{"guid": "9401a710-860a-4741-b73e-02242403b515:ec176ee4-562b-4a0e-a1dd-2ee7647a5d4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200345.1", "spisova_znacka": "3Asan/14/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/14/2017 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 3Asan/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200345.1", "identifikacne_cislo": "2016200345", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2", "nazov": "§ 212 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84.odsek-1", "nazov": "§ 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84.odsek-3", "nazov": "§ 84 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-84"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/153#paragraf-22", "/SK/ZZ/2001/153#paragraf-24", "/SK/ZZ/2001/153#paragraf-26", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-84"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec176ee4-562b-4a0e-a1dd-2ee7647a5d4b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200345.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200345.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200345.1/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/14/2017\n2016200345\n24. 10. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:2016200345.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z\nčleniek senátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci sťažovateľky\n(pôvodne žalobkyňa): X. J., bytom Q., zastúpená: JUDr. Juraj Gavalec, advokát, so sídlom T. Tekela\n23, Trnava, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Odbor poriadkovej\npolície, Starohájska č. 3, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. ORPZ-TT-OPP-120-001/2016 zo dňa 05.04.2016, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/37/2016-43 zo dňa 4. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č. k. 14S/37/2016-43 zo dňa 4. mája 2017 z a m i e t a.\nSťažovateľke náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 14S/37/2016-43 zo\ndňa 4. mája 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. ORPZ-TT-OPP-120-001/2016 zo dňa 05.04.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny\norgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného oddelenia Policajného zboru\nPiešťany (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), č.ORPZ-TT-OPP9-186-003/2016 zo dňa 18.2.2016,\nktorým tento vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie o uložení blokovej pokuty č. F 0406421\nvo výške 20,- Eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o priestupkoch“), ktorého sa dopustila žalobkyňa na tom\nskutkovom základe, že dňa 31.10.2015 o 04:40 hod. v Piešťanoch na ulici Nikola Teslu v obchodnom\ndome Hypermarket Tesco prešla z predajnej plochy cez pokladničnú zónu bez toho, aby zaplatila za tovar\nv hodnote 29,80 Eur, čím vznikla krádežou spoločnosti Tesco Stores SR, Bratislava škoda vo výške 29,80\nEur. Prvostupňový správny orgán zrušil rozhodnutie o uložení blokovej pokuty ako nezákonné a nariadil\nv novom konaní postupovať v súlade so zákonom. Nezákonnosť uloženia blokovej pokuty spočívala v\ntom, že vykonanou lustráciou v Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR dňa 25.1.2016\nbolo zistené, že žalobkyňa bola v predchádzajúcich mesiacoch pred spáchaním priestupku proti majetku\npodľa § 50 ods. 1 o priestupkoch dňa 31.10.2015 uznaná za spáchanie rovnakého priestupku a bola\npostihnutá dňa 14.06.2015 udelením blokovej pokuty.\n2. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne preskúmavaným rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že skutok,\nktorý spáchala žalobkyňa nemal byť prejednaný v priestupkovom konaní, ale vec mala byť postúpená\norgánom činným v trestnom konaní, pretože zakladal podozrenie zo spáchania prečinu krádeže podľa\n§ 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.\n\n3. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a\nnamietala, že z ust. § 69 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. vyplýva, že na základe protestu prokurátora je možné\nzrušiť len rozhodnutie a nie uloženú pokutu, ako to urobil správny orgán v danej veci. Podľa § 84 ods.\n3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho\nobnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Z uvedeného teda treba vyvodiť, že proti takémuto\nblokovému konaniu nemožno podať ani protest prokurátora, pretože sa voči nemu nemožno odvolať.\nIšlo by potom o zmenu v neprospech obvineného. Z uvedeného dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie\nzrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n4. