{"guid": "e11422ee-0da9-437a-9e7c-88d2186fcea3:4f30aac6-eabe-4e68-8a4b-af456e202b31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2015200043.1", "spisova_znacka": "5Sžo/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/1/2017 z 11. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. 5Sžo/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2015200043.1", "identifikacne_cislo": "2015200043", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/442", "nazov": "zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/442-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/442#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/442#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f30aac6-eabe-4e68-8a4b-af456e202b31", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200043.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200043.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/1/2017\n2015200043\n11. 09. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:2015200043.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcov: 1/ D. G., nar.\nXX.XX.XXXX a 2/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. obaja právne zastúpení: JUDr. Katarína\nBajová, advokátka, so sídlom Hlavná č.25, 917 00 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava,\nOdbor výstavby a bytovej politiky, Kollárová 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ JUDr. I. G., nar. XX.XX.XXXX\na 2/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K., 3/ JUDr. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., 4/ Ing. Q. J..,\nnar. XX.XX.XXXX a 5/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K., 6/ Ing. Q. J.., nar. XX.XX.XXXX a 7/ Bc.\nE. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OUTT-OVBP2-2014/026830/Ve z 11. decembra 2014, konajúc o odvolaní účastníkov konania v 4/, 5/, 6/ a\n7/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/6/2015-76 z 13. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/6/2015-76 z 13. mája\n2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd\") rozsudkom č.k. 14S/6/2015-76 z 13. mája 2016\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.OU-TTOVBP2-2014/026830/Ve zo dňa 11.12.2014 a rozhodnutie Mesta Trnava č. OsaŽP/6195-62575/2014/\nJč zo dňa 28.08.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný\nzaviazal zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 607,62 € spočívajúce zo zaplateného\nsúdneho poplatku vo výške 70,- € a v trovách právneho zastúpenia vo výške 537,62 € k rukám právnej\nzástupkyne žalobcov JUDr. Kataríne Bajovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zúčastneným osobám\n1/ až 7/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd predmetnú vec prejednal na\npojednávaní konanom dňa 13.05.2016 v zmysle § 244 a nasl. OSP, pričom zistil, že obe rozhodnutia\nsprávnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto krajský súd tieto\nrozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd mal z administratívneho spisu zistil, že z prvostupňového rozhodnutia vydaného mestom\nTrnava č. OSaŽP/6195-62575/2014/Jč z 28. augusta 2014 vyplýva, že mesto Trnava rozhodlo o\nobmedzení vlastníckeho práva žalobcov, keď podľa § 108 ods. 2 písm. a/ a § 114 stavebného zákona\nv znení neskorších predpisov, vo verejnom záujme natrvalo zriadilo vecné bremeno v prospech JUDr.\n\nI. G. s manželkou Q. G., JUDr. S. T., Ing. Q. J. st. s manželkou L. J. a Ing. Q. J. s manželkou Bc. E. J.\na každodobého vlastníka pozemkov v obci Trnava, k.ú. Q., parc.č. 4021/36 zapísaná na LV č. XXXX,\nparc.č. 4021/167 zapísaná na LV č. XXXX, parc.č. 4021/530 zapísaná na LV č. XXXXX, parc.č. 4021/532\nzapísaná na LV č. XXXXX za účelom priznania práva uloženia inžinierskej siete verejného vodovodu\nvetva V2-2 v rozsahu a za náhradu podľa geometrického plánu č. 184/2013, vyhotoveného spoločnosťou\nGeomes s.r.o., Súchovská cesta 12, Trnava dňa 06.12.2012 a znaleckého posudku č. 196/2013 zo\ndňa 19.12.2013 vypracovaného Ing. I. M. - znalcom v odbore stavebníctva, v odvetví odhadu hodnoty\nnehnuteľností a hodnoty stavebných prác nasledovne - parc.