrolu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. ako i zákona č. 377/2004 Z.z.. Z uvedenej\nkontroly bol dňa 03.06.2015 vypracovaný jeden inšpekčný záznam. Následne správny orgán viedol\ndve samostatné správne konania č. P/0293/02/2015 a č. F/0294/02/2015, ktoré vyústili do vydania\ndvoch samostatných rozhodnutí o uložení pokuty za porušenie zákona č. 250/2007 Z.z. resp. zákona\nč. 377/2004 Z.z..\n26. Správne konanie vedené pod č. P/0293/02/2015 bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia č.\nP/0293/02/2015 zo dňa 16.09.2015 o uložení pokuty vo výške 700,- € za porušenie § 4 ods. 1 písm. a/,\n§ 14a ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Uvedené rozhodnutie bolo zmenené v odvolacom\nkonaní rozhodnutím žalovaného č. SK/0767/99/2015 zo dňa 07.03.2016, tak že pokuta bola znížená zo\nsumy 700,- € na 500,- €. Toto rozhodnutie bolo predmetom preskúmania v konaní pred krajským súdom\npod sp.zn. 14S/23/2016.\n27. Správne konanie vedené pod č. F/0294/02/2015 vyústilo do vydania rozhodnutia Inšpektorátu\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. F/0294/02/2015 zo dňa\n16.09.2015 o uložení pokuty vo výške 331,- €, za porušenie ustanovení zákona č. 377/2004 Z.z..\nToto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného č. SK/0768/99/2015 zo\ndňa 07.03.2016. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní pred\nkrajským súdom pod sp.zn. 14S/38/2016.\n28. Kasačný súd považoval za kľúčové zaujať právny názor k otázke, či postupom správneho orgánu,\nktorý vychádzal z jednej kontroly a vyústil do vedenia dvoch samostatných správnych konaní zavŕšených\nvydaním dvoch rozhodnutí o uložení pokuty jednak za porušenie zákona č. 377/2004 Z.z. a zákona č.\n250/2007 Z.z., došlo k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľa tým, že správne orgány pri súbehu\nsprávnych deliktov analogicky nezohľadnili trestnoprávnu zásadu ukladania trestov tzv. absorpčnú\nzásadu.\n29. V súvislosti s analógiou v správnom práve, ako jedným z interpretačných postupov, bola doktrína\ndosť nejednoznačná, čo zhrnul Ústavný súd ČR v náleze Pl. ÚS 21/04 <http://merit.slv.cz/Pl.US21/04>\nzo dňa 26.04.2005: „Absenci procesní úpravy správního řízení lze rozhodovací činností správních\norgánů a judikaturou soudů kompenzovat použitím analogie. Doktrína zastává ale v této souvislosti\n\nvelmi nejednoznačná stanoviska. Petr Průcha analogii v obecnosti odmítá: \"Pro aplikaci a interpretaci\nnorem správního práva platí, že použití analogie u nich nepřichází v úvahu, což svým způsobem vyplývá\npřímo z jejich povahy.\" (P. Průcha, Správní právo. Obecná část. Brno 2003, s. 70). Zdrženlivý postoj\nk analogii ve správním právu zastává i Petr Hajn: \"analogie jakožto právní institut slouží k vykrývání\nmezer v právu a uplatní se zejména v právu soukromém. Ve veřejném právu a ve správním řízení si při\npoužití tohoto institutu musíme ukládat značnou rezervovanost.\" (P. Hajn, Analogie jako právní institut\na jako způsob usuzování. Několik poznámek k analogii v právu (nejen) správním. Právník, č. 2, 2003,\ns. 123). S ohledem na čl. 2 odst. 3 Ústavy a čl. 2 odst. 2 Listiny Milan Kindl formuluje zásadu, dle níž\n\"analogie ve veřejném právu nelze použít v neprospěch toho, kdo vykonavatelem veřejné moci není\",\nz čehož plyne, že \"jí může být užito v jeho prospěch\" (M. Kindl, Malá úvaha o analogii ve veřejném\nprávu. Právník, č. 2, 2003, s. 133). Obdobné stanovisko zastává i Vladimír Sládeček: \"Může se zdát,\nže prostor pro použití analogie ve správním, resp. veřejném právu je beznadějně omezen či spíše zcela\nvyprázdněn zakotvením ústavních principů - limitů uplatňování veřejné (státní) moci (zejm. čl. 2 odst. 3\nÚstavy, čl. 2 odst. 2 a čl. 4 odst. 1 Listiny) …, to však neznamená holou nemožnost její aplikace, byť\nby se patrněne mělo jednat o úkaz častý .. použití analogie zákona nebo analogie práva ve správním\nprávu (ať již hmotném nebo procesním) přichází v úvahu, jestliže přinese (jednoznačný) prospěch\núčastníku řízení či právního vztahu správního práva.\" (V. Sládeček, Obecné správní právo. Praha 2005,\ns. 130). Dle Vladimíra Vopálky \"pokud je úprava nedostatečná, nezbývá než se opřít podle analogie i o\nněkteré instituty správního řádu, pokud to ovšem povaha věci nevylučuje, a o obecné zásady správního\n(procesního) práva (D. Hendrych a kol., Správní právo. Obecná část. 5. vyd., Praha 2003,s.359).\"\n30. Analógiou v správnom trestaní sa zaoberal aj Najvyšší správny súd ČR v rozsudku 1As/27/2008\n<.-67 zo dňa 16.04.2008 a uviedol: „Použití analogie ve správním trestání je přípustné, a to v omezeném\nrozsahu, pouze tam, kdy to, co má být aplikováno, určitou otázku vůbec neřeší, nevede-li takový výklad\nk újmě účastníka řízení a ani k újmě na ochraně hodnot, na jejichž vytváření a ochraně je veřejný zájem\".\n31. „Na použitie analógie v správnom trestaní by teda mali existovať tri kumulatívne podmienky:\nmedzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň jej použitím neutrpí príslušný\nchránený záujem.\" (Kukliš, Ľ.: Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj). In: Správne\nsúdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v\nSlovenskej republike. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava, Univerzita\nKomenského v Bratislave, právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336.).