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že námietky žalobkyne sú nedôvodné,\npretože protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonával dozor nad\ndodržiavaním zákonov orgánmi verejnej správy, ktorého obligatórnou náležitosťou je aj návrh na\nzrušenie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. V danom prípade bolo rozhodnutie uložené v\nblokovom konaní vo forme blokovej pokuty nezákonné, pretože skutok, ktorého sa dopustila žalobkyňa,\nmal byť kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Ustanovenie\n§ 22 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre umožňuje prokurátorovi podať protest proti rozhodnutiu, ktorým\nbol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis. Je zjavné, že uloženou pokutou bol zákon\nporušený, keďže v danom prípade nedošlo k správnemu posúdeniu konania žalobkyne, a to vo vzťahu\nk stupňu spoločenskej nebezpečnosti, keďže toto konanie žalobkyne dosiahlo stupeň spoločenskej\nnebezpečnosti prečinu krádeže a nemalo byť kvalifikované len ako priestupok proti majetku podľa § 50\nods. 1 zákona o priestupkoch.\n5. Krajský súd ďalej konštatoval, že bloková pokuta je formou rozhodnutia a treba ju chápať ako\nindividuálny správny akt, ktorým dochádza k zásahu do práv a povinností dotknutého priestupcu. V\ndanom prípade protest prokurátora smeroval voči rozhodnutiu o uložení blokovej pokuty, ktorá bola\nuložená za priestupok, hoci konanie priestupcu malo byť kvalifikované ako prečin, teda bola zistená\nnezákonnosť v rozhodovaní správneho orgánu v súvislosti s vydaním rozhodnutia o blokovej pokute.\n6. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že postup, ktorý správne orgány zvolili po\npodanom proteste prokurátora je v súlade so zákonom a preto napadnuté rozhodnutie považuje za\nvecne správne a z tohto dôvodu žalobu zamietol.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ S. s. p. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n8. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal jadrom žaloby,\nktorým nebolo to, či jej vec mala byť riešená v priestupkovom alebo trestnom konaní. Sťažovateľka\nsi je vedomá, že jej vec mala byť riešená v trestnom konaní a v tejto otázke nie je žiadny spor.\nPrvostupňový súd sa však nezaoberal zásadami deliktuálneho práva. Sťažovateľka preto opäť uviedla,\nčo bolo predmetom jej žaloby, a to zásada zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius). Rozhodnutie\no uložení blokovej pokuty sa podľa jej názoru nemôže meniť v neprospech páchateľa, a teda každé\nrozhodnutie smerujúce k zmene v neprospech páchateľa, je nezákonné.\n9. Ďalej sťažovateľka poukázala, okrem iného aj na odporúčanie Výboru ministrov č. R (91) pre členské\nštáty o správnych sankciách, v ktorom je uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá\npostih za správanie, ktoré v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia\ntrestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Žalobkyňa opäť poukázala na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sžo/11/2012. Poukazuje na zásadu zákazu zmeny rozhodnutia v\nneprospech obvineného za situácie priamo nepredpokladanej zákonom, pričom pri absencii odvolania\nv pôvodnom konaní podaného v neprospech obvineného, je takáto zmena navždy vylúčená. Z týchto\ndôvodov je podľa jej názoru vylúčená aj možnosť napadnúť rozhodnutie v blokovom konaní protestom\nprokurátora.\n10. Vzhľadom k uvedenému sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\n11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný a uviedol, že v predmetnom konaní postupoval v\nzmysle zákonnej legislatívy. Vzhľadom na nezákonnosť predmetného rozhodnutia o priestupku zo dňa\n31.10.2015, s prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle § 9 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, s\npoukazom na čl. 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článok 4\nProtokolu 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, trestné stíhanie pre trestný čin\nkrádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona nie je možné v tejto veci začať skôr, než bude\nrozhodnutie o priestupku zrušené.\n12. Žalovaný ďalej konštatoval, že rozhodnutie o uložení pokuty je oznámené vydaním pokutového\nbloku, čo potvrdzuje pokutovaný páchateľ priestupku svojím podpisom. Teda uloženie pokuty v blokovom\nkonaní má povahu správneho rozhodnutia a vydaním bloku je právoplatné. Proti blokovej pokute\nnemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, pretože zaplatením pokuty je priestupok právoplatne\nprejednaný. Preskúmanie pokuty uloženej v blokovom konaní je v zmysle judikatúry takisto neprípustné,\npretože zo zaplatenia blokovej pokuty možno vyvodiť, že páchateľ priestupku nechcel využiť svoje právo\nna to, aby s ním bolo vedené správne konanie o priestupku a nepožadoval, aby s ním bolo vedené riadne\nkonanie o priestupku, ktoré by bolo správnym konaním v 1. stupni, a proti ktorému by boli prípustné\nopravné prostriedky. Z toho vyplýva, že využitie riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov\nv blokovom konaní zákon neumožňuje páchateľovi priestupku.\n13. Ďalej žalovaný poukázal na právny názor Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že odmietnutie\npreskúmania pokuty uloženej v blokovom konaní je porušením základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv. Ústavný súd tiež uviedol, že ani ďalšie články Ústavy nevylučujú,\naby rozhodnutia správnych orgánov v blokovom konaní boli podrobené súdnemu prieskumu. Z\nmimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy aj protest prokurátora podľa § 22 až § 27\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas\núčastník konania, zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s.