{"guid": "db16a296-dea5-44a2-a367-c485ceef66c3:ab6fcd72-5250-4704-8b8a-54967ad6208b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2015200008.3", "spisova_znacka": "4Asan/4/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/4/2018 z 2. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. októbra 2018, sp. zn. 4Asan/4/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:2015200008.3", "identifikacne_cislo": "2015200008", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2018-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 106 ods. 1 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-106", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab6fcd72-5250-4704-8b8a-54967ad6208b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200008.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200008.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200008.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Asan/4/2018\n2015200008\n02. 10. 2018\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2018:2015200008.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: VEGO\nMARKETING s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 29, Banská Bystrica, IČO: 45 672 695, zastúpený JUDr.\nNatáliou Kubáňovou, advokátkou, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému:\nOkresný úrad Trnava, so sídlom Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. V/OU-TT-OVBP2-2014/021650/Do zo dňa 18. novembra 2014, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/2/2015-89 zo dňa 13. júla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/2/2015-89 zo dňa\n13. júla 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. V/OU-TT-OVBP2-2014/021650/Do zo dňa\n18. novembra 2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. OSaŽp/6962-56049/2014/Bč zo dňa 13.\naugusta 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nKasačnému sťažovateľovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nč. V/OU-TT-OVBP2-2014/021650/Do zo dňa 18.11.2014, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové\nrozhodnutie Mesta Trnava v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty za správny delikt a v ostatnom\nzamietol odvolanie žalobcu. Prvostupňový správny orgán Mesto Trnava svojim rozhodnutím č.\nOSaŽp/6962-56049/2014/Bč zo dňa 13.08.2014 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000,- € za správny\ndelikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, že v čase od apríla 2014 do júla 2014 uskutočňoval a užíval\ninformačné, reklamné a propagačné zariadenia v počte 10 ks, osadených na elektrických stĺpoch a na\nstĺpe verejného osvetlenia v meste Trnava, bez povolenia stavebného úradu, čím porušil ustanovenie §\n71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „stavebný zákon“).\n1.2 Krajský súd v Trnave sa v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožnil s argumentáciou obsiahnutou\nv napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj vo vyjadrení žalovaného. Krajský súd v Trnave zdôraznil,\nže ustanovenie § 98 ods. 2 stavebného zákona síce explicitne neurčuje oprávnenie štátneho stavebného\ndohľadu vykonávať stavebný dohľad nad informačnými reklamnými a propagačnými zariadeniami, avšak\nz ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona vyplýva, že povolenie stavebného úradu\nsa vyžaduje aj na informačné reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach\nviditeľných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.\n\n1.3 Krajský súd v Trnave poukázal na skutočnosť, že žalobca v priebehu celého konania nenamietal,\nže by takéto povolenie zo strany stavebného úradu mal, namietal len procesné pochybenia stavebného\núradu v súvislosti s rozhodovaním o správnom delikte.\n1.4 V tejto súvislosti Krajský súd v Trnave poukázal na ustanovenie § 250i ods. 3 zákona č. 99/1963\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v súdnom preskúmavacom konaní je\npovinnosťou súdu prihliadnuť len na tie vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Súd neprihliadne na tie vady konania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu a ani na také\nporušenie zákona v správnom konaní, ktoré nemohli ovplyvniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nJe potrebné prihliadnuť napr. na vady, ktoré by účastníkovi odňali možnosť obrátiť sa na súd, čím by\ndošlo k narušeniu ústavných princípov čl. 46 ods. 2 a čl. 142 Ústavy SR, ktoré zaručujú právo na súdnu\nochranu.