{"guid": "81cfb39e-693b-4ff9-a656-055ed35ecc43:117e7424-b401-463a-9be3-46f6d17054df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2015200049.2", "spisova_znacka": "5Sžfk/8/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/8/2017 z 21. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/8/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2015200049.2", "identifikacne_cislo": "2015200049", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/117e7424-b401-463a-9be3-46f6d17054df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200049.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200049.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200049.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/8/2017\n2015200049\n21. 11. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:2015200049.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: PREFA\nBytča - Hrabové.SK, s r.o., so sídlom Drieňová 766/27, Žilina, IČO: 31 630 405, právne zastúpený: Burian\n& partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/515729/2014/5191 zo dňa 24. novembra 2014, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/8/2015-60 zo dňa 21. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/8/2015-60 zo dňa 21.\njúna 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 14S/8/2015-60 zo dňa 21. júna 2016\npostupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/515729/2014/5191\nzo dňa 21.11.2014. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1\nO.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 1100305/1/515729/2014/5191 zo dňa 24.11.2014 žalovaný podľa §\n74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.\n9200303/5/3457127/2014 zo dňa 15.07.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania podľa\n§ 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku v sume 50,30 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty\nvyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2013 v ustanovenej lehote a v\nustanovenej výške.\n3. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutia daňových orgánov nemajú právnu oporu, nakoľko\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia už bola rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 25R/4/2014\nzo dňa 09.07.2014 zverejneným dňa 16.07.2014 v obchodnom vestníku povolená reštrukturalizácia\ndaňového subjektu (rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania zo dňa 06.06.2014 bolo v\nobchodnom vestníku zverejnené dňa 13.06.2014). Mal za to, že nakoľko daňový nedoplatok vznikol pred\npovolením reštrukturalizácie, ale v zmysle napádaného rozhodnutia sa nestal splatným, vyrubený úrok\nz omeškania správca dane v súčasnosti nemôže vymáhať podľa daňového poriadku a ani rozhodnutie\nvydané podľa tohto zákona nemá oporu v ustanovení § 258 ods. 5 daňového poriadku. Nesúhlasil s\nargumentáciou, že daňový poriadok vyrubovanie úrokov z omeškania v priebehu reštrukturalizačného\n\nkonania nevylučuje a že pohľadávka správcu dane nevznikla pred začatím reštrukturalizácie, nakoľko\npodľa §§ 56 ods. 1 a 95 ods. 1 zákona o správe daní vzniká daňová povinnosť okamihom, kedy nastali\nskutočnosti, ktoré ju zakladajú a za daňové pohľadávky sa považujú aj tie pohľadávky, ktoré si daňový\nsubjekt nepriznal alebo ktoré správca dane nevyrubil.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s argumentáciou žalobcu sa vysporiadal už v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia. Nakoľko žalobca daň priznanú za zdaňovacie obdobie júl 2013 splatnú do\n26.08.2013 uhradil až dňa 15.10.2013, jeho daňový nedoplatok bol vykazovaný v čase od 26.08.2013\ndo 15.10.2013 a v čase začatia reštrukturalizačného konania už neexistoval. Úrok z omeškania\nvyrubený dňa 15.07.2014 sa stal pohľadávkou až po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia č.\n1100305/1/515729/2014/5191 zo dňa 24.11.2014 a v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 zákona č.\n7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 7/2005 Z.z.“) sa považuje za pohľadávku, ktorá voči dlžníkovi vznikla počas reštrukturalizačného\nkonania, v reštrukturalizácii sa neuplatňuje prihláškou, považuje sa za prednostnú pohľadávku a\nnepôsobia na ňu účinky reštrukturalizačného konania. Vyrubením úroku z omeškania si správca splnil\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, nekonal v rozpore s\nustanovením § 158 tohto zákona ani so zákonom č. 7/2005 Z.z..\n5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že samotné omeškanie žalobcu s úhradou\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 v konaní nebolo sporné, rovnako ako správnosť\nvýpočtu výšky úroku z omeškania vykonaného správcom dane. Žalobca voči rozhodnutiu a postupu\ndaňových orgánov vo veci namietal, že vyrubenie úroku z omeškania odporuje ustanoveniu § 158 ods.\n5 daňového poriadku z dôvodu, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného bolo vydané po rozhodnutí\nOkresného súdu Trnava v konaní 25R/4/2014 o začatí reštrukturalizácie (zo dňa 6.6.2014, zverejnené\nv obchodnom vestníku dňa 13.06.2014) a o povolení reštrukturalizácie žalobcu (zo dňa 09.07.2014,\nzverejnené v obchodnom vestníku dňa 16.07.2014).\n6. Poukazujúc na ust. § 158 ods. 5 daňového poriadku konštatoval, že daňový poriadok v ustanovení\n§ 158, ani v inom jeho ustanovení kompetenciu správcu dane k vyrubeniu úroku z omeškania v\nsúvislosti so začatím reštrukturalizačného konania alebo s povolením reštrukturalizácie daňového\ndlžníka neobmedzuje, pričom takéto jeho obmedzenie nie je možné vyvodzovať ani z ustanovení zákona\nč. 7/2005 Z.z.. Naopak, ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku vo vete piatej („správca dane\nvyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni\njej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania\nkompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania;“ ...) vyrubenie úroku po\nzačatí reštrukturalizačného konania priamo predpokladá, keď správcovi dane ukladá vyrubiť ho do dňa\nzačatia reštrukturalizačného konania, t.j. logicky vyrubiť ho ex post - po začatí reštrukturalizačného\nkonania.