{"guid": "1dbb1f48-c28a-4003-9685-c7c7f51d553f:6060d5b8-7b4b-4fdf-80fe-09e6f052fa5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2015200416.1", "spisova_znacka": "8Sžf/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/70/2016 z 27. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8Sžf/70/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:2015200416.1", "identifikacne_cislo": "2015200416", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie", "Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-83", "nazov": "§ 83 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-83", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-83"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-83"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6060d5b8-7b4b-4fdf-80fe-09e6f052fa5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200416.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200416.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200416.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/70/2016\n2015200416\n27. 09. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:2015200416.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ENVIRAL, a.s., so sídlom Trnavská cesta,\n920 41 Leopoldov, IČO: 36 259 233, zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & partneri s.r.o., so\nsídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad pre vybrané\ndaňové subjekty, Radlinského 37, 811 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 28074/2015 zo dňa 10.3.2015 a č. 20251348/2015 zo dňa 20.5.2015, v konaní o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/54/2015-67 zo dňa 3.5.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/54/2015-67 zo dňa 3.\nmája 2016, v časti, v ktorej zrušil rozhodnutie žalovaného č. 28074/2015 zo dňa 10. marca 2015 podľa §\n250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z r u š u j e a konanie o preskúmanie\noznámenia žalovaného č. 28074/2015 zo dňa 10. marca 2015 z a s t a v u j e.\nŽiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie žalovaného č. 28074/2015 zo dňa\n10.3.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ostatnej\nčasti žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu\ndňa 8.6.2015 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 20251348/2015 zo dňa 20.5.2015 v spojení\ns rozhodnutím č. 28074/2015 zo dňa 10.3.2015, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi úrok z neskoro\nvyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013 s tým, že nadmerný odpočet\nbol vrátený v súlade s § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, pričom podľa žalobcu mu nárok\nna tento úrok vznikol s poukazom na úpravu uvedenú v ust. § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. ako\nkompenzácia za zadržiavanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v priebehu výkonu daňovej\nkontroly. Podľa žalobcu žalovaný pri svojom postupe ignoroval judikatúru SD EÚ ako i vnútroštátnu\nprávnu normu. Žalobca dňa 12.2.2015 požiadal žalovaného žiadosťou o úhradu úrokov z neskoro\nvyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013, k čomu poukázal na čl.\n183 Smernice Rady 2006/112/ES o DPH. Žalovaný listom č. 28074/2015 z 10.3.2015 označeným ako\n„Oznámenie“ žiadosti nevyhovel, keď konštatoval, že nie sú splnené podmienky na priznanie úroku podľa\n§ 79 ods. 3 a § 79 ods. 2 a 6 zákona o DPH. Dňa 4.5.2015 podal žalobca proti oznámeniu odvolanie,\nna ktoré žalovaný reagoval listom č. 20251348/2015 zo dňa 20.5.2015.\nKonajúci súd dospel k záveru, že k „oznámeniu“ je potrebné pristupovať z hľadiska obsahu a nie\niba formy, preto ho vyhodnotil ako rozhodnutie, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, aj keď bolo\nvydané formou „oznámenia“. Súd vzal do úvahy i skutočnosť, že úkon žalobcu, ktorým bola „žiadosť o\núhradu úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013“\nzo dňa 11.2.2015 adresovaná žalovanému sama o sebe k vydaniu rozhodnutia správnym orgánom\n\nnevedie, preto reakcia na túto žiadosť vydaná ako „oznámenie“, proti ktorému už nie je možné\npodať žiaden opravný prostriedok je rozhodnutím spôsobilým preskúmania súdom. Uviedol, že súdy v\nzásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne\nz prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí súdom môže teda byť\nobmedzený zákonnou úpravou tých rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 OSP).\nUvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie\nústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Súčasne pri\npreskúmavaní rozhodnutí orgánov verejnej správy je potrebné tiež posudzovať charakter rozhodnutí\nsprávnych orgánov, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, v súlade s právnou úpravou vyjadrenou\nv ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí ísť o rozhodnutia\nvydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická\nalebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu právoplatne zakladá, mení alebo ruší\noprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§\n247 ods. 1, § 244 ods. 3 OSP). Súdy pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí, ako orgány štátu sú\noprávnené a súčasne povinné konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy). Vzhľadom na uvedené súd podrobil preskúmaniu len oznámenie\nč. 28074/2015 zo dňa 10.3.2015 vydané žalovaným, keď ďalšie oznámenie vydané žalovaným pod\nč. 20251348/2015 zo dňa 20.5.2015 už nepovažoval za podanie, ktoré by malo podliehať súdnemu\nprieskumu, nie je rozhodnutím druhostupňového orgánu, ale iba potvrdením stanoviska žalovaného\nvyjadrené v oznámení zo dňa 10.3.2015. Poukázal na to, že predmetom tohto konania bola právna\núprava uvedená v zákone č. 563/2009 Z.z. a v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,\nkeď z uvedených právnych predpisov jednoznačne nevyplýva, za aké obdobie je možné priznať úrok\nzo zadržiavaného nadmerného daňového odpočtu, ktorý správca dane vráti v prípade začatia daňovej\nkontroly podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly.\nKrajský súd dospel k záveru, že vrátenie nadmerného odpočtu DPH v lehote, ako vykonal žalovaný je pre\ndaňový subjekt značne nevýhodné, je bez akejkoľvek kompenzácie a nie je v súlade s právom Európskej\núnie. Súd pri vydaní tohto rozhodnutia vzal do úvahy podstatnú a pre toto rozhodnutie právne významnú\nskutočnosť, ktorou je odpoveď SDEÚ na prejudiciálnu otázku predloženú Krajským súdom Košice, ktorá\nsa týkala výkladu článku 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES doplnenej smernicou 2006/138/\nES, ktorá odpoveď vyjadrená v uznesení SDEÚ vo veci C-120/15 už musela byť žalovanému známa, a\nktorá jasne uvádza, že článok 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej úprave ako\nje vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až\nod uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. Žalovaný napriek uzneseniu SDEÚ zo dňa\n21.10.2015 vo veci C-120/15, predmetom ktorej bolo zodpovedanie prejudiciálnej otázky súvisiacej s\nvýkladom článku 183 smernice Rady 2006/1123/ES svoje stanovisko k žalobe nezmenil, hoci SDEÚ\nv odpovedi na položenú otázku jednoznačne uviedol, že neuznanie nároku na úrok z vyplateného\nnadmerného odpočtu, hoci vychádza z platnej vnútroštátnej právnej úpravy je v rozpore s právom\nEurópskej únie a v rozpore s vydanou judikatúrou SDEÚ. Podľa predmetného uznesenia SDEÚ pri\ntakomto postupe nie sú zohľadňované finančné straty, ku ktorým dochádza u daňového subjektu pri\nvrátení nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí v zákone uvedenej lehoty, ktorá je\npodľa záveru vysloveného v rozhodnutí SDEÚ C-120/15 neprimeraná.\nKrajský súd s poukazom nielen na viacero vydaných predchádzajúcich rozhodnutí SDEÚ, ktoré sa týkali\nvyplatenia úroku pri zohľadnení počiatočného okamihu, kedy by mal byť nadmerný odpočet vrátený\n(uznesenie Delphi Hungary Autoalkatrész Gyártó C-654/13) ale i na konkrétne rozhodnutie C-120/2015\nmal za to, že rozhodnutie žalovaného o neoprávnenosti nároku žalobcu na úrok je bez opodstatnenosti a\nnajmä je vnútroštátny predpis v rozpore s právom Európskej únie, a preto ho nemal žalovaný uplatňovať.