\n1.5 So zreteľom na uvedenú zákonnú a ústavnú úpravu Krajský súd v Trnave konštatoval, že zo\nspisového materiálu nevyplýva také vyjadrenie - tvrdenie žalobcu, ktoré by obsahovalo vecné námietky\nvoči vykonanej ohliadke. Samotné tvrdenie žalobcu, že vykonaním ohliadky bolo porušené ustanovenie\n§ 3 ods. 2 a § 38 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“),\nbez uvedenia toho, ako uvedené procesné pochybenie stavebného úradu mohlo ovplyvniť zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia a v čom bolo žalobcovi na ujmu, potom treba považovať za účelové. Uvedená\nvada konania podľa názoru prvostupňového súdu neovplyvnila zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\na preto nebolo povinnosťou súdu na ňu prihliadnuť pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho\norgánu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/15/2014 zo dňa 15. apríla 2015).\n1.6 Pokiaľ ide o žalobcom namietanú výšku uloženej pokuty, Krajský súd v Trnave dospel k záveru,\nže žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k uloženej pokute,\nkeď uviedol, že pri ukladaní pokuty za správny delikt správne orgány ukladajú pokuty obligatórne,\npričom v danom prípade prihliadol žalovaný na dobu trvania, počas ktorej došlo zo strany žalobcu k\nužívaniu a používaniu reklamných propagačných zariadení. Krajský súd v Trnave sa stotožnil s názorom\nžalovaného, že výška uloženej pokuty zodpovedá následku, ako aj sankčnému charakteru uloženej\npokuty, ktorá bola uložená v minimálnej výške tak, ako ju umožňuje § 106 ods. 1 stavebného zákona.\nKrajský súd v Trnave zároveň poukázal na skutočnosť, že v rozhodnutí žalovaného je výška pokuty\nodôvodnená aj tým, že sa jednalo o viac reklamných informačných zariadení, celkovo 10 tabúľ, ktoré\nboli žalobcom užívané neoprávnene.\n2.\n2.1 Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou\nsa domáhal, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/2/2015-89 zo dňa 13.\njúla 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov zmenil tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie, a to\nz dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/, i/ a j/ SSP.\n2.2 Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že v odôvodnení rozhodnutia Mesta Trnava nebolo\njednoznačne uvedené, na základe akých úvah rozhodlo, aké skutočnosti považovalo za preukázané,\nako sa vysporiadalo s jednotlivými námietkami účastníkov konania a akými úvahami bolo vedené pri\nhodnotení dôkazov (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Žalobca označil rozhodnutie Mesta Trnava za\nnejasné, nezrozumiteľné a prekvapivé.\n2.3 Mesto Trnava ako správny orgán v odôvodnení uviedlo, že začalo konať na základe vlastného\nzistenia - vykonaním štátneho stavebného dohľadu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie\n§ 98 ods. 2 stavebného zákona, obsahujúceho taxatívny výpočet skutočností, ktoré je možné\nprostredníctvom štátneho stavebného dohľadu zisťovať. Mesto Trnava vykonalo tzv. „štátny stavebný\ndohľad“, pričom vo svojom rozhodnutí zároveň jednoznačne deklarovalo, že vykonalo ohliadku a že\njednostranné tabule si prezrelo z verejného priestranstva bez súhlasu vlastníka pozemku.\n2.4 Žalobca dospel k záveru, že nakoľko konanie Mesta Trnava, nazvané štátny stavebný dohľad, má\nnáležitosti ohliadky podľa § 38 správneho poriadku, tvrdenie Mesta Trnava, že jednostranné tabule sú\n\nprístupné z verejného priestranstva, neobstojí. Mesto Trnava vykonalo podľa názoru žalobcu ohliadku\ntabúľ, pričom svojim postupom porušilo ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko žalobcu\nna túto miestnu ohliadku neprizvalo.\n2.5 Žalobca ďalej namietal, že žalovaný pri hodnotení výšky pokuty prihliadol na dobu trvania a následky\nprotiprávneho konania, za ktorých bol skutok spáchaný, avšak bližšie nešpecifikoval, o aké následky sa\nmalo jednať, čo je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku.\n2.6 Žalobca sa nestotožnil s tvrdením Krajského súdu v Trnave, ktorý síce dáva za pravdu, že boli\nporušené ustanovenia § 3 ods. 2 a § 38 ods. 3 správneho poriadku, ale zároveň uvádza, že nakoľko\nžalobca neuviedol, ako mohla riadne vykonaná ohliadka zmeniť rozhodnutie Mesta Trnava, považuje\ntvrdenie žalobcu za účelové. V prípade riadne vykonanej ohliadky by podľa tvrdenia žalobcu Mesto\nTrnava zistilo, že tabule odstránil a nevychádzalo by zo stavu pred začatím konania - ktoré sa začalo\nvýzvou na ich odstránenie. Ohľadom výšky uloženej pokuty Krajský súd v Trnave prebral odôvodnenie\nstavebného úradu, pričom žalobca mal za to, že dobu užívania tabúľ stavebný úrad žiadnym spôsobom\nnepreukázal.