č. 4021/87, k.ú. Q., druh pozemku orná\npôda o výmere 315 m2 podľa LV č. XXXX, ktorého spoluvlastníkmi v podiele 1/1 sú D. G. a manželka\nP. G. rod. S., časť pozemku v dĺžke 40 m čomu zodpovedá plocha 18 m2 podľa geometrického plánu\nč. 184/2013. Jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytla v peniazoch a bola\nurčená na sumu 315,- €. Vecné bremeno sa zriadilo za účelom priznania práva uloženia inžinierskej\nsiete verejného vodovodu vetva V2-2 na neobmedzenú dobu trvania.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa\n24.09.2014 odvolanie, v ktorom namietali rovnaké právne skutočnosti ako v samotnej žalobe.\n5. Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky Trnava ako druhostupňový správny\norgán svojim rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2014/026830/Ve zo dňa 11.12.2014 zamietol odvolanie\nžalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že v danom prípade bola existencia\nverejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom pre účel vybudovania verejnej\nkanalizácie daný schváleným územným plánom mesta, podľa ktorého stavba verejnej kanalizácie je\nverejnoprospešnou stavbou na úseku vodného hospodárstva a ide o rozšírenie verejných kanalizačných\nsietí, ktoré na seba funkčne nadväzujú a zabezpečujú hromadné odvádzanie odpadových vôd spôsobom\nurčeným v územnom pláne. Samotnému vyvlastňovaciemu konaniu predchádzalo ponukové konanie\na pokus o dohodu medzi navrhovateľmi vyvlastňovacieho konania a žalobcami, ku ktorej však vinou\nžalobcov nedošlo. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol aj znalecký posudok vypracovaný znalcom\nv odbore stavebníctva Ing. I. M., keďže jednou z podmienok vyvlastňovacieho konania je aj, že\ntoto musí byť uskutočnené za náhradu. Znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za\nzriadenie vecného bremena na 315,- €. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov došlo z dôvodu,\nže navrhovatelia vyvlastňovacieho konania potrebujú vstúpiť na pozemok vo vlastníctve žalobcov za\núčelom uloženia vodovodnej siete a preto stavebný úrad zriadil natrvalo vecné bremeno v prospech\nnavrhovateľov vyvlastňovacieho konania na ťarchu žalobcov.\n6. Krajský súd pri vysporiadávaní sa s námietkami žalobcov sa stotožnil s právnym názorom\nvysloveným právnou zástupkyňou žalobcov na pojednávaní konanom 13. mája 2016, v danom\nprípade je rozhodujúcou námietkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia námietka\nverejného záujmu na vyvlastnení resp. na obmedzení vlastníckych práv a námietka aktívnej legitimácie\nnavrhovateľov ako fyzických osôb na podanie žiadosti o vyvlastnenie resp. obmedzenie vlastníckych\npráv iných osôb. Ďalej krajský súd zdôraznil, že vyvlastnenie predstavuje výnimočný inštitút, ktorého\npodstatou je povinnosť vlastníka strpieť určité opatrenia vrátane zániku vlastníckeho práva. Vzhľadom\nna túto skutočnosť je úplne na mieste, že takéto zásahy sú regulované predpismi najvyššej právnej sily.\nPodľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba\nv nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\n7. Vyvlastnenie predstavuje najzávažnejší zásah do vlastníckeho práva. Preto ako krajné opatrenie\npodľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vyvlastniť, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to\nna základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Možnosti vyvlastnenia sú všeobecne limitované\nustanovením čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - v zmysle ktorého je vyvlastnenie alebo\nnútené obmedzenie vlastníckeho práva možné vo verejnom záujme a to na základe zákona a za\nnáhradu a ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka v podstate zhodne ako Listina a uvedený\nzákon stanovujú, že vyvlastnenie je možné vo verejnom záujme a za náhradu. Najrozšírenejšia úprava\nvyvlastnenia veci a obmedzenie vlastníckeho práva je zakotvená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.