{"guid": "91317af5-a504-4419-ba2a-5fc87a8383fb:7f9a80fd-f2a7-40c1-8e0c-3e75d69762ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2015200143.1", "spisova_znacka": "7Sžrk/5/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžrk/5/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 7Sžrk/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2015200143.1", "identifikacne_cislo": "2015200143", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/161", "nazov": "zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/161#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-5", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f9a80fd-f2a7-40c1-8e0c-3e75d69762ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200143.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200143.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200143.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžrk/5/2017\n2015200143\n26. 09. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:2015200143.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou JAKUBČO, spol. s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2,\nBanská Bystrica, proti žalovanému: Okresnému úradu Dunajská Streda, so sídlom Alžbetínske námestie\n1194/1, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 8757/2014 zo dňa\n19. decembra 2014, za účasti účastníka: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom\nJána Hollého 10, Trnava, zastúpeného spoločnosťou MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A,\nBratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S 19/2015-115\nzo dňa 13. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nč.k. 20S/19/2015-115 zo dňa 13. septembra 2016 z a m i e t a .\nŽalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nÚčastníkovi konania Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Jána Hollého 10, Trnava\np r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S 19/2015-115 zo dňa 13. septembra 2016 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 8757/2014\nzo dňa 19.12.2014 a postup mu predchádzajúci, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie. Žalovanému náhrada trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť ďalšiemu\núčastníkovi konania Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza plnú náhradu trov konania.\n2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že žalovaný správny orgán\npreskúmavaným rozhodnutím V8757/2014 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995\nZ.z.) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat.úz. I. Z.\nzapísaným, na LV č. XXXX ako pozemky registra C, parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/\nX, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX v prospech subjektu Rímskokatolícka cirkev, IČO: 00 419 702,\nJána Hollého 10, Trnava v podiele 1/1 na základe dohody o vydaní veci uzavretej medzi účastníkmi:\nLESY Slovenskej republiky, š.p., IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, Banská Bystrica ako povinný a\nRímskokatolícka cirkev, IČO: 00 419 7020, Jána Hollého 10, Trnava ako oprávnený.\n\n3. Podľa názoru krajského súdu v konaní nebolo sporným, že nehnuteľnosti, vlastnícke právo, ku ktorým\nbolo predmetom vkladu, boli predmetom konania Okresného súdu Dunajská Streda 7C/105/2007, ktorý\nrozsudkom zo dňa 14.03.2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave 24Co/316/2013 zo dňa\n13.11.2013, žalovanému označenému ako Lesy Slovenskej republiky, IČO: 36 038 351 podľa ustanovení\nzákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským\nspoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam uložil povinnosť v lehote troch dní\nod právoplatnosti rozsudku vydať a navrátiť žalobcovi (Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza)\nvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam.\n4. Krajský súd poukazom na to, že povinnou osobou v zmysle § 4 zákona č. 161/2005 Z.z. je právnická\nosoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky,\nobce alebo nehnuteľnú vec drží, uviedol, že u tejto povinnej osoby si oprávnená osoba podľa § 5 zákona\nprávo na navrátenie vlastníctva uplatňuje a táto je taktiež subjektom povinným k uzavretiu dohody o\nvydaní veci, preto nie je dôvodným usudzovať o tom, že by na základe akejkoľvek právnej konštrukcie\núčastníkom vkladového konania mal byť iný subjekt - priamo štát ako vlastník nehnuteľností a že by jeho\nneúčasť mala byť považovaná za vadu vkladového konania.\n5. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v spojení s §\n28 ods. 1 až 6, s § 29, s § 30 ods. 1 až 6, s § 31 ods. 1 až 7 uvedeného zákona, ktorú citoval,\nkrajský súd konštatoval, že uvádzané ustanovenia zákona obsahujú úpravu vkladového konania a\nnáležitostí rozhodnutia o povolení vkladu, ktoré podľa zistenia krajského súdu rozhodnutie žalovaného\nč. V 8757/2014 zo dňa 19.12.2014 obsahuje. Námietku žalobcu v tomto smere týkajúcu sa nedostatku v\noznačení oprávneného subjektu (Rímskokatolícka cirkev) krajský súd nepovažoval za dôvodnú nakoľko\nhoci v tomto označení zjavne absentuje časť názvu oprávneného „Trnavská arcidiecéza“, označenie\nsprávneho identifikačného čísla organizácie 00 419 702 bez pochybností vylučuje možnosť zámeny\ntohto subjektu s iným, pričom pochybenie správneho orgánu bolo odstránené oznámením o oprave textu\nrozhodnutia zo dňa 01.04.2015.\n6. Za spornú krajský súd považoval otázku, či oprávnenou osobou predložená dohoda zo dňa 11.11.2014\nje vzhľadom na absenciu prejavu vôle osoby povinnej vkladuschopnou listinou a či žalovaný správny\norgán jej akceptovaním neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a súčasne práva žalobcu\nako povinného podľa rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 7C/105/2007 v spojení s\nrozhodnutím odvolacieho súdu.\n7. Podľa názoru krajského súdu argumentácia oprávnenej osoby vychádzala z právneho názoru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudkoch sp.zn. 1Sžr/147/2013 zo dňa\n23.09.2014 a sp.zn. 1Sžr/175/2013 zo dňa 13.01.2015, podľa ktorého správny orgán, ktorý v obdobných\nprípadoch na základe povinnou osobu nepodpísanej dohody o vydaní nehnuteľností svojim rozhodnutím\npovolil vklad vlastníckeho práva v prospech cirkvi, postupoval v súlade s katastrálnym zákonom,\nkeď dospel k záveru, že absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu (osoby povinnej) na dohode\nbol s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 3 OSP nahradený výrokom právoplatného rozsudku\npríslušného súdu ukladajúcim žalobcovi vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam cirkvi.