\n2.7 Žalobca v kasačnej sťažnosti zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 02.01.2015 vstúpila do\nplatnosti novela stavebného zákona, podľa ktorej v § 56 písm. j/ sa stavebné povolenie ani ohlásenie\nnevyžaduje pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2\nm2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do\nprejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.\n2.8 V závere kasačnej sťažnosti žalobca zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu a\nsúdu musí mať náležitosti uvedené v ustanoveniach zákona. Súd, ako aj správny orgán sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia musia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový\npostup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného\ndokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na nimi prijaté právne závery.\nV odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a\nvnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých\ndôvodov aplikoval a ako ju interpretoval.\n2.9 Nakoľko povinnosťou súdu a správneho orgánu je riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, je to odrazom\npráva účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré\nsa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníkov konania. Porušením uvedeného práva účastníka\nna jednej strane a povinnosti správneho orgánu, resp. súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania\nodníme možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho orgánu a súdu.\n2.10 Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo 52/2016 zo\ndňa 3. mája 2017, ktorý sa v bodoch 16, 17, 18, 19 odôvodnenia podrobne venoval otázke právneho\nzastúpenia a zároveň uložil krajskému súdu povinnosť odstrániť nedostatky podmienky konania.\n3.\n3.1 Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n4.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\n\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n4.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n4.4 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za\npreukázané, že Mesto Trnava začalo na základe vlastného zistenia- vykonaním štátneho stavebného\ndohľadu dňa 03.04.2014 z úradnej povinnosti správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie\nstavebného zákona voči žalobcovi. Stavebný úrad listom č. OSaŽP/6962-18463/2014/Bč zo dňa\n09.04.2014 oznámil žalobcovi začatie konania o správnom delikte podľa § 106 ods. 1 písm. e/\nstavebného zákona, pričom zároveň nariadil ústne pojednávanie na termín 22.05.2014. Dňa 21.05.2014\nobdržal stavebný úrad ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní. Stavebný úrad následne\nlistom č. OSaŽP/6962-35314/2014/Bč zo dňa 09.04.2014 opätovne oznámil žalobcovi začatie konania\no správnom delikte podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona a súčasne nariadil nový termín\npojednávania na 26.06.2014, na ktoré sa dostavil H., splnomocnenec žalovaného (Zápisnica o ústnom\npojednávaní spísaná na Mestskom úrade v Trnave dňa 26.06.2014 č. OSaŽP/6962/55791/2014/Bč).\n4.5 Stavebný úrad zároveň listom č. OSaŽP/6962-17312/2014/Bč zo dňa 08.04.2014 oznámil žalobcovi\nzačatie konania podľa § 88 a 88a stavebného zákona o odstránení nepovoleného informačnoreklamného a propagačného zariadenia, ktoré súčasne prerušil na dobu 30 dní odo dňa doručenia\nvýzvy adresovanej žalobcovi na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie informačno-reklamných a\npropagačných zariadení. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v stanovenej 30-dňovej lehote nepodal\nžiadosť o dodatočné povolenie, stavebný úrad rozhodnutím č. OSaŽP/6962-55790/2014/Bč zo dňa\n25.06.2014 nariadil žalobcovi odstránenie 10 ks informačno-reklamných a propagačných zariadení\nzo stĺpov verejného osvetlenia v meste Trnava, a to v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti daného rozhodnutia. Dňa 05.08.2014 bolo stavebnému úradu doručené oznámenie\nžalobcu o demontovaní nepovolených informačno-reklamných zariadení, ku ktorému malo dôjsť dňa\n15.07.2014.\n4.6 Následne stavebný úrad rozhodnutím č. OSaŽp/6962-56049/2014/Bč zo dňa 13.08.2014 uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 3.000,- € za správny delikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, že v čase od\napríla 2014 do júla 2014 uskutočňoval a užíval informačno-reklamné a propagačné zariadenia - 10 ks\njednostranných tabúľ rozmerov 1200x800 mm = 0,96 m2 osadených na elektrických stĺpoch a na stĺpe\nverejného osvetlenia v meste Trnava, bez povolenia stavebného úradu, čím porušil ustanovenie § 71\nods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu stavebného úradu\nodvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. V/OU-TT-OVBP2-2014/021650/\nDo zo dňa 18.11.2014 fakticky potvrdil prvostupňové rozhodnutie z hľadiska skutkových zistení a právnej\nkvalifikácie a zmenil ho len v časti uloženej pokuty, keď znížil uloženú pokutu na sumu 2.000,- €.