\n8. Ďalej krajský súd uviedol, že pri posudzovaní konfliktu verejného záujmu so súkromným záujmom\npoukázal v minulosti Ústavný súd SR na ustálený právny názor, podľa ktorého rovnováha verejného\na súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého zákonného\n\npráva a slobody. Tento právny názor sa podľa ÚS SR dotýka všetkých základných práv a slobôd v prvej\nhlave Ústavy ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej\nzmluvy t.j. aj základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy a práva na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Pokiaľ ide o všeobecné argumenty ÚS treba podľa názoru\nkrajského súdu predovšetkým konštatovať, že vzhľadom na význam ochrany pozemkového vlastníctva\nv právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno\nústavno-právne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí\nbyť preukázaný pred začatím výstavby, výnimkou môžu byť len mimoriadne situácie súvisiace so\nzabezpečením bezpečnosti štátu.\n9. Ústava však dovoľuje vyvlastniť len na základe zákona, nie zákonom v nevyhnutnej miere (rozsahu) a\nvo verejnom záujme, ktorý musí byť preukázaný osobitne v každom jednotlivom vyvlastňovacom konaní\ns procesnou ochranou. Finančná náhrada po formálnom vyvlastnení nemôže ospravedlniť právne\nneohľaduplnú okupáciu (v zmysle terminológie ktorú používa ESĽP) pozemkov, ktorá trvala od vydania\nstavebného povolenia až do vyvlastnenia.\n10. V ďalšom Ústavný súd konštatuje, že verejný záujem nemožno chápať ani aritmeticky (je to v\nzáujme väčšieho počtu osôb), ani automaticky, teda napr. že každá diaľnica, verejná komunikácia a\naj verejná kanalizácia je automaticky vo verejnom záujme. Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí Český\nústavný súd (1US 198/95, PL US 24/04) verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym\n(uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými\nzáujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako\nvšeobecne prospešný a je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr.\nvyvlastnení a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z toho dôvodu spadá jeho zisťovanie do právomoci\nmoci výkonnej a nie zákonodarnej.\n11. Krajský súd poznamenal, že v stavebnom konaní sa žiadny verejný záujem na stavbe nepreukazuje\n- podmienkou pre riadne získavanie stavebného povolenia je existencia právneho titulu k stavebnému\npozemku. Stavebník si musí najprv zabezpečiť právny titul k pozemku a až potom môže žiadať o vydanie\nstavebného povolenia. Ak takéhoto titulu niet, stavebnému konaniu musí predchádzať vyvlastňovacie\nkonanie, ktorého podmienkou je však už ako bolo vyššie uvedené preukázanie verejného záujmu v\nzmysle záverov ÚS SR už voči konkrétnemu pozemku a jeho vlastníkovi.\n12. Odvolávajúc sa na judikatúru ESĽP Ústavný súd uvádza, že každý zásah do práva na pokojné\nužívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcim jednotlivcom rozumnú\nmožnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania\nzásahu. Pri preskúmavaní napadnutých ustanovení nemožno v danom prípade prehliadnuť ani\nústavnoprávnu požiadavku určitosti, prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti tých právnych noriem,\nprostredníctvom ktorých sa má zasiahnuť do vlastníckych práv.