{"guid": "ee65adb4-d801-4f13-920d-4c5a265712ff:939a0e70-3180-4fe2-b368-ed123b17f33d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200344.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/113/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/113/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 9Sžsk/113/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200344.2", "identifikacne_cislo": "2016200344", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-4", "nazov": "§ 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210", "nazov": "§ 210 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-210"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-1", "nazov": "§ 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-467.odsek-1", "nazov": "§ 467 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-467.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-467"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-212", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-210", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-240", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-467"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/939a0e70-3180-4fe2-b368-ed123b17f33d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200344.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200344.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200344.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/113/2017\n2016200344\n27. 06. 2018\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2018:2016200344.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a\nčlenov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu/sťažovateľa:\nI.. U. C., bytom XXX XX P., U. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta\nč. 8-10, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. marca\n2017, č. k. 20S/52/2016-119, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nŽalovanej n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd rozsudkom z 20. marca 2017, č. k. 20S/52/2016-119 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 32554-3/2015-BA zo dňa 17. júna 2015 o zamietnutí\nodvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Senici zo dňa 03. marca 2015,\nktorým bolo žalobcovi predpísané penále v celkovej výške 2.072,19 eur zo sumy dlžného poistného na\nnemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného\nna invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie od júla 2006 do decembra\n2008. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že po preskúmaní spisového materiálu zistil,\nže žalobca je sporiteľom od 01. februára 2005 podľa osobitného predpisu (zákon č. 43/2004 Z. z.\no starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov) s dátumom vzniku oprávnenia prevádzkovať živnosť od 23. mája 2005 a činnosť živnostníka\nukončil k 31. marcu 2009. Konštatoval, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 228 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, keď za roky 2005, 2006 a 2007 nepredložil príslušnej\npobočke do 30. júna kalendárneho roka výpisy z daňových priznaní. Tieto predložil až dňa 17. júla 2009\na v tento deň si oneskorene splnil povinnosť podať registračný list fyzickej osoby prihlášku a odhlášku.\nNakoľko poistné a príspevky za sporné obdobie zaplatil oneskorene, bolo mu predpísané penále za\nkaždý deň omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy odo dňa splatnosti poistného a príspevkov až\ndo dňa kedy bola suma poukázaná žalovanej na účet v Štátnej pokladnici. Poukázal na to, že všetky\nnámietky týkajúce sa konaní pred Okresným súdom Skalica, resp. Exekútorským úradom a Krajským\nsúdom v Bratislave sú irelevantné a nemôže sa nimi zaoberať, nakoľko v danej veci preskúmava len\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia.\n3. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu včas kasačnú sťažnosť namietajúc, že krajský súd\nporušil jeho práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\n\na odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe súdu. Opakovane namietal, že žalovaná nerozhodla\nv lehote 30 dní od doručenia jeho odvolania, a že rozhodnutie o odvolaní mu nebolo doručované v\nsúlade so Správnym poriadkom (§ 24), keď sa uplatnila fikcia doručenia, pričom pochybila Slovenská\npošta aj žalovaná. Tvrdil, že penále mu bolo vypočítané nesprávne a chybne. Vytkol Krajskému súdu v\nTrnave, že nerozhodol o jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti a ani žiadosti o odloženie pojednávania.\nArgumentoval tiež, že mu súd zmaril účasť na pojednávaní a znemožnil mu predložiť a objasniť\nlistinné dôkazy a argumenty, ktoré mal na pojednávanie pripravené. Rozsudok krajského súdu podľa\nneho predstavuje porušenie ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych garantovaných základných\nprincípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a ochrany zákonnosti\nvrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti\npráva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych\nočakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Navrhol preto\nrozsudok krajského súdu a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a priznať mu náhradu\ntrov konania.