\nKrajský súd konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu neurčuje vlastnícke právo k\nnehnuteľnostiam, ale ukladá povinnosť nehnuteľnosti vydať, a zápis vlastníckeho práva cirkvi záznamom\nbol na základe protestu prokurátora zrušený, je oprávnenou osobou zvolený a žalovaným aplikovaný\npostup jediným možným riešením, pre dosiahnutie účelu reštitučných predpisov a na ich základe\npriznaného práva. Ústavná akceptovateľnosť tohto postupu bola potvrdená uznesením Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 377/2015-16 zo dňa 18.08.2015, ktorým bola ako zjavne\nneopodstatnená odmietnutá sťažnosť štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky namietajúceho\nporušenie základného práva vlastniť majetok, základného práva na súdnu ochranu, základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní a práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/147/2013 zo dňa 23.09.2014.\n8. Riadiac sa uvádzaným právnym názorom vyššej súdnej autority, ktorý je vzhľadom na obdobnosť\nprocesnej situácie plne aplikovateľný na predmet konania, správny súd v postupe a preskúmavanom\nrozhodnutí správneho orgánu nezistil žalobcom tvrdené porušenie práva alebo jeho právom chránených\nzáujmov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP (zákona č. 162/2015 Z.z.) zamietol.\n\n9. Krajský súd právo na plnú náhradu trov konania priznal v konaní úspešnému účastníkovi\nRímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP. O\nnáhrade trov konania žalovaného správneho orgánu rozhodol poukazom na skutočnosť, že tento v\nkonaní úspešný účastník sa práva na náhradu trov vzdal.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby\nnajvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/19/2015 zo dňa 13. septembra\n2016 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.\n11. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom\nv zmysle § 440 ods.1, písm. g/ SSP. Súčasne namietal, že krajský súd sa SSP.\n12. Vo vzťahu k prvému sťažnostnému bodu žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom krajského súdu\nv zmysle, ktorého uznal za vkladu schopnú listinu k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nnachádzajúcich sa v k.ú. I. Z. z pôvodného vlastníctva Slovenskej republiky na nového vlastníka RKC\nTrnavská arcidiecéza na základe „Dohody o vydanie veci“, ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi\nsúdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp.zn. 7C 105/2007 zo dňa\n14.03.2003 a to v reštitučnom spore podľa zákona č. 161/2005 Z.z., odvolávajúc sa na právny názor\nNS SR 1Sžr 147/2013 a 1Sžr 175/2013, potvrdený rozhodnutím III. ÚS 377/2005. Žalobca trval na\nsvojom vyjadrení v podaní zo dňa 02.09.2016, v ktorom uviedol že žalovaný povolil vklad vlastníckeho\npráva v prospech účastníka konania nie na základe rozsudku OS Dunajská Streda sp.zn. 7C 105/2007,\nale na základe iného právneho úkonu. Tvrdil, že v skutočnosti bola žalovanému zo strany účastníka\nkonania predložená listina označená ako „Dohoda o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam\ncirkvám a náboženským spoločnostiam zo dňa 11.11.2014 uzavretá medzi účastníkmi - Slovenská\nrepublika zastúpená Lesy Slovenskej republiky, ako osoba povinná a Rímskokatolícka cirkev ..., ako\nosoba oprávnená, s odvolaním sa na povinnosť uloženú povinnej osobe v rozsudku OS Dunajská Streda\n7C 105/2007 vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. I. Z.. Žalobca zdôraznil, že nielenže\ntáto dohoda nikdy nebola zo strany uvádzaného účastníka na strane povinnej uzavretá, ale právne\nneexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bola uložená povinnosť účastníkovi konania Slovenskej\nrepublike uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľných vecí podľa zákona č. 161/2005 Z.z., resp. vydať a\nnavrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. I. Z. v prospech RKC Trnavská arcidiecéza.\n13. Ďalej žalobca uviedol, že z obsahu znenia predloženej „Dohody o navrátení vlastníctva k\nnehnuteľným veciam ...“ zo dňa 11.11.2014 a to čl. IV. ods. 4, 6 vyplýva povinnosť dohodu zverejniť\npodľa § 5a zákona č. 211 z roku 2000 a čl. IV. ods. 4, 7 sa uvádza, že dohoda nadobúda platnosť dňom\npodpisu a účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia v súlade s odsekom 4, 6. Žalovaný považoval\nuvádzanú dohodu za platnú vkladu schopnú listinu napriek tomu, že nebola jedným z účastníkov\npodpísaná, t.j. nenadobudla platnosť a ani nebola nikdy zverejnená v centrálnom registri zmlúv vedenom\nna úrade SR, t.j. nenadobudla účinnosť.\n14. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že napriek tomu, že žalobca na nedodržanie uvádzaných\nobsahových znení dohody upozornil vo svojom podaní zo dňa 2. 9. 2016, krajský súd sa k tejto námietke\nnevyjadril a striktne sa oprel o právny názor vyššej autority vyjadrený v rozhodnutiach už vydaných\nNajvyšším súdom SR sp.zn. 1Sžr 147/2013 a 1Sžr 175/2013 a to aj napriek tomu, že uvádzané rozsudky\nriešili iný okruh účastníkov konania a teda sú pre toto konanie nepoužiteľné.\n15. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu dva žalobca uviedol, že pokiaľ aj krajský súd vo svojom rozhodnutí\nkonštatuje, že nezistil žalobcom tvrdené porušenie práva alebo jeho právom chránených záujmov,\npreto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamieta, odvolávajúc sa na právny názor už citovaných\nrozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý vzhľadom na obdobné procesné situácie je plne aplikovateľný na\npredmet konania, pritom rozhodnutia najvyššieho súdu neriešili námietku žalobcu o povolení vkladu\nvlastníckeho práva rozhodnutím, ktoré neobsahujú odôvodnenie a uvádzané rozhodnutia neriešili\nani platnosť vkladu schopnej listiny, ktorá nenadobudla účinnosť vzhľadom na nedodržanie zákonnej\npovinnosti zverejnenia ani v lehote do troch mesiacov od uzavretia. Ďalej žalobca poukázal na to,\n\nže námietku nedodržania obsahových náležitosti rozhodnutia správneho orgánu v časti o chýbajúcom\nodôvodnení vzniesol ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci. Poukazom na porušenie zákonných\nustanovení správneho poriadku a to § 47 ods. 1 a ods. 3 žalobca dôvodil, že žalovaný bez akýchkoľvek\nzdôvodnení akceptoval predloženú dohodu len jedným z jej účastníkov ako vkladu schopnú listinu, ktorá\nnie je v pravom slova zmysle dohodou podľa § 37 Občianskeho zákonníka, nejde o typickú dohodu\ncharakterizovanú zhodou vôle v nej označených účastníkov a nejde ani o formálne totožnú dohodu, v\nktorej absentuje vôľa k súhlasu zo strany jedného z jej účastníkov, bola nahradená výrokom súdu ex post.