\n4.7 Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods.\n1 OSP, pričom zistil, že odvolanie nie je dôvodné a preto žalobu zamietol. Proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 14S/2/2015-49 zo dňa 14. apríla 2016 podal žalobca dňa 26.05.2016 odvolanie,\no ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky. Tento uznesením sp. zn.4Sžo/52/2016 zo dňa\n3. mája 2017 rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/2/2015-49 zo dňa 14.04.2016 zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobca nebol v konaní pred prvostupňovým\nsúdom právne zastúpený.\n5.\n5.1 Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to\nnie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia,\npokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou\nalebo pozemkom.\n5.2 Podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona v znení do 01.01.2015, stavebný úrad uloží pokutu\ndo 13.277,56 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje\n\nalebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v\nrozpore s ním.\n5.3 Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015, reklamná stavba je\nstavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená\nso zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/ alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný\nzáklad na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných,\npropagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa\nna účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na\na) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,\nb) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a\nc) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.\n5.4 Podľa § 55 ods. 2 písm. h/ stavebného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015, ohlásenie\nstavebnému úradu postačí pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia\nako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.\n5.5 Podľa § 56 písm. j/ stavebného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015, stavebné povolenie ani\nohlásenie sa nevyžaduje pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť\ndo 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú\ndo prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.\n5.6 Podľa § 106 ods. 4 písm. a/ stavebného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015, stavebný úrad\nalebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje\nalebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, ktorú treba\nohlásiť, bez takého ohlásenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 150,- €.\n5.7 Podľa § 142d ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015, informačné, reklamné\na propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby\npodľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť\nako reklamnú stavbu podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.\n6.\n6.1 Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.\n6.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že v\nprejednávanej veci správne orgány rozhodli o uložení pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil\nžalobca v čase do 01.01.2015 tým, že užíval informačné, reklamné a propagačné zariadenia, konkrétne\n10 ks jednostranných tabúľ rozmerov 1200 x 800 mm, ktoré boli viditeľné z voľného priestranstva a ktoré\nboli umiestnené na stavbe, ktorou bol betónový elektrický stĺp a železný stĺp verejného osvetlenia, bez\npovolenia stavebného úradu.\n6.3 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 13. júna 2013, sp. zn. 8Sžp/8/2012 zo dňa 19. januára 2012, zo znenia ktorého\nvyplýva, že ak sa informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných\nz verejných priestorov a je spojené so stavbou alebo pozemkom, je jeho vlastník, nájomca alebo iný\nzriaďovateľ povinný vyžiadať si povolenie stavebného úradu. (R 102/2012).\n6.4 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa k problematike povoľovania umiestnenia informačných,\nreklamných a propagačných zariadení vyjadril aj v rozsudku sp. zn. 6Sžp/9/2011 zo dňa 26. októbra\n2011, v ktorom uviedol, že zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ SZ ustanovuje ako zákonnú\npodmienku vyžiadanie si povolenia stavebného úradu, ak predmetné zariadenia sú spojené so stavbou\nalebo pozemkom, pričom predpokladá spojenie zariadenia so zemou, avšak nie pevné spojenie so\nzemou tak, ako to vyžaduje pri stavbách.