\nPo zverejnený rozhodnutia C-120/15 mal žalovaný dostatok priestoru, aby do rozhodnutia súdu v tejto\nveci svoje rozhodnutie zmenil, prípadne v tomto súdnom konaní adekvátne reagoval. Žalovaný ale zostal\n\npasívny, svoj právny názor a stanovisko k žiadosti žalobcu nezmenil, (pričom sám vo vyjadrení k žalobe\nnavrhol, aby súd konanie prerušil práve do vydania rozhodnutia vo veci prejudiciálnej otázky položenej\nKrajským súdom v Košiciach), príslušnú smernicu, ktorá je nadradená vnútroštátnemu právu ignoroval\nnapriek tomu, že smernica je prameňom práva únie, ktorá je pre členský štát EÚ záväzná a má podľa\nčl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom, preto vnútroštátne orgány\nsú povinné pri aplikovaní práva právny predpis vykladať eurokonformne, a ak nie je možné vnútroštátny\npredpis vyložiť eurokonformne, orgán aplikujúci právo takéto ustanovenie nepoužije.\nPodľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval v jasnom rozpore s čl. 7 ods. 2 Ústavy a tiež\nčlánkom 183 smernice o DPH, z toho dôvodu súd rozhodnutie označené žalovaným ako Oznámenie\nč. 28040/2015 zo dňa 10.3.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil s tým, že žalovaný sa musí\ns uvedenou skutočnosťou, zistený skutkový stav podriadiť do právnu normu, ktorá sa na vec vzťahuje\na použitie ktorej je už konkretizované i v odpovedi na prejudiciálnu otázku položenú Krajským súdom v\nKošiciach a vyporiadať sa s vecou tak, aby nekonal v rozpore so smernicou a princípmi právneho štátu.\nŽalobu v časti návrhu o preskúmanie rozhodnutia č. 20251348/2015 zo dňa 20.5.2015 súd z dôvodu\nneopodstatnenosti v spojení s dôvodmi uvedenými vyššie zamietol. O trovách konania súd podľa § 250k\nods. 1 OSP, keď neúspech žalobcu v zamietajúcej časti vyhodnotil ako nepatrný a v konaní neúspešného\nžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z náhrady za\nzaplatený súdny poplatok vo výške 70 eur a trov právneho zastúpenia.\nProti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu odvolania je zrejmé, že toto smeruje proti výroku\nrozsudku, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Žalovaný namietal, že predmetom prieskumu je\noznámenie žalovaného, ktoré nie je rozhodnutím, taktiež namietal, že rozsudok Krajského súdu v Trnave\nje nedostatočne zdôvodnený, je neurčitý a pre žalovaného nevykonateľný, pretože súd nevyslovil právny\nnázor, ktorý by určil procesný postup pre vyplatenie úroku, ktorý žiada žalobca čo do výšky, obdobia,\nza ktoré má byť priznaný, ako aj zákonných ustanovení, na základe ktorých má byť priznaný. Preto\nžalovaný nevie ako má postupovať inak, ako postupoval pri vydaní napadnutého Oznámenia a tak\nvykonať rozsudok krajského súdu. Žiaden právny predpis a to ani na úrovni Európskej legislatívy ani\nna úrovni Národnej slovenskej legislatívy nestanovuje lehotu, ktorú možno považovať za primeranú\nna zadržaní nadmerného odpočtu a rovnako nestanovuje ani výšku úrokov, na ktoré vzniká nárok\npo uplynutí takejto primeranej lehoty. Žalovaný poukazoval aj na závery judikatúry SD, podľa ktorej\nstrany na ujmu zdaniteľnej osoby vyplývajúce z nemožnosti disponovať s peňažnými prostriedkami majú\nbyť kompenzované zaplatením úrokov z omeškania v tom prípade, že dôjde k vráteniu nadmernému\nodpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty. Zásadnou otázkou preto zostáva, či\nprináleží vnútroštátnemu súdu aby v prípade absencie vnútroštátnej právnej úpravy úrokov z omeškania\nz nadmerného odpočtu stanovil primeraný právny režim úrokov vlastnou úvahou na základe analógie\niuris. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave v napadnutej časti a vec mu vrátil na nové konanie.\nŽalobca podal k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie prostredníctvom právneho zástupcu, mal\nza to, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny, zrozumiteľný a splňujúci atribúty vykonateľnosti a\nžiadal aby odvolací súd doplnil odôvodnenie prvostupňového súdu ohľadne procesného postupu, ktorým\nžalovaný dospeje ku konkrétnemu výpočtu žalobcom uplatňovaného úroku a určeniu konkrétnej doby,\nza ktorú žalobcovi tento úrok patrí, t.j. aby usmernil žalovaného ako má v konaní postupovať, napriek\ntomu, že je to celkom zrejmé. Navrhol aby rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k\nzáveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave v napadnutej časti je potrebné zrušiť a konanie\nzastaviť v časti tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia pri aplikácii ust. § 250ja ods. 3 veta druhá\nOSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP a § 221 ods. 2 OSP. Rozhodol tak z nasledovaných dôvodov:\n\nPodľa § 244 ods. 1 až 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych\norgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.\nPodľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd\nkonanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi\nvec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s\npodaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.\nZ obsahu súdneho spisu v tejto veci sa odvolací súd dozvedel, že predmetom žaloby žalobcu zo dňa\n5.6.2015, ktorá bola osobne podaná na Krajský súd v Trnave dňa 8.6.2015 bol prieskum Oznámenia\nžalovaného č. 20251348/2015 zo dňa 20.5.2015 a tiež Oznámenie žalovaného č. 28074/2015 zo dňa\n10.3.2015.\nŽalovaný listom pod č. 28074/2015 zo dňa 10.3.2015 označený ako Oznámenie nevyhovel žiadosti\nžalobcu o úhradu úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december\n2013. Proti takémuto Oznámeniu podal žalobca odvolanie zo dňa 4.5.2015, pričom na takéto odvolanie\nreagoval žalovaný listom pod č. 20251348/2015 zo dňa 20.5.2015, ktorým žalovaný oznamoval\nžalobcovi, resp. informoval ho o neprípustnosti odvolania z dôvodu toho, že proti Oznámeniu č.\n28074/2015 zo dňa 10.3.2015 nemožno podať odvolanie v zmysle § 72 ods. 1 prípadne § 63 ods. 6\nzákona č. 563/2009 Z.z..\nOdvolací súd z obsahu pripojeného súdneho spisu NS SR sp. zn. 5Sžfk/33/2017 zistil, že v konaní\nvedenom pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/80/2015 je vedené konanie - žalobcu\nENVIRAL, a.s., Trnavská cesta, Leopoldov, proti žalovanému Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty\nBratislava vo veci preskúmania rozhodnutia - Oznámenia č. 28074/2015 z 10.3.2015, ktorým žalovaný\nnepriznal žalobcovi úrok podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ako kompenzáciu za zadržiavanie\nnadmerného odpočtu DPH v priebehu výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2013.\nZ obsahu pripojeného spisu bolo zistené, že žaloba žalobcu v predmetnej veci bola podaná na Krajskom\nsúde v Trnave dňa 28.4.2015.\n\nOdvolací súd v predmetnej veci poukazuje na to, že vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné\nrozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a konanie o prieskum rozhodnutia - Oznámenia\nč. 28074/2015 zo dňa 10.3.2015 vo veci žaloby žalobcu pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.\n20S/54/2015 zastaviť pre prekážku už prv začatého konania - litispendencie (§ 221 ods. 1 písm. d/\nOSP a § 221 ods. 2 OSP v spojení s § 83 a § 104 ods. 1 OSP). Žalobca v podanej žalobe uplatnil\nžalobné námietky zhodné s námietkami vznesenými v žalobe vedenej pred Krajským súdom v Trnave\npod sp. zn. 14S/80/2015, pričom o tejto žalobe už bolo aj rozhodnuté rozsudkom zo dňa 15.12.2016.\nProti predmetnému rozsudku však bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhoduje Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžfk/33/2017. Je zrejmé, že v konaní 20S/54/2015\na 14S/80/2015 sa týka tých istých účastníkov, toho istého predmetu konania a rovnakých skutkových\nokolností. Odvolací súd však zistil, že v konaní pod sp. zn. 14S/80/2015 existuje prekážka skôr začatého\nkonania, ktorá bránila vecnému prejednaniu žaloby v tomto konaní (20S/54/2015) čo je dôvodom\nzastavenia konania v tej časti ako je uvedené výrokovou časťou uznesenia pri aplikácii § 246c ods. 1\nOSP za použitia § 83 a § 104 ods. 1 OSP.\nKeďže žaloba žalobcu v časti o preskúmanie Oznámenia žalovaného č. 20251348/2015 zo dňa\n20.5.2015 bola zamietnutá, odvolanie žalovaného nesmerovalo proti tomuto výroku rozsudku súdu\nprvého stupňa, tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa zostáva nedotknutý.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval postupom podľa § 224 ods. 1 OSP za použitia § 146\nods. 1 písm. c/ OSP.\nV súlade s ust. § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/54/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}