\nŽalobca poukázal na to, že ten istý senát najvyššieho súdu vo svojom neskoršom rozhodnutí v obdobnej\nveci sp.zn. 1Sžro 107/2014 zo dňa 09.11.2015 vyhodnotil konanie žalovaného správneho orgánu ako\nnezákonné, keď dospel k záveru, že nedostatok odôvodnenia postupu správneho orgánu má vplyv na\njeho zákonnosť. Vytýkal krajskému súdu, že sa s touto námietkou žalobcu nevysporiadal a takisto\nsa nevysporiadal ani s námietkou o nedodržaní obsahového znenia dohody o povinnosti zverejnenia\ndohody podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Uviedol, že absencia tejto povinnosti znamená nenadobudnutie\núčinkov zo zmluvy a za situácie, keď nie je známa a ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu\nna zodpovedanie týchto námietok nie je možné sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu.\nŽalobca vyslovil názor, že Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp.zn. 1Sžr 147/2013 a 1Sžr 175/2013\nnedal jednoznačnú odpoveď a právne stanovisko k základnej námietke žalobcu a to posúdenie platnosti\nprávneho úkonu v podobe nepodpísanej dohody z hľadiska vkladu schopnej listiny k zmene vlastníckych\npráv za stavu, keď nie rozsudky s výrokom povinnosti vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľným\nveciam boli právnym titulom povolenia vkladu; obsah dohody ako jej zákonných podstatných náležitostí v\nrozsudkoch absentuje a dohoda netvorí ani jednoliaty celok s rozhodnutiami ako ich príloha (R 53/1991/;\nvýrok reštitučných rozsudkov s uložením povinnosti žalobcovi ako správcovi lesného majetku štátu vydať\na navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam neurčuje z vlastníctva koho majú byť nehnuteľnosti vydané a\nani spôsob, akým má vydať nevlastník vlastníctvo k veci, ktorú nevlastní.\n16. Žalobca poukázal tiež na to, že reštitučný rozsudok OS Dunajská Streda 7C 105/2007 z 14.03.2013\nsmeruje výrokom na nepeňažné plnenie v podobe povinnosti voči štátnemu podniku vydať a navrátiť\nvlastníctvo na ťarchu vlastníka Slovenskej republiky, ktorý nebol účastníkom konania; výrok rozsudku\nnesmeruje voči štátnemu podniku ako povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 1615/2005 Z.z., k\nuloženiu povinnosti uzavrieť s cirkvou dohodu o vydaní nehnuteľných vecí podľa ustanovenia § 5 ods.\n2 zákona č. 161/2005 Z.z. a svojím výrokom ju ani nenahrádza.\n17. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že účastník (cirkev) ako úspešný reštituent sa teraz nemôže domôcť\nsvojho práva, nakoľko žalobný petit bol plne v jeho kompetencii. Uviedol, že pokiaľ sa účastník rozhodol\nžalovať vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam jedná sa o vlastnícku žalobu a žalovaným\nmal byť vlastník Slovenská republika v zastúpení správcom jeho majetku.\n18. Záverom žalobca poukázal na to, že všetky žalobné dôvody, na ktoré sa odvoláva v tejto kasačnej\nsťažnosti uplatnil v konaní pred krajským súdom a to v písomnom vyhotovení samotnej žaloby a v\npísomnosti zo dňa 2. 9. 2016, poukazom na to, že žaloba bola podaná pred účinnosťou nového zákona\no správnom súdnom poriadku č. 162/2005 Z.z., odvolávajúc sa na právnu úpravu ustanovenú v § 491\nods. 2 druhá veta SSP.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažností žalobcu vyjadril tak, že navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nNesúhlasil s argumentáciou žalobcu uvedenou v kasačnej sťažnosti.\n20. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu 1/ žalovaný uviedol, že postupne sudcami rôznych stupňov súdov\nako aj použitím komentára k § 161 ods. 3 OSP sa vykryštalizoval právny názor, v zmysle ktorého\nrozsudok súdu nahrádza vôľu povinnej osoby, on sám osebe nie je listinou spôsobilou na zápis do\nkatastra nehnuteľností. V danej súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.\n3Sžo-KS/16/2006 zo dňa 07.09.2006, podľa ktorého rozsudok súdu v občianskom právnom konaní\nukladajúci odporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným vo výroku t.j. povinnosť uzatvoriť\nkúpnu zmluvu, (v tomto konkrétnom prípade povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo identifikovanú vo\nvýroku), je rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 OSP. Žalovaný uviedol, že\nkeďže odporca - povinný, uložené vyhlásenie vôle do právoplatnosti rozsudku neurobil, právoplatnosťou\n\nrozsudku došlo v zmysle k § 161 ods. 1 OSP k nahradeniu vôle s obsahom, ktorý je uvedený vo výroku\nrozsudku č.k. 7C 105/2007-914 zo dňa 14.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.\n24Co/314/2013-960 zo dňa 13.11.2013, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 10.12.2013.\n21. Žalovaný poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorú právnu úpravu citoval, uviedol,\nže dohodu o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločenstvám\nneuzavierala povinná osoba, ale právoplatnosťou rozsudku došlo k nahradeniu vôle. V zmysle\nuvedeného by bolo zo strany OÚ DS KO irelevantné žiadať písomné potvrdenie povinnej osoby o\nzverejnení zmluvy na webovom sídle povinnej osoby alebo v obchodnom vestníku.\n22. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu 2/ žalovaný poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 31 ods.\n4 katastrálneho zákona, ktorú citoval, uviedol, že vzťah medzi správnym poriadkom a katastrálnym\nzákonom je postavený na báze všeobecný - osobitný, špeciálnym právnym predpisom je katastrálny\nzákon. Preto tu platí zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší\nvšeobecný zákon alebo ustanovenia).\nIV.\nVyjadrenie účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza, ku kasačnej sťažnosti\nžalobcu\n23. Účastník konania Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu\nvyjadril tak, že kasačná sťažnosť ako aj samotná žaloba je nedôvodná a neopodstatnená. Napadnutý\nrozsudok krajského súdu a postup mu predchádzajúci považoval za správny a zákonný. Navrhoval, aby\nnajvyšší súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a žalobcovi\nuložil povinnosť nahradiť účastníkovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu.\n24. V dôvodoch vyjadrenia účastník konania poukazom na skutkové zistenia daného prípadu uviedol,\nže žalobca napriek povinnosti uloženej právoplatnými a vykonateľnými reštitučnými rozsudkami do\ndnešného dňa povinnosť dobrovoľne nesplnil. Poukázal na to, že platná právna úprava nerieši situáciu,\nkedy dôjde k vydaniu rozsudkov podľa zákona č. 161/2005 Z.z., ktoré nadobudnú právoplatnosť a\nvykonateľnosť a povinná osoba napriek tomu nesplní uloženú povinnosť, majúc za to, že táto skutočnosť\nvšak nemôže byť na ujmu účastníka, ktorý bol v reštitučnom konaní úspešný a nemá inú možnosť ako\nsa domôcť navrátenia vlastníckeho práva. Tvrdil, že uvedená situácia viedla k tomu, že Najvyšší súd\nSR vo svojich rozhodnutiach vyslovil právny názor, ako má postupovať oprávnená osoba a príslušný\norgán na úseku katastra, ak nastane situácia, že povinná osoba dobrovoľne nesplní povinnosť napriek\nprávoplatným a vykonateľným rozsudkom vydaných podľa zákona č. 161/2005 Z.z. a znejúcim na\npovinnosť vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V danej v súvislosti opätovne poukázal\nna závery najvyššieho súdu vyslovené v rozhodnutiach 1Sžr 147/2013 k a 1Sžr 175/2013 a rozhodnutie\nÚstavného súdu SR III. ÚS 377/2015. Vyslovil názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný\npostupoval správne a zákonne, keď rozhodnutím vyhovel návrhu účastníka na vklad, ktorý spĺňal všetky\nzákonné náležitosti.\n25. K námietke žalobcu o nedodržaní ustanovení dohody o nadobudnutí platnosti a účinnosti uviedol, že\nžalobca dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú reštitučnými rozsudkami a neuzavrel dohodu o vydaní.\nPovažoval za absurdné, že žalobca sa dovoláva voči účastníkovi nesplnenia vlastnej povinnosti, keďže\nžalobca ako povinná osoba dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú právoplatnými a vykonateľnými\nreštitučnými rozsudkami a nemá záujem na dobrovoľnom splnení povinností. Podľa názoru účastníka\nz postupu žalobcu je zrejmé, že tento nemal ani záujem dohodu zverejniť, a preto v tomto prípade táto\npovinnosť odpadla, nakoľko boli vydané reštitučné rozsudky, nahradzujúce prejav vôle povinnej osoby\na teda nie je ani potrebné dohodu zverejňovať.\n26. Účastník konania považoval za správne a zákonne udržateľné závery Najvyššieho súdu SR\nvyslovené v rozhodnutiach sp.zn. 1Sžr 147/2013 k a 1Sžr 175/2013, poukazom na to, že tieto závery\npotvrdil aj Ústavný súd SR v rozhodnutí III. ÚS 377/2015 a tiež na to, že ani v rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 1Sžr 107/2014, na ktorý odkazuje žalobca, nebol vyslovený protichodný názor ku\nskorším rozhodnutiam najvyššieho súdu, t.j., že by postup katastrálneho odboru, ktorým povolil vklad\nvlastníckeho práva na podklade jednostranne podpísanej dohody v spojení s reštitučnými rozsudkami,\nbol nesprávny alebo nezákonný.\n\n27. K námietke žalobcu, že rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, účastník konania poukázal na\nskutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o\nzápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý v ustanovení § 31 ods.\n4 vymedzuje obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovuje návrhu na vklad. Ďalej uviedol, že\nkatastrálny zákon predstavuje lex specialis a ako taký má prednosť pred všeobecnou úpravou správneho\nporiadku. Trval na tom, že rozhodnutie je nepochybne v súlade s katastrálnym zákonom, ak obsahuje\nvšetky zákonné náležitosti. V danej súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca bol účastníkom\nreštitučného konania, má vedomosť o povinnosti uloženej reštitučnými rozsudkami a rovnako žalobcovi\nsú známe dotknuté rozhodnutia najvyššieho súdu ( nakoľko bol účastníkom konania v oboch prípadoch)\na teda je zrejmé, že si musel byť vedomý toho, na základe akých právnych skutočností došlo k povoleniu\nvkladu v prospech účastníka. Účastník konania samotnú žalobu ako aj kasačnú sťažnosť považoval za\nďalší účelový krok žalobcu vykonaný s jediným cieľom takto oddialiť vydanie nehnuteľností a navrátenie\nvlastníctva.\n28. Za nedôvodné, účelové a neopodstatnené účastník konania považoval tiež námietky žalobcu, že\núčastníkom reštitučnej žaloby nebol vlastník - Slovenská republika, ale správca majetku - žalobca, a\nže reštitučné rozsudky neukladajú povinnosť Slovenskej republike ako vlastníkovi. Uviedol, že otázka\npasívnej legitimácie žalobcu v reštitučnom konaní bola právoplatne potvrdená reštitučnými rozsudkami\na ako taká nemôže byť predmetom prieskumu v tomto konaní. Aj túto námietku preto považoval za\nvýslovne účelovú bez opory v platnej právnej úprave. Poukázal tiež na to, že podľa § 4 ods. 1 zákona\nč. 161/2005 Z.z. povinnou osobou nie je štát samotný, ale správca nehnuteľností vo vlastníctve štátu v tomto prípade teda žalobca. V danej súvislosti dal do pozornosti, že obdobne rozhodol aj Najvyšší\nsúd SR v rozhodnutí 1Cdo 48/2009 a Ústavný súdu SR v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 27/2012. Súčasne\npoukázal na to, že za Slovenskú republiku vždy koná príslušný orgánu - v tomto prípade žalobca a keďže\nako vlastník pozemkov bola v katastri nehnuteľností zapísaná Slovenská republika a žalobca ako ich\nsprávca, je zrejmé, že označenie povinnej osoby v dohode „Slovenská republika zastúpená žalobcom“\nje správne.\n29. Účastník konania nesúhlasil ani s tvrdením, že reštitučné rozsudky neurčujú ani spôsob, akým\nmá vydať „nevlastník“ vlastníctvo k veci, ktorú nevlastní. K tomu uviedol, že zo zákona č. 161/2005\nZ.z. vyplýva, že uvedená povinnosť sa má splniť prostredníctvom uzavretia dohody o vydaní, v ktorej\nsúvislosti poukázal na rozsudok NS SR z 29. júna 2004 sp.zn. 1Sž-o-KS 2/2004.\n30. Záverom účastník konania trval na tom, že niektoré z tvrdení uvedených v kasačnej sťažnosti žalobcu\nprekračujú žalobné dôvody, čo odporuje § 183 správneho súdneho poriadku, a preto na ne krajský\nsúd ani nemohol prihliadať a rovnako by nemal byť predmetom prieskumu ani v rámci konania pred\nkasačným súdom. Súčasne mal za to, že v tomto prípade nie je dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/\nSSP, keďže ako uviedol aj samotný žalobca absentuje ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu o\nnamietaných skutočnostiach.