\np.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobkyne nie je možné vyhovieť.\n15. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 S. s. p.).\n16. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 S. s. p.).\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n18. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo na základe žaloby žalobkyne preskúmať\nzákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že skutok, ktorý spáchala žalobkyňa, nemal byť prejednaný v\npriestupkovom konaní, ale vec mala byť postúpená orgánom činným v trestnom konaní, pretože zakladal\npodozrenie zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.\n\n19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre č.153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o prokuratúre“), právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú\na) protest prokurátora,\nb) upozornenie prokurátora,\nc) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu,\nd) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.\n20. Podľa § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre, protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo\nopatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia\nalebo od vydania opatrenia.\n21. Podľa § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je\ndôvodný, do 30 dní od jeho doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie\nalebo opatrenie.\n22. Podľa § 24 ods. 13 zákona o prokuratúre, na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo\nopatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n23. Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre ak orgán územnej samosprávy zistí, že protest je dôvodný,\nnapadnuté uznesenie zruší alebo podľa povahy veci zmení.\n24. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu\nna cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého\nmajetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.\n25. Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak\nmalú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.\n26. Podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, rovnako ako v ods. 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu\nvec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.\n27. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak\nje priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť.\n28. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno\nho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.\n29. V danom prípade medzi sťažovateľkou a žalovaným zostáva spornou otázka, či správne orgány\nrozhodli žalobou napadnutými rozhodnutiami o vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia o\nuložení pokuty v blokovom konaní, v súlade s právnymi predpismi.\n30. Z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná zo spáchania priestupku\nproti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2015 o\n04,40 hod. v Piešťanoch, na ulici Nikola Teslu, v obchodnom dome Hypermarket Tesco prešla z predajnej\nplochy cez pokladničnú zónu bez toho, aby zaplatila tovar v hodnote 29,80 Eur, čím vznikla krádežou\nspoločnosti Tesco Stores SR Bratislava škoda vo výške 29,80 Eur. Za toto konanie bola žalobkyni\nuložená bloková pokuta pod č. F 0406421 vo výške 20,-Eur.\n31. Na podnet Obvodného oddelenia policajného zboru v Piešťanoch podala Okresná prokuratúra\nPiešťany protest prokurátora proti predmetného rozhodnutiu o uložení pokuty, nakoľko toto bolo vydané\nv rozpore so zákonom. Žalobkyňa sa skutku dňa 31.10.2015 dopustila napriek tomu, že dňa 14.06.2015\npostihnutá za rovnaký priestupok. Vzhľadom k tomu vykazovalo jej konanie zo dňa 31.10.2015 znaky\nskutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona.\n32. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-TT-OPP9-186-003/2016 zo dňa\n18.2.2016 bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Piešťanoch zo dňa 08.02.2016,\n\npodaného pod sp. zn. Pd 18/2016/2204-3 a tiež bola zrušená bloková pokuta uložená v blokovom konaní\nč. F 0406421 vo výške 20,-Eur. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím\nžalovaného.\n33. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že právne posúdenie veci prvostupňovým\nsúdom je nesprávne najmä preto, že nebolo vôbec urobené, pretože právny základ žaloby je v inej\notázke, nie v tom, či ide alebo nejde o trestný čin. Poukazuje na zásadu zákaz zmeny k horšiemu\n(reformatio in peius), resp. zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného za situácie priamo\nnepredpokladanej zákonom. Za jadro žaloby považuje otázku možnosti napadnutia rozhodnutia v\nblokovom konaní protestom prokurátora, ktorá je podľa jej názoru z dôvodu uvedenej zásady vylúčená.