\n4. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žalobca vznáša totožné námietky, ku ktorým\nsa už vyjadrila a opakovane rozporuje tie isté skutočnosti. Navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť\nbez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že jej nemožno vyhovieť.\n6. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o predpísaní\npenále z dlžnej sumy poistného podľa § 178 ods. 1 písm. a/, deviateho bodu a § 240 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení.\n7. V konaní nebolo sporným, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať\npoistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové\nsporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné a príspevky\nneodviedol včas za obdobie od júla 2006 do decembra 2008 v celkovej výške 2.188,60 eur. Dlžné poistné\nmu bolo predpísané samostatným rozhodnutím pobočky žalovanej v Senici z 29. augusta 2009 v spojení\ns rozhodnutím ústredia z 03. februára 2010, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 19. februára 2010. V\nkonaní tiež nebolo sporným, že dlžné poistné bolo uhradené až v dňoch 09. mája 2013 a 14. mája 2013.\nŽalovaná následne predpísala žalobcovi penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného za každý deň\nomeškania, celkovo vo výške 2.072,19 eur.\n8. Hoci sťažovateľ namietal, že žalovaná mu predpísala neprimerané a príliš vysoké penále,\nnekonkretizoval v akom rozsahu a s poukazom na ktoré skutočnosti či zákonné ustanovenia sa\ndomnieva, že predpísané poistné je neprimerané. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu\nkonštatuje, že žalovaná s poukazom na § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nsprávne pristúpila k predpísaniu penále, ktorého celková výška zodpovedá aj ustanoveniu § 240 ods.\n2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a nepresahuje dlžnú sumu poistného a príspevkov za\nkontrolované obdobie. Sťažovateľ sa navyše nesprávne domnieva, že penále mu malo byť predpísané\nspolu s dlžným poistným. Žalovanej v tom čase ešte nemohol byť známy deň zaplatenia dlžného\npoistného, teda deň, v ktorý bol žalobca v omeškaní s úhradou dlžného poistného naposledy. Okolnosť,\nže žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie vo veci jej právoplatného rozhodnutia o predpísaní\ndlžného poistného a príspevkov tiež nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia o predpísaní penále.\nSťažovateľ sa preto rovnako mylne domnieva, že žalobou preukázal porušenie zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní. Kasačný súd navyše zdôrazňuje že predmetom daného konania je rozhodnutie o\npredpísaní penále z dlžného poistného, nie rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného a príspevkov,\npričom na konanie žalovanej sa vzťahuje primárne zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý\nv § 172 ods. 1 vete prvej ustanovuje, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (zákona č. 71/1967 Zb.).\n9. Žalovaná nepochybila, keď postupom podľa § 210 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\npredĺžila zákonnú 60 dňovú lehotu o ďalších 60 dní, čo sťažovateľovi ako účastníkovi aj oznámila a v\nktorej následne aj rozhodla. Rovnako kasačný súd nezistil ani porušenie základných princípov konania\npodľa Správneho súdneho poriadku ako to tvrdil sťažovateľ.\n\n10. Je irelevantné tvrdenie sťažovateľa, že bol zle informovaný a presvedčený o tom, že žiadne penále\nnemá vyrubené, keď mu to nebolo oznámené už pri predpísaní dlžnej sumy poistného. V tom čase totiž\npenále sťažovateľovi samostatným rozhodnutím vyrubené ešte nebolo, čo však neznamená, že takáto\npovinnosť nevznikla. Podľa § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení, právo predpísať poistné (penále) sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento\nzákon neustanovuje inak, čo bolo v danom prípade dodržané. Kasačný súd poukazuje predovšetkým\nna tú okolnosť, že na výšku prípadného penále má rozhodný vplyv sám povinný subjekt, nakoľko\non sám ovplyvňuje deň úhrady dlžného poistného a príspevkov, čo má priamy vplyv na obdobie\nomeškania, a tým aj na výšku penále. Tak ako v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku v\nsúkromnoprávnych, obchodnoprávnych či obdobných vzťahoch nastupuje inštitút úrokov z omeškania,\nv prípadoch nesplnenia určitej konkrétnej povinnosti ustanovenej zákonom (resp. v prípade omeškania\ns jej plnením) nastupuje inštitút penále ako obdobný a legitímny peňažný postih, čoho si sťažovateľ\nmohol a mal byť vedomý. V uvedenom kontexte preto neobstojí obrana sťažovateľa, že penále mu malo\nbyť predpísané spolu s dlžným poistným. Na trvanie povinnosti sťažovateľa uhradiť penále za celkové\nobdobie omeškania (nepresahujúce výšku dlžného poistného za kontrolované obdobie) nemá vplyv\nkomunikácia sťažovateľa so žalovanou ohľadom jeho požiadavky dojednania si splátkového kalendára\nči snaha o dojednanie späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie v konaní o vykonanie rozhodnutia\nžalovanej o predpísaní dlžného poistného a príspevkov.