\n7. Z uvedeného je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že správca dane vyrubením úroku z omeškania,\nani žalovaný potvrdením vyrubujúceho rozhodnutia neporušili zákon žalobcom tvrdeným spôsobom.\nKrajský súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol,\nže podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie\nsprávca dane postupuje podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005\nZ.z. Mal za to, že zachovanie pohľadávok správcu dane už nie je možné podľa ustanovení daňového\nporiadku, ale je možné len prostredníctvom ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle\nktorého právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom\nustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. V tejto súvislosti zdôraznil, že ak sa tieto nároky\nv reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v\nprípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. V dôsledku toho, že si správca dane svoju\npohľadávku riadne a včas neuplatnil, resp. neprihlásil, táto dňom potvrdenia reštrukturalizačného plánu\nzanikla.\n9. Ďalej uviedol, že úroky z omeškania sú príslušenstvom neuplatnenej, resp. zaniknutej pohľadávky\na teda ich existencia bez istiny, tzv. hlavného záväzku je nemožná. Úroky z omeškania predstavujú\n\ntzv. akcesorický vzťah, ktorý existuje súčasne popri hlavnom vzťahu a jeho existencia je podmienená\nexistenciou hlavného vzťahu. Nie je možné, aby akcesorický vzťah existoval bez súčasnej existencie\nhlavného vzťahu, a teda pokiaľ hlavný vzťah zanikne, automaticky s ním zaniká aj vedľajší. Tým, že si\nsprávca dane svoju pohľadávku voči žalobcovi neuplatnil prostredníctvom prihlášky v reštrukturalizácii,\njeho pohľadávka potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla a s ňou aj nárok na úroky z\nomeškania. V tejto spojitosti dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MObdo/3/2014,\n4Obo/37/2007, 5Sžf/66/2014, z ktorých taktiež vyplýva, že úroky z omeškania nie sú samostatnou\npohľadávkou, resp. samostatným záväzkovo právnym vzťahom, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti,\nale len akýmsi ,,poprivzťahom“ závislým od existencie hlavného vzťahu. Správcom dane vyrubený\núrok z omeškania je nezákonný a neoprávnený z dôvodu, že správca dane si voči žalobcovi uplatňuje\nnároky, ktoré dávno zanikli, resp. neexistujú. Krajský súd i žalovaný opomenuli fakt, že v prípade\nreštrukturalizácie, resp. v prípade pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je v reštrukturalizácii, nie je možné\npostupovať podľa daňového poriadku, ale postupovať v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý je vo vzťahu\nk daňovému poriadku v postavení lex specialis a teda má prednosť pred úpravou obsiahnutou v daňovom\nporiadku ako lex generalis. Záverom zdôraznil, že daňový poriadok síce nevylučuje vyrubenie úroku\nz omeškania v priebehu reštrukturalizácie, avšak zákon č. 7/2005 Z.z. to v tomto prípade nepripúšťa,\nnajmä z dôvodu neexistencie právneho titulu nároku správcu dane. Pri takejto kolízii zákonov je potrebné\nsa riadiť zásadou lex specialis derogat legi generali.\n10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v prvom rade uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského\nsúdu bol doručený účastníkom konania za účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok,\nktorý v § 491 ods. 1 ustanovuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak , platí tento zákon aj na konania\nzačaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žalobca mal preto podať\nproti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť a nie odvolanie. V prípade, že sa najvyšší súd s\ntýmto názorom stotožní, na uvedené konanie je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 441 S.s.p., t.j.,\nže v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov\nna preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Žalobca v odvolaní poukazoval\nna § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého i podal odvolanie.\nV tejto súvislosti uviedol, že podľa § 25 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje\ninak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného\nsporového poriadku okrem ustanovení o intervencii, a preto odvolanie nemohlo byť podané podľa\nCivilného sporového poriadku. Pokiaľ sa týka rozsudkov, na ktoré žalobca poukazoval v odvolaní,\ntieto rozsudky nie sú aplikovateľné na daný prípad. Správca dane vyrubil úrok z omeškania v lehote\nstanovenej v § 156 ods. 8 daňového poriadku a preto nemožno hovoriť o zániku nároku na úroky z\nomeškania. Keďže správca dane vyrubil úroky z omeškania rozhodnutím po začatí reštrukturalizácie,\nnemohol ich uplatniť prihláškou do reštrukturalizačného konania, ale ide o prednostnú pohľadávku a\nnepôsobia na ňu účinky začatia reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.).\nKeďže ide o samostatné sankčné konanie o vyrubení úroku z omeškania, pohľadávka z tohto konania\nvzniká žalovanému až na základe právoplatného rozhodnutia o vyrubení úroku (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn.5Sžf/146/2013). S poukazom na uvedené mal za to, že úrok z omeškania je oprávnený\na vyrubený v súlade s daňovým poriadkom.\n11. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n12. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli\nv neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\n13. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n14. V predmetnej veci bol odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu č.k. 14S/8/2015-60 zo dňa\n21. júna 2016 doručený účastníkom konania dňa 04.08.2016. Krajský súd pritom účastníkov konania\nsprávne poučil o možnosti podať proti tomuto rozsudku odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.\nVzhľadom na to, že rozhodnutie krajského súdu bolo vydané pred 1. júlom 2016, opravným prostriedkom\n\nvoči nemu mohlo byť vždy len odvolanie (ak bolo podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustné),\na to bez ohľadu na moment následného doručenia takéhoto rozhodnutia zo strany krajského súdu\núčastníkom konania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že ustanovenie § 492 ods. 2 S.s.p.