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n31. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci\nv zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom\nsúdnictve.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej\nsťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 452 ods. 1 v spojení s\nustanovením § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n33. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.\n20S 19/2015-115 zo dňa 13. septembra 2016, ktorým správny súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\n\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 8757/2014 zo dňa 19.12.2014 a postup mu\npredchádzajúci, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, podľa § 190 SSP zamietol.\n34. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie Okresného úradu Dunajská\nStreda, odbor katastrálny - žalovaného č. V 8757/2014 zo dňa 19.12.2014 a postup mu predchádzajúci,\nktorým rozhodnutím žalovaný podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat.úz. I. Z. zapísaným, na LV č. XXXX ako pozemky\nregistra C, parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX v\nprospech subjektu Rímskokatolícka cirkev, IČO: 00 419 702, Jána Hollého 10, Trnava v podiele 1/1.\n35. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n36. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)\n37. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)\n38. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)\n39. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n40. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 SSP)\n41. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)\n42. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n43. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z\nktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä z ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú,\nalebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku či vykonané\ndôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe\nrovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\n\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n44. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n45. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n46. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\n47. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n48. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n49. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n50. Predpokladom povolenia vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe\nzmluvného právneho úkonu alebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného je splnenie\nzákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o povolení\nvkladu príslušný správny orgán prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv\nna povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného dojednania účastníkmi\nzmluvného záväzku so zákonom.\n51. Zákonodarca právnou úpravou ustanovenou v katastrálnom zákone zveril do právomoci okresnému\núradu katastrálny odbor ako orgánu štátnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu\npráva viažucého sa k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvného právneho úkonu\nalebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného okrem splnenia ďalších zákonných podmienok\nskúmať aj jej súlad so zákonom. Povinnosťou správy katastra v konaní o povolení vkladu je v zmysle\nustanovenia § 3 správneho poriadku v spojení s § 22 ods.5 katastrálneho zákona postupovať v súlade\ns ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, v danom prípade s\n\nustanoveniami zákona č. 161/2005 Z.z., ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho\nvznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov konania.\n52. Okresný úrad, katastrálny odbor, je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v\njeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam\ndo katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania.\nV priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného\ntypu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona\na predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení právneho predpisu viažuceho sa k\nposudzovaniu splnenia zákonných podmienok pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra. To\nznamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správny orgán\nna základe predložených písomných podkladov podľa § 31 katastrálneho zákona posudzuje všetky\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného\npostupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad, pokiaľ správny\norgán zistí, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu. Inštitút vkladu je založený na\nzáklade konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa\na zanikajú vkladom do katastra.\n53. Náležitosti rozhodnutia, ktorým sa vklad povoľuje, zákonodarca stanoví v právnej úprave § 31 ods.\n4 katastrálneho zákona tak, že rozhodnutie o povolení vkladu obsahuje a) názov okresného úradu,\nktorý rozhodol o vklade, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho\núkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade, f)\ndeň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h)\nodtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. Uvedená právna úprava kogentným spôsobom ustanovuje\nnáležitosti rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do\nkatastra. Pokiaľ správny orgán povolil vklad rozhodnutím spĺňajúcim náležitosti v zmysle právnej úpravy\nustanovenej v § 31 ods.4 katastrálneho zákona, postupoval v súlade so zákonom. Na rozhodnutie o\npovolení vkladu nie je možné aplikovať právnu úpravu ustanovenú v § 47 správneho poriadku, pretože v\nkatastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, (zákon č. 71/1967\nZb.), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona.\n54. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu pri aplikácii zákonnej úpravy katastrálneho zákona v spojení\ns právnou úpravou zákona č. 161/2005 Z.z. dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, a to že\nžalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť preskúmavaného správneho\nrozhodnutia.