\n11. Pokiaľ sťažovateľ opakovane namietal, že doručovanie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej\nnebolo v súlade s § 24 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, keď nebol žalovanou riadne poučený\nako účastník konania o spôsobe doručovania zásielky a nebolo mu umožnené zásielku si vyzdvihnúť\nv úložnej lehote 18 dní, keď písomnosť bola vrátená žalovanej po 7 dňoch od uloženia, kasačný súd\ntak ako ani krajský súd, na túto námietku sťažovateľa neprihliadol. Krajský súd správne konštatoval,\nže doručovanie rozhodnutia žalovanej bolo vykonané riadne podľa ustanovenia § 212 ods. 4 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a riadne bola vyznačená aj právoplatnosť na napadnutom\nrozhodnutí, teda na tretí deň od uloženia zásielky na pošte. Za daných okolností, keď žaloba žalobcu\nbola vyhodnotená ako včas podaná, nedošlo k zásahu do práv sťažovateľa a ani mu nebola odňatá\nmožnosť konať pred súdom, čo správne konštatoval už krajský súd.\n12. Na vecnú správnosť rozsudku krajského súdu nemá vplyv ani okolnosť, že Krajský súd v Trnave\nnerozhodol o opakovanej žiadosti sťažovateľa o odklad preskúmavaného rozhodnutia, ktorú sťažovateľ\npodal aj prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, keď o jeho prvej žiadosti o odklad\nvykonateľnosti konal a rozhodoval ešte Krajský súd v Bratislave ako o neodkladnom úkone predtým,\nnež vec postúpil Krajskému súdu v Trnave.\n13. Napokon kasačný súd ako relevantnú nevyhodnotil ani námietku sťažovateľa, že v jeho prípade\ndošlo k porušeniu ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych garantovaných základných princípov\nmateriálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a ochrany zákonnosti vrátane\nprincípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva\nvrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych\nočakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti, keď jeho účasť\nna pojednávaní bola zmarená krajským súdom. Navrhovateľ tvrdil, že sa do budovy súdu dostavil ešte\no 05:58 hodine, pričom sa musel podrobiť štandardnej prehliadke príslušníka justičnej stráže, čo mu\nspôsobilo zdržanie a následne pred pojednávacou miestnosťou čakal, pričom o 09:17 hodine vstúpil\ndo pojednávacej miestnosti a bol len informovaný, že pojednávanie skončilo o 09:15 hodine, hoci\npožadoval, aby sa vo veci pojednávalo.\n14. Podľa § 138 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, správny súd je rozsudkom\nviazaný, len čo ho vyhlási. Krajský súd preto nepochybil, keď sťažovateľovi neumožnil zopakovať\npojednávanie po tom, čo bol v jeho veci už vyhlásený rozsudok, hoci v neprítomnosti sťažovateľa.\nZa odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký chybný procesný postup súdu, ktorým\nsa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu zákon priznáva za účelom\n\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Kasačný súd v prejednávanej veci takéto pochybenie\nnevzhliadol a preto nemožno vyhodnotiť túto námietku navrhovateľa ako náležitú. Naopak, nezákonné\nby bolo opakovať pojednávanie v už rozhodnutej veci.\n15. Skutočnosť, že sťažovateľ sa ako účastník konania nedostavil do budovy súdu riadne v primeranom\nčasovom predstihu, v dôsledku čoho zmeškal pojednávanie, nemožno pripísať na ťarchu súdu a jeho\norganizácie ako sa navrhovateľ subjektívne domnieva. Navrhovateľovi právo na verejné prerokovanie\nveci v jeho prítomnosti odňaté nebolo, pretože sťažovateľ sa vlastným pričinením nedostavil včas\npred začatím pojednávania do budovy súdu, keď v čase realizácie úkonu vyvolania veci a predvolania\núčastníkov do pojednávacej miestnosti nebol prítomný. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nprávnu zásadu „práva patria bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich\npráv a ktorí si svoje procesné práva uplatňujú včas a dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Bolo\npreto vo vlastnom záujme sťažovateľa, aby sa na riadne oznámené pojednávanie dostavil s primeranou\nčasovou rezervou.\n16. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd v súlade § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP a § 168 SSP, nakoľko žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a na strane žalovanej\nnevzhliadol dôvod, pre ktorý by mohla spravodlivo požadovať náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania.\n17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}