\n13. V prvom rade treba odlíšiť dva právne predpisy súkromného práva od práva verejného. Obmedzenia\nvlastníckeho práva sa nachádzajú v oboch druhoch práva, pričom v súkromnom práve je hlavným\npredstaviteľom zákonných obmedzení Občiansky zákonník, ktorý pozná predkupné právo spoluvlastníka\npodľa § 140 ods. 1, iné obmedzenia zo zákona však nepozná, hoci s nimi počíta. V § 151o totiž\npredpokladá zriadenie vecného bremena, zákonom v § 151b zase záložného práva. Tieto ustanovenia\nsa nachádzajú v Občianskom zákonníku z dôvodu, že Občiansky zákonník nadobudol účinnosť ešte\npred prijatím Ústavy SR. Vo verejnom záujme sa stretávame s mnohými zákonnými obmedzeniami\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pri akceptovaní záverov uvedených nálezov treba konštatovať,\nže zákonodarný orgán vo viacerých prijatých zákonoch ignoroval ústavu pri riešení oprávnení štátu, ale\naj oprávnení iných osôb, ktorým umožnil obmedziť vlastnícke práva priamo zákonom a pri konštrukcii\nzákonov neuvažoval primárne o obmedzeniach, až na základe konaní, ktoré by konkrétne obmedzenia\nv zmysle zákona nariadili. Tým nielen dochádza k oprávneniam cudzích osôb, ale často absentuje\naj zisťovanie podmienok verejného záujmu a nevyhnutnosti samotného obmedzenia, príp. posúdenia\nrozsahu primeranosti takéhoto obmedzenia.\n14. V konkrétnom prípade je zrejmé, že pribratí účastníci požiadali príslušný správny orgán o\nvydanie rozhodnutia, ktorým by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov zriadením vecného\nbremena na pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktoré spočívalo v práve pribratých osôb ako aj ďalších\n\nneidentifikovateľných osôb uloženia inžinierskych sietí verejného vodovodu vo verejnom záujme.\nVerejný záujem je podľa názoru žalovaného ako aj pribratých osôb daný územným plánom mesta Trnava\nako aj skutočnosťou, že ide o zriadenie vodovodnej siete v oblasti Kopánka - Pekné pole. Krajský súd\nvšak vyjadril názor, že nie je presvedčený, že argumenty žalovaného a pribratých osôb sú argumentami\nodôvodňujúci verejný záujem z dôvodu, že v danom prípade ide o zriadenie vodovodnej siete pre\n4 vlastníkov pozemkov bez preukázania potreby verejnosti viesť túto vodovodnú sieť cez pozemok\nžalobcov. Skutočnosť ktorú uvádzajú pribratí účastníci, že ide o zriadenie vodovodnej siete pre viac\nako 90 rodinných domov (a toto tvrdenie prijal v rozhodnutí aj žalovaný) nie je dôkazom toho, že ich\nvodovodnú sieť je potrebné zriadiť práve cez pozemok žalobcov resp. že existuje predpoklad, že v\nbudúcnosti budú cez pozemok žalobcov zriaďované ďalšie prípojky. V danom prípade chýba základná\npodmienka pre splnenie vyvlastňovacieho konania, ktorou je preukázanie verejného záujmu.\n15. Napriek tomu, že verejný záujem je v stavebnom zákone definovaný veľmi stručne, v právnej teórii\nsa ustálilo, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť,\nže ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecný či verejnoprospešný, ktorého nositelia\nsú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní a to okruhom či spoločenstvom osôb ako\ntzv. verejnosť.\n16. S námietkou aktívnej legitimácie, sa krajský súd stotožnil s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcov,\nže v danom príp. absentuje právo týchto osôb na podanie návrhu na vyvlastnenie a uviedol, že\nz rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžp 20/2013 vyplýva, že navrhovateľ musí byť aktívne legitimovaným\nsubjektom pre účel vyvlastnenia. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v procese vyvlastnenia nie je\nmožné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy medzi žalobcami ako navrhovateľmi vyvlastnenia\na inou právnickou osobou z dôvodu, že tieto prevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu\nvyvlastnenia a zabezpečovania ich vymožiteľnosti a dohľad nad ich naplnením už nie je v právomoci\nstavebného úradu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje.\n17. Žalovaný ako aj pribraté osoby argumentujú tým, že aktívna legitimácia vyplýva pre navrhovateľov\nvyvlastňovacieho konania z ustanovenia § 112 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého navrhovateľmi\nvyvlastňovacieho konania môže byť orgán štátnej správy, právnická alebo fyzická osoba, ktorá má\npredmet vyvlastnenia využiť na účel na ktorý sa vyvlastňuje. Výklad tohto ustanovenia je v zjavnom\nrozpore s vyššie uvedeným rozhodnutím NS SR ako aj v rozpore so zákonom o verejných vodovodoch,\nkeďže navrhovatelia vyvlastňovacieho konania nemôžu byť vlastníkmi verejného vodovodu, teda je\nnemožné, aby títo využili predmet vyvlastnenia na účel na ktorý sa vyvlastňuje. Znamená to, že ak došlo\nk žalobe o preskúmanie rozhodnutia ktorým bolo priznané právo uloženia inžinierskej siete - verejného\nvodovodu navrhovateľom vyvlastňovacieho konania - pribratým účastníkom, potom môžu toto právo\nrealizovať iba tieto osoby a aby mohli navrhovatelia vlastníckeho konania realizovať toto právo, museli\nby byť stavebníkmi verejného vodovodu. Ak by navrhovatelia ako stavebníci počas realizácie stavby\nnevlastnili stavbu, ale vlastnili by ju na základe zmluvného dojednania, tak by nastal stav, že stavbu by\nrealizovala resp. vlastnila právnická osoba, ktorá však nemá žiadne právo uloženia inžinierskej siete\nna pozemku žalobcov, pretože v zmysle napadnutého rozhodnutia majú toto právo len navrhovatelia\nvyvlastňovacieho konania. Preto krajský sud záverom konštatoval, že výklad ustanovenia § 112 ods. 2\nStavebného zákona zo strany žalovaného a pribratých osôb je v rozpore s právnym názorom vysloveným\nv rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžp 20/2013.\nII.\n18. Proti rozsudku krajského súdu podali účastníci 4/, 5/, 6/ a 7/ riadne a včas prostredníctvom\nsplnomocneného právneho zástupcu odvolanie, z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, kedy\npodľa účastníkov konania, súd nesprávne vec právne posúdil a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne a zaviaže žalobcov k náhrade trov odvolacieho\nkonania vo výške 70,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 €.\n19. Krajský súd podľa účastníkov dospel k nesprávnemu rozhodnutiu a to z dôvodu, že samotný konflikt\nzáujmov v lokalite Kopánka Pekné pole I. etapa vznikol v roku 2003 tým, že manželia G. zmenili vjazd s\nnapojenie na inžinierske siete ich rodinného domu smerom k K., teda v rozpore voči platnej urbanistickej\nštúdii IBV Kopánka Pekné pole I. etapa. Ďalej parc.č. 4021/87 bola geometricky samostatne odčlenená\npre uvedený účel, t.j. pre verejnoprospešné stavby dopravnej a technickej infraštruktúry podľa záväznej\n\nčasti územného plánu mesta Trnava, ktorý je vyhlásený platným VZN. Zároveň citovali z rozhodnutia\nNS SR sp.zn. 3Sžp/20/2013, z ktorého vyplýva, že manželia Grocháloví kupovali predmetný pozemok\ns vedomím, že je určený pre výstavbu miestnej komunikácie.\n20. Účastníci konania uviedli, že iná možnosť napojenia verejného vodovodu vetva V2-2 neexistuje,\nlen na verejný vodovod vetva V-3 na ul. P. Mudroňa, kde miesto napojenia určila Trnavská vodárenská\nspoločnosť, a.s., a to v súlade so stavebným rozvojom vodovodnej siete ako verejnoprospešných\nstavieb podľa záväznej časti Územného plánu Mesta Trnava, ktorý je vyhlásený platným VZN, ktorý určil\npriestorové usporiadanie a funkčné využitie územia, t.j. miestnych komunikácií a technickej infraštruktúry\npre lokalitu Trnava - Kopánka Pekné pole (450 RD)\n21. Verejný záujem líniovej stavby vodovodu - vetvy V2-2 je preukázaný právoplatným územným\nrozhodnutím, vydaným Mestom Trnava v súlade s planým územným plánom. V tejto súvislosti opätovne\npoukázali účastníci na rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžp/20/2013, podľa ktorého verejný záujem\nvyplýva zo schváleného územného plánu, ktorý je záväzný pre Mesto Trnava a to je povinné zabezpečiť\njeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania.\n22. V súvislosti s aktívnou legitimáciou poukázali účastníci na stanovisko MDVRR SR z 28. júna 2013,\nv zmysle ktorého osobitný zákon č. 443/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách neobsahuje\nustanovenie ako stavebný zákon v § 108 ods. 2 písm. f/ odkazujúci na cestný zákon, podľa ktorého\nnavrhovateľom na vyvlastnenie musí byť obec, a preto stavebníkom verejného vodovodu môže byť aj\nfyzická osoba, z tohto dôvodu je námietka týkajúca sa aktívnej legitimácie irelevantná. Celá vodovodná\na kanalizačná sieť v predmetnej lokalite je postupne po kolaudácii odovzdaná Trnavskej vodárenskej\nspoločnosti, a.s., ktorá je ako prevádzkovateľ podľa § 20 zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách\noprávnená v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky. K neurčitosti pojmu verejný záujem\nodkázali účastníci na rozsudok NS SR 6Sžo/150/2009.