\n55. Posudzujúc predmetnú dohodu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a\nnáboženským spoločnostiam z 11.11.2014, predloženú účastníkom konania Rímskokatolíckou cirkvou,\nTrnavská arcidiecéza spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra s\npredloženými prílohami - rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 7C/105/2007 zo dňa 14.03.2013 a\nrozsudok Krajského súdu v Trnave 24Co/316/2013 zo dňa 13.11.2013, v zmysle § 31 ods.1 katastrálneho\nzákona v spojení s § 3 ods.1 správneho poriadku a v spojení s ustanoveniami zákona č. 161/2005\nZ.z., kasačný súd tak ako správny súd dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný správny\norgán na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu ustálil správny právny\nzáver, že predmetná dohoda o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským\nspoločnostiam z 11.11.2014 je vkladu schopná listina, pretože uloženie povinnosti povinnej osobe\n- Lesy Slovenskej republiky, š.p., súdnym rozhodnutím v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v\nzákone č. 161/2005 Z.z. vydať žiadané nehnuteľnosti oprávnenej osobe - Rímskokatolíckej cirkvi,\nTrnavskej arcidiecézy, implicitne nahradzuje súhlas povinnej osoby s vydaním žiadaných nehnuteľností\na náhradným spôsobom osvedčuje jej vôľu. Skutkové okolnosti v danej veci potvrdzujú, že právoplatným\nrozsudkom Okresný súd v Dunajskej Strede uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní povinnej osobe v\nzmysle § 4 zákona č. 161/2005 Z.z.) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi ako\nosobe oprávnenej, teda uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Vzhľadom k tomu,\nže žalobca povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím nerešpektoval a dohodu s cirkvou neuzavrel,\nnastáva zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede\nukladajúci povinnej osobe (žalobcovi) povinnosť vydať nehnuteľnosti, nahradil vôľu povinnej osoby\n(žalobcu).\n\n56. Najvyšší súd ako súd kasačný v preskúmavanej veci zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv obdobnej veci (v právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8,\nBanská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská\narcidiecéza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/142/2011-155 zo dňa 02.07.2013),\nrozhodol rozsudkom sp.zn. 1Sžr/147/2013 z 23.09.2014 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 220 OSP v spojení § 250ja ods. 3 posledná veta OSP zmenil tak, že žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej obdobnej veci (v\nprávnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská\nBystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, za účasti Gréckokatolícka cirkev,\nFarnosť Lipany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo vkladu V 93/13 zo dňa 6. marca\n2013, o odvolaní účastníka konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č.k. 1S/22/2013-183 zo dňa 26. apríla 2016), rozhodol rozsudkom sp.zn. 7Sžr/152/2016\nz 28.02.2018 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s §\n246c ods.1, veta prvá a s § 220 OSP a v spojení s § 492 ods.2 SSP zmenil tak, že žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 OSP). Najvyšší súd v uvedených veciach dospel k záveru, že neboli\ndané dôvody pre zrušenie správneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom.\n57. Najvyšší súd v uvedených rozhodnutiach dal dostatočnú odpoveď na zásadnú námietku žalobcu\n(Lesy Slovenskej republiky, š.p.), ktorou v žalobe namietal, že „Dohoda“ predložená cirkvou v prílohe\nnávrhu na vklad vlastníckeho práva k žiadaným nehnuteľnostiam, nie je vkladu schopnou listinou. Túto\nnámietku žalobca vzniesol aj v žalobe v preskúmavanej veci a taktiež aj v tejto veci ju kasačný súd\nzhodne so správnym súdom považoval za zásadnú námietku. Z uvedených dôvodov kasačný súd v\npredmetnej preskúmavanej veci sa v celom rozsahu stotožnil s názorom najvyššieho súdu vysloveným\nv uvedených rozhodnutiach sp.zn. 1Sžr 147/2013 z 23.09.2014 a 7Sžr 152/2016 z 28.02.2018, a preto\nv súlade s § 464 ods. 1 SSP na ne poukazuje a ich prevzatú časť v odôvodnení uvádza nasledovne:\n„Najvyšší súd v odôvodnení uvedených rozhodnutí citujúc právnu úpravu ustanovenú v katastrálnom\nzákone a v zákone č. 161/2005 Z.z. okrem iného konštatuje:\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplynulo,\nže správa katastra rozhodnutím č. V 1945/11 zo dňa 7.7.2011 vyhovela návrhu cirkvi a povolila vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v k.ú. P. v\nprospech cirkvi na základe dohody o vydaní veci zo dňa 18.5.2011.\nZ vyjadrenia správy katastra vyplynulo, že vzhľadom k úspechu cirkvi v občianskoprávnom konaní\nvedenom na Okresnom súde v Komárne a Krajskom súde v Nitre, v ktorom bola žalobcovi uložená\npovinnosť vydať a navrátiť oprávnenej osobe (teda cirkvi) vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam,\npovolil vklad vlastníckeho práva z titulu dohody o vydaní veci s tým, že v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. prejav\nvôle žalobcu považoval za nahradený práve výrokom právoplatného občianskoprávneho rozsudku.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že pre povolenie vkladu boli\nsplnené podmienky v zmysle katastrálneho zákona.\nCirkev si uplatnila reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností v zmysle ustanovení reštitučného\nzákona. Nakoľko žalobca s ňou odmietol uzavrieť dohodu o vydaní vecí, obrátila sa cirkev na súd, ktorý\nuložil žalobcovi povinnosť vydať cirkvi tam uvedené nehnuteľnosti a navrátiť jej vlastníctvo. Žalobca\nako povinná osoba právoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno v spojení s odvolacím rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre nerešpektovala.\nOdvolací súd dal za pravdu žalovanému ako aj cirkvi v tom, že právoplatným rozsudkom Okresný\nsúd Komárno uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní povinnej osobe v zmysle § 4 reštitučného\nzákona) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi ako osobe oprávnenej,\nteda uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Nakoľko žalobca uvedenú povinnosť\nnerešpektoval, dohodu s cirkvou neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú\npovinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu\nKomárno ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda vydať nehnuteľnosti), nahradil vôľu\npovinnej osoby (žalobcu) a súčasne aj druhej zmluvnej strany v dohode o vydaní veci.