\ntotiž upravuje len začaté odvolacie konania, pretože riešenie nezačatých odvolacích konaní by bolo\nnormatívne neudržateľné. Aj pre posúdenie uvedenej formulácie poučenia o opravnom prostriedku\nbola preto rozhodujúca prvá veta § 491 ods. 2 S.s.p., pretože rozhodnutie krajského súdu vyhlásené\nresp. vydané pred 1. júlom 2016 ako úkon súdu vyvoláva právny účinok, ktorého obsahom je možnosť\nnastúpenia odvolacieho inštančného konania. Najvyšší súd preto opravný prostriedok žalobcu (podaný\nsíce podľa zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) proti rozhodnutiu krajského súdu posúdil\nako odvolanie, ktoré prejednal v režime ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\n16. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon nestanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n17. Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov\norgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\n18. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\n19. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nstanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\n20. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\n21. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 26.08.2013 daňové\npriznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si priznal daň v sume 2\n450,22 €, ktorá bola splatná dňa 26.08.2013. Žalobca uhradil dlžnú sumu 2 450,22 € dňa 15.10.2013.\nNa základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 25R/4/2014 zo dňa 09.07.2014 (zverejneného\nv obchodnom vestníku dňa 16.07.2014) bola povolená reštrukturalizácia žalobcu (rozhodnutie o\nzačatí reštrukturalizačného konania zo dňa 06.06.2014 bolo v obchodnom vestníku zverejnené dňa\n13.06.2014). Správca dane vydal dňa 15.07.2014 rozhodnutie č. 9200303/5/3457127/2014, ktorým\nžalobcovi vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku v sume 50,30 € za\nnezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie\njúl 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že daň\nz pridanej hodnoty vo výške 2 450,22 € bola splatná dňa 26.08.2013, pričom platba bola žalobcom\nvykonaná až dňa 15.10.2013. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, vo veci\nrozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100305/1/515729/2014/5191 zo dňa 21.11.2014 potvrdil\nrozhodnutie správcu dane ako vecne správne.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2\n\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaním napadnutom rozsudku. Tieto\nzávery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní dopĺňa nasledovné:\n23. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n24. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci\nsa obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä\nkvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania\na ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny\norgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho\norgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.\n25. Úlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa\n24.11.2014 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.07.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 156\nods. 1 písm. a/ daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 50,30 € za nezaplatenie dane z\npridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2013 v ustanovenej\nlehote a v ustanovenej výške.\n26. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“), zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.\n27. Podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH, do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný\npodať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6, ktorý je povinný\npodať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69, ak v\nzdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, dodal tovar podľa § 45\nalebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po\nskončení zdaňovacieho obdobia.\n28. Podľa § 2 písm. b/, e/, f/ daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie:\nb) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona\nalebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa\nosobitného predpisu,\ne) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon\nneustanovuje inak,\nf) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.\n29. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n30. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona\nalebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n\n31. Podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku\n2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo\nv lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.\n32. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa\nodseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej\nbanky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť\npreddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z\nomeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v\ndeň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije\nročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,\nzačínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia\ndaňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného\nkonania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej\nsumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy\nmôže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania\ns platbou.\n33. Podľa § 156 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo\npäť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na\ndaň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane.\n34. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie\npovažuje za pohľadávku.\n35. Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu\nalebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí\nreštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po\nzačatí reštrukturalizačného konania.\n36. podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie\nsprávca dane postupuje podľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z.z.).\n37. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas\nreštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho\nmesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné\npohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na\nprednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do\nreštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.\n38. Vychádzajúc z dôvodov odvolania bolo v predmetnej veci potrebné predovšetkým posúdiť otázku\nvzniku pohľadávky na úroku z omeškania, ktorý bol žalobcovi vyrubený správcom dane podľa § 156 ods.\n1 písm. a/ daňového poriadku a posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť takúto pohľadávku\nz titulu úroku z omeškania (z dôvodu nezaplatenia alebo neodvedenia dane v ustanovenej lehote alebo\nv ustanovenej výške) prihláškou do reštrukturalizačného konania.\n39. Aplikujúc vyššie citované relevantné zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že správca dane\nnemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie,\ndospel aj najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nebolo možné pohľadávku správcu dane\nvzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť do reštrukturalizačného konania (začatého na\nzáklade rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp.zn. 25R/4/2014 zo dňa 06.06.2014, zverejneného v\nobchodnom vestníku dňa 13.06.2014, keď k povoleniu reštrukturalizácie došlo na základe rozhodnutia\nokresného súdu zo dňa 09.07.2014, zverejneného v obchodnom vestníku dňa 16.07.2014), nakoľko\ntáto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa\n15.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2014.\n\n40. Daňové orgány správne vychádzali z ustanovenia § 2 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého\nsa daňou pre účely tohto zákona rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa\nustanovenia § 2 písm. e/ a f/ daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na\ndani (teda i úroku z omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým\nnedoplatkom je dlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane.\n41. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo potrebné vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 1 daňového\nporiadku, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno\nlen rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.\nZ uvedeného krajský súd správne vyvodil záver, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a\npohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v\nustanovenej lehote alebo výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený,\nresp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia.\n42. Najvyšší súd poukazuje na to, že v prípade žalobcu ide o nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v\nzákonom ustanovenej lehote, preto správca dane bol povinný postupovať podľa § 156 ods. 1 písm. a/\ndaňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový\nsubjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo\nvo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.\n43. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správcu dane obsahuje tabuľku výpočtu úroku z omeškania,\nz ktorej vyplýva, že správca dane vypočítal úrok z omeškania do 15.10.2013, t.j. do dňa platby. Ako je\nvyššie uvedené, citované rozhodnutie po následnom odvolacom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa\n02.12.2014 a splatnosť dňa 18.12.2014, z čoho vyplýva, že námietka žalobcu, že úroky z omeškania\npredstavujú pohľadávku, ktorá sa mala v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou je neopodstatnená, pretože\ncitovaným rozhodnutím vyrubené úroky z omeškania sa stali pohľadávkou až 19.12.2014, a preto\nnemohla byť prihlásená prihláškou podľa § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. doručenou správcovi aj\nsúdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Najvyšší súd poukazuje taktiež na to, že daňový poriadok\nv § 156 ods. 1 písm. a/ určuje, že úrok z omeškania správca dane „vyrubí“, t.j. má povinnosť vyrubiť, ak\ndaňový subjekt v ustanovenej lehote daň neodvedie. Ustanovenie § 156 ods. 6 písm. a/ až d/ daňového\nporiadku určuje prípady, v ktorých sa úrok z omeškania nevyrubí, pričom ani jeden z nich sa nevzťahuje\nna prípad žalobcu.\n44. Pokiaľ ide o vzťah lex generalis - daňového poriadku voči lex specialis - zákona č. 7/2005 Z.z.,\nnajvyšší súd poukazuje i na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z.z., na základe ktorého,\nz uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok\núpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Nemožno preto\nsúhlasiť so žalobcom, že žalovaný si mal túto pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizačného konania.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že žalovaný si v tomto prípade v reštrukturalizačnom konaní nemôže uplatniť\npredmetnú sankciu na uspokojenie. Predmetom tohto konania ani nie je uspokojenie žalovaného, ale\nlen rozhodnutie o úroku z omeškania.\n45. Z rozhodnutí daňových orgánov je jednoznačne zrejmé, ktoré dôkazy považovali za rozhodujúce, ako\nich vyhodnotili, pričom správne uváženie, na základe ktorého dospeli k rozhodnutiu dostatočne objasnili,\npričom toto voľné správne uváženie nie je v rozpore so zákonom ani so zásadami logického myslenia.\n46. Najvyšší súd nedospel ani k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo\nveci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a že by jeho postupom boli porušené základné\npráva žalobcu.\n47. Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie\nžaloby, nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.\na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n\n48. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}