\n34. Blokové konanie sa použije v prípadoch, kedy je priestupok spoľahlivo zistený, nestačí napomenutie\na páchateľ priestupku je ochotný zaplatiť pokutu hneď na mieste alebo prevziať pokutový blok a zaplatiť\nju následne (prevzatie bloku páchateľ priestupku potvrdí). Ak nie je niektorá z uvedených podmienok\nsplnená, priestupok sa prejedná obvyklým spôsobom, t. j. v \"klasickom\" správnom konaní, prípadne\nv rozkaznom konaní. Svojím prejavom podrobiť sa prejednaniu veci v blokovom konaní, ktorý musí\nobsahovať aj súhlas s výškou uloženej pokuty, vyjadruje páchateľ súčasne to, že berie na vedomie,\nže sa proti rozhodnutiu nebude môcť odvolať. Tento prejav musí byť urobený úplne jasne a tak, aby\nnevyvolával pochybnosti. Fakticky je teda v dispozícii osoby, ktorá sa priestupku dopustila, či pokutu\nzaplatí v blokovom konaní, alebo naopak, nebude považovať priestupok za spoľahlivo zistený, či sa\nnebude z nejakého iného dôvodu dožadovať, aby jeho delikt (priestupok) bol prejednaný v riadnom\nneskrátenom správnom konaní, kde bude vykonané dokazovanie. Toto právo nemožno páchateľovi\npriestupku v žiadnom prípade odoprieť, pokiaľ sa ho však vzdal práve tým, že vyjadril súhlas, že\npriestupok bude prejednaný v blokovom konaní, stráca tak aj možnosť podať odvolanie.\n35. Podľa zákona o priestupkoch proti rozhodnutiu o priestupku vydanom v blokovom konaní páchateľ\nnemôže využiť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. Ustanovenie § 84 ods. 3 zákona o\npriestupkoch však nemožno vykladať gramaticky a formálne, na čo poukázal vo svojom rozhodnutí\nIII. ÚS 366/2012 Ústavný súd Slovenskej republiky, kedy možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia o\nuložení blokovej pokuty pripustil.\n36. V preskúmavanej veci bolo rozhodnutie o uložení blokovej pokuty napadnuté protestom prokurátora\nz dôvodu jeho vydania v rozpore zo zákonom, čo úprava v ust. § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch\nnevylučuje. Inštitút protestu prokurátora v zmysle § 23 zákona o prokuratúre predstavuje prostriedok\ndozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánov verejnej správy pri vydávaní právnych\npredpisov, rozhodnutí alebo opatrení. Sťažovateľkou namietaná nemožnosť napadnutia rozhodnutia o\nuložení pokuty v blokovom konaní protestom prokurátora z dôvodu porušenia zásady zákazu zmeny k\nhoršiemu je preto nedôvodná.\n37. V zmysle všeobecných zásad trestného konania (§ 2 Trestného poriadku) nikoho nemožno\ntrestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto\nzásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. Uplatnenie\noprávnenia prokurátora podať protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy možno považovať za\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorého použitie nie je vylúčené, tak v trestnom ako ani priestupkovom\nkonaní (pozri § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch).\n38. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, vychádzajúcej aj\nz európskej judikatúry a medzinárodných dohovorov, zákaz reformatio in peius, teda zásadu, že\npostavenie obvineného sa nemôže zhoršiť iba tým, že využije právo na podanie opravného prostriedku\nje potrebné dôsledne chápať len ako garanciu slobody odvolacieho práva a v dôsledku toho i práva\nna obhajobu. Podstatou tejto zásady je teda garantovať možnosť obvineného napadnúť rozhodnutie\nopravným prostriedkom bez obáv a rizika, že sa jeho situácia zhorší. Zásada zákazu reformatio in peius\nuplatňovaná v deliktuálnom práve, najmä v trestnom, ale aj správnom práve nemôže byť v žiadnom\nprípade vykladaná spôsobom ako ju použila sťažovateľka v kasačnej sťažnosti. Táto zásada obmedzuje\nrozhodnutia odvolacích orgánov v tom zmysle, že nemôžu rozhodnúť za rovnakých skutkových okolností\nprísnejšie, teda v neprospech páchateľa, ktorý využil možnosť podania opravného prostriedku. Zákaz\nzmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa nie je možné pre oblasť správneho trestania vyvodiť\nz ústavnoprávnych predpisov ani z práva na spravodlivý proces priznaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\nZmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán nesprávne použil hmotnoprávny predpis\nalebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav veci. Dôsledkom tohto postupu\nje skutočnosť, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj zhoršená,\nt. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v jeho neprospech. V danom prípade na základe využitia\nmimoriadneho opravného prostriedku prokurátorom nedošlo k zmene sankcie uloženej obvinenej z\npriestupku odvolacím orgánom (§ 82 zákona o priestupkoch), došlo k zrušeniu pokuty uloženej v\nblokovom konaní, a to na základe zistenia nových podstatných skutkových okolností.\n39. Značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní sa prostredníctvom\njudikatúry aplikuje primerane aj vo veciach správneho trestania. To neznamená, že sa v rámci správneho\ntrestania majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Trestné\nkonanie a správne trestanie sú dve samostatné oblasti, pričom správne trestanie umožňuje jednoduchšie\na menej formálne postupy než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní.\n40. Kasačný súd preto nesúhlasí s argumentáciou sťažovateľky, že krajský súd vec nesprávne posúdil,\npričom sa nezaoberal podstatou žaloby sťažovateľky, ktorou mala byť prípustnosť protestu prokurátora\nv blokovom konaní o uložení pokuty v rozpore so zásadou zákazu zmeny k horšiemu. Správne orgány,\nako aj prokuratúra v predmetnom konaní postupovali v zmysle zákonnej legislatívy. Uloženou pokutou\nbol porušený zákon, pretože v danom prípade nedošlo k správnemu posúdeniu konania žalobkyne,\na to vo vzťahu k stupňu spoločenskej nebezpečnosti, keďže toto konanie žalobkyne dosiahlo stupeň\nspoločenskej nebezpečnosti prečinu krádeže a nemalo byť kvalifikované len ako priestupok proti majetku\npodľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n41. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd v danej veci postupoval vecne správne a skutkovo aj\nprávne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Krajský súd správne dospel v napadnutom rozhodnutí\nk názoru, že postup, ktorý správne orgány zvolili po podanom proteste prokurátora je v súlade so\nzákonom, a preto žalobu zamietol. Rozhodnutie krajského súdu, ktorý zamietol žalobu sťažovateľky\npreto bolo potrebné považovať za správne právne posúdené.\n42. Ďalšie skutočnosti, ktorými sťažovateľka v kasačnej sťažnosti spochybňovala predmetné\nrozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietala už v prvostupňovom konaní\na s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobkyne\nneobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\n43. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v zmysle ust. § 461 S. s. p.\n44. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ S. s. p. v spojení\ns § 467 ods. 1 S. s. p. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada\ntrov kasačného konania zo zákona neprislúcha, preto sťažovateľke právo na náhradu trov kasačného\nkonania nepriznal.\n45. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nV zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, vychádzajúcej aj z európskej\njudikatúry a medzinárodných dohovorov, zákaz reformatio in peius, teda zásadu, že postavenie\nobvineného sa nemôže zhoršiť iba tým, že využije právo na podanie opravného prostriedku, je potrebné\ndôsledne chápať len ako garanciu slobody odvolacieho práva a v dôsledku toho i práva na obhajobu.\nPodstatou tejto zásady je teda garantovať možnosť obvineného napadnúť rozhodnutie opravným\nprostriedkom bez obáv a rizika, že sa jeho situácia zhorší.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/37/2016", "guid": "98068f52-fa15-4b93-8da7-0560f48dd923:dcca1640-8b9d-4f8a-926e-887827ce8891", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:54a58066-53ef-475c-bada-25fa324b564a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 366/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 366/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54a58066-53ef-475c-bada-25fa324b564a"}], "citovane_v": [{"guid": "26f23e53-d09b-4648-a4ed-1db9b59e67d5:e41f0924-45cf-4aae-8752-35c39c8865c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3018200190.1", "spisova_znacka": "2Asan/18/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/18/2019 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3018200190.1"}, {"guid": "f63b10b1-90cd-4767-9b0c-6120a03ce37a:23af9cd4-eb37-4679-9569-35f4ea934587", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200672.1", "spisova_znacka": "5Stk/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/2/2023 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200672.1"}, {"guid": "d305b3fd-e7e3-4e1c-a995-1bc5c8773ff4:ddca3611-7aa7-4a85-8895-1033bf5765d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200078.1", "spisova_znacka": "1Stk/21/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/21/2022 z 27. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200078.1"}, {"guid": "197a4332-9f08-4b9b-be33-b9a908721be5:e594dc2e-b60e-4f49-9b4e-0d300e1d7aab", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200407.1", "spisova_znacka": "1Stk/13/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/13/2022 z 27. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200407.1"}, {"guid": "ff8449ea-e127-451d-8b7f-9832dfc66d2b:79295a70-4a6c-401f-b1a0-4b0f8d57eac1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3", "spisova_znacka": "BA-2S/137/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/137/2021 z 11. 12. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3"}, {"guid": "19243f06-c85f-430f-afce-a4955899a99b:3078d343-6c44-4056-abaf-d6652a4eaa18", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3018200190.2", "spisova_znacka": "11S/64/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/64/2018 z 21. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200190.2"}, {"guid": "19243f06-c85f-430f-afce-a4955899a99b:e6a24ed0-164e-4457-bf17-ae6ea132c895", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3018200190.2", "spisova_znacka": "11S/64/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/64/2018 z 21. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200190.2"}]}