\n23. Účastníci poukázali na stanovisko Obvodného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie Trnava\nz 12. júna 2014 podľa ktorého Obvodný úrad má kompetenciu určiť, že aj pripojenie 2 odberateľov môže\nbyť realizované verejným vodovodom alebo kanalizáciou podľa zákona č. 442/2002 Z.z. a môže určiť,\nže takýto vodovod alebo kanalizácia sa za verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu považuje.\n24. Záverom podotkli účastníci, že žiaden zákon v Slovenskej republike nezakazuje, aby stavebníkom\nverejného vodovodu nemohla byť fyzická osoba. V rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia\nč. G2012/00186/ŠVS/St zo 16. mája 2012, uviedol v záväzných podmienkach pre uskutočnenie vodnej\nstavby - vetva V2-2 Obvodný úrad, že stavebník je povinný pred kolaudáciou previesť vlastníctvo vodnej\nstavby, povolenej týmto rozhodnutím na právnickú osobou so sídlom na území Slovenskej republiky,\nnakoľko z dôvodu verejného záujmu podľa § 3 ods. 2 zákona 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a\nkanalizáciách môže byť vlastníkom verejných vodovodov a kanalizácií iba právnická osoba so sídlom\nna území Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené mali účastníci za to, že mal krajský súd\ndostatočne preukazné splnenie podmienok na zriadení vecného bremena a preto vychádza rozhodnutie\nsúdu z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nIII.\n25. K odvolaniu účastníkov 4/, 5/, 6/ a 7/ sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdiť. Nezákonnosť oboch rozhodnutí podľa žalobcov spočíva v tom, že vyvlastnenie\ndo vecného bremena s poukazom na verejný záujem nie je možné v prospech súkromných osôb\nvlastníkov parciel a stavebníkov rodinných domov, ktorí nie sú na podanie návrhu na vyvlastnenie aktívne\nlegitimované, pretože nemôžu ani vlastniť a ani prevádzkovať verejný vodovod, na ňu sa môžu iba\npripojiť domovými prípojkami. Správne orgány neskúmali náležite podmienku aktívnej legitimácie. V tejto\nsúvislosti poukázali na podstatu znenia zákona spočívajúcu v tom, že fyzické osoby - súkromné osoby\nnemôžu vlastniť a ani prevádzkovať verejný vodovod, preto ich aktívna legitimácia na vyvlastňovacie\nkonanie v ich prospech nie je daná.\n26. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu k aktívnej legitimácii navrhovateľov vyvlastňovacieho\nkonania uvedeného v rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžp/20/2013, „... musí byť navrhovateľ aktívne\nvecne legitimovanou osobou vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. To znamená, že súčasne musí byť osobou,\n\nktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Stavebný zákon neupravuje\nmožnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva ( v danom prípade ani prechod\nvecného bremena) na inú osobu ako navrhovateľa. Vyvlastňuje sa preto, aby vec (právo) nadobudol\npriamo navrhovateľ vo verejnom záujme a využíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia.\"\n27. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že odvolatelia nespĺňajú zákonné predpoklady podľa § 3\nods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. ako ani podľa § 5 ods. 3 zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v\nsieťových odvetviach, podľa ktorého prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie\nje fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie\nverejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú\nkanalizáciu. Účastníci sa podľa žalobcov nikdy nemôžu stať vlastníkmi verejného vodovodu, zároveň\nnie sú oprávnení na prevádzkovanie verejného vodovodu, keďže ani jednému z nich nebolo udelené\nživnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií.\n28. Záverom žalobcovia uviedli, že akýkoľvek odkaz na prípadnú budúcu úpravu vlastníckeho práva\nk verejnoprospešnej stavbe je právnym úkonom vykonaným mimo správno-procesného konania o\nvyvlastnení. Nie je tak v kompetencii správnych orgánov, rozhodujúcich o vyvlastnení, akokoľvek\nzabezpečiť vymožiteľnosť práv a povinností vyplývajúcich z týchto záväzkovo-právnych vzťahov. Verejný\nzáujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej\nkoncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahu a zisťuje sa v priebehu konania na základe\nzvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok, nie je\nmožné ho a priori a vopred stanoviť.\nIV.\n29. V stanovisku k vyjadreniu žalobcov, za účelom doplnenia skutočností týkajúcich sa predmetu konania\npredložil právny zástupca účastníka 4/ a 5/ technickú správu týkajúcu sa polarizačného zamerania\nkanalizácie a vodovodu na Mudroňovej ul. V Trnave, list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je na troch\nparcelách zriadené vecné bremeno za účelom priznania práva uloženia tejto verejného vodovodu vetvy V2-2 a tiež rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Trnava č. G2012/00186/ŠVS/St zo\n16. mája 2012 o prerušení konania vo veci vydania povolenia na uskutočnenie vodnej stavby „Verejný\nvodovod s prípojkami\" do doby, len čo pominie prekážka - vyvlastnenie.\nV.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 zákona\nč. 99/1963 Zb. <. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „OSP\"). preskúmal napadnutý\nrozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 <.OSP, bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 <.OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP <., v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP <. a § 211 ods. 2 <.OSP) a\ndospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny,\na preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O <.SP\npotvrdil.\n31. Podľa § 247 ods. 1 OSP <. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n32. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 v spojení s § 372p ods. 1 O <.SP konštatuje, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa\ns ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty\nprejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení\n\nnásledne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku\na doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní.\n33. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. <. platí, že ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí,\nzvierat alebo ochrany životného prostredia a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň dvaja\nodberatelia alebo producenti, okresný úrad môže určiť, že takýto vodovod alebo kanalizácia sa za\nverejný vodovod alebo za verejnú kanalizáciu považuje.\n34. Správne poukázali účastníci konania na vyššie uvedené ustanovenie zákona o verejných\nvodovodoch a verejných kanalizáciách, nemožno preto úplne súhlasiť s názorom krajského súdu, že by\nverejný záujem nebol preukázaný len preto, lebo sa jedná o zriadenie vodovodnej siete iba pre štyroch\nvlastníkov pozemkov. Avšak správne konštatuje krajský súd, že v danom prípade nebolo preukazné, že\nexistuje potreba viesť vodovodnú sieť práve cez pozemok žalobcov.\n35. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 3/1998 verejný záujem na vyvlastnení sa preukáže vo\nvyvlastňovacom konaní, pričom vždy závisí od zisteného rozsahu „verejného záujmu\", koľko a aké\npozemky, stavby, prípadne ktoré práva k nim bude potrebné vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nim\nobmedziť. Zároveň podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 11/1995, podmienku verejného záujmu možno\npokladať za splnenú len vtedy, ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné\ndosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva a ak\nverejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka.\n36. Podľa § 21 zákona č. 442/2002 Z.z., ak nemožno zriadiť verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu\nna cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva\nvecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno\nzískať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného predpisu.\n37. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z., vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií\nmôže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.\n38. Najvyšší súd, vo svetle vyššie uvedeného, nesúhlasí s názorom účastníkov konania, že by otázka\naktívnej legitimácie, bola otázkou irelevantnou. Definovanie účelov pre ktoré je možné vyvlastniť,\nsíce reštriktívne vymedzuje okruh verejných záujmov, to však nemožno považovať za preukázanie aj\nsamotnej aktívnej legitimácie navrhovateľov. Keďže je nepochybné, že správny orgán by vyvlastňoval\ndo vecného bremena konkrétnych vlastníkov pozemkov a v ich prospech, nie v prospech vlastníka\nverejného vodovodu. Samotný navrhovateľ musí byť aktívne legitimovaným subjektom pre účely\nvyvlastnenia. Obdobne ako poukazovali žalobcovia, tak aj krajský súd, s odkazom na rozsudok\nnajvyššieho súdu sp.zn. 3Sžp/20/2013 nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov (v tomto prípade\núčastníkov konania) v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej\nzmluvy medzi žalobcami ako navrhovateľmi vyvlastnenia a inou právnickou osobou z dôvodu, že tieto\nprevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia. Následný dohľad nad zabezpečením\nvymožiteľnosti a dohľadu nad ich naplnením už je mimo právomoci stavebného úradu, ktorý vyvlastnenie\nuskutočňuje. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedený judikát zastáva názor, že následný prevod\nverejného vodovodu nie je istý.\n39. Je treba zdôrazniť, že samotní účastníci konania ako navrhovatelia vyvlastňovacieho konania\nnemôžu byť vlastníkmi ani prevádzkovateľmi verejného vodovodu, nie je preto možné, aby navrhovatelia\nvyužili predmet vyvlastnenia na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Prvostupňoví ani druhostupňový správny\norgán neskúmali náležite podmienku aktívnej legitimácie navrhovateľov.\n40. Ak došlo k priznaniu práva uloženia inžinierskej siete v prospech účastníkov konania, potom toto\nprávo môžu realizovať iba účastníci konania a aby ho mohli realizovať, museli by byť stavebníkmi\nsamotného verejného vodovodu, ktorého vlastníctvo by sa následne malo pred kolaudáciou previesť\nna právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, z dôvodu, že podľa § 3 ods. 2 zákona\nč. 442/20022 Z.z. môže byť vlastníkom verejných vodovodov a kanalizácií iba právnická osoba na\núzemí Slovenskej republiky. Stavebný zákon neupravuje prechod vlastníctva, či vecného bremena na inú\nosobu ako na navrhovateľa a rozhodnutiami správnych orgánov sa zriadilo vecné bremeno v prospech\n\nnavrhovateľov, pričom títo ako bolo už vyššie uvedené nemôžu spĺňať podmienky podľa § 3 ods. 2\nzákona č. 442/2002 Z.z.\n41. Najvyšší súd má za to, že akýkoľvek odkaz na budúcu úpravu vlastníckeho práva k\nverejnoprospešnej stavbe je právnym úkonom vykonaným mimo konania o vyvlastnení. Nedostatok\naktívnej legitimácie v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť napr. zmluvou o uzavretí budúcej\nzmluvy, alebo inou formou podmienky prevodu vlastníctva vodnej stavby do budúcna.\n42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods.\n3 veta druhá OSP potvrdil.\n43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP s použitím §\n246c ods. 1 vety prvej OSP a v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi\nnepriznal ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia v lehote podľa § 151 ods. 1 OSP nevyčíslil a\nďalšie trovy konania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zo spisu nevyplývali (§ 151 ods. 2 OSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/6/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}