\n\n6.5 Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení stavebného zákona účinného v čase rozhodovania\nsprávnych orgánov možno dospieť k záveru, že v prípade sporných informačných, reklamných a\npropagačných zariadení bolo povinnosťou žalobcu pred ich umiestnením požiadať stavebný úrad o\nvydanie príslušného povolenia, nakoľko tieto vzhľadom na ochranu verejného záujmu podliehali režimu\npovoľovania podľa § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona.\n6.6 Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi, toto označuje Najvyšší súd\nSlovenskej republiky za dostačujúce na riadne posúdenie veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzároveň konštatoval, že skutočnosť, že stavebný úrad vykonal ohliadku informačných, reklamných a\npropagačných zariadení bez prizvania žalobcu, je potrebné vyhodnotiť ako procesné pochybenie zo\nstrany stavebného úradu, ktoré však podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemalo v\nkonečnom dôsledku vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia stavebného úradu o správnom delikte a\nuložení príslušnej sankcie, iba na zákonnosť vykonanej ohliadky.\n6.7 Tvrdenie žalobcu, že v prípade riadne vykonanej ohliadky by Mesto Trnava ako príslušný stavebný\núrad zistilo, že žalobca tabule odstránil a nevychádzalo by zo stavu pred začatím konania - ktoré sa\nzačalo výzvou na ich odstránenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za zavádzajúce, nakoľko\nk demontáži protiprávne umiestnených tabúľ došlo až v júli 2014, čo potvrdzuje aj oznámenie žalobcu\ndoručené stavebnému úradu dňa 05.08.2014, pričom k ich odstráneniu žalobca pristúpil až na základe\nnariadenia stavebného úradu (rozhodnutie č. OSaŽP/6962-55790/2014/Bč zo dňa 25.06.2014).\n6.8 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti obdobne ako Krajský súd v Trnave zdôraznil,\nže žalobca v priebehu celého administratívneho ani súdneho konania nijakým spôsobom nespochybnil\nskutočnosť, že sporné informačné, reklamné a propagačné zariadenia boli osadené protiprávne, resp.\nnepreukázal, že k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu spočívajúceho v užívaní\ninformačných, reklamných a propagačných zariadení bez predpísaného povolenia stavebného úradu\nnedošlo. Práve naopak, žalobca svojimi vyjadreniami (Zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná na\nMestskom úrade v Trnave dňa 26.06.2014 č. OSaŽP/6962/55791/2014/Bč) a krokmi, ktoré následne\nv rámci administratívneho konania zrealizoval (žiadosť o vydanie povolenia na umiestnenie nových\nzariadení, demontáž sporných zariadení), potvrdil protiprávnosť osadenia sporných tabúľ. Z uvedeného\ndôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti o tom, že tabule boli žalobcom umiestnené\nbez príslušného povolenia.\n6.9 Po preskúmaní jednotlivých námietok žalobcu formulovaných v kasačnej sťažnosti Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zároveň konštatoval, že tieto sú v zásade totožné s tými, ktoré žalobca uplatnil v\nžalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a s ktorými sa Krajský súd v Trnave náležitým\nspôsobom vysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n6.10 Žalobca v kasačnej sťažnosti zároveň poukázal na skutočnosť, že s účinnosťou od 2. januára\n2015 došlo zákonom č. 293/2014 Z. z. k novelizácii stavebného zákona, ktorá okrem iného zrušila\npožiadavku udelenia stavebného povolenia alebo ohlásenia pri reklamných stavbách, na ktorých má\nnajväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp\ntrakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového\nprierezu dráh.\n6.11 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôraznil, že predmetná novela nadobudla\núčinnosť až v čase právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov (prvostupňového, ako aj odvolacieho).\nZ uvedeného dôvodu bolo potrebné konštatovať, že stavebný úrad, ako aj žalovaný postupovali správne,\nkeď protiprávnosť konania žalobcu posudzovali podľa znenia stavebného zákona účinného v čase, kedy\nk tomuto konaniu došlo, t.j. v období od apríla do júla 2014.\n6.12 Napriek uvedeným aspektom Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol opomenúť skutočnosť,\nže vyššie zmieňovanou novelou došlo k výrazným zmenám v oblasti regulácie vonkajšej reklamy.