\n32. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sž/18,22,23,24/2011 zo dňa 24.11.2011 vyplýva, že\n„čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\" Je teda\nnevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna\nzodpovednosť. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych\nsankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov\nministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré\nvyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že\nsa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými\npravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú\nalebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto\nodporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem\nzáruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní.\"\n33. Na druhej strane Ľ. Kukliš vo svojom článku Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj)\nuvádza, že aplikovanie trestnoprávnych princípov nie je analógiou. Odporúčanie výboru ministrov Rady\nEurópy č. R/91/1 neobsahuje požiadavku, aby sa na správne trestanie, v prípade predpisov, ktoré\nnemajú špeciálnu úpravu ukladania sankcií, aplikovali analogicky ustanovenia právnych predpisov, ktoré\ntakúto úpravu majú. Požadujú len, aby sa uplatňovali rovnaké princípy.\n34. V tejto súvislosti je však potrebné prihliadať aj na to, že Európsky súd pre ľudské práva rozlišuje medzi\ntzv. „tvrdým trestným právom\", kde ide o obvyklé trestné konanie proti fyzickej osobe s vysokým stupňom\nspoločenskej nebezpečnosti, za ktoré môže byť uložený aj trest odňatia slobody a medzi „ostatnými\n\ndeliktami\", pri ktorých nie je nevyhnutné uplatňovať trestnoprávne záruky v plnom rozsahu (z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžhpu/1/2013 zo dňa 09.06.2015).\n35. Účelom absorpčnej zásady je eliminácia neprimerane vysokých sankcií. Je potrebné brať do\núvahy množstvo spáchaných administratívnych deliktov a adekvátne podľa toho uložiť výšku sankcie.\nZ hľadiska rozhodovacej praxe je potrebné posudzovať, či bol naplnený účel absorpčnej zásady tak,\naby výsledná sankcia neprekročila hornú hranicu zákonného rozmedzia sankcie za delikt, ktorý bol\nnajzávažnejší. Správny orgán bude v ďalšom konaní postupovať tak, že zohľadní právoplatne uloženú\nsankciu za iný správny delikt, v prípade ukladania úhrnného trestu. Z hľadiska posudzovania obdobia,\nktoré je relevantné v prípade zohľadňovania predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia na iné\nnásledné správne konania, senát kasačného súdu uvádza, že absorpčnú zásadu je možné aplikovať\nnajmä v prípadoch, keď boli viaceré porušenia právnych predpisov zistené jednou kontrolou daného\nsubjektu. Zákon nevyžaduje, aby správne orgány pri správnom trestaní a aplikácii absorpčnej zásady\nzohľadňovali staršie rozhodnutia z predchádzajúceho obdobia. Takéto obdobie by nebolo možné v praxi\nsprávneho trestania ani jednoznačne vymedziť. Ak boli jednou kontrolou zistené viaceré porušenia\nzákona, je namieste uložiť úhrnnú sankciu za všetky spáchané delikty. Týmto nie je narušená ani\npovinnosť orgánu dozoru postihovať každé zistené porušenie povinnosti v intenciách porušeného\nzákona. Uložením úhrnnej sankcie, nemožno dospieť k záveru, že menej závažné delikty nebudú\nsankcionované na základe aplikácie absorpčnej zásady.\n36. Senát kasačného súdu uvádza, že ak boli zistené porušenia rôznych právnych predpisov tým\nistým správnym orgánom (tak, ako to bolo v prejednávanej veci), bude potrebné vo výroku správneho\nrozhodnutia uviesť všetky právne predpisy, ktorých porušenie bolo zistené. Sankcia sa v tom prípade\nukladá podľa oboch (viacerých) právnych predpisov, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí, sankcia má však\núhrnné vyjadrenie spočívajúce v jednej sume. Tento procesný postup je osobitne nevyhnutné dodržať v\nprípadoch, v ktorých porušenie viacerých právnych predpisov bolo zistené tým istým správnym orgánom,\npri tej istej kontrole. Správny orgán má viesť o týchto porušeniach spoločné administratívne konanie a\nnevylučovať jednotlivé porušenia na samostatné konanie. Vylúčením skutkov na samostatné konanie\nsa stráca pohľad na komplexný skutok pričom len za komplexne posúdený skutok môže byť uložená\nprimeraná sankcia, ktorá zodpovedá viacerým porušeniam zákona. V prípade, že správny orgán viedol\nsamostatné konania, musí v odôvodnení neskoršieho rozhodnutia vyjadriť aké súvisiace porušenie\nzákona predchádzalo, aká bolo uložená sankcia a ako zohľadnil túto skutočnosť vo výroku o sankcii.\n37. O nároku sťažovateľa na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p.\nv spojení s § 167 ods. 1 S.s.p a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal voči\nneúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.\n38. Žalovanému kasačný súd nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde podľa\n§ 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p. a § 175 ods. 1 S.s.p. vzhľadom na neúspech v konaní\nnepriznal.\n39. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa ustanovenia §\n467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/38/2016", "guid": "e898c68d-8763-4296-aa1a-0925caf9127a:2fbdc803-d755-497e-94cf-08bf2013e0d0", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}