\nNásledne správa katastra postupovala správne, keď na základe návrhu cirkvi, z ktorého bolo\njednoznačne zrejmé, čoho sa cirkev domáhala - a síce povolenia vkladu k tam špecifikovaným\nnehnuteľnostiam z titulu dohody o vydaní veci zo dňa 18.5.2011 podľa reštitučného zákona v spojení s\nprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 8C 159/06-552 - návrh a jeho prílohy v zmysle\n§ 31 katastrálneho zákona preskúmala a dospela k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky\n\nzákonom požadované náležitosti, pričom absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu bol s poukazom na\n§ 161 ods. 3 O.s.p. nahradený výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol\nk návrhu pripojený.\nK vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje aj na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok\nsp.zn. 3SžoKS/16/2006), v zmysle ktorej rozsudok súdu vydaný v občianskoprávnom konaní ukladajúci\nodporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným vo výroku (t.j. povinnosť uzatvoriť kúpnu\nzmluvu identifikovanú vo výroku), je rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p.\nNajvyšší súd v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že „... podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a\nuplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s touto ústavou. Požiadavka na ústavne konformný výklad zákonov priamo ovplyvňuje\nzisťovanie obsahu jednotlivých zákonných ustanovení z dikcie a ich aplikáciu na daný skutkový stav a\nzabezpečuje, že výklad normatívnych ustanovení zákona nevedie k absurdným záverom, alebo záverom\nv rozpore s ústavnými princípmi.\nPodľa § 161 ods. 2 O.s.p. ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,\nlen čo nadobudol právoplatnosť.\nPodľa § 161 ods. 3 O.s.p. právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svetle vyššie uvedeného nemohol stotožniť s názorom súdu\nprvého stupňa v tom, že správa katastra nepostupovala správne a v súlade so zákonom, keď povolila\nvklad vlastníckeho práva titulom dohody, v ktorej absentoval podpis žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na záver poukazuje na účel okruhu reštitučných predpisov a tým je vo\nvšeobecnosti odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým\ndošlo voči postihnutým osobám v období neslobody zo strany štátu. Poškodenou bola v predmetnej\nprávnej veci cirkev, ktorá postupovala v súlade s ustanoveniami reštitučného zákona a vyzvala žalobcu\nako povinnú osobu (§ 4 a § 5 ods. 1 a 2 reštitučného zákona) k vydaniu odňatých nehnuteľností, ktorý\njej výzvu ignoroval, následne sa obrátila na Okresný súd Komárno i Krajský súd v Nitre (§ 5 ods. 3\nreštitučného zákona), ktorý jej právoplatným rozsudkom dali za pravdu a uložili žalobcovi povinnosť,\nktorú tento opätovne nerešpektoval. Nakoľko vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností titulom\nuvedených civilných rozsudkov bolo na základe protestu prokurátora zrušené ako nezákonné s tým, že\ntieto rozsudky uložili povinnosť vydať nehnuteľnosti, no neurčovali vlastnícke právo k nim, neostávalo\ncirkvi žiadne iné riešenie, ako sa domáhať svojich práv, len to, ktoré zvolila, ktoré následne aplikovala\nspráva katastra a ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené súladné so\nzákonom aj s judikatúrou.„\n58. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil za nedôvodné námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods. 1\npísm. g/ SSP a že krajský súd sa odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa §\n440 ods. 1 písm. h/ SSP.\n59. Pokiaľ žalobca namietal, že uvedené rozsudky najvyššieho súdu sú pre toto konanie súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného nepoužiteľné, pretože riešili iný okruh účastníkov\nkonania, kasačný súd sa s týmto tvrdením nemohol stotožniť. Skutkové zistenia potvrdzujú, že tak\nako v predmetnom preskúmavanom konaní účastníkmi konania sú na strane žalobcu Lesy Slovenskej\nrepubliky, š.p., na strane žalovaného okresný úrad odbor katastrálny, na ktorého prešla právomoc\nsprávy katastra, a na strane pribratého účastníka cirkev, ktorá bola účastníkom správneho konania,\noznačení účastníci konania boli taktiež účastníkmi konania súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech cirkvi vo\nveciach, v ktorých rozhodol najvyšší súd uvedenými rozhodnutiami, s obdobným predmetom súdneho\nprieskumu.\n60. Kasačný súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu aj z pohľadu názoru\nnajvyššieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí sp.zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015, na ktorý poukázal\nžalobca v kasačnej sťažnosti.\n61. Uvedeným rozhodnutím najvyšší súd rozhodol v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky,\nštátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Sabinov, za\núčasti: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Miľpoš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra\nSabinov č. V 497/13 zo dňa 30. mája 2013, o odvolaní žalovaného a zúčastnenej osoby proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 18. júna 2014, č.k. 5S/33/2013-50, tak, že napadnutý rozsudok\n\nKrajského súdu v Prešove potvrdil. Krajský súd v Prešove uvedeným rozhodnutím podľa § 250j ods. 2\npísm. d/ OSP rozhodnutie Správy katastra Sabinov č. V 497/13 z 30. mája 2013, ktorým správa katastra\npovolila vklad vlastníckeho práva v prospech účastníka konania, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj z rozhodnutia súdu prvého\nstupňa vyplýva, že súdy v označenej veci dospeli k zhodnému záveru, že nedostatok odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva je takou vadou konania majúcou za následok\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a je dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému\nsprávnemu orgánu.\n62. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v obdobných veciach názor\nnajvyššieho súdu vyslovený v jeho rozsudku sp.zn. 1Sžr/147/2013 bol prekonaný judikatórnym vývojom\na je v súlade s časovo posledným rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015.\nNajvyšší súd vo vyššie uvedených rozsudkoch v obdobných právnych veciach rozhodol rozdielne, avšak\nrozhodnutím sp.zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015 potvrdil zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu výlučne z procesného pochybenia spočívajúceho v absencii odôvodnenia napadnutého\nsprávneho rozhodnutia, pričom meritom veci a to hmotnoprávnou otázku, či predmetná „Dohoda“\npredložená cirkvou v prílohe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra je alebo nie je vkladu\nschopnou listinou sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal.\n63. V danej súvislosti kasačný súd súčasne upriamuje pozornosť na to, že judikatúra v slovenskom\nprávnom poriadku nie je záväzná absolútne. Povinnosťou najvyššieho súdu ako súdu kasačného\n(odvolacieho) tak, ako aj krajského súdu, je zaoberať sa každou vecou samostatne a i keď vychádzajúc\nzo skutkových zistení známych z inej rozhodovacej činnosti, posudzovať zákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu individuálne a nezávisle od iných rozhodnutí správneho\norgánu ako individuálnych správnych aktov a pokiaľ sú predmetom súdneho prieskumu, nezávisle od\niných rozhodnutí súdu v daných veciach.\n64. Kasačný súd v preskúmavanej danej veci sa nemohol prikloniť k názoru vysloveného v tomto\nrozhodnutí aj z dôvodov, že žalobca námietku nedostatku odôvodnenia rozhodnutia správy katastra\nnevzniesol v žalobe, a preto kasačný súd na túto námietku vznesenú v kasačnej sťažnosti nemohol\nprihliadať, keďže bola vznesená po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 OSP, účinného v čase\npodania žaloby, poukazom na to, že súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu\npredchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach, podanej\nv zákonnej lehote v zmysle § 250b ods.1 OSP a v zmysle § 250h ods.1 OSP ich rozsah bolo možné\nrozšíriť len v lehote podľa § 250b OSP.\n65. Kasačný súd s názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku 1Sžr/107/2014 sa nestotožnil\naj z nasledovných dôvodov. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 31 ods. 4 katastrálneho\nzákona stanoví náležitosti rozhodnutia o povolení vkladu tak, že rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje,\nobsahuje a) označenie správy katastra, ktorá o vklade rozhodla, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov\nkonania, d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď\nspráva katastra o vklade rozhodla, f) deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a\npodpis osoby, ktorá vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra. Pokiaľ žalovaný v\ndanom prípade rozhodol preskúmavaným rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva do katastra, ktoré\nneobsahovalo odôvodnenie, nevybočil z medzí zákonnej úpravy. V neposlednom rade kasačný súd dáva\ndo pozornosti žalobcu rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne\nformálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci\nnepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že\nnie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.\n66. Kasačný súd sa nemohol zaoberať námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti, ktorými\nnamietal, že „Dohoda o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam ...“ zo dňa 11.11.2014 z dôvodu, že\nnebola zverejnená podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. v centrálnom registri zmlúv vedenom na úrade SR,\nnenadobudla účinnosť, s ktorou námietkou sa krajský súd nijak nevyporiadal, ďalej namietal porušenie\nzákonných ustanovení správneho poriadku a to § 47 ods. 1 a ods. 3, s tým že námietku nedodržania\n\nobsahových náležitosti rozhodnutia správneho orgánu v časti o chýbajúcom odôvodnení vzniesol ešte\npred vydaním rozhodnutia vo veci a napokon namietal, že reštitučný rozsudok OS Dunajská Streda 7C\n105/2007 z 14.03.2013 smeruje výrokom na nepeňažné plnenie v podobe povinnosti voči štátnemu\npodniku vydať a navrátiť vlastníctvo na ťarchu vlastníka Slovenskej republiky, ktorý nebol účastníkom\nkonania. Žalobca uvedené námietky v žalobe nevzniesol, keďže z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca\nnamietal, nesprávne právne posúdenie žalovaným, keď predmetnú dohodu o vydaní nehnuteľností\npovažoval za vkladu schopnú listinu, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie je v\nrozpore s obsahom spisu a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá spôsobuje nezákonnosť\nrozhodnutia bez ďalšieho odôvodnenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca tieto námietky uvedené v\nkasačnej sťažnosti, neuplatnil na správnom súde v zákonnom stanovenej lehote v zmysle § 250b ods.1\nObčianskeho súdneho poriadku (OSP), účinného v čase podania žaloby, a v zmysle § 250h ods. 1\nOSP ich rozsah bolo možné rozšíriť len v lehote podľa § 250b OSP, správny súd viazaný rozsahom\ndôvodov žaloby nemohol zákonnosť rozhodnutia žalovaného preskúmať v rozsahu námietok podaných\npo uplynutí zákonnej lehoty. Kasačný súd na tieto námietky žalobcom uvedené v kasačnej sťažnosti\nnemohol prihliadať v zmysle § 454 SSP, pretože pre rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v\nčase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n67. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461\nSSP ako nedôvodnú zamietol.\n68. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).\nŽalovanému nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania, pretože to nemožno spravodlivo požadovať\n(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). Účastníkovi konania Rímskokatolíckej cirkvi,\nTrnavská arcidiecéza priznal nárok na náhradu trov kasačného konania z dôvodu jeho úspechu v tomto\nkonaní v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP.\n69. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/19/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f72482df-7282-483d-9670-358c531a80fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.377.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 377/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.377.2015.1"}, {"guid": "ussr:f5655051-e917-47cf-8f26-d2a6ba96cb29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2012 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5655051-e917-47cf-8f26-d2a6ba96cb29"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "e5e59cdd-3605-4558-9c2a-28a754fa7d24:1f81f276-c802-4578-861c-776d0c47dac8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2207203775.1", "spisova_znacka": "24Co/316/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/316/2013 z 12. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-11-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2207203775.1"}], "citovane_v": []}