\nDoterajšie reklamné zariadenia boli prekvalifikované na reklamné stavby, ktoré sa na účely konania\na poplatkov členia podľa veľkosti najväčšej informačnej plochy. Popri stanovení legálnej definície\nreklamnej stavby, zákon č. 293/2014 Z. z. zaviedol aj zmenu pravidiel povoľovania reklamných stavieb,\nkedy v určitých prípadoch, s prihliadnutím na veľkosť informačnej plochy reklamnej stavby, postačuje ich\n\nohlásenie stavebnému úradu (§ 55 ods. 2 písm. h/ stavebného zákona účinného od 2. januára 2015),\nresp. výnimočne nie je potrebné ani ich ohlásenie (§ 56 písm. j/ stavebného zákona účinného od 2.\njanuára 2015). V neposlednom rade došlo k zmene úpravy správnych deliktov, kedy došlo k vypusteniu\nsprávneho deliktu podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona a koncipovaniu nových skutkových\npodstát správnych deliktov v § 106 ods. 4 stavebného zákona účinného od 2. januára 2015.\n6.13 V súlade s ustálenou judikatúrou možno konštatovať, že správne trestanie sa analogicky riadi\nzákladnými zásadami platnými v trestnom práve. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti\npráva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa,\nvyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods.\n6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v\nčase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n6.14 So zreteľom na základnú zásadu trestania ustanovenú v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za svoju povinnosť sa vysporiadať s relevantnou\nprávnou úpravou účinnou v čase jeho rozhodovania, vychádzajúc zo zistenia, že príslušné ustanovenia\nprávnych predpisov, o ktoré sa správne orgány pri svojom rozhodovaní opierali, boli v období medzi\nkonaním žalobcu a rozhodovaním kasačného súdu vypustené, resp. nahradené ustanoveniami\npriaznivejšími pre žalobcu, keďže sporné reklamné a propagačné zariadenia žalobcu mali menšiu\ninformačnú plochu než je 1,2 m2, a to 0,96 m2.\n6.15 Na podporu svojho stanoviska týkajúceho sa prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v správnom\ntrestaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn 6Asan/9/2017 zo dňa 21. februára 2018, v ktorom bolo konštatované, že nelegálna\npráca a nelegálne zamestnávanie hoci bolo i preukázateľne zistené inšpektorátom práce v čase výkonu\ninšpekcie, ako i v čase rozhodovania správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt, avšak v\nčase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa deliktuálnym konaním, a to vzhľadom\nna novšiu priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa ako páchateľa, ktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne\nsprávanie, musí na túto skutočnosť kasačný súd prihliadnuť ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ\nvôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej\nretroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods.\n6 Ústavy Slovenskej republiky, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.\n6.16 Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň odkázal na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č.\nR (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991, podľa\nznenia ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak,\naby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje.\n6.17 V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) uložil žalobcovi sankciu za\nsprávny delikt podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona v znení účinnom do 1. januára 2015\nza to, že žalobca užíval informačné, reklamné a propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia v\nzmysle § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného\núradu v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty za správny delikt a v ostatnom zamietol odvolanie\nžalobcu. Ustanovenie § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona v znení, ktoré použil stavebný úrad ako\naj žalovaný, bolo s účinnosťou od 2. januára 2015 zo zákona vypustené, rovnako ako § 71 ods. 1 písm.\nc/ stavebného zákona.\n6.18 Podľa § 56 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom od 02.01.2015 sa stavebné povolenie ani\nohlásenie nevyžaduje\na) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a\nskrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských\npredpisov,\nb) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a\nvytyčovacích bodov,\nc) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na\nslávnostnú výzdobu a osvetlenie budov,\nd) pri scénických stavbách pre film a televíziu,\ne) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach,\n\nf) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,\ng) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa,\nh) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je podpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d/,\ni) pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v\nuzavretých priestoroch stavieb,\nj) pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených\nna stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu\npozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.\n6.19 Podľa § 106 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom od 02.01.2015, stavebný úrad alebo\ninšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo\nužíva\na) reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, ktorú treba ohlásiť, bez\ntakého ohlásenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 150,- €,\nb) reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 250,- €,\nc) reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2, bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním pokutu\nvo výške 450,- €,\nd) reklamnú stavbu bez označenia (§ 86 ods. 4, § 142d ods. 2) a v lehote určenej stavebným úradom\nalebo inšpekciou nezabezpečí označenie reklamnej stavby pokutou vo výške 50,- €.\n6.20 Posudzované konanie žalobcu sa podľa obsahu administratívneho spisu vzťahuje k reklamným\nstavbám, ktorých informačná plocha je do 1,2 m2, preto podľa novely stavebného zákona sa na ich\numiestnenie nevyžaduje už stavebné povolenie ani ohlásenie.\n6.21 Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že v\nzmysle zmieňovanej novely stavebného zákona, reklamné stavby v podobe, v akej boli umiestnené\nžalobcom (tabule s veľkosťou informačnej plochy nepresahujúcej 1,2 m2), naďalej nepodliehajú\npovoľovaciemu konaniu ani ohlasovacej povinnosti.\n6.22 Postih za nepovolené uskutočnenie alebo užívanie reklamnej stavby je s účinnosťou od 2. januára\n2015 upravený v ustanovení § 106 ods. 4 stavebného zákona. Podľa § 106 ods. 4 písm. a/ stavebného\nzákona v znení účinnom od 2. januára 2015, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo\nfyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej\nnajväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, ktorú treba ohlásiť, bez takého ohlásenia alebo v\nrozpore s ním, pokutu vo výške 150,- €. Z uvedeného vyplýva, že stavebný zákon v znení účinnom od 2.\njanuára 2015 upravuje postihovanie právnických osôb alebo fyzických osôb oprávnených na podnikanie\nza uskutočňovanie alebo užívanie reklamných stavieb bez príslušného povolenia, resp. ohlásenia v\nnových ustanoveniach § 106 ods. 4 až 6 miernejšie, ako pôvodná úprava. Keďže reklamné stavby, ktoré\nboli predmetom konania, sú do veľkosti 2 m2, nepodliehajú ani ohlasovacej povinnosti, nie je takýto\nskutok už považovaný ani za správny delikt.\n6.23 S prihliadnutím na zmenu mechanizmu povoľovania a ohlasovania reklamných stavieb ako aj\nna novú úpravu správnych deliktov novelou stavebného zákona s účinnosťou od 2. januára 2015,\nvychádzajúc zo skutkových okolností prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v\nčase jeho rozhodovania nebolo možné konanie žalobcu, spočívajúce v umiestnení reklamných stavieb\nna stĺpe verejného osvetlenia a na elektrických stĺpoch v Trnave, naďalej klasifikovať ako správny delikt\nv zmysle § 56 písm. j/ stavebného zákona účinného od 2. januára 2015 v spojení s § 106 ods. 4 písm. a/\nstavebného zákona účinného od 2. januára 2015, zohľadňujúc kritérium priaznivosti postihu v porovnaní\ns pôvodnou právnou úpravou.\n6.24 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nKrajského súdu v Trnave podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil a rozhodnutie žalovaného č. V/OU-TTOVBP2-2014/021650/Do zo dňa 18.11.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu\nMesta Trnava č. OSaŽp/6962-56049/2014/Bč zo dňa 13.08.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Úlohou žalovaného bude, rešpektujúc princípy správneho trestania, nanovo posúdiť predmetný\n\nskutok v súlade s novou právnou úpravou, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, pričom žalovaný bude pri\nsvojom rozhodovaní v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu a po preverení\nrozmerov predmetných reklamných stavieb podľa § 56 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v čase\nrozhodovania v spojení s § 106 ods. 4 písm. a/ konanie zastaví podľa § 30 písm. h/ zákona č. 71/1967\nZb. v spojení s § 140 zákona č. 50/1976 Zb.\n7.\n7.1 O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 veta prvá SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania proti\nžalovanému za celé konanie, konanie pred krajským aj kasačným súdom.\n7.2 O výške náhrady trov konania rozhodne Krajský súd v Trnave podľa § 175 ods. 2 SSP a nasledujúce\nsamostatným uznesením po doručení rozsudku účastníkom konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}